94jakub napísal:Na princípe dostredivej sily. Vráť sa v pamäti do 5-6 ročníka ZŠ a nakresli si obrázok, do ktorého zakreslíš všetky pôsobiace sily.

Odstredivky fungujú na odstredivej sile a nie na dostredivej. V mnohých prípadoch je teória, ktorá sa vyučuje na dnešných školách veľmi ďaleko od praxe.

beardie napísal:skus teda percentualne vyjadrit ako vyrazne ISS znizi lokalne gravitacne pole a napis sem, co ti vyjde

Udávaná hrúbka atmosféry bola určená dohodou. Skutočnú hrúbku atmosféry a ani hmotnosť atmosféry nepozná nikto a preto sa nedá percentuálne vyjadriť strata atmosféry.
Ak má vrchná vrstva atmosféry 1000000 krát menšiu hustotu ako je hustota materiálu z ktorého je vyrobená družica, umiestneným tejto družice na obežnú dráhu príde Zem o časť atmosféry ktorá je 1000000 krát väčšia ako je veľkosť družice.

ked ma citujes, odpovedz na moju otazku
alebo ma teda necituj

A keď už chceš reagovať na mňa, tak k veci.

K odstredivej sile, vytiahni si ten papier a ceruzku, a nakresli si do obrázku, všetky sily, ktoré pôsobia v odstredivke. Odfoť ho a potom ho sem daj.

Ešte že inteligentní ľudia vedia, čo je to tlak. Pomocou neho vieme povedať, akú hmotnosť má atmosféra. Je to približne 5.2 * 10^18 kg.

A čakám na vzorce k tým dvom číslám. Konkrétne 33,7 N a 227,6 N.

agud - podľa tvojho nepochopenia hmotnosti/váhy a dostredivej/odstredivej sily ťa tipujem na žiaka 2. stupňa základnej školy. Vtedy som bol na tom podobne. Ibaže nebolo poruke toľko konšpiračných plátkov ako teraz (ak nerátame Sitchina a Danikena). Začni študovať seriózne vedecké práce, učebnice, skriptá - ak sa na to cítiš, čítaj učebnice Feynman-a. A až potom sa začni zaoberať spochybňovaním súčasnej vedy.

Je to ako s etiketou. Budem parafrázovať jeden breviár: "zámerne porušiť etiketu a pochybovať o nej môže iba ten, kto ju dokonale ovláda. Inak je to iba hrubec a grobián."

Môžete mi vysvetliť rozdiel medzi tiažovým zrýchlením a gravitačným zrýchlením?

Viete, čo rozhoduje o zmenách atmosférického tlaku?

Viete, že niekoľko ton vody, nachádzajúcej sa v oblaku dokáže ovplyvniť silu, ktorou je atmosféra priťahovaná k zemskému povrchu?
Z rastúcou hmotnosťou oblaku sa zväčšuje aj odstredivá sila ktorá vzniká vďaka rotácii Zeme a pôsobí proti gravitácii Zeme a preto je atmosférický tlak najmenší tam, kde sa nachádzajú oblaky z najväčšou hmotnosťou. Táto odstredivá sila nepôsobí na celú atmosféru, ale iba lokálne v oblasti nad ktorou sa oblak nachádza. Na rovnakom princípe funguje aj vplyv družíc na atmosférický tlak a preto došlo v oblastiach nad ktorými sú rozmiestnené stacionárne družice k trvalému poklesu atmosférického tlaku. V oblastiach, kde na hladinu mora pôsobí atmosféra menšou silou, hladina vody stúpla.

vies v akej vzdialenosti od Zeme sa nachadzaju geostacionarne druzice?

a ze preco Slovensko ide do sraciek, ked mame takychto exotov...

agud napísal:Môžete mi vysvetliť rozdiel medzi tiažovým zrýchlením a gravitačným zrýchlením?

Viete, čo rozhoduje o zmenách atmosférického tlaku?

Viete, že niekoľko ton vody, nachádzajúcej sa v oblaku dokáže ovplyvniť silu, ktorou je atmosféra priťahovaná k zemskému povrchu?
Z rastúcou hmotnosťou oblaku sa zväčšuje aj odstredivá sila ktorá vzniká vďaka rotácii Zeme a pôsobí proti gravitácii Zeme a preto je atmosférický tlak najmenší tam, kde sa nachádzajú oblaky z najväčšou hmotnosťou. Táto odstredivá sila nepôsobí na celú atmosféru, ale iba lokálne v oblasti nad ktorou sa oblak nachádza. Na rovnakom princípe funguje aj vplyv družíc na atmosférický tlak a preto došlo v oblastiach nad ktorými sú rozmiestnené stacionárne družice k trvalému poklesu atmosférického tlaku. V oblastiach, kde na hladinu mora pôsobí atmosféra menšou silou, hladina vody stúpla.

