Hypotetické ekonomické otázky
Re: Hypotetické ekonomické otázky
Prečo? Ty ma v tej druhej téme zďaleka neignoruješ 
Re: Hypotetické ekonomické otázky
Z rovnakého dôvodu z akého môže byť úver výhodný napr. pre firmu. Ale ako už bolo povedané, tebe je škoda vysvetľovať. Každou takouto hlúpou otázkou padáš hlbšie a hlbšie..veddy napísal: Ako môže jeden povedať (Keynes), že štátny dlh je pre štát dobrý???
Re: Hypotetické ekonomické otázky
Pôžička môže byť výhodná ak ju subjekt dokáže splatiť.
Tiež však prináša riziká a záleží aj na čo je určená.
Ak je to na investíciu s očakávaným ziskom tak má opodstatnenie.
Ale ak je to len rozmar, tak to bude nevyhnutný bankrot.
Tiež však prináša riziká a záleží aj na čo je určená.
Ak je to na investíciu s očakávaným ziskom tak má opodstatnenie.
Ale ak je to len rozmar, tak to bude nevyhnutný bankrot.
-
seth82
Darca
- Príspevky: 8694
- Registrovaný: 20 dec 2004, 23:07
- Bydlisko: http://photosfrom.me
- Kontaktovať používateľa:
Re: Hypotetické ekonomické otázky
A? Keynes to snáď niekde popieral? Neboj, mal viac fištrónu ako ty. A čítal si ty vôbec niečo od neho, alebo si sa tieto veci dozvedel na nejakom konšpiračnom webe?
Re: Hypotetické ekonomické otázky
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Reser ... encies.svg
Dollar tak skoro nepadne. Minimalne, kym tu nebude nejaka alternativa. Co nie je ani euro a ani BRIC este nema taku menu.
Dollar tak skoro nepadne. Minimalne, kym tu nebude nejaka alternativa. Co nie je ani euro a ani BRIC este nema taku menu.
Re: Hypotetické ekonomické otázky
Ahoj. Mám niekoľko otázok, ktoré nie sú hypotetické, ale týkajú sa skôr ekonomickej histórie, presnejšie našej ekonomickej histórie.
Som porevolučný, a tak o rokoch 48-89 viem len z učebníc a tie sa ekonomiky dotýkajú len slabo. Tak možno niekto skôr vyrobený alebo zbehlý v konkrétnych reáliách bude chcieť odpovedať...
- Aký je reálny základ tvrdení, že „Bolo lepšie/lacnejšie...“? Ak ceny (potravín) boli stláčané štátnymi dotáciami, odkiaľ bral štát tieto prostriedky? Odrazilo sa to na niečom inom, čo bolo kryté z verejných financií?
- ČSR, neskôr ČSSR, na tom bola asi lepšie ako iné krajiny RVHP. Predpokladám, že to vyplynulo z miestnych podmienok a priemyslu. Bol ten naviazaný na zahraničné odbytiská alebo väčšina výrobkov ostala doma?
- Ak bola plná zamestnanosť, tak neočakávam, že by bola výroba väčšia ako pri 90% zamestnanosti. Za predpokladu, že tí, čo boli zamestnaní nad tento rámec, nepridávali k efektivite, ale plat brali priemerný: nebolo to neúmerné zaťaženie rozpočtu oproti možnosti, keby sedeli doma a brali nejaké dávky. Bol to len krok na chlácholenie ľudu istotou príjmu, teda slušnej existencie, v záujme udržania pozície ksč? Konkrétny podnik, a v dôsledku krajinu, to oberalo o prostriedky -> spôsobovalo to nasranosť strednej triedy a kvalifikovaných robotníkov?
- Ak po revolúcii niektoré podniky zanikli, pripísalo sa to na vrub tunelom. Teoreticky by ale dopyt mal ostať a v nádväznosti naň by mala fungovať nejaká ponuka. Tl;dr mi vyplýva, že okrem rozkradnutia klesla kúpyschopnosť. To sa udialo následkom...?
Ak sú niektoré predpoklady alebo otázky tupoňské, tak pardon. Vždy som sa stretával len so závermi, ale nikdy to nebolo vysvetlené hlbšie v kontexte podmienok krajiny, vzťahov v rámci rvhp a samotnej roly ZSSR v celom tom. To je možno aj príčinou toho, že už nie len starší, ale aj mladí ľudia si idealizujú to, čo bolo.
