ahoj ludia. mam cerstvych 17 rokov a este nikdy som nemal ziadny vaznejsi vztah s dievcatom i ked sa mi ich paci celkom dost.

chyba bude asi vo mne, som silny introvert, proste malokde sa dokazem odviazat - mam problem hovorit o veciach ako je laska alebo to, ze som sa do nejakej baby zalubil, dokonca s rodicmi. stve ma to, ale neviem to ovladat... proste som "hecnuty", v hlave mi uz prebiehaju myslienky, ze s tou babou chodim, ze sme spolu a ze sme stastni ... ale potom sa preberiem a zistim, ze nic tak ani zdaleka nie je a ze pokial nic neskusim, nic neziskam... lenze to je u mna nemaly problem.. vyhladavam skor dievca zo skoly, alebo z blizkeho okolia, lebo vztah na dialku alebo nedajboze cez FB fakt nechcem mat

skusal som to uz vseliako... u mna je "najlepsi" sposob, ako sa aspon trochu osmelim je ten nenavideny fejsbuk.. dievca si pridam, ozvem sa ako prvy, popiseme, vsetko je fajn, ale ked pride skolsky den tak v skole sa "nepochlapim" na nic, maximalne na pozdrav a aj ten zo seba vyhrknem ako keby som zdravil kamarata, ktoreho poznam 20 rokov a nie ako keby som zdravil babe, ktora sa mi paci a s ktorou by som chcel mat nieco viac proste v realite som uplne hanblivy, neviem sa odviazat, uvolnit a normalne sa porozpravat, pri rozhovore sa vzdy zakokcem alebo sa mi "mota" jazyk a neviem normalne artikulovat..

momentalne si obcasne pisem s babou, s ktorou som sa spoznal na vylete.. lenze zase to iste.. konverzacia na fb v pohode (aspon si myslim), v skole si pozdravime a tym to hasne.. v piatok som ju videl stat pred skolou samu, tak som sa ku nej prihovoril, ale to bol maximalne 3 minutovy rozhovor, lebo potom isla na bus.. neviem ako sa osmelit, ako nemat predsudky, ze ma odmietne a ze z toho budem mat potom depky... ja proste ked chcem mat s nejakou babou, ktora sa mi paci, nieco viac, automaticky sa mi v hlave tvoria myslienky, ze ma odmietne, ze som pre nu nezaujimavy, ze ona chce ineho, alebo ze iny chce ju ... viem, ze treba zabojovat, ale malo ludi je takych ako ja, skoro nikto nema problem pokecat s babou a napr. po case s nou zacat chodit, iba ja.

zatial nechcem tlacit na pilu, ozyvam sa jej ako prvy, piseme si zatial len take blbovinky o skole, o ucive, o profesoroch.. take otukavacky by som povedal.. ale neviem co dalej.. pozyvat von po 5 dnoch co sa pozname mi pride divne, mohla by sa "vylakat" a tym padom by som to vsetko zahodil...

uz som aj uvazoval nad navstevou psychologa, ale stale si v mysli poviem, ze musim to dokazat sam a nie s pomocou lekara. to ma trosku povzbudi, ale nie na dlho..

dakujem kazdemu kto by sa k tomuto mojmu problemu vyjadril alebo mi pomohol,,

mozem povedat ze som bol za mlada asi v podobnej situacii, hanbil som sa prihovorit dievcatam, nedajboze nejaku zavolat von, ale u mna to bolo aj v dalsich veciach, dokonca som sa hanbil spytat sa na nieco v obchode a podobne absurdity.. potom mi moj otec povedal, ze taky problem mal aj on a ze jemu jeho otec, teda moj dedo, povedal (nie doslova, ja som si to tak sformuloval):

ak nieco chces a vrati sa ti tento pocit, v momente ako ho ucitis, prestan rozmyslat a jednoducho to ihned sprav.

odvtedy som sa uplne znormalizoval, uz len velmi obcas nachadzam situacie pri ktorych by som sa najradsej otocil a usiel, ale potom si vzdy spomeniem na toto, nadychnem sa a idem - v 99% pripadoch sa vsetko nakoniec dobre vyvinie.

urcite ti to pride dost hrozostrasne, ale ver mi, par krat si to odskusas, pochopis a je to za tebou. drzim palce.

