Od konca augusta sa stretavam /ziadny sex/ s jednym chlapom, velmi si rozumieme,je mily, castokrat uzasny. Niekedy som ale ako keby na vazkach,je mi s nim super a aj pocas toho ako som s nim som obcas myslienkami inde a to myslou s byvalym a tiez myslim na to ake by to bolo ak by som sa s tymto terajisim dala dokopy. Nechcem mu ublizit,mam ho fest rada,aj by som to s nim chcela skusit ale bojim sa sklamania,nechcem mu ublizit a ani by som nechcela prist o neho ako o kamarata ak by nam to nevyslo.
Raz som ho chcela pobozkat ale nenasla som odvahu a ked chcel on mna asi tyzden na to, tak som sa uhla.Pre neho to bola taka dost trapna situacia co sa mu ani nedivim. Sama neviem preco som sa uhla,dnes by som sa uz nechala pobozkat.
Preco mam strach alebo coho sa bojim? Co mam robit?