PS: nejde mi o ideológiu, filozofiu a teoretické konštrukcie; všetko, čo som spomenul je merateľné a teda by mal existovať nejaký konsenzus podložiteľný faktami (aj tými, ktoré vravia v prospech súdruhov).
Som porevolučný, a tak o rokoch 48-89 viem len z učebníc a tie sa ekonomiky dotýkajú len slabo. Tak možno niekto skôr vyrobený alebo zbehlý v konkrétnych reáliách bude chcieť odpovedať...
- Aký je reálny základ tvrdení, že „Bolo lepšie/lacnejšie...“? Ak ceny (potravín) boli stláčané štátnymi dotáciami, odkiaľ bral štát tieto prostriedky? Odrazilo sa to na niečom inom, čo bolo kryté z verejných financií?
- ČSR, neskôr ČSSR, na tom bola asi lepšie ako iné krajiny RVHP. Predpokladám, že to vyplynulo z miestnych podmienok a priemyslu. Bol ten naviazaný na zahraničné odbytiská alebo väčšina výrobkov ostala doma?
- Ak bola plná zamestnanosť, tak neočakávam, že by bola výroba väčšia ako pri 90% zamestnanosti. Za predpokladu, že tí, čo boli zamestnaní nad tento rámec, nepridávali k efektivite, ale plat brali priemerný: nebolo to neúmerné zaťaženie rozpočtu oproti možnosti, keby sedeli doma a brali nejaké dávky. Bol to len krok na chlácholenie ľudu istotou príjmu, teda slušnej existencie, v záujme udržania pozície ksč? Konkrétny podnik, a v dôsledku krajinu, to oberalo o prostriedky -> spôsobovalo to nasranosť strednej triedy a kvalifikovaných robotníkov?
- Ak po revolúcii niektoré podniky zanikli, pripísalo sa to na vrub tunelom. Teoreticky by ale dopyt mal ostať a v nádväznosti naň by mala fungovať nejaká ponuka. Tl;dr mi vyplýva, že okrem rozkradnutia klesla kúpyschopnosť. To sa udialo následkom...?
Ak sú niektoré predpoklady alebo otázky tupoňské, tak pardon. Vždy som sa stretával len so závermi, ale nikdy to nebolo vysvetlené hlbšie v kontexte podmienok krajiny, vzťahov v rámci rvhp a samotnej roly ZSSR v celom tom. To je možno aj príčinou toho, že už nie len starší, ale aj mladí ľudia si idealizujú to, čo bolo.
PS: nejde mi o ideológiu, filozofiu a teoretické konštrukcie; všetko, čo som spomenul je merateľné a teda by mal existovať nejaký konsenzus podložiteľný faktami (aj tými, ktoré vravia v prospech súdruhov).
Re: Hypotetické ekonomické otázky
Filein
hospodarsky model ktory tu fungoval 48-89 bol od zaciatku odsudeny k zaniku.Dovodom bola totalna neefektivita a celkova vyvojova strnulost. Nie som velmi stary, ale este som trochu zazil predchadzajuci system a vela veci som si upresnil v literature. V podnikoch bola prezamestnanost a bolo bezne ze pracovnici cele dni iba spekulovali na tym ako tzv "vykazovat cinnost" a zaroven sa narobit co najmenej.
Napr VB v pracovnej dobe zistalovala totoznost osob v pohostinstvach alebo dokonca iba na ulici.
Ludia sa totiz kludne zaj*bavali a nikomu nechybali aj ked mali byt v praci, robili si sukromne fusky a pod. Samozrejme netykalo sa to vsetkych. A pokial ide o uroven nasich vyrobkov, tak az na par vynimiek bola kvalita oroti zapadnym firmam velmi nizka. Skoda ze ste nezazili ako vyzerali predajne potravin v tej dobe, nedajte sa oklamat dobovymi filmami, v skutocnosti to bola bieda a ponuka bola taka mala ze si to neviete asi ani predstavit. Ludia skutocne stali rady na hocijaku beznu vec, tropicke ovocie sa dalo kupit iba parkrat do roka aj to takej slabej kvality ze dnes by to asi nikto ani nejedol.
