Nehovorím, že 100%-ná vina je na strane šoféra, kedže nemôžeme vedieť, ako to bolo v skutočnosti, ale aj moja posledná skúsenosť, kedy som išiel medzidedinskou dopravou po 100 rokoch ma utvrdila v tom, že vo veľa prípadoch sú tí šoféri neandertálski sedláci bez štipky základnej slušnosti. Rozhovor pri kupovaní lístka vyzeral asi takto...
Ja: Dobrý deň, poprosím Vás jeden študentský lístok.
Šofér: (žiadna reakcia, sedí si v kľude mieste)
Ja: No jeden ten lístok vás prosím. Koľko to bude?
Šofér: Preukážku...
Ja: (ukazujem mu potvrdenie o návšteve školy)
Šofér: Toto mi tu neukazuj, ja chcem vidieť preukážku!
Ja: (ukazujem neplatný ISIC)
Šofér: No vidíš, 50 centov.
Ja: (podávam mu 2€-ovú mincu)
Šofér: (vydáva mi 3 20-centové mince)
Ja: Pardon, ale ja som vám dal 2€ a Vy ste mi vydali 60 centov.
Šofér: Ukáž? No dobre, tu máš 50 centovky.
Bez poďakovania som pokračoval ďalej do autobusu a v duchu som si myslel, aký ch*j to bol. Keby som mal takéto správanie znášať každý deň, tak by som posielal jednu sťažnosť za druhou. Keďže ale cestujem takýmito linkami raz za uhorský rok, nechcelo sa mi riešiť tohto šoféra. Takéto arogantné správanie je však absolútne neprípustné. U revízorov vo vlaku som sa s niečím takýmto nikdy nestretol. Zdá sa mi, ako keby sa úroveň služieb v autobusovej doprave zasekla pred 50 rokmi