Cela tato tema pada na tom, ze nie vysvetleny proces praktickeho preorientovania sa vacsiny na anarchisticke myslienky.

2.1 Dosahovanie momentálnych požiadaviek (Krátkodobé ciele)

Môže ísť o dosiahnutie požiadaviek týkajúcich sa pracoviska (napríklad vyššej mzdy, lepších pracovných podmienok, zvýšenej bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci), ale aj požiadaviek týkajúcich sa komunity. Ide o riešenie momentálnych problémov, ktoré nám najviac znepríjemňujú život tu a teraz. Dosiahnuté zlepšenia sú jediným hmatateľným dôkazom toho, že naša činnosť je zmysluplná. Keď konáme, učíme sa solidarite a vzájomnej pomoci a pripravujeme sa na lepšie presadzovanie širších požiadaviek a väčších zmien v budúcnosti.

Je nám jasné, že spoločnosť nie je iba o pracovisku. Problémy máme v práci, v bydlisku, v súkromnom živote. Mnohé pritom presahujú naše pracovisko či komunitu – ide o otázky ako životné prostredie, vojny, chudoba, rovnosť medzi pohlaviami atď. Nepodceňujeme vážnosť týchto a mnohých ďalších problémov a podporujeme konkrétne aktivity na ich riešenie, ak nie sú v rozpore s našimi princípmi. Dlhodobá zmena v týchto oblastiach však môže nastať len vďaka aktivitám organizovaného hnutia pracujúcich a premene ekonomických, politických a spoločenských vzťahov.

 

2.2 Rozvoj a rozširovanie organizácie (Strednodobé ciele)

Vo všeobecnosti sa usilujeme o to, aby bolo čoraz viac pracujúcich, ktorí presadzujú alebo majú záujem presadzovať svoje záujmy, vidia zmysel v organizovaní sa a sami vyvíjajú iniciatívu.

Každý spor, v ktorom sa pracujúci spoja, prináša nápady a poučenia s oveľa širšími dôsledkami. Je dôležité ich zužitkovať, aby sme pri ďalších aktivitách a sporoch nezačínali od nuly. Človek síce nemusí byť členom organizácie, aby niečo dosiahol, ale podľa nás je to do budúcnosti prospešnejšie. Kapitalisti, manažéri a politici sa tiež organizujú a po spore sa iba tak nerozplynú. Podľa toho, ako sa dokážu zorganizovať a poučiť, budú na nás v budúcnosti lepšie pripravení. To isté platí pre nás. Čím viac pracujúcich sa organizuje a aktívne podieľa na chode organizácie, tým účinnejšie a ľahšie presadíme vlastné požiadavky.

Podmienkou rozširovania organizácie je samozrejme nárast počtu členov a členiek, no podstatný je pre nás kvalitatívny, nie kvantitatívny rast. Od členov a členiek PA sa preto očakáva, že sú a budú aktívni, solidárni a vo svojej činnosti zodpovední.
Naším cieľom je budovať organizáciu zloženú z jednotlivcov a nezávislých skupín pôsobiacich v mieste bydliska (lokálne skupiny), v jednotlivých odvetviach (odvetvové skupiny) a v konkrétnych firmách (skupiny na pracovisku). Podrobnejšie sa im venujeme v bode č.5 týchto stanov (Štruktúra a fungovanie Priamej akcie).

Základné ciele týchto skupín sú:

1)      Praktické:

    Presadzovať momentálne záujmy členov, riešiť ich problémy formou priamych akcií a pomáhať každému pracujúcemu, ktorý o to požiada.
    Vyjadrovať solidaritu pracujúcim v sporoch bez ohľadu na krajinu, zabezpečiť pre nich pomoc od čo najväčšieho počtu ľudí a prispievať k väčšej jednote medzi pracujúcimi.
    Neustále zlepšovať vlastné fungovanie a postupy s cieľom budovať akcieschopnejšiu a efektívnejšiu organizáciu.

 

2)      Vzdelávacie a kultúrne:

    Pravidelne medzi sebou komunikovať aj po skončení jednotlivých sporov, zhodnocovať, zovšeobecňovať a rozvíjať skúsenosti a poučenia z nich. Deliť sa o ne s ďalšími pracujúcimi na vlastných aj iných pracoviskách či v lokalitách.
    Byť orientačným bodom a príkladom – svojou činnosťou ukázať, že sme organizácia, na ktorú sa môžu ľudia na pracovisku alebo v lokalite obrátiť pri riešení svojho problému.
    Propagovať a budovať kultúru solidarity, sebaorganizácie a vlastnej iniciatívy.

