EDIT: Inak už dlhšie sa zaoberám myšlienkou, že veľký počet humanitne vzdelaných ľudí raz zlomí tomuto štátu chrtbovú kosť. A vôbec nemyslím ekonomicky i keď i to je možné Nech je filozofia (hum. vedy) akákoľvek, vždy je to určitá forma vzdelania a vždy je to o fungovaní spoločnosti. Nech je ten výstup akýkoľvek, nikdy to nie je zlepšenie o 0%, vždy si absolventi, študenti niečo odnesú..no a humaniťáci si odnesú poznatky o fungovaní spoločnosti. Získajú aký taký prehľad a uvedomia si, že niečo v tomto štáte nefunguje, že sú porušované určité princípy a tak podobne... to uvedomenie si je prvý krok k zmene.

Toto je podľa mňa blbosť, nič v zlom. Uvedomiť si, že niečo nefunguje nie je výsadou študentov humanitných odborov, to môže vidieť každý, kto chce. A takisto ten proces akéhosi uvedomenia si niečoho, osvietenia - to nefunguje. To je ako čakanie na súdny deň, proste môžeme na ten neuveriteľný zlom čakať (kým to ľudia konečne pochopia, ale nedočkáme sa) + je to celkom dosť autoritatívny prístup, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá - "Ja, už uvedomený, čakám na tie blbé masy, kým sa uvedomia."

Nehádam sa. Ale mieru vzdelania to zvyšuje, to nemožno popierať. Vždy je to lepšie ako žiadne vzdelanie. A ak si vzdelaný rozmýšľaš v širších súvislostiach.

Ale nie je to potom tak, že nie my využívame filozofiu, ale filozofia využíva ľudskú schopnosť myslieť? Totiž aj bez toho, aby som vedel, že môj myšlienkový proces sa nazýva kritický prístup, aj tak ho viem vykonávať (je už samozrejme diskutabilné, na akej úrovni) - teda nepotrebujem filozofiu na to, aby som vedel kriticky myslieť.

Filozofia tomu môže dať akúsi formu.

hughito napísal:Toto je podľa mňa blbosť, nič v zlom. Uvedomiť si, že niečo nefunguje nie je výsadou študentov humanitných odborov, to môže vidieť každý, kto chce.

To sa ale s filozofiou ako takou nijako nevylučuje. Filozofia nie je o tom, mať humanitne vzdelanie. Ale prave o tom uvedomeni si.

Svarog napísal:teda nepotrebujem filozofiu na to, aby som vedel kriticky myslieť.

Kriticke myslenie=filozofia. Filozofia je presne o tom, podrobiť nejaku skutočnosť kritickemu mysleniu.

Stale nechapete. Vaš zasadny problem je v tom, že filozofiu považujete len za predmet, ktory sa vyučuje v škole. Lenže to nie je o tom, že sa v škole musim učiť o nejakom Kantovi. To učenie sa Platona, Kanta, Marxa, Derridu je len o tom, ako sa pozerať na svet zo všetkych perspektiv a o tom, pochopiť ako sa vyvijala, fungovala a funguje spoločnosť. Pretože to čo hovoril Platon, Kant (alebo si dosaďte akekoľvek ine meno) pred X sto rokmi, je aktualne aj v dnešnej dobe. A bude aj o 100 rokov.

Svarog napísal:Ale nie je to potom tak, že nie my využívame filozofiu, ale filozofia využíva ľudskú schopnosť myslieť? Totiž aj bez toho, aby som vedel, že môj myšlienkový proces sa nazýva kritický prístup, aj tak ho viem vykonávať (je už samozrejme diskutabilné, na akej úrovni) - teda nepotrebujem filozofiu na to, aby som vedel kriticky myslieť.

Filozofia tomu môže dať akúsi formu.

Toto som pisal na prvej strane a bolo mi povedane, ze sa nemusim trapit s rozmyslanim, lebo uz to davno nejaky filozof vymyslel za mna a pomenoval. Staci to len prevziat.
Ale zacinam uz tomu asi trochu rozumiet, ze to nemusi byt az take zbytocne ako som to mal doteraz zafixovane. Ked sa naserem mozno si aj daco precitam. Poradte daco najzaujimavejsie pre mna skeptika prosim.

Tak je dobré začať niečím jednoduchým... Také Podobenstvo o jaskyni je dobrý začiatok Alebo potom niečo existenciálne od Sartra..to sú dobré knižky, však dostal za ne aj Nobelovku
Úplne vážne, veľmi dobrý na začiatok je Macchiavelli - Vladár (alebo Knieža po novom preklade.), mne sa páči aj Sun-Tzu Umenie vojny.

