Ano, na ten clanok som uz narazil a som ho cital davnejsie, niekde som vydel aj diskuiu nan kde sa vyjadril aj Tuharsky a hned to zmietol zo stola ze autor clanku knihu ani poriadne necital a ze vsetky jeho vyhrady su tam vysvetlene.
Ja som tu knihu necital celu ale napr hned tie oblickove kamene. Tuharsky tam ma celkom rozsiahli poznamkovy aparat kde sa vyjadruje k niekolkym studiam ze to nie uplne potvrdili, skopirujem sem len cast z toho (bez poznamkoveho aparatu to si kazdy moze pozriet v jeho knihe, chcem to len pre porovnanie):
Niekoľko štúdií poukazovalo na teoretickú možnosť, že by zvýšený prísun vitamínu C mohol zvýšiť vylučovanie oxalátov, a tým mierne zvyšovať riziko kameňov.[463] Zvyčajne išlo o vyššie množstvá vitamínu C, rádovo niekoľko gramov denne, a závery boli nekonkluzívne[445]→[446][447] a v niektorých prípadoch až rozporuplné. Napríklad Massey vo svojej snahe dokázať riziko vitamínu C, vlastne ukázala, že ani zvýšené vylučovanie oxalátov neviedlo ku zväčšeniu kameňov alebo ich počtu, dokonca ani u pacientov s kameňmi.[464]→[467][468]
Jeden príklad za všetky: Pru et al[1877] splnili väčšinu znakov anti-vitamínovej štúdie z kap. Vitaminofóbia. Merali, aký vplyv na hladinu vitamínu C a oxalátu má užitie malých dávok (0,5-1g) vitamínu C u 25 a 7 chronicky dialyzovaných pacientov. Išlo teda o ľudí, ktorým plazmu pravidelne filtroval stroj pretože im zlyhávali obličky, takže akýkoľvek výsledok má dosť obmedzené použitie a nedá sa vztiahnuť na zdravých ľudí. Lenže autori zrazu vyskočili mimo rámec štúdie a začali špekulovať - že vyššie dávky vitamínu C "môžu" ešte viac zvýšiť hladinu oxalátu, a že toto "môže" viesť k cievnemu ochoreniu. Štúdia nepreukázala ani jedno, ani druhé, a ani na to nebola stavaná, autori však svoj dvojitý predpoklad (špekuláciu) prišperkovali rovno v bulvárnom nadpise článku, kde hlásajú "otravu" vitamínom C. Takto sa predsa veda nerobí.
Ono et al dávali potkanom 1000-1600mg/kg vitamínu C denne a namerali zvýšenú tvorbu oxalátov a tvorbu depozitov. Išlo však o potkany s odstránenými a vážne poškodenými obličkami a autori tvrdia toľko, že v prípade chronického zlyhania obličiek vitamín C zhoršuje sekundárnu oxalózu. Je otázkou, či bola štúdia randomizovaná a dvojito zaslepená.[2113]
Švédska štúdia Thomas et al sledovala 23 355 mužov a tvrdila, že vitamín C zdvojnásobil riziko kameňov, mala však vážne chyby. Neskúmala druh kameňov, čo je podivné, keďže ich vo „vitamínovej“ skupine bolo len 31 za 10 rokov. Keďže „vitamínová skupina“ (s odhadom príjmu 1g denne) bola veľmi malá (iba 3,9% účastníkov štúdie), išlo o zjavne menšinovú a svojskú subpopuláciu, takže nedá sa na ňu bez dôkazov vzťahovať údaj týkajúci sa celkovej populácie, ako to pohodlne urobili autori štúdie! Keďže celkový počet kameňov bol malý a „zvýšené riziko“ predstavovalo len 0,15% ročne, výsledky sú blízko štatistickej chyby. Samotní autori špekulovali nad súvislosťou s nejakým aspektom diéty (okrem vitamínu C), o ktorej však podávajú slabé informácie. Snažili sa niektorí účastníci upevniť svoje zdravie popri vitamíne C aj zeleninou, ktorej viaceré druhy obsahujú vysoké dávky oxalátu, alebo čajom? Nešlo o starších ľudí, ktorí často trpia dehydratáciou? Akú úlohu zohraa nízka návratnosť dotazníkov (49%)? Štúdia ani nebola stavaná na zisťovanie súvislosti vitamínu C a kameňov, keďže nebola randomizovaná; observačná štúdia dáva predpoklady ku veľkému množstu chýb a nie je spoľahlivá.[2015]→[2016] Pri toľkých chybách niet divu, že dáva odlišné výsledky než viaceré dobre navrhnuté štúdie, podivné skôr je, akej publicity sa dočkala.