/dalej napr VB hocikedy zastavila mladych ludi s dlhsimi vlasmi a museli ist na policiu kvoli propagovaniu upadkovej zapadnej kultury a pod perly / tu dobu si vobec nedokazete predstavit.
Keby ste cloveka z roku 1988 premiestnili strojom casu napr do dnesneho Auparku by si myslel ze ja asi v raji, take nieco sme si nevedeli ani predstavit.
hospodarsky model ktory tu fungoval 48-89 bol od zaciatku odsudeny k zaniku.Dovodom bola totalna neefektivita a celkova vyvojova strnulost. Nie som velmi stary, ale este som trochu zazil predchadzajuci system a vela veci som si upresnil v literature. V podnikoch bola prezamestnanost a bolo bezne ze pracovnici cele dni iba spekulovali na tym ako tzv "vykazovat cinnost" a zaroven sa narobit co najmenej.
Napr VB v pracovnej dobe zistalovala totoznost osob v pohostinstvach alebo dokonca iba na ulici.
Ludia sa totiz kludne zaj*bavali a nikomu nechybali aj ked mali byt v praci, robili si sukromne fusky a pod. Samozrejme netykalo sa to vsetkych. A pokial ide o uroven nasich vyrobkov, tak az na par vynimiek bola kvalita oroti zapadnym firmam velmi nizka. Skoda ze ste nezazili ako vyzerali predajne potravin v tej dobe, nedajte sa oklamat dobovymi filmami, v skutocnosti to bola bieda a ponuka bola taka mala ze si to neviete asi ani predstavit. Ludia skutocne stali rady na hocijaku beznu vec, tropicke ovocie sa dalo kupit iba parkrat do roka aj to takej slabej kvality ze dnes by to asi nikto ani nejedol.
/dalej napr VB hocikedy zastavila mladych ludi s dlhsimi vlasmi a museli ist na policiu kvoli propagovaniu upadkovej zapadnej kultury a pod perly / tu dobu si vobec nedokazete predstavit.
Keby ste cloveka z roku 1988 premiestnili strojom casu napr do dnesneho Auparku by si myslel ze ja asi v raji, take nieco sme si nevedeli ani predstavit.
Re: Hypotetické ekonomické otázky
Filein, pokusim sa odpovedat na niektore z tvojich otazok:
Kvalita vyrobkov sa porovnava tazsie, ale viem napriklad ze do vina sme sypali latky, ktore na zapade uz davno zakazali ako karcinogenne a tak podobne, pretoze nejaky velky sovietsky vedec to za karcinogen nepovazoval. Myslim teda, ze podobne svinstva sa po stranickej linii diali aj castejsie. To ze ludia maju pocit, ze si kupuju menej kvalitne veci je mozno aj preto, ze si kupuju to najlacnejsie co sa da dostat. Kebyze minies na potraviny tolko, co by si minul pred 20 rokmi, tak by si si urcite mohol kupovat kvalitne potraviny a nie tie bohomskarane zranice z lidlu.
http://www.zakomunistu.cz/ Pozri si tuto stranku. V skratke, niektore statom poskytovane sluzby ci ceny energii boli lacnejsie, kedze boli silnejsie podporovane statom, ale potraviny, oblecenie, elektronika a mnoho inych veci boli drahsie.- Aký je reálny základ tvrdení, že „Bolo lepšie/lacnejšie...“? Ak ceny (potravín) boli stláčané štátnymi dotáciami, odkiaľ bral štát tieto prostriedky? Odrazilo sa to na niečom inom, čo bolo kryté z verejných financií?
Kvalita vyrobkov sa porovnava tazsie, ale viem napriklad ze do vina sme sypali latky, ktore na zapade uz davno zakazali ako karcinogenne a tak podobne, pretoze nejaky velky sovietsky vedec to za karcinogen nepovazoval. Myslim teda, ze podobne svinstva sa po stranickej linii diali aj castejsie. To ze ludia maju pocit, ze si kupuju menej kvalitne veci je mozno aj preto, ze si kupuju to najlacnejsie co sa da dostat. Kebyze minies na potraviny tolko, co by si minul pred 20 rokmi, tak by si si urcite mohol kupovat kvalitne potraviny a nie tie bohomskarane zranice z lidlu.
