Ťažko to povedať ale základ je ten že medzi mojím a jej všeobecným rozhľadom a chuťou sa vzdelávať je neskutočný rozdiel. Sme spolužiaci a kedysi bola ona tá ktorá ma nútila sa učiť predmety ktoré ma nebavili lenže ako sme dospeli tak sa to strašne zmenilo. Ja som sa konečne mohol začať naplno venovať veciam ktoré ma bavia (matika, informa, svet, peniaze) a stále sa tomu aj venujem s radosťou. Ona na opačnej strane aj to čo vždy tvrdila že ju baví (chémia, biola) prestala študovať a ledva spraví to čo jej nakážu v škole. Vždy bola lenivá ale teraz bez môjho postrčenia nerobí nič a mňa to vytáča.
Možno to z mojej strany znie ako pohŕdanie a niekto si pomyslí že som horenos ale strašne sa to odráža na našom vzťahu. Už len napr. spoločne strávený čas je strach a hrôza, len drobnosť ako pozretie si filmu vytvorí problém lebo ja ho chcem pozerať po anglicky (sme piataci na bilingválnom gympli, podľa mňa normálne
Už viac krát som to s ňou za posledné týždne riešil ale vždy si poplače, povie že teraz cíti že sa zmenila ale žiadna zmena nenastane. Ja ju opustiť síce nechcem ale viem si reálne predstaviť že keď stretnem neskôr ženu ktorá bude mať rada poznanie tak ako ja tak sa s ňou rozídem kvôli nej.
Mal niekto podobný problém? Dá sa s tým niečo vôbec robiť? S kamarátom som to v depresií rozoberal a zhodli sme sa že obrovský podiel na tom má výchova, a bojím sa že keď raz človek má istú povahovú vlastnosť (nezáujem, lenivosť) tak sa to zmeniť nedá.. díky za názory
//autoeditácia príspevku (24 Nov 2015, 17:16)
Uvedomil som si kontrast medzi tým čo som napísal v prvej vete a potom opísal ďalej. Ona vždy bola tá menej zmotivovaná ako ja ale nevadilo mi to lebo si tiež rád oddýchnem nič nerobením kludne občas aj celý deň, no teraz sa ten rozdiel prehĺbil a preto ma to začalo trápiť.