Zvýšený príjem vitamínu C u zdravých ľudí nemusí nutne znamenať zvýšenie koncentrácie oxalátov,[432];[466]→[469][470];[1444] dokonca ani pri dlhodobom užívaní 9g C denne.[37] Na túto tému sa vykonalo množstvo štúdií[187]→[471][472][473][474][475][476][477][478][479][480][481][482] a závery sú rôzne; niektoré štúdie zaznamenali zvýšené oxaláty,[187]→[479] kým iné nie.[187]→[478][480][481];[164]→[483][484][485];[1444]
Avšak ani v prípadoch zvýšenia nešlo o množstvá významné pre tvorbu kameňov.[486];[164]→[478][487][488] Schmidt[1448]→[489] uvádza, že bežný rozsah vylučovania oxalátov prijatých z bežnej stravy je až 70-980mg/deň, a vo svojej malej štúdii zaznamenal priemerné zvýšenie oxalátov z 50 na 87mg/deň u zdravých mužov pri príjme 10g vitamínu C denne. Lamden[455] zase zaznamenal zvýšenie z 64 na 68mg/deň pri 9g vitamínu C denne. Aj iné vyššieuvedené štúdie sa držia v podobných miernych proporciách, alebo zvýšenie vôbec nezaznamenali.
Schmidt[489] taktiež pozoroval, že vylučovanie oxalátov vrcholí po prijatí tretej 2-gramovej dávky vitamínu C počas 6h, na hodnote 0,6μg.ml-1min-1, a aj po ďalších dvoch dávkach, každá po 2g, zostáva už nemenné. Podobne pozoroval plató aj pre vylučovanie vitamínu C na hodnote 20μg.ml-1min-1, s rovnakým časovým priebehom. Zdá sa teda, že prinajmenšom u zdravých ľudí, metabolický mechanizmus, zodpovedný za tvorbu oxalátov z vitamínu C, má zrejme bod saturácie – ďalšie zvyšovanie dávok už hladinu oxalátov neovplyvňuje.[489] Gerster potvrdzuje, že ide o saturovateľné mechanizmy.[496] González cituje štúdiu, kde ani veľmi vysoké IV dávky neboli konvertované viac než do výšky 0,5%.[2088]
Ak aj došlo ku zvýšeniu tvorby oxalátov užívaním vitamínu C, po vysadení užívania sa vylučovanie vráti na pôvodnú hladinu najneskôr do 24h;[489] vyplýva to o.i. z rýchleho metabolizmu vitamínu C, podrobnejšie opísaného v kapitole Farmakokinetika.
Pokiaľ ide o kreatinín, kyselinu močovú a anorganické fosfáty, vitamín C ich vylučovanie u zdravých ľudí výrazne neovplyvňuje.[489]
atd atd...
Celkovo uz len anonymita toho autora na mna neposobi moc dobre.
jackb napísal:zoberme si na to sedliacky rozum. kyselina askorbova je... kyselina. ergo je kysla a chemia zo zakladnej skoly hovori, ze jej pH bude velmi nizke.
biologia, rovnako zo zakladnej skoly nam hovori, ze telo sa snazi mat neutralne pH.
