Hovorí sa, že človek niekoľko krát za život príde na križovatku a musí sa rozhodnúť ako so svojím životom naložiť.
Momentálne sa nachádzam na takej križovatke.
S bývalou priateľkou, s ktorou máme spoločné dieťa sme sa včera už asi naposledy respektívne definitívne pohádali a vymazali sa z FB.
Hádka bola zameraná ohľadom návštev syna.
Išlo o to, že máme v práci občas volné dni a vždy keď som chcel prísť tak mi to zatrhla bud v ten deň alebo pár dni pred tým ako som mal prísť.
Spočiatku som sa to snažil akceptovať ale nebolo to jednoduché, nakoľko syna nemám možnosť vídať tak často ako by som si želal nakoľko mi to pracovná náplň neumožňuje.
Ide mi o to, že nech sa snažím ako chcem dopadne to vždy rovnako ale tento krát som sa už rozhodol to riešiť súdnou cestou a vyžiadať si striedavú starostlivosť a vytýčenie si výšky výživného, nie je to ľahké rozhodnutie ale iné mi neprišlo na um aspoň nie v takom krátkom rozmedzí aké som mal.
V práci máme právnika, ktorý je ochotný mi vypracovať navrch a zodpovedať mi otázky čo všetko ma v tom prípade čaká.
To bola prvá cesta mojou križovatkou.
Druhá je možnosť čo som dostal odísť do zahraničia minimálne na rok a viac.
Čo sa týka práce tam mám dostať informácie tento alebo budúci týždeň, ide o možnosť zlepšiť si jazyky a zarobiť viac peňazí.
Na druhej strane by už mala ona konečne pokoj, nemusela by schovávať svojho priateľa predo mnou a podobne.
Ale na tretej strane by som už nevídal syna skoro vôbec nakoľko by išlo o prácu vo Švajčiarsku čo nie je zrovna najbližšie.
Som človek, ktorý sa má problémy sa rozhodnúť a keď sa rozhodne zvyčajne sa to končí katastrofou
.A tretie križovatka je tá, že sa mi možno začína rysovať po dlhej dobe vzťah ale nebol by som ta asi ja ak by to nebolo komplikované.
Dievča, ktoré som spoznal v predchádzajúcom zamestnaní a s ktorým som sa začal teraz stretávať mi povedalo, že ju začínam priťahovať ako citovo tak aj fyzicky.
Máme skoro podobný osud, tiež ma dieťa ale na rozdiel odo mňa má dlhodobý vzťah, ktorý ale vraj už nemá nádej na pokračovanie.
Ide o to, že nedokážem byt taký sebec aby som niekomu rozbil vzťah aj keď tam nemusí byť žiadna nádej ale stále sú spolu.
Nevedel by som sa cez to dostať, moje svedomie by to nepripustilo a skončilo by to tak ako vždy radšej dám prednosť šťastiu niekomu inému ako by som mal byť šťastný ja ale za cenu, že si nebudem vyčítať rozbitý cudzí vzťah.
Rád by som si vypočul Váš názor na tieto situácie, poprípade ak by ste mali podobnú skúsenosť a mali by ste dáku radu, ktorá by mi pomohla to dáko vyriešiť bol by som vďačný.
Ďakujem