dakujem pekne za post a povzbudenie

co si spominal tie absurdity - s tym mam problemy tiez.. tiez sa hanbim v obchode opytat na nieco co mi nie je jasne kvoli predsudku, ze ma predavac vysmeje a budem sa citit trapne.. proste hroza.. ale to by mi az tak nevadilo, no nejaky vaznejsi vztah by som uz uvital.. samozrejme, nic nechcem a nebudem silit

Hanbis sa, to je cele. S tym ti my nemame ako pomoct, musis sa prosto prekonat a zabojovat sam so sebou. Jedine co mozme je ti napisat nejake motivacne zvasty ale tie budu aj tak neucinne pokial zmena nepride z tvojho vnutra. Zaklad je nebrat vsetko az tak vazne, ked ta holka odmietne, nic sa nestane, zivot pojde dalej a ty to mozes skusit s dalsou. Sto krat omielanym klise je ze zenam sa pacia sebavedomi muži, to je prosto fakt, takze najprv musis najst svoje stratene sebavedomie a az potom to na nejaku skusat, pretoze vedz ze pokial sa uz dopredu odpises, tak sa to prejavi aj na tvojom vystupovani a zeny to hned rozpoznaju.
Pre zaujimavost prikladam toto video na dokaz toho, ze na vyzore az tak nezalezi

Tiež som bol pomerne hanblivý. Celé sa to vyriešilo tak nejak postupne s pribúdajúcim vekom.
Nikto mi nič neradil, prišiel som na to tak nejak sám. Pochopil som, že na získanie niečoho, zväčša potrebujem najprv podstúpiť nejaké riziko. Pri oslovení dievčaťa je maximálne riziko, čo sa ti môže stať, že z toho nič nebude. Uvedomil som si, že teda nemám čo stratiť a začal som sa baviť aj s neznámymi ľuďmi (v tomto prípade kľudne aj chalani, len aby som si zvykol na komunikáciu). Pokiaľ sa mi nejaká baba páčila, tak som prestal riešiť veci cez internet, proste treba ísť na vec face-to-face.

Veď si to zrátaj: oslovíš babu, dáš sa do reči (ak je to fakt zlé, tak to teda sprav aj cez internet), pozveš na rande. Môžu nastať tri scénare:
1. Súhlasí, paráda, stretnete sa, si na dobrej ceste, tuto musíš zo seba nejak otriasť svoj strach a komunikovať.
2. Súhlasí, ale nikdy k tomu nedôjde lebo sa vyhovára (týmto ťa len upozorňujem na to, aby si nebol prekvapený, keď bude súhlasiť, ale z rande nič nebude)
3. Odmietne.
Z varianty č. 1 ďalej pokračuješ, podľa toho ako stretko prebieha sa na to vykašleš, alebo pozveš na ďalšie, až sa dostanete do nejakej fáze vzťahu. Ako na to ti skôr porada iní odborníci.

Mimochodom, tiež som mal na strednej škole spolužiakov, ktorí napríklad boli buchnutí do nejakej baby, ale neboli schopní nič urobiť, lebo sa báli že ich odmietne. Ja som medzi tým oslovil aj 10 báb a bol som 10 krát odmietnutý, ale ten 11-ty krát to už vyšlo. Takže hlavu hore, aj keď to nevyjde nič si z toho nerob, cesta k úspechu vedie skrz neúspechy.

Nie si jediný kto má takéto problémy, som na tom podobne. Až na tú hanblivosť, sám na sebe pociťujem že to trocha po rokoch "opadlo", no stále žiadna sláva. Tiež by som uvítal nejaký vážny vzťah, ale takisto nechcem nič siliť, skôr čakám že "niečo príde". Zrejme je to dobrá blbosť, celé dni len trčím doma, ja by som aj niekde išiel, ale samému sa mi nechce. Ale zrejme sa mi bude musieť chcieť pretože nemám žiadnych kamarátov, a ani si žiadnych nenájdem kým nepôjdem medzi ľudí. Je to taký "začarovaný kruh". Čo k tomu dodať? Aspoň že sa cítim trocha lepšie keď som to dal takto zo seba von.

vykašli sa na baby zo školy, to je bullshit a možno aj dovod prečo sa bojíš odmietnutia, ze by to povedala spoluziackam a rozsirilo by sa to po skole a podobne blbosti ..

ja som bol na tom podobne, potom ja jedno dievca doslova zbalilo a odvtedy to nejako upadlo