Ale najmega kniha, ktorú som čítal bol Antikrist od Nietzscheho. Na ňu ani tak netreba filozofické znalosti, ako široký rozhľad a naozaj pozorne čítať, nie je to nič do MHD.

Zbytocne to isto nie je. Clovek z tych knih vela veci o svete, zivote pochopi (ak teda pochopi knihu). Samozrejme nie vsetko je zazivne su tam aj veci, ktore sa citaju tazko.
Velmi aktualny je napr. Marxov Kapital, tyka sa to napr. aj sucasnej ekonomickej krizy. Zaujimave su napr. aj ontologicke skripta z Masarykovej univerzity o tom, co je hmota, cas, priestor... www.phil.muni.cz/fil/eo/skripta/

Jop, Marx je snáď aktuálnejší ako kedykoľvek predtým. Marx je značne sprofanovaný, ale nie som jediný, keď poviem, že jeho filozofia v princípe naozaj perfektne sedí na kapitalizmus.
Pár jeho pre mňa obľúbených výrokov:
O demokracii:
„Demokracia je cesta k socializmu.“
„Utláčaným je umožnené raz za pár rokov si zvoliť, ktorý konkrétny predstaviteľ triedy utláčateľov ich bude zastupovať a utláčať.“

A najobľúbenejšia pasáž, ktorá sedí na dnešnú dobu ako riť na šerbeľ...
"Všetky štáty sú dlžné bankám. Nie sebe navzájom, ale len bankám. Majitelia kapitálu stimulujú proletariát ku kupovaniu stále väčšieho množstva a stále drahších výrobkov. K tomu využívajú pôžičky, ktoré sami poskytujú.

Zvrat nastane vo chvíli, keď sa tieto pôžičky stanú nesplatiteľnými. … [To] bude prvým znakom nástupu novej éry – éry komunizmu a to na celom svete.”

A že starí filozofi nemajú dnes čo povedať...

Íha, koľko čitateľov Marxa. To chce celkom "odvahu" na SK čítať Marxa a ešte o tom verejne hovoriť (to síce neviem, či robíte), tu je to stále zadubené, na západe normálna vec.

V BA funguje skupinové čítanie Kapitálu (s človekom ktorý má Marxa fakt zvládnutého), čo je super vec, keďže ono, aj keď nechcem nikoho podceniť, čítať taký Kapitál len tak doma je dosť zložité a človek pravdepodobne veľa veciam nepochopí.

Kapitál je dodnes neprekonané dielo o tom, ako a prečo funguje kapitalizmus tak, ako funguje - keď to človek pochopí, už nech si urobí záver aký chce - napr. s inými Marxovými názormi už tak nesúhlasím.

Praveze Marx na pochopenie az taky zlozity nie je. Len pri tom treba trochu rozmyslat. To na to su ini exoti, ktorych je problem aj citat, nieto este chapat

//autoeditácia príspevku (12 Dec 2012, 21:42)
Praveze Marx na pochopenie az taky zlozity nie je. Len pri tom treba trochu rozmyslat. To na to su ini exoti, ktorych je problem aj citat, nieto este chapat

Dobre sa číta aj Kierkegaard, ja som dal jeho Buď-Alebo, to je vyslovene príjemné čítanie, autor sa vám prihovára a dáva praktické rady do života, ktoré zdôvodňuje a rozoberá na príkladoch.
Veľmi by som chcel skúsiť Schopenhauera, vraj je to mňamka, je jeden z filozofov, ktorý hovoria aj o sexe (dielo Metafyzika pohlavnej lásky), ale neviem sa dostať k jeho zásadnému dielu Svet ako vôľa a predstava.

Čítal niekto Mein Kampf ?

Kamoš to vraj čítal do polovice a viac nevládal a to má toho naštudovaného dovolím si povedať v rovnakom rozsahu ako Begbee. Vraj je to plné blbostí ktoré nedávajú zmysel. Mňa by zaujímal objektívny pohľad.