Nechce sa mi hladat presne statistiky, ale produktivita na jednu clovekohodinu u nas od 48 neustale klesala az kym sme sa nedostali zhruba na uroven 30%. To znamena, ze jeden socialisticky robotnik vybudoval za hodinu to, co na zapade zvladli za cca 20 minut. Proste chybala motivacia, pretoze povysenie castokrat nebolo mozne, kvoli roznym politickym tlakom a sikovni ludia skratka neboli dostatocne odmenovani.Ak bola plná zamestnanosť, tak neočakávam, že by bola výroba väčšia ako pri 90% zamestnanosti. Za predpokladu, že tí, čo boli zamestnaní nad tento rámec, nepridávali k efektivite, ale plat brali priemerný: nebolo to neúmerné zaťaženie rozpočtu oproti možnosti, keby sedeli doma a brali nejaké dávky. Bol to len krok na chlácholenie ľudu istotou príjmu, teda slušnej existencie, v záujme udržania pozície ksč? Konkrétny podnik, a v dôsledku krajinu, to oberalo o prostriedky -> spôsobovalo to nasranosť strednej triedy a kvalifikovaných robotníkov?
Vychodny blok bol koncom 80. rokov v krutej krize, ktoru zaposobila nezvladnuta centralizovana politika. Takze dopyt klesal a mnohe podniky zvazovali likvidaciu este pred revoluciou. Pricinou tejto krizy bola neschopnost politikov efektivne riadit staty, nastup informacnych technologii na zapade, ktorym sme nedokazali konkurovat, obnovene zbrojne preteky, a podla niektorych aj cernobylska havaria, ktora stala mnoho penazi.- Ak po revolúcii niektoré podniky zanikli, pripísalo sa to na vrub tunelom. Teoreticky by ale dopyt mal ostať a v nádväznosti naň by mala fungovať nejaká ponuka. Tl;dr mi vyplýva, že okrem rozkradnutia klesla kúpyschopnosť. To sa udialo následkom...?
Re: Hypotetické ekonomické otázky
este dodam jeden postreh: v dobe niekedy po roku 2002 som par rokov pracoval v dvoch roznych statnych podnikoch, resp instituciach spadajucich cisto iba pod statne vlastnictvo- nepoviem samozrejme ich meno. A tam som jasne videl zavan "socializmu" nakolko velka cast pracovnikov bola este z tej doby a hlavne zvyky sa odvtedy moc nezmenili. Pracovna moralka nizka, kazdy si robil co chcel, bolo uplne bezne ze sa pil alkohol v pracovnej dobe, oslavy, cachre s fondom odpracovanych hodin a pod. Napr tam bol clovek,ktory nerobil vobec nic, iba cely den surfoval po nete. Nemal vobec ziadnu skutocnu napln, vsetcia to vedeli ale nikto ho nechcel vyhodit lebo boli kamosi. A ostatni v ramci pracovnej moralky neboli ovela na tom lepsie.Keby to dostal do ruk sukromny majitel, tak na fleku vyhodi minimalne polovicu ludi pretoze boli uplne zbytocni. Odvtedy tvrdim, ze stat je ako vlastnik velmi neefektivny a takyto bol aj cely socializmus.
-
TommyHot
Addict
- Príspevky: 3340
- Registrovaný: 25 okt 2009, 0:23
- Bydlisko: Bratislava
- Kontaktovať používateľa:
Re: Hypotetické ekonomické otázky
Takyto bordel mame aj v banke.. Holt meciarovske vedenie
Re: Hypotetické ekonomické otázky
Co som pracoval v sukromnych firmach, tak nikde sa netolerovalo aby sa ludia vyslovene ze flakali. Je jasne ze vsade su osoby, hlavne vo vyssom vedeni, ktori toho vela nerobia, ale vecsina pracovnikov ma roboty dost. Je tiez napr rozdiel ked sa nieco popije raz zacas v ramci niekoho narodenin, alebo ked sa pije pravidelne kazdy den uz od obeda.
-
TommyHot
Addict
- Príspevky: 3340
- Registrovaný: 25 okt 2009, 0:23
- Bydlisko: Bratislava
- Kontaktovať používateľa:
Re: Hypotetické ekonomické otázky
Samozrejme v normalnej firme sa musi makat, ale banka to je ina kapitola, kedze je tam vacsina asi po znamosti. Keby je to moja firma, tak do hodiny vyhodim 90% zamestnancov a okrem neprimerane vysokych nakladov na budovu, by sa nic nezmenilo a vsetko by bezalo rovnako ako predtym...