Ja keď sa hanbím robiť niektoré veci alebo mám problém s niečím, čoho sa možno obávam, tak si poviem - žijeme len raz, aj tak každý umrieme skôr či neskôr, sme tu len na chvíľu, tak prečo riešiť banálne hlúposti, báť sa, hanbiť sa? Táto veta ma vždy nakopne, a súhlasím s DarkNationom, všetko je na tebe. My ti môžeme dať len nejaké rady, ale väčšinou sa budeme opakovať. Prvý krok, ktorý je väčšinou najťažší ale väčšinou sa aj oplatí je na tebe a tak mi nič iné nezostáva iba ti popriať všetko dobré a nech sa ti darí.

ja mam najvacsi problem urobit ten prvý krok...vobec sa nepozname a chcem ju osloviť na chodbe alebo pred školou alebo tak..neviem to proste

samuraj17 napísal:piseme si zatial len take blbovinky o skole, o ucive, o profesoroch.. take otukavacky by som povedal.. ale neviem co dalej.. pozyvat von po 5 dnoch co sa pozname mi pride divne, mohla by sa "vylakat" a tym padom by som to vsetko zahodil...

Tak vidíš, aj sám prídeš na to, kde je chyba . Presne tu, sám dobre cítiš, že je blbosť ju pozvať po takých fádnych rozhovoroch von. A ten vnútorný pocit je dobrý, proste ti hovorí, že musíš dať do komunikácie viac, keď chceš mať úspech. V prvom rade sa bav o skutočných veciach, ktoré robíš, o veciach zábavných a nebudeš mať nikdy s nikým problémy sa rozprávať. Ide o to, že ľudia majú väčšinou plnú hlavu bordelu a preto, keď narazia na niekoho zaujímavého kto ich "zabaví" je to pre nich ako živá voda. Toto je zásadný prvok, ktorý treba pochopiť, ak chceš byť niekedy dobrý spoločník. Pre mňa osobne je dobrým spoločníkom človek, ktorý ma v prvom rade neotravuje stále so svojimi problémami a sťažovaním, má zaujímavý život a vie ťa inšpirovať, nebojí sa spoločnosti a je vtipný. Len sa zamysli nad ľuďmi s ktorými si rád, aké vlastnosti majú? Prečo s nimi rád tráviš čas?
Každý človek je niečím zaujímavý, iba je potreba dať to najavo, nebáť sa hovoriť o svojom živote a zaujímať sa aj o druhých. To, že si s ňou už chvíľku kecal je super, odvážil si sa a išiel si do toho. Nabudúce už budeš istejší a nebudeš sa báť urobiť ten rozhovor osobnejší, kľudne jej môžeš porozprávať napríklad že si teraz skončil a dneska ťa čaká to a to... Zapojí sa aj sama, tvojou jedinou úlohou je akurát robiť tú komunikáciu hravú a zábavnú. Opisuj to čo hovoríš ako keby si tam teraz bol, ako keby si to teraz robil... Dobrý rečník a spoločník vie ľudí vtiahnuť do deja, vie predať emócie. Toto v pohode dokážeš ak začneš postupne viac vykecávať s ľuďmi. Jednoducho tvoja dôvera v seba bude rásť, budeš si istejší a istejší až prídeš do bodu, kedy ti nebude robiť problém debatiť o všetkom s hocikým .