Ja som čítal ... priznám sa ešte na strednej škole a to nepovažujem za moje najšťastnejšie obdobie čitateľa. Mal som síce čas veľa čítať a čítal som veľmi veľa, ale zároveň som pár kníh prestrelil. V zmysle, že presiahli moju vtedajšiu mentálnu úroveň. Napríklad 1984 od Orwella som ako 16 ročný nemal úplne šancu pochopiť a kniha mi je dodnes nesympatická, ale Zvieracia farma sa mi páčila.. OMG hanbím sa Ale aj opačný prípad, Salingera - Kto chytá v žite som čítal len nedávno a už mi to moc nedalo, tá doba stredoškolského rebelovania je za mnou. Ak by som to čítal v 16-tich tak som z toho určite na vetvy...

Späť k Mein Kampf... už vtedy mi to prišlo úplná megablbosť a totálna zlátanina. Poznám ešte jednu vzdelanú ženu , čo to skúsila a vyjadrila sa, že to zdravý jedinec nedočíta, lebo to sa jednoducho nedá.

A ešte malá vec na záver..asi najkomplexnejšiu knihu čo som čítal je Meno Ruže od Umberta Eca. Tá sa odohráva v niekoľkých rovinách, historický román, ľúbostný, detektívka, sémantická filozofia....

Je tu nejaký frajer, čo čítal podľa čitateľov NY Times najlepšiu knihu 20. storočia, kt. zhodou okolností napísala filozofka Ayn Rand - Altas pokrčil plecami?

RG:

Praveze Marx na pochopenie az taky zlozity nie je. Len pri tom treba trochu rozmyslat. To na to su ini exoti, ktorych je problem aj citat, nieto este chapat

To ono sa ti to tak možno javí. Aj ja keď som si to prečítal doma, tak som si povedal, no v poriadku, pobral som to. Potom som prišiel na stretko, začalo sa o tom rozprávať, bol výklad, urobili sa nejaké prepojenia na dnešok, príklady a uvidel som tam úplne iný rozmer toho, o čom vlastne hovoril. Ale tak toto určite platí pre viaceré diela filozofov, že človek tam neustále objavuje nové a nové veci.

MK som nečítal, ale pozrel by som si to rád (neviem, či by sa mi chcelo pustiť do čítania). Ono sa to dá teraz aj normálne zohnať, alebo to je zakázané alebo ako?

Ešte čo ma tak napadlo, prečítal som Platónovu Ústavu ako povinnú literatúru - žiadny zázrak, ale je to pekný exkurz, ak si predstavíte, že čítate dosť cez 2000 rokov starú knihu mysliteľa. Mnohé veci odtiaľ "zľudoveli," sú v tých rôznych poznámkach na SŠ (aj legendárne podobenstvo o jaskyni) a pod. Inak je to zaujímavé aj z toho hľadiska, že to bolo taký prvý teoretik totalitarizmu - aj keď samozrejme, on to tak určite nevnímal (ani negatívne, preňho to bolo dokonalé usporiadanie). Dnes už vidíme, že tadiaľto cesta nevedia - aj o tomto je filozofia.

K tým Grékom ešte - fascinujú ma vôbec myšlienkové pochody tých ľudí, v tej dobe. Takí predsokratici - Anaximandros a jeho apeirón. Veď to je úžasná vec, ktorá sa celkom podobá na najmodrejšie poznatky fyziky.

Ďalej ma napadá od Rousseaua - O pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi. Do toho som sa pustil z chuti, čakal som proste revolučné myšlienky a náklad na systém ( ), ale dočkal som veľkej nudy. Prvá polovica knihy je o tom, aký bol pôvodný človek (jeho pohľad, polemiky, rôzne zastarané antropologické a biologické názory - účelné jedine pre historický pohľad vývoja názorov na človeka) a potom pár strán k veci, ale teda jediné, čo mi zostalo v hlave je to legendárne a pravdivé - že prvý človek, čo zastrčil kôl do zeme a vyhlásil, toto je moje, spáchal najväčší zločin (samozrejme to je zjednodušená romantická predstava) a teda vôbec súkromné vlastníctvo je pôvodcom všetkého zla.

Inak celkom zaujímavá je aj stredoveká filozofia, vôbec to nie je také jednoznačné tmárstvo, ako sa to predkladá - boli tam aj dobré a zaujímavé myšlienky a koncepty, hlavne od tých autorov, ktorí razili tú vedeckosť a poznanie - odtiaľ sa aj odvodil vôbec ten modernejší vedecký prístup, vznik univerzít atď.

Momentálne už nemám čas v škole sa aspoň čiastkovo venovať filozofii, čo ma trochu mrzí, ale tak čo sa dá robiť.