To nie je pravda. Pre telo je vyhovujucejsie skor zasadite ph, niekde sa hovori ze k pomere 1:2 inde som dokonca pocul ze az 1:4 v prospech zasaditosti, vzhladom nato ze krv je z 80% zasadita.
takze kombinaciou HCl v zaludku a dalsej kyseliny vznika velmi kysle prostredie, ktore nici vsetky bakterie. aj tie ktore su pre telo potrebne. plus rozvracia celu mikrochemiu vo vnutri cloveka. a ako si poznamenal, poskodzuje oblicky.
Toto tiez neni pravda. Taky citron je velmi kysly a ma v sebe mnozstov inych kyselin ale v tele je v konecnom dosledku zasadotvorny. Naopak taky alkohol je zasadity, ale v tele je silno kyselinotvorny, to iste plati napr pre rafinovany cukor, maso, muka atd atd...
Ph danej potravy nehra hlavnu rolu, dolezite je to ako potrava reaguje v tele
http://www.receptyprozdravi.cz/video/71 ... rekyseleni
Okrem toho Tuharsky uvadza ze kysle ph vitaminu c sa da znizit sodou, teda askorbatom sodnym k pomeru 1:2, neviem presne cisla v tom rozhovore to bolo vsetko vysvetlene.
Tak isto neni pravda ani to ze by kysle prostredie vyslovene nicilo bakterie, praveze naopak, pri prekysleni organizmu sa mnohym bakteriam dari obzvlast kvasinkam napr taka candida albicans je vysledkom prekyslenia
http://forum.ironfactor.cz/viewtopic.ph ... 4460fa91c7
Sila toho vitaminu C ma byt skor v tom ze nici volne radikali a to tym sposobom ze ma mat volny elektron ktory odovzdava prave tymto radikalom ktory ho nemaju.
co nie je na nobelovku, lebo uz ked uzivas multivitamove preparaty, kde je potrebna davka ovela vyssia ako potrebujes, zvysok proste vycuras. nie naraz, ale postupne, takze na WC travis viac casu.
Toto je tiez vysvetlene v tom rozhovore ale hladat sa mi to teraz fakt nechce ze kde presne.
Tuharsky niekde zmienuje, no pribudaju pripady, kde uzivatelia obrovskych davok chemicky cisteho vitaminu C koncievaju na neurologii po tom, co bez ziadneho ineho dovodu dostavaju epilepticke zachvaty.
Ja som o ziadnom nepocul, a ked aj, neni to este dokaz toho ze by to sposobovalo Cecko. Je nato nejaka studia?
takze moj problem s alternativnym samoliecenim sa vidim v tom, ze je rizikovejsie ako standardna liecba a tak ci tak musi pacient prist ku riadnemu lekarovi, no uz byva tak neskoro, ze to spolocnost stoji viac penazi, ako by tam prisiel s banalitou.
Zalezi o aky problem ide.
Samotne ockovanie nebudem zatracovat ale myslim si ze je velmi predcenovane, objektivne sa tomu venuje dr Anna Strunecka vo svojej knihe
Doba jedova a to rozhodne neni nejaka konspiratorkam ma tam samotnu kapitolu na temu ockovanie.
Co ja osobne povazujem za najvacsi problem ockovania je, ze sa tam dava adjuvans hlinik co je neorotoxicka latka a keci o tom ze su to male mnozstva na mna neplati, proste ked je nieco raz uznane za toxicke tak to do tela nechcem davat ani na mikrogrami.
Tak isto nie som zastanca toho riesit kazdu blbost tabletkami. Niekoho boli hlava a uz do seba hadze ibalgin. Hold tieto tabletky nejdu po pricinach ochorenia ale len zmiernuju stav.
Uznam, ze ked ma niekto hnisavu anginu a celkom akutny stav treba nasadit antibiotika asi moc na vyber nema, kazdopadne si myslim ale ze je to vylsedok zanedbania prevencia a zlej zivotaspravy co v konecnom dosledku povazujem za najdolezitejsie a v dnesom svete zaroven najviac opominajuce.