Ahoj, tak zo začiatku ti chcem povedať niečo veľmi dôležité. Nie si sám. Tento problém trápi mnoho ľudí v tvojom veku. Ja mám už 18 na krku a so žiadnou babou som nemal seriózny vzťah. So spolužiačkami je to ťažké, ako už bolo spomenuté, môže sa o vzťahu, alebo o pokuse oňho dozvedieť niekto z triedy a nebude to veľmi príjemné. Ja som to raz skúšal so spolužiačkou a dopadlo to total failom. Písal som jej na FB takmer každý deň(spätne si uvedomujem že to bola asi aj chyba), často som sa sťažoval a hovoril aj svoje problémy, žil som v klame že sa to vyvíja dobrým smerom. Bol som ale tak zaslepený, že som si vôbec neuvedomoval že ona ma totálne ignoruje, akurat sa snaží byť slušná a nechce mi povedať že ju otravujem. Konverzáciu som vždy viedol ja(a to nie je moja špecialita) a ona len "prikyvovala". Druhý pokus o vzťah s inou babou už bol mimo školy, ale tam to dopadlo veľmi podobne. Totálny ignor, akurát že tam som FB nepoužíval, zistil som že to nie je ono. Bolo priam vzácne, že som vôbec tieto 2 pokusy mal, keďže do spoločnosti nechodím. Ale tieto pokusy ma niečo naučili. Po prvé - nikdy netlač veľmi na pílu, neotravuj dievča každý deň, môže jej to prísť nepríjemne. Ak ťa proste úplne ignoruje, pri komunikácii s tebou je vždy tým pasívnym účastníkom, tak má už oči pre niekoho iného, alebo jednoducho nemá záujem resp. nesadli ste si. Po tretie, ak vidíš istú šancu, dievča ti občas samo napíše resp. cítiš, že nejaký ten záujem tam je. Chop sa šance. Určite nepíš o svojich problémoch ako už radil kolega hore. Vždy sa snaž viesť komunikáciu "plnú optimizmu". Pokiaľ to sama nenavrhne, určite neriešte svetové problémy, vojny atď atď(to už je extrém, ale trebalo príklad ). Vždy sa snaž byť vtipný. Samozrejme, nie každý sa narodil ako komik. Je to síce nevýhoda, ale aspoň sa snaž mať vtipné komentáre a snaž sa byť usmiaty. Ženám sa zachmúrená tvár nepáči. Určite sa nesnaž vtierať a súhlasiť so všetkým čo povie. Urobí si o tebe názor že si "good guy" a to snáď vieš ako končí .Buď sám sebou. S tým dievčaťom, čo sa rozprávaš- skús sa trocha pýtať na ňu. Nie vtieravé otázky tipu - máš priateľa, kde bývaš atď. Skôr niečo tipu - na akú školu sa chystáš, koľko máš súrodencov, aké máš záujmy- tam vedie cesta. Nájdete spoločný záujem, máte o čom kecať. Môžeš pridať komunikáciu na FB a ak aj sama napíše, poprípade pri komunikácii začne rozoberať aj sama nejaké témy, možno aj niečo z jej života, popr. sa ti s niečim zverí - si na dobrej ceste a to by bol čas, kedy by si ju mohol niekde pozvať. Iba napr. na zmrzku(i keď teraz keď je vonku taká zima nie ), kávičku(ak ju samozrejme pije). Proste nič veľké. Ak budeš vidieť, že je jej príjemne, rada sa rozpráva, má úsmev na tvári (nie silený, prirodzený - to určite rozpoznáš), máš vyhraté. Samozrejme veľmi ľahko sa píše, ťažšie sa robí a ja to viem, ale držím palce a skús sa pochlapiť. Tiež som hanblivý, proste povedz si že to urobíš, nadýchni sa a skús.

dakujem moc ludia

vsetky prispevky si cenim, povzbudili ma skusim urobit prvy krok s tymi lahkymi rozhovormi a nezavaznymi debatami este raz dakujem!! davam K+ kazdemu!

Potom na nas samozrejme nezabudni a obcas sem hod nejaky ten field report

tak field report asi ani nebude este stale neviem, ci do toho ist ci nie ... musim si tu holku otukat a potom sa uvidi samozrejme , nezabudnem sem pisnut

Preco stale vahas, ved nemas co stratit. Prinajhorsom budes na tom istom ako teraz. Kym ju budes ty otukavat recami o skole a pocasi, tak niekto iny do toho pojde po hlave a v case ked sa uz konecne rozhodnes osmelit tak s nou bude mat prejdenu 3x celu kamasutru.

Akokeby som čítal o sebe.... Podľa mna je jednoznačne základ sa stretávať. Problem je keď sú obaja hamblivý a ani jeden sa neodváží na prvý krok. Môj problém je aj ten môj hendikep ale si myslím že baby (15-18) ani nemajú záujem po väčšine o vážny vzťah. Ako bolo napísané treba byť sám sebou to vedia oceniť všetky ale priznám sa mne to nejde a velmi som už rezignoval na balenie báb. Dúfam len v jedno že to fakt príde keď to človek nebude čakať . A raz príde ta ktorá bude stát za všetkú námahu a pozornosť
Držím vám palce.

aj ja som toto mal v minulopsti ale uz je to vsetko OK! finally

DarkNation dobre pises. no nejde iba o sebavedomie, ale o aj o urcity "mamfpicIzmus"

pozri video, "fat boy" to vali. a tie baby mu davaju tel. cisla, pretoze je za
a, sebavedomy (vie ze to hraje, neciti sa ako zamindrakovany tlstoch- vie ze to hraje)
b, v skutocnoti sa nerozsype ak by bol odmietany, ide mu iba o soc. experiment