Len táraš, kludne by to mohlo byť 60 miliónov a písal by si to isté. Počet úmrtí v Osvienčime bol viackrát menený o miliónové hodnoty, oficiálnymi historikmi, nie "neonacistami". Asi nemali v radách experta tvojho kalibru, ktorý by im povedal nech sa pozrú "do záznamov".

Polo-X napísal:no pokial mam info milionove hodnoty v osviencime nikdy neboli menene, pokial viem islo o tisice, a to je odhadovane na 1,2 pokial si pamatam z viacerych zdrojov toto cislo mi utkvelo... 6 mil je celkove cislo, nie cislo jedneho tabora....

btw nejake vydieranie som si nevsimol, to ze zidia su v kazdej riti strcene vie asi kazdy, a ako spojenec usa, ale neviem si predstavit ako napr vydieraju slovensko prave holokaustom?

slovaci svoje chyby priznali coz samotne hovori o tom ze to nie je vymyslena vec, ale kdo vie, mozno nejake "poloticke" skupiny kde na pozdrav zdvihaju pravicu su vidierane, a mozno sa to deje aj u vas v klubovni aryan to by ma ale neprekvapovalo...

dalej sa vyjadrit k tvojim reakciam je naozaj zbytocne, uz len ten komentar k situacii predvojnoveho nemecka a jeho spravaniu sa k zidovskemu obyvatelstvu a podobne...

IvanSk napísal:9 000 000
Prameň: Francúzsky dokument Noc a hmla (Night and Fog), ktorý videlo milióny študentov po celom svete ako filmový dokument.

8 000 000
Prameň: Dokument č. 31, 1945, Francúzskeho úradu pre výskum vojnových zločincov (The French War Crime Research Office).

7 000 000
Prameň: Rovnako uvádza Francúzsky úrad pre výskum vojnových zločincov.

6.000.000
Prameň: Uvádza sa v knihe Doktor z Osvienčimi (Auschwitz Doctor) od Miklosa Nyiszliho. Je dokázané, že táto kniha je podvod a zmienený "doktor" nikdy v Osvienčimi nebol. Napriek tomu historici túto knihu často citujú.

5 000 000 až 5 500 000
Prameň: Citované pri súdnom procese proti veliteľovi osvienčimského tábora Rudolfovi Hössovi podľa vraj jeho priznania napísaného po anglicky, jazykom, ktorý neovládal.

5 000 000
Prameň: Uvedené 20. apríla 1978 francúzskym denníkom Le Monde. Znovu citované 23. januára 1995 nemeckým denníkom Die Welt. Le Monde toto číslo 1. októbra 1989 znížil na 1.433.000.

4 500 000
Prameň: Uvedené roku 1945 svedkom u vyššie spomínaného Hössovho súdu.

4 000 000
Prameň: Uvedené v sovietskom dokumente zo 6. mája 1945, oficiálne uznanom Norimberským súdom. Toto číslo bolo uvedené aj 18. apríla 1945 v New York Times, hoci o 50 rokov neskôr - 26. januára 1995 toto číslo New York Times a Washington Post znížili na základe zistenia úradníkov Osvienčimského múzea na 1.500.000. Číslo 4.000.000 odmietli úradníci z Osvienčimského múzea už v roku 1990, ale číslo 1.500.000 bolo oficiálne oznámené poľským prezidentom Lechom Walesom až o päť rokov neskôr, čo s ním osvienčimskí historici prišli poprvýkrát.

3 500 000
Prameň: Citované zo Slovníka francúzskeho jazyka, vydanie z roku 1991 a z úvodu knihy Tri roky v osviemčimskej plynovej komore (Three Years in an Auschwitz Gas Chamber) od Filipa Müllera, napísanou Claude Lanzmannom.

3 000 000
Prameň: Vynútené priznanie Rudolfa Hössa, veliteľa Osvienčimu. Povedal, že tento počet ľudí zomrel v Osvienčimi pred 1. decembrom 1943. Následne citované 7. júna 1993 v Heritage, najčítanejších židovských novinách v Kalifornii, napriek tomu, že už 3 roky predtým znížili orgány Osvienčimského štátneho múzea toto číslo na najmenej 1.100.000 a najviac 1.500.000.

2 500 000
Prameň: Svedectvo Rudolfa Vrbu (autora rôznych falošných popisov udalostí v Osvienčimi, ktorých podľa svojich tvrdení bol svedkom) zo 16. júna 1961 pred izraelským súdom s bývalým esesákom Adolfom Eichmanom.

2 000 000
Prameň: Leon Poliakov (1951) v Žatve nenávisti (Harvest of Hate); Georges Wellers v Žltej hvizde v časoch Vichy (Yellow Star at the Time of Vichy) z roku 1973; Lucy Dawidowiczová vo Vojne proti Židom (War Against the Jews) z roku 1975.

2 000 000 až 4 000 000
Prameň: Yehuda Bauer vo svojej knihe História holocaustu (History of the Holocaust) z roku 1982. Neskôr v roku 1989 toto číslo sám znížil na 1.600.000.