Javit sa mi to nejavi. Viem ako sa to chapat ma (rozoberalo sa to na seminaroch), a rovnako som to pochopil aj sam. Marx nie je nic zlozite. Ako pisem vyssie, Na to su ine diela, z ktorych je clovek vyjukany.

MK som nečítal, ale pozrel by som si to rád (neviem, či by sa mi chcelo pustiť do čítania). Ono sa to dá teraz aj normálne zohnať, alebo to je zakázané alebo ako?

Robia z toho vedu, myslím, že v ČR bolo nejaké vydanie a bolo z toho haló.. v podstate na nete si nájdeš .doc verziu v slovenčine v priebehu pár sekúnd.

Ešte čo ma tak napadlo, prečítal som Platónovu Ústavu ako povinnú literatúru - žiadny zázrak, ale je to pekný exkurz, ak si predstavíte, že čítate dosť cez 2000 rokov starú knihu mysliteľa. Mnohé veci odtiaľ "zľudoveli," sú v tých rôznych poznámkach na SŠ (aj legendárne podobenstvo o jaskyni) a pod. Inak je to zaujímavé aj z toho hľadiska, že to bolo taký prvý teoretik totalitarizmu - aj keď samozrejme, on to tak určite nevnímal (ani negatívne, preňho to bolo dokonalé usporiadanie). Dnes už vidíme, že tadiaľto cesta nevedia - aj o tomto je filozofia.

"Celé dejiny filozofie sú len poznámky k Platónovi." Podľa mňa veľkosť Platóna (a aj Aristotela) je v tom, že sa nebáli povedať, že v globále demokracia nie je vôbec nejaká extra forma ústavy. Pokiaľ by sa dokázala zrealizovať pravá aristokracia - vláda najlepších, tak je to určite lepšie. Otázka je samozrejme ako vybrať tých najlepších.

K tým Grékom ešte - fascinujú ma vôbec myšlienkové pochody tých ľudí, v tej dobe. Takí predsokratici - Anaximandros a jeho apeirón. Veď to je úžasná vec, ktorá sa celkom podobá na najmodrejšie poznatky fyziky.

Antika bola naozaj fascinujúca. Nedávno vyšiel nejaký výskum ako hlúpneme a bolo tam povedané, že v podstate ak by sme sa stretli v súčasnosti s antickým grékom - tak v priemere - by bol inteligentnejší a mal oveľa viac nápadov ako súčasný človek.

Ono aj Pytagorejci..svet je založený na číslach, hudba sfér (vesmíru).. už vidím bežného Frantu užívateľa, ktorý by rezolútne okamžite vyhlásil - bože to je blbosť a na čo je to dobré. Vzdelaný človek si hneď spomenie na zlatý rez, uhol, Fibonnaciho postupnosť, konštanty, ktoré tvoria náš vesmír a fyziku + hudobná transformácia čísla pí alebo F. postupnosti sú veľmi príjemné melódie. Ale na to človek musí mať znalosti. A on na to prišiel pred 2500 rokmi.
Atomisti v podstate laicky popísali atómy veľmi presne.

Inak celkom zaujímavá je aj stredoveká filozofia, vôbec to nie je také jednoznačné tmárstvo, ako sa to predkladá - boli tam aj dobré a zaujímavé myšlienky a koncepty, hlavne od tých autorov, ktorí razili tú vedeckosť a poznanie - odtiaľ sa aj odvodil vôbec ten modernejší vedecký prístup, vznik univerzít atď.

V širšom merítku určite, ale ja naopak stredovek veľmi nemusím. Boha používali ako barličku o ktorú sa neustále opierali, čo je v menšej miere prítomné aj v novovekej filozofii (napr. Berkeley).

A odkryjem karty: ja najviac uznávam Schopenhauera, Nietzscheho a Wittgensteina.

Inak rád by som poznamenal, že mnohé veci filozofi "nemysleli vážne", ale išlo im o to ukázať, kam do dôsledkov vedú niektoré extrémy - napr. už spomínaný Berkeley nemohol a ani úplne vážne si nemyslel, že existuje len vedomie a reálny svet nie - ale ukázal tú možnosť a zdôvodnil ju.

Mnou spomínaná Hypotéza Simulácie od Nicka Bostroma z roku 2003, som čítal jeho prácu na túto tému..on sám sa vyjadruje, že to nemá veľký zmysel pre reálne fungovanie spoločnosti, ale ide mu o to ukázať, že existuje reálna možnosť, že sme simulované bytosti (a svet) a táto možnosť je rovnako pravdepodobná, ako tá, že to tak nie je. A nič na tom nezmeníme a nedokážeme jeho tvrdenie vyvrátiť.