Tiazove zrychlenie je g, gravitacne je a_g, pricom g je mensie od a_g o dostredive zrychlenie.
Ku zvysku sa vyjadrim, ked budem mat cas na preratanei vsetkych blbosti okolo toho.


Ale asi som pochopil, co chcel autor povedat s tym znizovanim tlaku druzicami . On predpoklada, ze tiaz ktorou posobi druzica na atmosferu pridava/ubera (detailne to treba preratat) na atmosferickom tlaku pri zemi. Dobre tomu chapem? Tento efekt bude smerom kolmo pod druzicou zanedbatelny. Dalsia vec je otakza toho, ci dochadza k znizeniu alebo k zvyseniu tlaku pod mrakom/druzicou. Intuitivne mi vychadza zvysenie, kedze dostredive zrychlenie je dost male.

Vlastne ked sa len tak na rychlo zamyslam nad tymi mrakmi, tak vztlakova sila, ktora posobi smerom nahor je totozna v danej vyske s tiazou, ktora taha nadol. Inak by sa tam tomu mraku nechcelo zotrvat v takej vyske. Ale otazne je jeho samotne ovplyvnenie tlaku posobiaceho zdola. Ehm, treba sa na to pozriet, ked bude cas Z mojho pohladu pre zaujimavost na mraky, kedze sa dlhsie chystam skocit na meteorologiu tak trocha. Tie druzice ovplyvnuju rit.

//autoeditácia príspevku (18 Feb 2016, 3:41)
Pri troche studia o mrakoch, ich hmotnostiach, vyskach, tlakoch v atmosfere etc. som narazal na celkom zaujimavu vec (ona je logicka, ale nenapadlo mi to pred tym), ze hustota mraku je mensia ako hustota klasickeho vzduchu rovnakej teploty. Co je dost v poriadku, kedze hmotnost H2O molekul je mensia ako molekul N2 alebo O2, ktorych je vo vzduchu vacsina. Z definicie atmosferickeho tlaku/tlaku vzduchu (Je to sila vyvolaná hmotnosťou vzduchového stĺpca ktorý siaha od miesta merania až k hornej hranici atmosféry.) mi to vychadza tak, ze je v mieste pod mrakom naozaj nizsi tlak ako v mieste, kde oblak nie je. Ziadna dostrediva sila tam nehra ulohu, petoze pri vypoctoch pouzijem tiazove zrychlenie, ktore uz je upravene o dostredive zrychlenie. Snad mi nic neuslo (vela hodin ). Este je otazka aky vplyv ma tento pokles hustoty na tlak percentualne.

Ak by neexistovala odstredivá sila, nemohlo by existovať ani odstredivé zrýchlenie. Tvrdenie, že odstredivá sila je iba zdanlivá sila je iba účelovým tvrdením, aby mohol ostať v platnosti 1 Newtonov zákon.

S.T.E.A.L.T.H napísal:Pri troche studia o mrakoch, ich hmotnostiach, vyskach, tlakoch v atmosfere etc. som narazal na celkom zaujimavu vec (ona je logicka, ale nenapadlo mi to pred tym), ze hustota mraku je mensia ako hustota klasickeho vzduchu rovnakej teploty. Co je dost v poriadku, kedze hmotnost H2O molekul je mensia ako molekul N2 alebo O2, ktorych je vo vzduchu vacsina. Z definicie atmosferickeho tlaku/tlaku vzduchu (Je to sila vyvolaná hmotnosťou vzduchového stĺpca ktorý siaha od miesta merania až k hornej hranici atmosféry.) mi to vychadza tak, ze je v mieste pod mrakom naozaj nizsi tlak ako v mieste, kde oblak nie je. Ziadna dostrediva sila tam nehra ulohu, petoze pri vypoctoch pouzijem tiazove zrychlenie, ktore uz je upravene o dostredive zrychlenie. Snad mi nic neuslo (vela hodin ). Este je otazka aky vplyv ma tento pokles hustoty na tlak percentualne.

Aký máš dôkaz, že hustota mraku je menšia ako hustota vzduchu? Podľa dnešných vedcov je mrak tvorený kvapkami skondenzovanej vody, alebo kryštálikmi ľadu. Chceš mi tvrdiť, že skondenzovaná voda má menšiu hustotu ako vzduch?

Môžeš mi prezradiť, aký vzduch má menšiu hmotnosť, teplý a suchý vzduch, alebo chladný a vlhký vzduch?
V oblasti tlakovej výše je vyjasnené a preto je tam vzduch teplejší a suchší ako v oblasti kde je tlaková níž. Ak by bol naozaj atmosférický tlak tvorený hmotnosťou vzduchového stĺpca, ako nám to tvrdia dnešný vedci, najmenší atmosférický tlak by bol v oblasti kde je teplý a suchý vzduch a najväčší atmosférický tlak by bol tam kde je chladný a vlhký vzduch. Môžeš mi vysvetliť, prečo to v reálnom živote funguje naopak?

