nechcem rypat, ale predstavy o pitnej vode mi pridu velmi idealisticke.
aj ked by bolo miesto na utek v podmienkach, kde je povrchova tecuca voda, nebolo by iste ci je nazavadna...
pravidelne chodievam na expedicie do pohoria Jakupica v centralnom Macedonsku. zakladny tabor mavame vo vyske cca 2000m n.m.. najvacsi problem je tam pitna vodna. na celej nahornej planine je len jediny pramen, o ktorom sa vie, ze sa z neho da pit. na celej planiny su totiz pasene ovce a kozy a zvysnych par pramenov kontaminuju. inak vsetka voda steka po zavrtov, takze planina je celkom velmi sucha. dalsi podstatny problem pre upravu vody a jedla je palivove drevo. kosdrevina tam sice rastie, ale nie velmi hojne. pastieri si hrubsie polena vozia z podhoria. zverina - takmer ziadna. okom by sli zajace a sviste pochytat, ale jest to dhodobo... na kamzika a kozoroha by to chcelo zbran...
na opacnej strane pohoria je tu este kludnejsie = ani len pastieri. tam je postaveny kammeny domec. chrani pred vetrom a podobne, ale v tejto casti nie su ziadne pramene, preto nam vodu vozia vojaci z podhoria kazdy vecer. ak by som vsak nasiel support team, ktory by mi pravdelne vozil vodu a menil knihy, alebo aspon palivo do generatoru (lebo Kindle sa raz vybije) tak by som vedel predstavit utek tam, aj ked by to nebolo take prezitie ako pisete vy. prave s tou nudou tam byva najvacsia otrava. hlavne ked stale niekto musi ostat v tabore. pre pripad, ze sa zvysku nieco v jaskyni stane a budu potrebovat pomoc z civilizacie. najlepsie na vydrzanie su knihy. ale kedze miesto v batozine je limitovane, Kindle sa mi osvedcila ako najlepsie riesenie.
ale to je moj pripad. na vyssie opisavany utek do divociny by som sa nedal. niekolko krat rocne mi toto staci
