pracoval som aj nejaký čas aj na Slovensku, v jaskyniach, ako sprievodca.

Andi_Cibula a ako je v Brne?

butthead napísal:da sa vyhnut akejkolvek rakovine respektive vcasne diagnostikovanie pomocou kazdorocnej lekarskej prehliadky ?

pravidlenou kontrolou dokazes zvysit sancu ze sa rakovina rozpozna v rannom stadiu, na druhej strane ale rakovina moze vzniknut v akomkolvek organe takze je nemozne pravidelne sledovat podrobne vsetky organy v tele

súhlasím, nie je to jednoduché odhaliť rakovinu vo včasnom štádiu.

Nečítal som podrobne celú tému, ale dám Vám svoju skúsenosť z tohto roku. Budem písať vo všeobecnej rovine o pacientovi, v skutočnosti sa jedná o môjho veľmi blízkeho príbuzného. Bude to dlhšie, komu sa nechce čítať, nemusí.

Pacient sa v jari začal sťažovať na bolesti v oblasti hrudníka (rebrá) a pletenca hornej končatiny, postupom času začal strácať v ruke silu. Návšteva všeobecnej lekárky nevyriešila nič, odoslala ho na urologiu a nefrologiu. Na otázku či to má súvis s jeho problémami, bola jednoznačná odpoveď že nie. Nasledovala trieštivá zlomenina ruky pri dvíhaní cca 40-50 kg ťažkého bremena, na chirurgii pri prezeraní RTG snímku lekár konštatoval, že tá kosť musela byť poškodená už skôr, že takýto typ zlomeniny sa nedeje len tak. Pacienta operovali ešte v ten večer, napriek (ako som s dozvedel na druhý deň) nevyhovujúcim výsledkom rozboru moču a hraničnými výsledkom rozboru krvi. Nasledujúce cca 3-4 týždne prebiehalo všetko normálne, preväzy a hojenie podľa vyjadrení operatéra bezproblémové. Nikto neriešil čo bolo príčinou zlomenia kosti napriek tomu, že jasne zo snímku videli že "čosi tam musí byť". Žiadne odoslanie ďalšie vyšetrenia. Po 3-4 týždňoch pacient navštívil pľúciara s ťažkosťami s dýchaním - podozrenie na vodu v pľúcach, katastrofálne výsledky rozboru krvi. V ten istý deň nasledovala hospitalizácia na internom oddelení. Voda v pľúcach sa potvrdila, ale "nie je jej veľa, netreba ju ťahať, to sa vstrebe". Naordinovali ATB na pooperačné stavy kostí - názov neviem, prepúšťaciu správu som záhadne nedostal. Pacient na tretí deň po podaní ATB prestal chodiť, sedenie iba s problémami, prestal prijímať stavu, tekutiny iba v minimálnom množstve. K tomu sa pridali nejaké opuchy a hematóm na asi 1/3 tela. Pacient v tomto stave bol XY-krát podrobený RTG vyšetreniu kostí celého tela, s výsledkom že čosi tam je, ale nevieme čo, onkomarkery nezvýšené, rakovina to určite nie je. Stále nevedeli určiť pôvod vody v pľúcach a teda nedokázali rozhodnúť či ju ťahať alebo nie. Tento stav trval asi týždeň, možno viac. Dorazila ma odpoveď primára na moju priamu otázku či sú schopný diagnostikovať a liečiť pacienta alebo sa mám obrátiť a vybaviť inú nemocnicu mi odpovedal že ak mám možnosť vybaviť inú nemocnicu, mám to zariadiť. Počas pobytu v tejto nemocnici keď lekári toho evidentne veľa nevedeli - nerobili som pacientovi podával množstvo Goji, Gravioli, žihľavového výluhu a ďalších X vecí....(ako som sa neskôr neoficálne dozvedel pri rozhovore s jedným zdravotníckym zamestnancom, je dosť možné že vtedy mu to zachránilo život, ale samozrejme, potvrdiť sa to nedá)