 

Keď sa pracujúci organizujú a usilujú dosiahnuť svoje požiadavky, vyjadrujú svoju silu, schopnosť vyvinúť na niekoho nátlak. Ak je to spor s úspešným koncom, môže byť výbornou inšpiráciou pre ostatných. Ak nie, aspoň zistíme, na čo si dať pozor a ako sa vyhnúť chybám v budúcnosti.

 

2.3 Spoločenská zmena - nekapitalistická samosprávna spoločnosť (Dlhodobé ciele)

Je skvelé vybojovať si lepšie pracovné alebo životné podmienky, ale vieme, že naše víťazstvá sú vždy dočasné. Skôr či neskôr pohltí vyššie mzdy inflácia alebo ich ohrozí nová stratégia vedenia firmy či inštitúcie a my budeme musieť brániť dosiahnuté výdobytky. Ide o systémový problém; ak sa má zastaviť kolotoč opakovaného útoku a obrany, musí nastať celospoločenská zmena, ktorá je vo svojej podstate vždy synonymom revolúcie.

Naším dlhodobým cieľom je taká organizácia spoločnosti, v ktorej sú spoločnosť a práca oslobodené od kapitálu a štátu. Medzi kapitálom (zamestnávateľmi) a prácou (námezdne pracujúcimi) existuje totiž protiklad, ktorý je živnou pôdou pre konflikty. Kapitál sa orientuje na tvorbu zisku, čo vyvoláva systematický tlak na čo najnižšie mzdy, rast pracovného zaťaženia a predlžovanie pracovného času. Úlohou štátu je garantovať fungovanie kapitalistických vzťahov a riadiť spoločnosť prostredníctvom zákonov, úradov, súdov a represívnych zložiek.

Z dlhodobého hľadiska sa teda usilujeme o to, aby sa spoločnosť organizovala bez kapitalizmu a štátu. Jej fungovanie by zabezpečovali rozhodovacie orgány (nazývame ich jednoducho rady) tvorené obyvateľmi v danej lokalite, ktoré by spravovali spoločenský život vrátane výroby a distribúcie produktov a poskytovania služieb. V prípade potreby by vytvárali federácie, ktoré by sa venovali záležitostiam presahujúcim jednu lokalitu.

Hovoríme o spoločnosti založenej na napĺňaní potrieb ľudí, nie na dosahovaní zisku. Môže sa označovať rozličnými slovami, my zvykneme používať pojem libertínsky komunizmus.

Na dosiahnutie spoločenskej zmeny potrebujeme stratégiu, princípy, ciele a metódy.

X-krát som sa tu k tomu vyjadroval. Ja nie som platený za to, aby som tu opakovane vyjadroval k témam, ktoré boli riešené (síce to aj tak robím).

Takisto som nikde netvrdil, že 7 miliárd ľudí sa musí stať anarchistami. Anarchizmus vôbec nie je o nejakej uniformite a rovnakosti.

hughito napísal:X-krát som sa tu k tomu vyjadroval. Ja nie som platený za to, aby som tu opakovane vyjadroval k témam, ktoré boli riešené (síce to aj tak robím).

• hughito napísal:Ako aj to, čo píšem vyššie, aj toto som su x-krát opisoval a riešilo sa to. Ale tak na tento návod používam iba link, lebo tam je to pekne a zrozumiteľne opísané. Takže slovenskí anarchisti, Priama akcia - kukni ich stanovy a konkrétne sekcie 2) Ciele Priamej akcie a 3) Metódy Priamej akcie.

  Dlhodobá zmena v týchto oblastiach však môže nastať len vďaka aktivitám organizovaného hnutia pracujúcich a premene ekonomických, politických a spoločenských vzťahov.

  Prirodzene, to su ale ciele, nie cesta k ich dosiahnutiu.

  Ide o systémový problém; ak sa má zastaviť kolotoč opakovaného útoku a obrany, musí nastať celospoločenská zmena, ktorá je vo svojej podstate vždy synonymom revolúcie.

  Toto je uz blizsie, takze revolucia? Skutocna revolucia "z dola" potrebuje mat za sebou masy, verite ze sa napokon dobrovolne alebo prirodzene priklonia k anarchizmu alebo ide o ine "revolucne metody"?

