Ahojte mam taky dost vazny problem a neviem si s tym rady.. Mam 17 rokov a lubi sa mi jedna baba/zena s oslovenim by nebol podla mna problem len mam dost velky problem s komunikaciou napr. so spoluziakmi ked sa rozpravame 2+ tak proste neviem co by som mohol hovorit a tak proste som fakt dost ticho ale nejaky taky hanblivy pocit moc nemam ale tak fakt neviem.. To iste aj ked rozpravam napr. len s 1 spoluziakom... Cize sa ju bojim oslovit nie preto ze by som sa hanbil ale skor preto lebo sa bojim toho ze proste nebudem vediet o com hovorit kedze so spoluziakmi ten problem mam... ale samozrejme by som chcel aby to slo aj so spoluziakmi aby som mal aspon nejakych priatelov resp. kvoli tomuto sa ich *bojim* aj opytat ci by nekam isli/isiel kvoli tomu rozpravaniu no.. hroza. Som tkzv. fucked up . Dik za pomoc

ved ked ich oslovujes ty, tak prakticky ty vedies diskusiu, cize sa to vyvija smerom akym chces ty, nie? nemozes vediet dopredu co povies, pretoze nevies, co ti odpovie, cize nie je dovod sa bat, ze nebudes vediet komunikovat, nevies co mozes ocakavat od toho druheho, aku odpoved, cize si nevies v hlave pripravit dopredu odpoved...cize toho sa vlastne bojis? ze nemas dopredu pripravenu odpoved? ved to ani nemozes mat...ak som to pochopil spravne tento tvoj problem

CheZteR napísal:ved ked ich oslovujes ty, tak prakticky ty vedies diskusiu, cize sa to vyvija smerom akym chces ty, nie? nemozes vediet dopredu co povies, pretoze nevies, co ti odpovie, cize nie je dovod sa bat, ze nebudes vediet komunikovat, nevies co mozes ocakavat od toho druheho, aku odpoved, cize si nevies v hlave pripravit dopredu odpoved...cize toho sa vlastne bojis? ze nemas dopredu pripravenu odpoved? ved to ani nemozes mat...ak som to pochopil spravne tento tvoj problem

Dopredu pripravenu odpoved oto vobec nejde skusim priklad spoluziaci hovoria o niecom o vselicom a napr. menia aj temy lenze ja neviem co povedat do tej temy alebo dat nejaku novu temu pripadne alebo ked rozpravam so spoluziakom kecnem 3 vety on odpovie pripadne tiez neco kecne a dalej nic koniec neviem co dalej povedat o com rozpravat proste nic ma nenapada...

Citujem nekoho kto ma presne isty problem: * ahoj, mam presne ten isty problem ako Sunbeam,mam 22, chodim na vysku a uz niekolko rokov vlastne cely doterajsi zivot ma trapi problem s komunikaciou, hoci v detstve ma to az tak netrapilo, zacalo ma to stvat az na strednej kde som vlastne zistila, ze sa vobec neviem zapajat do debaty, ani len medzi kamaratmi a spoluziakmi, stale som len sedela a pasivne sa zapajala do debat a teraz na vyske je to podobne. Velakrat alebo teda skoro stale neviem co mam povedat a vzdy mi to pride strasne trapne ked idem s niekym a je tam to trapne ticho medzi nami, stale sa snazim nieco povedat ale vzdy je to iba tak veta dve, hladam nejake temy na rozhovor ale vzdy sa to nejako zasekne, ba dokonca som zistila ze este aj ukecany ludia ked su so mnou tak akoby stracali rec. Hoci by som niekedy aj chcela nieco povedat ale bud si to nikto nevsimne ak sme tam viaceri alebo sa zase neviem vyjadrit a potom zacnem trepat odveci, potom si to zase premietam v hlave ze co som povedala a ze preco som nepovedala nieco ine....no proste absolutne sa neviem zapajat a spontanne reagovat...a uz ma to zacina aj dost trapit pretoze ludia sa akoby odo mna odvracaju a ja tiez nejako nevyhladavam spolocnost hlavne kvoli tomuto problemu lebo sa obavam ze nebudem mat si s tym dotycnym co povedat a tak radsej sa drzim bokom *

