No môžeš "zdraviť niekoho", ale môžeš sa aj "zdraviť niekomu". Podľa mňa je to správne.

Tiež sa mi to zdá úplne normálne.
Keď decku kážeš: "Pozdrav sa", tak "sa niekomu zdraví".

...to som zatiaľ nepočul...keď kážeš decku, tak sa hovorí "Pozdrav!"...aspoň u nás...takisto som nikdy nepočul použiť tvar "zdraviť sa niekomu"...

To isté, čo Hensym. Úplne bežné.

pozdraviť dok.

1. (koho) i pozdraviť sa (komu) prejaviť úctu pozdravom: úctivo, slušne sa pozdraviť učiteľovi; pozdravil ho kývnutím; priateľsky ho pozdravil
2. odovzdať pozdrav: pozdravte rodičov; dal nás pozdraviť
3. (nadšene) privítať, uvítať: diváci pozdravili víťazné družstvo;
nedok. pozdravovať, k 1 i pozdravovať sa

l pozdravujem vás, ťa pozdrav

http://www.slex.sk

Ja Zvolen, celkovo tu a v okolí absolútne bežné. Popravde, doteraz som sa nad tým nezamýšľal.

Tiež mám 30 a neznášam, keď sa mi nejaký 35 ročný zdraví "Ahoj". V súvislosti s tým som zaužíval istú taktiku - ak mi začne tykať, tak aj ja jemu.
Napr. priateľka má zhruba 50-ročného známeho, s kt. sa v práci stretáva pravidelne stretáva. Vyká mu. Minule ma predstavila, toto je moj priateľ bla bla...hneď mi začal tykať, tak aj ja. Ku jeho cti je, že to bral v pohode, ale niektorých to zarazí.

Tak to mu velmi ku cti nesluzi. Mal ti vylepit.

Ty si na práškoch? A prečo by mu mal vylepiť? Aký je rozdiel medzi 50-ročným a 30-ročným? Obaja sú to dospelí ľudia. Ani jeden z nich by nemal začať tykať tomu druhému bez opýtania.

Pri veku 75 a viac to ešte pochopím. Flegmatický prístup k životu a fakt, že si o tri generácie napred. 50-nik je ale normálny, pracujúci človek, plnohodnotne začlenený do spoločnosti. Tykať by inému dospelému podľa mňa nemal.

Presne tak, nemal by. Ja som dnes bol v čakárni u doktorky a dvaja min. 50 - 60 roční sa mi prihovorili a obaja mi vykali. Pritom mám len niečo cez 20. A tak to má byť podľa mňa, tak sa to sluší.

Zdravim sa ludom, ktorych poznam len z videnia, napriklad susedom, zo slusnosti. Co ale extremne neznasam, je zdravenie sa v praci vo vytahu. To neviem kde sa toto spolocenske pravidlo "napisalo", ale neskutocne ma to obtazuje ked pridem do firmy do budovy, robi nas tu asi 1000 ludi furt ked nastupim do vytahu, tak dobry den, aj ked toho cloveka som v zivote predtym nevidel a tak skoro ho ani nestretnem, kedze tam robi strasne vela ludi...Bohuzial co som si vsimol, tak je to v kazdej velkej firme.

tak asi je tým ľuďom blbé len tak byť vo výťahu s niekym bez slova. To máš podľa mňa to isté ako v čakárni u lekára. Tiež väčšina ľudí, ktorí tam prídu tak sa pozdravia, aj keď tam nikoho nepoznajú. Zo slušnosti.

Frco.. a ako Ťa to obťažuje? ..aspoň kývnuť hlavou? Podľa mňa normálka.

Taktiež povedzme v lese alebo na horách v rámci turistickej prechádzky.. keď idem po lese a po nejakej hodine výstupu stretnem živú dušu, pozdravím sa mu, aj keď ho vidím prvý a zároveň aj poslednýkrát v živote. To isté v spomínanej čakárni..

Ale to už je asi o niečom inom, táto téma je o tom, či zdravíte ľudí, ktorých poznáte z videnia..

Asi moc nie. Na výške tiež stretávam rovnakých ľudí každý deň a nepoznám sa so všetkými.. Čiže ich nezdravím.

Ale momentálne som vycestovaná vo Švajčiarsku, som v takej dedinke a verte, že tu sa zdraví každý každému. Aj turisti sa mi pozdravia, ktorí ma videli len prvýkrát na ulici.. Je to celkom pekný zvyk zaželať si ,,len tak" pekný deň.

V situáciách, ktoré ste spomenuli (výťah, čakáreň, turistický chodník,...) sa zdravím vždy, a príde mi hlúpe nepozdraviť sa. Absolútne neslušné.

wrtulka: Ani ja sa nezdravím v škole s ľuďmi, ktorých nepoznám, iba vídavam. To je normálne. Na druhú stranu, ak niekoho, koho často vidím stretnem na inom mieste, (a vidím, že aj on spoznal mňa), tak sa pozdravím.

No ano, lenze v cakarni ani na horach nie si kazdy den. Lenze v praci som kazdy den a za ten den vytah pouzijem minimalne 4x a stale sa zdravit ludom, ktorych vobec nepoznam mi pride cudne