1 600 000
Prameň: Yehuda Bauer a jeho revízia čísla 2.000.000 až 4.000.000 z roku 1982. Bauer uviedol toto nové číslo 22. októbra 1989 v Jerusalem Post a napísal: „Vyššie čísla boli zanechané už pred rokmi, až na to, že sa to ešte vtedy nedostalo na verejnosť.“

1 500 000
Prameň: Poľský prezident Lech Walesa v roku 1995 oznámil, že Osvienčimské múzeum určilo ako počet obetí toto číslo. Vtedy bolo aj vytesané do pamätníka v Osvienčimi a „nahradilo“ tak číslo 4.000.000, ktoré bolo formálne odmietnuté (a stiahnuté z pamätníka) o päť rokov skôr, v roku 1990. 17. júna 1990 prevzali noviny Washington Times krátky článok z London Daily Telegraph, v ktorom bolo citované „nové“ číslo 1.500.000 ako ho stanovilo Osvienčimské múzeum. Toto nové číslo bolo publikované i v UPI report v New York Post 26. marca 1992. 26. januára 1995 citoval ako Washington Post tak aj New York Times 1.500.000 ako nové „oficiálne“ číslo (citovali predstaviteľa Osvienčimského múzea).

1 471 595
Prameň: Toto číslo uviedol v roku 1983 Georges Wellers, ktorý v roku 1973 tvrdil, že zomreli asi 2.000.000 ľudí.

1 433 000
Prameň: Toto číslo uviedol 1. októbra 1989 francúzsky denník Le Monde, ktorý 20. apríla 1978 uviedol číslo 4.000.000.

1 250 000
Prameň: Kniha Skaza európskych Židov (Destruction of the European Jews) od Raula Hilberga (1985).

1 100 000 až 1 500 000
Prameň: Toto je odhad Yisraela Gutmana a Michaela Berenbauma v ich knihe z roku 1984 Anatómia osvienčimského tábora smrti (Anatomy of the Auschwitz Death Camp). Tento odhad tiež uviedol Walter Reich, bývalý riaditeľ amerického Holocaust Memorial Museum, vo Washington Post 8. októbra 1998.

1 000 000
Prameň: Jean-Claude Pressac vo svojej knihe Osvienčim: technika a prevádzka plynových komôr (Auschwitz: Technique and Operation of the Gas Chambers) z roku 1989. Je zaujímavé, že túto knihu napísal práve kvôli odmietnutiu takzvaných „popieračov holocaustu“, ktorých tak nazývali práve preto, že spochybňovali počty mŕtvych v Osvienčimi.

900000
Prameň: Správa v newyorských židovských novinách Afbau z 3. augusta 1990. 800.000 až 900.000. Prameň: Gerald Reitlinger vo svojej knihe Konečné riešenie (The Final Solution).

775000 až 800000
Prameň: Revidované číslo Jean-Clade Pressaca z jeho knihy z roku 1993 Krematória v Osvienčimi: Mašinéria masového vraždenia (Crematoria of Auschwitz: The Mass Murder‘s Machinery), kde znížil svoje pôvodné tvrdenie o 1.000.000.

630000 až 710000
Prameň: Pressac svoje čísla v roku 1994 znovu znížil; toto je číslo citované v nemeckom preklade Pressacovej knihy z roku 1993 a napísané v originále po francúzsky. Opäť je to podstatne menej ako Pressacov počet 1.000.000 z roku 1989.

135000 až 140000
Prameň: Tento odhad je založený na dokumentoch Medzinárodnej vyhľadávacej služby Červeného kríža. Je známe, že Medzinárodná vyhľadávacia služba Červeného kríža má kompletné registračné dokumenty.

Tie zahŕňajú kompletný súbor prezenčných údajov, do ktorých spadali aj dvojmo vedené denné záznamy o zomrelých. Hoci Medzinárodná vyhľadávacia služba Červeného kríža tieto záznamy vlastní, nikdy oficiálne nezverejnila presný počet zomrelých ani jasne neoznámila, ktoré dokumenty konkrétne má. Rôzni záujemcovia však celkové počty z týchto záznamov získali. „Osvienčimské úmrtné knihy“ zhruba potvrdzujú odhad 135500. Tieto úmrtné knihy sú nemecké táborové záznamy z vojnového obdobia, ktoré koncom vojny ukoristili Sovieti a až do roku 1989, kedy ich uvoľnili pre Červený kríž, boli skryté v sovietskych archívoch.

Úmrtné knihy sa skladajú zo 46 zväzkov a dokumentujú každú smrť v Osvienčimi (každý úmrtný list obsahuje celé meno zomrelého, jeho profesiu a náboženstvo, dátum a miesto narodenia, bydlisko, mená rodičov, čas smrti a príčinu smrti určenú táborovým lekárom). Tieto záznamy sú pre najdôležitejšie roky 1942-1943 takmer kompletné (je tam aj niekoľko zväzkov z roku 1941, ale žiadny z roku 1944 alebo januára 1945 – kedy bol Osvienčim evakuovaný). Osvienčimské úmrtné knihy obsahujú úmrtné listy asi 60000 ľudí, z ktorých bolo asi 30000 vedených ako Židia.