Nepamätám si presne či na druhý deň alebo o dva dni už bol pacient prevezený na kliniku onko-hematológie, pretože výsledky rozboru krvi boli stále viac než zlé. Na tomto oddelení vykonali kus záslužnej práce, v priebehu jedného dňa boli schopný diagnostikovať diagnózu, samozrejme onkologickú, v 3B štádiu (posledné je 4) a nasadiť liečbu. Pacient stále neprijímal žiadnu tuhú stravu, stále sa nepohyboval. Čudovali sa že kde bol pacient doteraz a že prečo je tak doriadený - odhadom diagnózu musel mať už asi tak 5-6 rokov, daný stav sa nemohol vyvinúť zo dňa na deň.
Ďalej nasledovala štandardná liečba, samozrejme boli lepšie i horšie chvíľky, dennodenne som sa o pacienta staral - podarilo sa nám zbaviť sa hematómu, zbaviť sa výpotku v pľúcach, zbaviť sa dekubitov. S vedomím a po konzultácii s lekárom som pacientovi stále podával Goju, Graviolu, Chlorelu, žihľavový výluh a šungitový výluh. Celkový stav pacienta sa (až sám primár onko-hematologie sa čudoval) pomerne dobre zlepšoval, pacient začal normálne jesť, chodiť s oporou, a bol viac-menej sebestačný. Hodnoty krvného obrazu sa dostávali do normálu, pacient začínal mať sám radosť zo života.
Po vybraní 4 cyklu chemoterapie nasleduje pauza, mala trvať 4 týždne. Asi zapracovala aj psychika "však je mi dobre" a pacient prestal brať vyššie spomenuté alternatívne prostriedky. Samozrejme lekármi naordinované lieky bral naďalej.
3 týždne pauzy prebehli úplne v poriadku, začiatkom štvrtého týždňa sa však pacient začal zle cítiť, vyučoval omnoho menej než predtým, sám sa žiadal na kontrolu na onko-hematologické pracovisko. Odpoveď z pracoviska však bola v štýle - Veď o týždeň ste objednaný na ambulantnú kontrolu, my nemáme teraz pre vás miesto. O 2-3 dni na to pacientovi začal výrazne klesať tlak, nasledovala hospitalizácia v inej nemocnici než bol liečený. Ďalšie 2-3 dni som sa musel - samozrejme popri vybavovaní preloženia do lepšej nemocnice kým to ešte šlo - pozerať na to, ako mi pacient odchádza pod rukami. Zdravotnícky personál okrem pravidelného merania tlaku a EKG - ktoré bolo vraj v norme - nevykonal žiadne ďalšie vyšetrenie, ani nepodal žiadnu liečbu. Všetci sa pozerali na smrť v priamom prenose....

Ja chápem že rakovina je najväčší hnus, ale pýtam sa:
- Ako je možné, ako si môžu lekári dovoliť povedať pacientovi ktorého majú v svojom liečebnom programe a ktorého vytiahli z oveľa horšieho stavu povedať že pre neho nemajú miesto - to sme fakt v 21. storočí, to máme akože modernú medicínu keď nemáme miesto pre pacienta?
- Ak je možné - aj mal pacient v sebe chorobu odhadom 5-6 rokov, nikto na to neprišiel počas pravidelne absolvovaných preventívnych prehliadok? A neprišli na to ani v prvej nemocnici keď už choroba evidentne prepukla naplno?
- Ako je možné operovať pacienta - lekár vidí že s kosťami čosi nie je v poriadku a nechá to tak. Nenavrhne žiadnu liečbu, pacienta nikam neodošle...
- Ako je možné - že urológ "špecialista" pri viacnásobnom USG obličiek konštatuje že je všetko v poriadku, a pritom má pacient vážne poškodené práve obličky a diagnostikovanú nefropatiu? O prizvaní nefrológa už ani nehovorím...

Je mi jasné, že na tieto a ďalšie podobné otázky mi nikto neodpovie...

Myslite si všetci čo chce, mňa lekári a moderná medicína sklamala na celej čiare - tento opísaný prípad nebol jediný, ale je najčerstvejší. Nikto mi preto nemôže zazlievať moje rozhodnutie zďaleka obchádzať všetko, čo má niečo spoločné s liekmi, vyšetreniami, medicínou ako takou.
Neverím im, pochybujem že sa to niekedy zmení - mám na to dôvodov viac než dosť.

To bohuzial nie je vina modernej mediciny ale slovenskeho zdravotnictva. Rovno si mohol napisat o ktore nemocnice ide, nech sa im mozu ostatni vyhnut. Sam si pisal, ze v specializovanom zariadeni diagnozu urcili hned, takze spolahlive metody existuju. Problemom je pristup doktorov v mensich nemocniciach. System ich nuti zvladat obrovske mnozstva pacientov a to sa odraza na kvalite starostlivosti. Neviem ake su realne sance na uspech a kolko by to mohlo trvat, ale vyzera to ako pripad hodny uradu pre dohlad nad zdravotnou starostlivostou. Evidentne par doktorov zanedbalo svoje povinnosti, resp. podcenili stav pacienta.

Pozri si moje bydlisko, tam je jedna nemocnica a ďalšia akože "lepšia" v KE. Konkrétnejší nechcem byť, kto s vie dať do súvisu 2 a 2 tak na to príde. Onko-hematologia je v KE len jedna že....

Či to je vina systému alebo jednotlivcov, je ťažko povedať. Osobný názor mám taký že jednotlivci sa skrývajú za systém - veľakrát som sa stretol s argumentom že sa nedá, alebo dá sa, až po konzultácii s ďalším lekárom - konzultácia prebehla o pád dní a pacientovi čas beží...
Okrem toho, ak by lekárom skutočne záležalo na pacientoch, nemali by byť oni prví ktorí budú žiadať zmenu systému? Kto iný to má celé rozpohybovať a zmeniť ak nie samotní lekári. Chorý pacient s dušou na jazyku asi ťažko niečo zmôže.
Lenže lekári riešia veci, spory, záležitosti medzi sebou, takmer každý sa trasie aby náhodou zodpovednosť neostala na ňom.

