Tak prvý 500 strán za mnou a je čas bilancovať. Čítanie je to hodne napínavé, ale proste miestami je tam po pár strán odbočiek ku postavám, ktoré majú v príbehu minimálny význam a filozofovanie o vzťahoch, stavaní a rúcaní "domácnosti" nie je to, čo v takomto žánri čakám.hughito napísal:Heh, tú pomstu oceána som čítal. Pamätám si, že to malo zaujímavý námet, bola to ale riadne hrubá buksna, takže to malo aj slabšie miesta. Ale vôbec si nepamätám záver, potom môžeš napísať begbee.
Ďalšia výhrada, ktorá sa mi potvrdila z recenzií je, že reálne nemáte vzťah k postavám, kniha vás v tomto smere nevcucne, je to skôr ako sledovať film, udalosti... Je vám úplne jedno, či a ktoré postavy umierajú, viac emócií zo mňa vyžmýkala smrť rybára v Čile, či epická smrť roboša na ropnej veži, ako úmrtie niekoľkých vedľajších postáv.
No a posledná výhrada - v knihe je veľmi veľa zaujímavých udalostí, narazíte na nejaký organizmus, efekt, jav, vzťah, udalosť a máte pocit, že wow, toto si musím čeknúť na wiki (teda aspoň ja tie pocity mám
), čítate ďalej a zistíte, že 10% z knihy sú vysvetlenia, ktoré nájdete na wiki 
Napriek týmto nedostatkom je to veľmi napínavá kniha so zaujímavou zápletkou, ale proste ak hovoríme o nejakom ekologickom horore, tak Deň Trifidov sa číta 70 rokov po vydaní a ďalších 70 sa bude, čo sa nedá povedať o Pomste ocánu. Je to asi taký rozdiel ako Eco - Meno ruže a Follet - Piliere Zeme.