Re: Hypotetické ekonomické otázky
Priamo v statnom podniku som nepracoval, ale mam tiez podobnu skusenost. Par rokov dozadu som pracoval v jednej spolocnosti na 2 projektoch pre sukromnu poistovnu a Vseobecnu zdravotnu poistovnu. Neskutocny rozdiel. Pre sukromnu sme mali dosledne prepracovany proces vyvoja a implementacie.Vyvoj na nasom testovacom prostredi, vsetko sa poctivo testovalo niekolko krat pred nasadenim, automaticke testy sme vyrabali atd atd. Tak ako sa to ma. Pre VSZP to bolo leharo. Nasi developeri vacsinou robili priamo na ostrej u zakaznika, dokonca sa sem tam stalo, ze premazali, co nemali, ale nic z toho nebolo. Testovanie bolo len pro forma, vacsinou developer spravil zmenu priamo u zakaznika, ktoru si tam pretestovat sam a my sme az dodatocne akoze testovali na nasom prostredi, ktore nam ani poriadne nefungovalo, lebo to nebolo potrebne. .Poistovna ma system za par miliard korun tusim, ale co sme si robili reporty, vacsina funkcionality nebola nikdy pouzita. No proste hruza 
Re: Hypotetické ekonomické otázky
Za peniaze danovych poplatnikov sa najlepsie safari,ZSR v roku 2007 kompletne po 7 rokoch menili nabytok a koberce.Niektori ten nabytok celkom znicili,im je proste 7 rokov privela.
btw http://www.vagabondjourney.com/zhengzho ... host-city/
//autoeditácia príspevku (08 Apr 2013, 22:25)
http://www.sme.sk/c/6760772/neexistuje- ... -lady.html
Problémom socializmu je, že nakoniec vám dôjdu peniaze ostatných ľudí

btw http://www.vagabondjourney.com/zhengzho ... host-city/
//autoeditácia príspevku (08 Apr 2013, 22:25)
http://www.sme.sk/c/6760772/neexistuje- ... -lady.html
Problémom socializmu je, že nakoniec vám dôjdu peniaze ostatných ľudí
Re: Hypotetické ekonomické otázky
Zmena nabytku po 7 rokoch? Ja teraz na intrakoch v Blave (Mladost) mam vacsinu inventaru z roku 1981 
-
Chesterka
Light Star
- Príspevky: 248
- Registrovaný: 05 sep 2009, 22:52
- Bydlisko: Bratislava - Dlhé Diely
- Kontaktovať používateľa:
Re: Hypotetické ekonomické otázky
Čaute
Našli by sa nejaké vaše seriózne typy a nápady?
Predstavte si:
"Si minister financií, navrhni systém štátneho rozpočtu, zameraj sa buď na príjmy, zhodnoť či je dobrá daňová sústava - niečo by si menil? Alebo sa zameraj na výdavky, kam by si pridal, kde by si ubral a prečo?"
"Si guvernér NBS (predpokladajme, že máš prakticky moc niečo na tom meniť), podľa jednotlivých nástrojov zabezpeč expanzívnu monetárnu politiku, aby teda boli € v obehu a aby sa ekonomika mohla rozvíjať. Ako môže centrálna banka zvýšiť D po vlastnej mene?"
"Si minister zahraničných vecí, propaguješ našu krajinu v zahraničí, ako by si zlepšil našu obchodnú bilanciu? Čo by si vyvážal, aké tovary, prečo, kam...? Prípadne sa zameraj na cestovný ruch."
"Si minister práce, sociálnych vecí a rodiny, navrhni možnosti pre zníženie nezamestnanosti na Slovensku, pre zlepšenie sociálnych podmienok."
Predstavte si:
"Si minister financií, navrhni systém štátneho rozpočtu, zameraj sa buď na príjmy, zhodnoť či je dobrá daňová sústava - niečo by si menil? Alebo sa zameraj na výdavky, kam by si pridal, kde by si ubral a prečo?"