Agud, agud...ja pri vyvracani tvojich vyplodov stravim mladi. Ked budem mat cas a chut tak sa na to pozriem matematicky (lebo sa mi mari nieco s rychlejsim poklesom tlaku pri chladnejsom vzduchu). Dokaz ze mrak je redsi je snad priblbo jednoduchy. Ak by nebol, tak ho vztlakova sila nedrzi hore. Balonovy efekt. Aj ked pri mraku je to, co som trochu cital mierne komplikovanejsie pretoze mrak nevznika hend ako mrak a dalej je v nom prudenie.
Btw, ja mam pocitz toho co si napisal,ze tvoja predstava o mraku su snad nejake 1m^3 kocky ladu

agud: http://physics.stackexchange.com/questi ... -of-clouds

//autoeditácia príspevku (18 Feb 2016, 15:15)
edit: skús dať svoju teóriu o tom ako sa formujú mraky a prečo dočasne držia hore.

Súčasne: daj sem aj svoju teóriu o tom ako funguje tlaková výš a níž.

A ešte: stále čakáme na tebou nakreslený obrázok (môžeš aj v mspaint) napr. roztočenej guľočky na povrázku s vyznačenými silami.

No preco asi drzia hore. Lebo su tazke a posobi na nich odstrediva sila, nie?

nie, za kazdym mrakom je velka druzica a ked je jasno tak druzice su akurat v servise...

Retne - to by vysvetľovalo chemtrails! Sú to vlastne malé mraky, ktoré ťahá k sebe gravitačná sila lietadla.

A použijúc túto logiku:

Mraky sa musia pohybovať v úzkom pásme, kde je gravitačná sila Zeme v dynamickej rovnováhe s gravitačnou silou družíc, vtákov (čo spraví taký obrí kŕdeľ sťahovavých vtákov s hladinou mora? Už chápete, čo stojí za fenoménom tsunami?) a lokálne aj Mesiaca. Preto mraky v danom pásme stúpajú alebo klesajú.

Kyslík a dusík majú väčšiu hustotu ako voda iba v kvapalnom stave. V atmosfére sa vyskytujú iba v plynnom stave a vtedy majú menšiu hustotu ako voda v kvapalnom stave. Ak oblak obsahuje kvapky vody, ktoré majú väčšiu hustotu ako vzduch, potom aj hustota oblaku je väčšia ako hustota okolitého vzduchu.
O kolobehu vody v prírode i v atmosfére rozhoduje zmena elektrického náboja molekúl vody, čo je ďalší z dôkazov že gravitácia je elektrického pôvodu. Vďaka odpudivej sile oblak nepadne na zem, hoci má väčšiu hustotu ako vzduch.

Podobne, ako odstredivá sila ovplyvňuje tiažové zrýchlenie, ovplyvňuje aj atmosférický tlak. O atmosférickom tlaku rozhoduje rozdiel medzi gravitačnou silou a odstredivou silou. Intenzita gravitačného poľa je stále rovnaká a nemení sa. Jediné čo sa mení je odstredivá sila. Z rastúcou hmotnosťou vzduchového stĺpca sa zväčšuje odstredivá sila, ktorá pôsobí proti gravitačnej sile a preto dochádza k poklesu sily ktorou je atmosféra priťahovaná k zemskému povrchu, čo sa prejavuje poklesom atmosférického tlaku. Vďaka odstredivej sile je atmosférický tlak najmenší vtedy, keď je hmotnosť vzduchového stĺpca najväčšia.
Obávam sa že neexistuje žiadna vedecká štúdia o vplyve atmosférického tlaku na výšku hladiny mora a preto vedci nechápu preč dochádza k nerovnomernému dvíhaniu hladín morí.

agud napísal:Obávam sa že neexistuje žiadna vedecká štúdia o vplyve atmosférického tlaku na výšku hladiny mora a preto vedci nechápu preč dochádza k nerovnomernému dvíhaniu hladín morí.

Obávaš sa zbytočne. Ten efekt je dobre známy, má aj názov - zopár štúdií:
C. Wunsch and D. Stammer, Atmospheric loading and the oceanic inverted barometer effect, Reviews of Geophys., 35(1), 79-107, 1997.
J. Willebrand, S.. Philander, R.. Pacanowski, The oceanic response to large-scale atmospheric disturbances, J. Phys.Oceanography 10, 411-429, 1980
R.M. Ponte, P. Gaspar, Regional analysis of the inverted barometer effect over the global ocean using Topex/Poseidon data and model results, J. Geosphys. Res., 104 (C7), 15587-15601, 1999.
D. Stammer, C. Wunsch, R.M. Ponte, De-aliasind of global high frequency barotropic motions in altimeter observations, Geosphys.Res.Lett., 27(8), 1175-1178, 2000.
L. Carrère, F. Lyard, Modelling the barotropic response of the global ocean to atmospheric wind and pressure forcing - comparisons with observations , Geosphys.Res.Lett., 30(6), pp 1275, 2003.