Včera som čítal Rawlsa a nejaký výcuc z teórie spravodlivosti - veľmi zaujímavé veci, už dlhšie sa venujem porovnaniu Fukuyamovej téorii o konci dejín (po páde komunizmu neexistuje alternatívna a liberálna demokracia a kapitalizmus je konečná fáza dejín, štáty nemajú inú možnosť ako k nej dospieť) sa ukazuje čoraz viac ako mylná, vlastne sa rozpadla spolu s Dvojičkami. Naopak Huntingtonova práca Stret civilizácií sa ukazuje ako zásadná predpoveď budúceho stavu sveta, že nejaké mocenské konflikty vlastne vystriedajú kultúrne a náboženské vojny a o chvíľu a na chvíľu to bude vyzerať ako vojna Západu proti zvyšku sveta... a Západ pravdepodobne prehrá, tak ako v určitom momente prehrali všetky veľké civilizácie v dejinách (napr. Rímska ríša).

RG:

Javit sa mi to nejavi. Viem ako sa to chapat ma (rozoberalo sa to na seminaroch), a rovnako som to pochopil aj sam. Marx nie je nic zlozite. Ako pisem vyssie, Na to su ine diela, z ktorych je clovek vyjukany.

Takže si prečítal všetky tri zväzky Kapitálu?

Ono, aj také kapacity ako Kanovský sa vedia mýliť - to na tú garanciu seminárov. Kanovský v jednom videu úplne zle vykladal to, čo Marx chápal pod fetišizmom tovaru. Ďalej sa vyskytujú zásadné chyby aj vo vedeckých syntézach, viď. tu. Ale tak keď máš jasno, tak máš jasno.

begbeee: Áno, tá antika bola naozaj super, aj keď tam sa najviac vyskytujú tie poznámky stredoškolákov, že wtf, čo je to za blbosti. Proste je fascinujúce, ako čisto špekulatívnym spôsobom dokázali pred 2500 rokmi prichádzať na veci, na ktoré sa dajú nájsť vcelku presne analógie v dnešnom modernom poznaní.

Aj tí Pytagorovci mali čosi do seba, síce tí boli už riadne máznutí náboženstvom, mytológiou a prispôsobovali si teórie nasilu, ak čosi nesedelo. A ak je pravda aj to, že Hypasos bol utopený preto, lebo objavil iracionálne číslo, tak to netreba komentovať.

Rawlsa často spomína Blaha, chcel som sa k tomu dostať aspoň cez Blahovu knihu Späť k Marxovi?, ale kua, nemám čas vôbec. Fukuyama sa proste mýlil, podľa mňa takisto, ako sa zmýlia všetci títo proroci, čo vyhlasajú tieto konečné verdikty. Ono sa dajú predpovedať isté tendencie, isté faktory, ktoré zo seba vyplývajú alebo na seba nadväzujú, ale ak sa niekto hrá na Nostradama, tak to nekončí dobre. Svet je na to až moc zložitý (to isté v podstate starí marxisti a ich nutný dejinný vývoj).

Nechci mi tvrdit, ze sa to na skolach zle vyklada.

Ono ide aj o to, že na školách sa dá prečítať nejaká vyňatá kapitola z Kapitálu, čo je dosť nezmyselná činnosť, hlavne pri týchto komplexných autorov, ktorých filozofiu musíš pochopiť vcelku.

A k otázke - ťažko povedať, ja som na škole Marxa ešte nemal a neviem, či budem mať čas si dať predmet, kde by sa preberal.

Ono na školách sa preberajú poväčšine dejiny filozofie, lebo je to jednoduchšie pre učiteľa i deti to zvládnuť. Čo hodina to filozof alebo smer. Väčšinou to však zabije ten predmet.
Oveľa lepší prípad by bolo zaoberať sa filozofiou systematicky - to je pekne po problémoch, nejaké teórie dejín, sociálna filozofia, nejaké tie veľké problémy ako k nim pristupovali a aké boli názory.
Ale hovorím, je jednoduchšie nabáchať to od antiky po 21. storočie a je to bez starostí ako vyberať z každého filozofa, to čo je relevantné k tematickému celku a ešte to zmysluplne usporiadať..
Šak ale nečudujme, za 500 eur a zavalený byrokraciou, tiež by som sa s tým nesral.