  Chceme spoločnosť založenú na napĺňaní potrieb ľudí, nie na dosahovaní zisku. Niečo také sa však nedá dosiahnuť snívaním či čítaním kníh plných pekných myšlienok, ale vlastnou aktivitou a organizovaním sa. Potrebujeme stratégiu, princípy, ciele a metódy.

  Aka "nahoda":P Presne o tom hovorim a cakam na prezentovanie danej strategie.

  Podnetom k spoločenskej zmene môže byť mnoho vecí, ktoré sa v súčasnosti nedajú dokonale predvídať. V istom bode však musí nastať zastavenie tvorby zisku pre zamestnávateľov a prevzatie výroby do rúk pracujúcich a koordinačných orgánov, ktoré si vytvoria.

  Zas sme o krok spat. Cakanie na "isty bod" ktory prinesie revolucnu zmenu. Povedal by som ze dost pasivny postoj. Mozno sa caka kym sa kapitalisticky system zruti, ale mam dojem ze cast anarchistov ma aj aktivnejsi pristup k "prichodu revolucie", povedzme nasilnou formou? Samozrejme nasilne eliminovanie statu, este automaticky neznamena ludovu podporu. Mozno nasleduje, tiez nie zrovna dobrovolna, prevychova?

Ved my teba o nic neziadame, to tebe sa to paci, podla teba je to tak skvele, tak je v tvojom zaujme nas presvedcit.

Lenze takto to nepojde, predsa ked sa taka stvrtina Slovenska rozhodne pre anarchizmus - musia tu prestat platit Slovenske zakony, mozno aj mena a pod., myslis ze to zbytok ludi bude tolerovat? Dajme tomu ze sa vytvori maly stat, nebudu tam platit zakony, nebudu tam dane, mozno ziadna mena, mozno len nieco z toho - akurat moznost kde prat peniaze, obchodovat s drogami a pod. - a opat niektore tie skupiny, kontrolovane len vlastnymi clenmi mozu by akekolvek - a to je velmi nebezpecne.

This excellent book by Solfed aims to recover some of the lost history of the workers' movement, in order to set out a revolutionary strategy for the present conditions.

Ano, ide to stale dokola - asi preto, ze riesene neznamena vyriesene - a to ocividne nehovorim len o sebe .. ak by si bol za toto plateny neslo by o velmi produktivnu cinnost a zrejme by si mal vratit cokolvek co si dostal zaplatene.. ale mozno, ze aj to som uz pisal..

Prirodzene, to su ale ciele, nie cesta k ich dosiahnutiu.

Toto je uz blizsie, takze revolucia? Skutocna revolucia "z dola" potrebuje mat za sebou masy, verite ze sa napokon dobrovolne alebo prirodzene priklonia k anarchizmu alebo ide o ine "revolucne metody"?

Aka "nahoda":P Presne o tom hovorim a cakam na prezentovanie danej strategie.

Zas sme o krok spat. Cakanie na "isty bod" ktory prinesie revolucnu zmenu. Povedal by som ze dost pasivny postoj.

hughito napísal:Sú tam aj ciele. Ak ich nevidíš, resp. ich nie si schopný/nevieš rozoznať, nie je to môj problém.

Samozrejme, že revolúcia. A revolúcia musí mať vždy podporu ľudí, to je jasné, viď. príklad sociálnej revolúcie v Španielsku, ktorý som tu niekoľkokrát spomínal - takisto ako ten vývoj, ako k tomu mohlo vôbec dospieť - opäť všetko ignorované

Zase - tá stratégia je jasne načrtnutá v cieľoch, metódach a princípoch.

Celá tá stratégia smeruje k tomuto "bodu." Ten samotný "bod" sa však nedá určiť, predvídať. Takisto ako nikto nepredvídal júl 1936 v Španielsku. To proste prišlo a podmienkou zo strany anarchistickej teórie je to, že musí existovať silné a akcieschopné anarchistické hnutie.

• Španielska občianska vojna zachvátila Španielsko v rokoch 1936–1939.
  
  Stáli v nej proti sebe ľavicoví republikáni a pravicoví nacionalisti, neskôr nazývaní frankisti, podľa generála Francisca Franca. Obidve skupiny však boli zložené z viacerých, diferencovaných frakcií a hnutí.
  