Dosť silne pochybujem aj o správnosti diagnostikovania - ako je možné že v prvej nemocnici nevideli žiadny zvýšený onkomarker, v druhej o pár dní už samozrejme onkomarkery boli zvýšené. Snáď majú laboratóriá rovnaké diagnostické postupy a procesy, alebo nie? Alebo inak výjdu výsledky rozboru v MI a inak v KE? Potom aká je správnosť výsledkov? Ako môžem dôverovať výsledkom napr. vlastnej preventívnej prehliadky? Kauza s predajom cytostatík ktorá sa teraz prevalila ma vôbec neprekvapuje....vlastne, čudujem sa že toho nebolo viac, ale ktovie kde je vlastne pravda.

Okrem toho, príznaky ktoré mal pacient neboli pre danú diagnózu vôbec typické, to netvrdím len ja podľa infomácií z google, ale vyjadrili sa aj samotní lekári v tomto zmysle. Ale žiadna opätovná diagnostika sa nekonala....

Ďalšia vec - právo pacienta - pacientovi malo byť vykonané jedno vyšetrenie, sestričky sa opýtal aký je dôvod tohto - v jeho stave ťažkého - vyšetrenia, tá za ním mala poslať lekára(ku). Lekár(ka) tvrdí že za pacientom bol(a) a pacient odmietol dané vyšetrenie podstúpiť. Pacient tvrdí že pri ňom nikto okrem sestričky nebol.... . Ja chápem že lekári toho majú nad hlavu, ale to sa pacient už ani nemá právo informovať o vyšetrení?

Na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou som to ešte zatiaľ nedal. Povedzme že zatiaľ to zvažujem. Ale neverím že úrad v prípade niečo vyrieši. Iný prípad taktiež dosť zanedbanej zdravotnej starostlivosti z rovnakej nemocnice bol hneď zamietnutý. Prečo ? Lebo prepojenia a známosti na finančné skupiny....

Pustiť sa do tohto, znamená defakto pustiť sa do samotných finančných skupín (jednej, konkrétnejší zatiaľ nechcem byť), stačí si zistiť komu patrí prvá spomínaná nemocnica...

Konkrétne nechcem menovať ani nemocnice ani mená lekárov, neviem ešte aký postup zaujmem ďalej, preto nechcem uviesť informácie, ktoré by mohli byť potom nejako zneužité. Sám neviem ako, ale pre istotu...

Nemusis byt konkretnejsi, len jedna financna skupina ma siet nemocnic, dokonca zhodou nahod v Michalovciach..kazdopadne je to hnus

Lekari, resp. lekarska komora sa pravidelne stazuju.
Takto narychlo som nasiel 2 clanky, prvy z roku 2012 a druhy aktualny:
http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/lek ... tav-484750
http://www.noviny.sk/c/slovensko/na-slo ... kto-liecit
Takisto sa casto objavuju vycitky smerom k limitom od poistovni a dalsim problemom, ktore sa priebezne objavuju. Ale mas pravdu, ze jednotlivci na to obcas kaslu, o tom bol tiez nedavno clanok - vela doktorov/sestier je "vyhorenych" a pri objeme odpracovanych hodin sa im ani necudujem. Tu jednoducho musi prist velka reforma zdravotnictva. Dobre to zhrnul Marian Lesko v tomto rozhovore, v case od 14:25:

Ono to nieje problem ''slovenskeho'' zdravotnictva, neverte, ze v zahranici je to lepsie, zdravotnictvo je problem vseobecne znamy aj v inych krajinach.
Je to velmi komplexny system, v ktorom su, a musia byt velke peniaze. Bohuzial, kde su peniaze, tam potom aj niekde unikaju a vznika problem. System zdravotnictva na Slovensku je da sa povedat aj trosku zastaraly, obcas sa mi zda, ze zaspali dobu.
V UK sa tiez ludia stazuju na zdravotnictvo, tu by onkologicky pacient z prispevku vyssie prisiel k svojmu obvodnemu pri prvom priznaku, tan by mu dal nejake lieky, ktore by vybral, nepolepsilo by mu, tak by znova siel k obvodnemu na kontrolu, a ten by ho objednal na konkretne oddelenie, ktore by mu prislo najvhodnejsie. Pacient potom ide domov, a caka na list do schranky, priamo z odaneho oddelenia. Toto cakanie je rozne, niekedy par tyzdnov, niekedy par mesiacov. Stalo sa mne konkretne, ze som cakal na jedno vysetrenie asi 3-4 mesiace, a potom som ho aj odmietol, lebo uz som problem necitil.
Po danom vysetreni, potom clovek caka na vysledky, a na urcenie diagnozy, po diagnoze je opat cakacka na zakrok, alebo operaciu. To moze byt tiez niekolko mesiacov, samozrejme, ked je niekto v akutnom stave, tak nie.

Tym len chcem povedat, ze system zdravotnictva sa zatial nepodarilo dat do nejakej fungujucej podoby, ktora by sa udrzala dlhodobo. Bohuzial najlepsia moznost je zaplatit si sukromneho lekara.