S použitím všetkých dostupných záznamov z rôznych táborov možno odhadovať, že v systéme nemeckých koncentračných táborov zomrelo (v dôsledku všetkých príčin) niečo medzi 400000 až 500000 ľuďmi.

Klesajúce počty údajných úmrtí v Osvienčimi ilustrujú pamätné dosky. Prvá je doska s číslom 4 000 000, ktorá bola v osvienčimskom tábore od roku 1948 do roku 1989.

Druhá je terajšia doska, ktorá počet obetí dramaticky zredukovala na súčasný počet 1 500 000. Počet úmrtí v Osvienčimi klesol o ohromujúcich 2 500 000, ale legendárne číslo 6 000 000 zostáva nezmenené."

Určitá evidencia existuje, že sa tak dialo na malej, experimentálnej škále.

V každom prípade to nie je rozhodujúce pre holokaust, ale skôr sadistický koprodukt.

„Revizionisti“ sa snažia používať túto falošnú stopu

na vychýlenie diskusie od zdrvujúcich dôkazov holokaustu.

Číslo 4 milióny pochádza z pamätnej tabule vztýčenej v Osvienčime krátko po vojne, ktorá hovorí o 4 miliónoch ľuďoch (nie Židoch), ktorí tam stratili svoje životy. Bolo to vztýčené komunistami a založené na nesprávnom odhade ľudí, ktorí by mohli byt v Osvienčime zabití, ak by plynové komory pracovali celý čas na maximum.

Tak to samozrejme nebolo. Číslo 4 milióny nebolo nikdy použité serióznymi historikmi holokaustu až na jednu dve výnimky. Správne číslo je, odhadnuté už osvienčimským veliteľom Rudolfom Hoessom v roku 1946, je okolo 1,1 milióna, prevažne Židov, a to je číslo, ktoré je na pamätnej tabuli dnes.

Celkový odhad 6 miliónov je založený na demografických štúdiách a analýzach nacistických záznamov vlakov, tak ako aj na zázname počtu Židov deportovaných do Osvienčimu počas jeho existencie. Príklad použitej metodológie je v knihe Raula Hilberga „Skaza európskych Židov“.

Polo-X napísal:nemyslim ze to bude nejako aktivne pokracovat, ono to vzdy cca raz za rok trosku vzplanie po pridani nejakej novej info ale potom po prestrelke ako tato to zas utichne kedze je to ako to vidis...

Každoročne si 27. januára celý demokratický svet pripomína Medzinárodný deň pamiatky holokaustu, ktorý v roku 2005 vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN.

tomas147 napísal:poznáte niekto dobrú knihu ktorá sa venuje aj opačnej strane?

• Tato kniha je novou standardní prací revizionizmu holocaustu. Na základě výzkumu předních revizionistů ji napsal německý vědec, spisovatel a vydavatel Germar Rudolf, jenž měl to potěšení vydat celou řadu knih většiny těchto autorů v němčině a angličtině.
  
  Přednášky o holocaustu byly napsány jak pro čtenáře bez hlubokých znalostí témat holocaustu či revizionizmu, tak pro ty s revizionizmem dobře obeznámené. Tato skvělá kniha je nezbytná pro každého, kdo se chce seznámit se současnou revizionistickou vědou – ale nechce číst všechny specializované studie vydané během posledních 10 let.
  
  Forma knihy je stejně jedinečná jako její téma: jde o dialog mezi přednášejícím, jenž posluchače seznamuje s nejdůležitějšími argumenty i protiargumenty revizionizmu holocaustu, a reakce publika: podpůrné, skeptické i odmítavé komentáře, otázky a tvrzení. Přednášky jsou stejně živé a strhující jako výměna názorů mezi lidmi zastávajícími různé postoje ve skutečném životě. Jsou zde předneseny a vyvráceny všechny obvyklé morální, politické i pseudovědecké argumenty proti revizionizmu, včetně shrnutí častých otázek o holocaustu a jejich kritického přezkoumání. Tato snadno pochopitelná kniha s více než 1 300 odkazy na zdroje a obsáhlou bibliografií je nejlepším úvodem do tohoto tabuizovaného tématu.

hughito napísal:Odporúčam ti knihu od Lipstadtovej, vyvracia tam jednotlivé pohľady a argumentačné línie popieračov, takisto odhaľuje ich motívy.

martin67 napísal:Bol som sa tam pozriet aj osobne a mytus to nebude. Tie cisla som si vsimol uz aj ja, ze rozne pramene uvadzaju tieto udaje rozne. Aj ked nemci boli dosledny na evidenciu, vzdy ked boli spojenci blizko tieto veci rychlo nicili. Urcite narody ani podrobne neevidovali, maximalne pocty a vela dokumentov uz nie je. Takto nam to prezentovali.