  Príčiny tejto vojny možno hľadať v dlhodobej spoločenskej a ekonomickej kríze na Pyrenejskom polostrove, ktorá postihla Španielsko po prvej svetovej vojne a ktorá viedla k radikalizácií spoločnosti. Víťazstvo ľavicovo orientovaného Ľudového frontu vo voľbách v roku 1936 viedlo k nepokojom a sprisahaniam. Povstalci sa pokúsili o prevrat a vypukla občianska vojna.

Cielov som videl dost, o tie mi neslo, skus lepsie citat.

Nepamätam si, ze by som tu cital nieco blizsie o vyvoji nastolenia anarchizmu v Spanielsku .. kazdopadne vieme ako tato revolucia dopadla, obcianska vojna nepriatelskych frakcii komunistov, anarchistov, nacionalistov a nakoniec relativne rychly zanik - tieto aspekty zivotaschopnosti anarchizmu, o ktorych ti pise aj Dreamer sa nedaju ignorovat ako "nespravne uvazovanie". Jedine ak by sme akceptovali ako fakt, ze revolucna zmena smerom k anarchizmu bude logicky a nevyhnutelne sprevadzana obcianskymi vojnami - s nejasnou vidinou na vyhru..

Jasne ako pre koho, to co tam ja vidim su zväcsa opisy toho co je zle a predstavy "ako by to malo byt".

Vcelku paradox, ze za jedinym vacsim prikladom anarchistickeho zriadenia stoji predpoklad revolucneho obdobia vyvolaneho z velkej miery spanielskou obcianskou vojnou - odporom nacionalistov k lavicovej vlade.

chcem dosiahnuť aspoň to, že dostanem do povedomie ľudí fakt, že anarchizmus je politická teória, nie synonymum pre chaos, vraždenie a kradnutie - teda prístup, s ktorým si najprv vyrukoval ako ty, tak aj iní, ktorí prvýkrát nazreli do tejto témy. Toto sa darí a nič viac od tohto nečakám.

hughito napísal:alebo to boli iné, primárne vonkajšie faktory.

Nazvi si to ako chceš, pravdou je to, že áno, bol to ten "bod," ktorý uviedol do pohybu anarchistickú, resp. sociálnu revolúciu. Preto som zdôrazňoval, že také niečo sa nedá naplánovať, nedá presne určiť, kedy "to" príde.

Ak hovoris o ekonomickej otazke, je potencionalne mozne, ze anarchisticky system mohol fungovat, aj ked slo o velmi kratke obdobie na vyslovenie nejakych konecnych zaverov .. zivotaschopnost anarchistickych idei treba ale chapat aj v kontexte presadenia sa a prezitia v spolocnom priestore - akym bolo napr. Spanielsko - pri strete s politickymi oponentami. Napriek podpore, ktoru komunisti a nacionalisti dostavali zo zahranicia, islo o domaci odpor - obciansku vojnu, ktora mala za nasledok znicenie anarchistickeho systemu a anarchistov. Argument bol, ze podobnemu scenaru by akekolvek vyznamnejsie anarchisticke zriadenie v buducnosti, muselo taktiez celit.

Mozno by mali anarchisti prehodnotit vzostup nacionalizmu ako negativum, status quo nepraje priblizeniu sa k revolucnym zmenam, naproti tomu ideologicky spor so silnou nacionalistickou stranou konfliktu, historicky, viedol nepriamo doposial k najvacsej realiziacii anarchistickych myslienok do praxe, aj ked len docasne. Len mensia uvaha.. )

hughito napísal:Tu sa ale riešilo skôr samotné anarchistické fungovanie na nejakom území - a to sa ukázalo ako životaschopné.

Aryan Angel napísal:ideologicky spor so silnou nacionalistickou stranou konfliktu, historicky, viedol nepriamo doposial k najvacsej realiziacii anarchistickych myslienok do praxe, aj ked len docasne. Len mensia uvaha..

Michael Richards, Unearthing Franco's Legacy, p129 napísal:For nearly twenty years after the war Francoist Spain presented the conflict as a crusade against Bolshevism in defense of Christian civilization. In Francoist narrative, authoritarianism had defeated anarchy and overseen the elimination of "agitators", those without God and the Judeo-Masonic conspiracy. Since Franco had relied on thousands of North African soldiers, anti-Islamic sentiment "was played down but the centuries old myth of the Moorish threat lay at the base of the construction of the 'Communist menace' as a modern-day Eastern plague."