chyba bude asi vo mne, som silny introvert, proste malokde sa dokazem odviazat - mam problem hovorit o veciach ako je laska alebo to, ze som sa do nejakej baby zalubil, dokonca s rodicmi. stve ma to, ale neviem to ovladat... proste som "hecnuty", v hlave mi uz prebiehaju myslienky, ze s tou babou chodim, ze sme spolu a ze sme stastni ... ale potom sa preberiem a zistim, ze nic tak ani zdaleka nie je a ze pokial nic neskusim, nic neziskam... lenze to je u mna nemaly problem.. vyhladavam skor dievca zo skoly, alebo z blizkeho okolia, lebo vztah na dialku alebo nedajboze cez FB fakt nechcem mat
skusal som to uz vseliako... u mna je "najlepsi" sposob, ako sa aspon trochu osmelim je ten nenavideny fejsbuk.. dievca si pridam, ozvem sa ako prvy, popiseme, vsetko je fajn, ale ked pride skolsky den tak v skole sa "nepochlapim" na nic, maximalne na pozdrav a aj ten zo seba vyhrknem ako keby som zdravil kamarata, ktoreho poznam 20 rokov a nie ako keby som zdravil babe, ktora sa mi paci a s ktorou by som chcel mat nieco viac
momentalne si obcasne pisem s babou, s ktorou som sa spoznal na vylete.. lenze zase to iste.. konverzacia na fb v pohode (aspon si myslim), v skole si pozdravime a tym to hasne.. v piatok som ju videl stat pred skolou samu, tak som sa ku nej prihovoril, ale to bol maximalne 3 minutovy rozhovor, lebo potom isla na bus.. neviem ako sa osmelit, ako nemat predsudky, ze ma odmietne a ze z toho budem mat potom depky... ja proste ked chcem mat s nejakou babou, ktora sa mi paci, nieco viac, automaticky sa mi v hlave tvoria myslienky, ze ma odmietne, ze som pre nu nezaujimavy, ze ona chce ineho, alebo ze iny chce ju ... viem, ze treba zabojovat, ale malo ludi je takych ako ja, skoro nikto nema problem pokecat s babou a napr. po case s nou zacat chodit, iba ja.
zatial nechcem tlacit na pilu, ozyvam sa jej ako prvy, piseme si zatial len take blbovinky o skole, o ucive, o profesoroch.. take otukavacky by som povedal.. ale neviem co dalej.. pozyvat von po 5 dnoch co sa pozname mi pride divne, mohla by sa "vylakat" a tym padom by som to vsetko zahodil...
uz som aj uvazoval nad navstevou psychologa, ale stale si v mysli poviem, ze musim to dokazat sam a nie s pomocou lekara. to ma trosku povzbudi, ale nie na dlho..
dakujem kazdemu kto by sa k tomuto mojmu problemu vyjadril alebo mi pomohol,,