A teraz sa bojíš, že keď oslovíš dievča, nebudeš mať o čom hovoriť? Ak vieš o nejakej záľube, ktorej sa dotyčná venuje, tak sa jej spýtaj na to, prejav záujem, počúvaj. Prípadne sa spýtaj na nejaké koníčky, obľúbený seriál, kde trávila prázdniny, hocičo Nechaj teda ju viac rozprávať a uvidíš ako sa bude komunikácia vyvíjať

A k tej druhej časti: nie s každým si má človek čo povedať. Navyše ľudia sú rôzni, pri niekom sa cítiš uvoľnene a komunikácia plynie sama, pri niekom sa zas môžeš cítiť nesvoj, a komunikácia je silená.

zuzanuska napísal:A teraz sa bojíš, že keď oslovíš dievča, nebudeš mať o čom hovoriť? Ak vieš o nejakej záľube, ktorej sa dotyčná venuje, tak sa jej spýtaj na to, prejav záujem, počúvaj. Prípadne sa spýtaj na nejaké koníčky, obľúbený seriál, kde trávila prázdniny, hocičo Nechaj teda ju viac rozprávať a uvidíš ako sa bude komunikácia vyvíjať

A k tej druhej časti: nie s každým si má človek čo povedať. Navyše ľudia sú rôzni, pri niekom sa cítiš uvoľnene a komunikácia plynie sama, pri niekom sa zas môžeš cítiť nesvoj, a komunikácia je silená.

No ja si tusim nemam s kazdym moc toho co povedat a ci sa vobec pri niekom citim uvolnene to fakt neviem tazko povedat.. mozno chyba ze sa proste neviem pri konverzacii odreagovat alebo neco take ale nie som si isty lebo nemam az taky pocit hanblivosti so spoluziakmi aj ked fakt neviem mozno vo vnutri alebo nejaky blok...

Kamo, teraz ako keby si mi z duse hovoril Mam presne ten isty problem a nie je to veru bohvie co, s dobrymi kamosmi si este ako tak mam co povedat, ale akonahle som s niekym inym, tak vacsinou som ticho a len sem tam sa zapojim do diskusie, napr. aj teraz som bol na stretku s byvalymi spoluziakmi a tiez som bol povacsinou ticho pokial sa ma nikto nic nepytal
Na internete ( resp. facebooku) je to tiez podobne, pisem si tak s ludmi s podobnymi zalubami, resp. sem tam s kamosmi, no ale proste vacsinou s ludmi, ktorych mozem spocitat na prstoch jednej ruky, takze nejaky ten pocit anonymity na nete mi tiez neprida v komunikativnosti.

Mi hovor... Je to hrozneee strasnee blby pocit sa idem asi zblaznit a fakt neviem co robit, inak mal by som skusit naviazat snou kontakt hned v piatok ? ( dufam ze po skole pojde domov ) len sa bojim ze to poseriem kedze mam take problemy. Jak mozem uspiet v konverzacii ked nedokazem ani poriadne rozpravat so spoluziakmi...

Je to všetko len tréning, tréning a ešte raz tréning. Keď sa budeš sťažovať na nete, tak s tým nič nespravíš. Jednoducho najlepší recept na prekonanie hanblivosti (alebo ako to nazvať) je priamo jej čeliť. Oslov tú babu, skús s ňou nadviazať komunikáciu, počúvaj, čo hovorí, snaž sa nato nadväzovať a ak nebudeš mať čo povedať k danej téme, prejdi na inú, rozprávať sa predsa dá o všeličom možnom, nie len stereotypne o jednom.

hd_ napísal:Je to všetko len tréning, tréning a ešte raz tréning. Keď sa budeš sťažovať na nete, tak s tým nič nespravíš. Jednoducho najlepší recept na prekonanie hanblivosti (alebo ako to nazvať) je priamo jej čeliť. Oslov tú babu, skús s ňou nadviazať komunikáciu, počúvaj, čo hovorí, snaž sa nato nadväzovať a ak nebudeš mať čo povedať k danej téme, prejdi na inú, rozprávať sa predsa dá o všeličom možnom, nie len stereotypne o jednom.