"Si guvernér NBS (predpokladajme, že máš prakticky moc niečo na tom meniť), podľa jednotlivých nástrojov zabezpeč expanzívnu monetárnu politiku, aby teda boli € v obehu a aby sa ekonomika mohla rozvíjať. Ako môže centrálna banka zvýšiť D po vlastnej mene?"
"Si minister zahraničných vecí, propaguješ našu krajinu v zahraničí, ako by si zlepšil našu obchodnú bilanciu? Čo by si vyvážal, aké tovary, prečo, kam...? Prípadne sa zameraj na cestovný ruch."
"Si minister práce, sociálnych vecí a rodiny, navrhni možnosti pre zníženie nezamestnanosti na Slovensku, pre zlepšenie sociálnych podmienok."
Re: Hypotetické ekonomické otázky
domácu úlohu ti tu nebude nikto robiť
-
krija
VIP
- Príspevky: 5097
- Registrovaný: 29 jan 2006, 15:57
- Bydlisko: my heaven is your hell
- Kontaktovať používateľa:
Re: Hypotetické ekonomické otázky
churchill tieto tvoje keci vyvratil jednou vetou, ked na adresu stalina povedal, ze narod nikdy nezabudne na muza, ktory rusky narod priviedol od drevenych pluhov k atomovej bombe. Alebo ked amici pocas velkej depresie chodili makat do ruska. Proste ty len pises to co sa da(lo) precitat aj na strankach bludnych smetiarov kazdy den. Realita, ale vyzera(la) celkom inak.slay napísal:Myslím, že už tu hovoríte o veciach, ktoré nemajú zmysel. Ja vyťahovať hrozienka z hovna nemienim. Za tým čo som povedal si stojím, berte to ako chcete. Západný svet rástol oveľa rýchlejšie ako ZSSR, takže nech tu už komanči vybudovali čokoľvek, bez nich by tu toho bolo dva krát viac a hlavne neostal by po nich taký vypláchnutý národ. Socík vzal Slovensku šancu stať sa vyspelou ekonomikou. Rovnako ako ju vzal poliakom, čechom, maďarom.. atď. Čo nám po komančoch zostalo? Staré budovy? Zdá sa vám, že kapitalistickým krajinám to ubralo, že tam nezažili socík? Že im tam niekto niečo nevybudoval? Preto dnes robíme my na nich a nie oni na nás?
Čo je to vôbec za sprostosť? Realita jasne ukázala, že si zvolili lepšiu cestu. Ale slovák s erotickými spomienkami na socík bude mať plnú hubu doháňania západnej kultúry. Tak nech si doháňa tú komunistickú, tá je dnes kde? V prdeli. Tak kam sa chcete vracať a na čo chcete spomínať?
Ide mi tu niekto hovoriť o továrňach z druhej svetovej? Klop klop je rok 2013. Za pomaly 70 rokov sa určite bude niekto ešte vyhovárať na Fica. To je možno ešte lepšie než nadávať na kapitalizmus a zároveň sa oháňať tým ako sa majú dobre na západe. Tu už sú snáď všetci je***, začarovaní alebo vám do vody fakt niečo primiešavajú. Komanči tu toho toľko nabudovali, až všetci utekajú posledných 100 rokov na západ. Ale na ten východ sa nejako nikto nemá.. akurát tak možno Chelemendik. Super, proste super.
PS na dlh sa rastie lahko.
-
TommyHot
Addict
- Príspevky: 3340
- Registrovaný: 25 okt 2009, 0:23
- Bydlisko: Bratislava
- Kontaktovať používateľa:
Re: Hypotetické ekonomické otázky
Aj s vysokou inflaciou sa za urcitych okolnosti rastie lahko
a mas pravdu, realita vyzera celkom inak, odporucam si precitat spravu o chudobe v rusku http://www.cefir.ru/download.php?id=486 neboj nie je to zo zapadnych zdrojov...
-
krija
VIP
- Príspevky: 5097
- Registrovaný: 29 jan 2006, 15:57
- Bydlisko: my heaven is your hell
- Kontaktovať používateľa:
Re: Hypotetické ekonomické otázky
Ano, a ja mozem dat rovnako o chudobe v usa, kde je 50 milionov ludi na food stampoch, priblizne rovnake mnozstvo ludi nema zdravotne poistenie atd.