Oslovim ju v piatok dufam ze tam bude lebo cely vikend nevydrzim...
**rozprávať sa predsa dá o všeličom možnom** No toto prave nechapem asi to je pravda no ale mne to vobec nejde vycerpam par tem a je proste konec nvm co uz dalej

V hlave ti prudi milion myslienok naraz a hociktoru mozes vyslovit. Cely problem si si iba vymyslel. To je ako si nabrat plny tanier polievky po okraj a ist s nim 10 metrov a mysliet len na to ako strasne ho rozlejes. Jasne ze ho potom rozlejes.

Tazko sa na to nemysli musim mysliet pozitivne a na to jak viem skvelo komunikovat atd.. Len je to dost zlozite

Blbost, nemysli na nic, potom ti na jazyk budu slova skakat same. Uvolnis sa, ak mas normalny vseobecny rozhlad mozes sa zapojit takmer do vsetkeho. Hlavne nerozmyslaj co povedat. Myslienky len premen na zvuk

"hmm, ta je dobra, tu bych sukal, aaa, prepac, co na srdci, to na jazyku"

Upech bude asi aj ked pojdu na zmrzlinu a povie len "hmmm ta je dobra."

SRneC napísal:Blbost, nemysli na nic, potom ti na jazyk budu slova skakat same. Uvolnis sa, ak mas normalny vseobecny rozhlad mozes sa zapojit takmer do vsetkeho. Hlavne nerozmyslaj co povedat. Myslienky len premen na zvuk

To by som chcel aby mi slova skakali na jazyk myslim ze najtazsie je v tom uvolnit sa a na nic nemysliet a len kecat

Len kecat moze znamenat aj tliachat uplne kraviny.

Btw mozem ju oslovit napr. Ahoj , ako sa mas? Potom napr. o pocasi atd.. zalezi co odpovie

O pocasi sa s nou urcite nerozpravaj, to je tema o ktorej sa bavi, ked uz naozaj nie je o com

A inak s vela zenami sa rozprava uplne jednoducho. Jedna otazka a potom uz len pocuvas monolog, na ktory prikyvujes. Doplnis dalsiu otazku a znova pocuvas

heker napísal:Len kecat moz znamenat aj tliachat uplne kraviny.

ale je dokazane, ze nie je dolezite, co clovek povie, ale AKO to povie. cize farba/ton/vyska hlasu, melodia..klasicky small talk: komentujes vnemy okolo a ten druhy hovori zas svoje pocity. ty zas reagujes etc. aj ked povies nejaku blbost -> ten druhy to prehliadne. ak nie, tak ti za to nestoji.

Tak mam dobru zpravu a zlu spravu.. : 1. Pockal som si na nu kym vystupi z busu oslovil som ju ! Bola dost sokovana, ale bol to pekny tlak tak sme isli prehodili par viet ( asi 5-6) najprv som sa trochu zasekol ale potom uz to zacinalo ist po kazdom prehodenom slove lepsie a lepsie a uz prestaval ten tlak posobit len zrazu zastavila a povedala ze tu byva a ze *tak asi cau?* neco take uz si nejak presne nepametam som bol fakt velmi sokovany ze tam byva a tak... na par sec som pomyslel ze si vypitam tel. cislo ale to sa mi zdalo moc skoro lebo ked sme pokecali len par viet viac sme nestihli ale som sa uplne nejak zasekol a tak som nejak povedal cau zatial a odysiel a po par sec ked uz bola prec som sa konecne uvedomil * ja kkt preco som sa jej neopytal ci niekam nejde?* Toto som uplne posral neviem co teraz robit ide vikend a nvm kde ju zastihnut. To bolo nejak 15:50 cize je asi teraz az do vecera doma ( cakal som az do 16:50 a potom som dokonca pozeral na zastavky busu este ) Cize preco nesla dalej somnou aj ked tam byvala? Chcela sa ma zbavit? Citila ze som par prvych slov hovoril tak neisto? Nema o mna zaujem? Cakala ze ju pozvem nejak von? ( mal som to urobit v tomto som uplne sklamal kua ) Je to teraz uplne stratene? Co robit