Vidno, že sa "vyznáš" do toho, o čom píšeš...

@agud, furt dokola ta ista rozpravka . Keby to bolo aspon vtipne.
Vies, ja fakt neviem ako si ty predstavuje oblaky. Taky cumulonimbus ma hustotu co sa vody tyka 4g.m^-3. No nic mooc nee? Vacsina omnoho menej. A pozri si nieco o Avogadrovom zakone.

Aha čo našiel ujo google: http://agud.blog.pravda.sk/author/agud/

agud napísal: O kolobehu vody v prírode i v atmosfére rozhoduje zmena elektrického náboja molekúl vody, čo je ďalší z dôkazov že gravitácia je elektrického pôvodu. Vďaka odpudivej sile oblak nepadne na zem, hoci má väčšiu hustotu ako vzduch.

Toto mi prosím vysvetli - ideálne aj so vzorcami.

Tvrdíš:
Gravitácia má elektrický pôvod. Niečo teda spôsobí zmenu elenáboja tekutej vody (Čo?). Z kvapalnej voda0 sa stane voda+ (napr.). Tá vystúpi hore, pretože by sa mala s voda0 odpudzovať. Mrak bude teda voda+, pod ním vzduch+ (aby sa malo čo odpudzovať) a nad ním vzduch- ? Z mraku zaprší: voda+ padá na zem- (aby to dávalo zmysel a malo čo ten dážď pritiahnuť dolu). A na zemi sa mení voda+ na voda0 ktorá by sa mala priťahovať so zem-, aby ostala dolu.

Skrátený zápis:
voda0 (l) -> voda+ (g) + niečo-
voda+ (g) + niečo- -> voda0 (l)

prierez atmosférou:
vesmírne vákuum
vzduch- (g)
voda+ (g)
vzduch+ (g)
voda0 (l)
zem- (s)

Čo mi tam chýba: zem+ a voda- KDE sa v prírode nachádzajú?

S.T.E.A.L.T.H napísal: Vies, ja fakt neviem ako si ty predstavuje oblaky. Taky cumulonimbus ma hustotu co sa vody tyka 4g.m^-3. No nic mooc nee? Vacsina omnoho menej. A pozri si nieco o Avogadrovom zakone.

Oblak je tvorený zmesou vzduchu a vody. Ak v 1 m3 vzduchu nahradím 4 cm3 vzduchu za 4 cm3 vody, priemerná hustota 1 m3 tejto zmesi bude väčšia, ako hustota okolitého vzduchu. Moje tvrdenie nieje v rozpore z Avogadrovým zákonom. Vďaka väčšej hustote oblakov je hmotnosť vzduchového stĺpca najväčšia tam, kde je zamračené. Ak by bola vedecká definícia atmosférického tlaku správna, najväčší atmosférický tlak by bol v oblasti kde je zamračené.

Vďaka kladnému náboju jadra Zeme sú molekuly vody z kladným nábojom odpudzované od zemského povrchu a preto sa nachádzajú na vrchnej strane oblaku. Molekuly vody zo záporným nábojom sú k jadru Zeme priťahované a preto sa nachádzajú na spodnej strane oblaku.
niekoľko obrázkov nájdete v priloženom dokumente. http://www.el-projekt.sk/?seolink=princ ... leskozvody

Ak by sa oblak nenachádzal v elektrickom poli jadra Zeme, elektrické náboje molekúl vzduchu by sa v oblaku navzájom vyrovnali a celý oblak by mal neutrálny náboj.

agud - ako to, že teda oblak neodletí do vesmíru? Keď ho teda od zeme sila odtláča, tak by mraky mali byť už dávno preč, nie?

Čo vlastne spôsobuje zmenu náboja molekúl vody?

Prečo záporne nabité molekuly vody z mraku nespadnú na zem?

Aký náboj má kvapalná voda v oceánoch/riekach...? Čo túto vodu drží na povrchu Zeme?

(pokiaľ má jadro Zeme tak veľký kladný náboj, že odpudzuje oblaky, tak by na povrchu zeme mal byť rovnako silný záporný náboj, aby nám oblaky neuleteli. Teda spodná časť mraku by mala okamžite spadnúť na zem, resp. by v mraku ani nemala existovať. Ak áno, prečo je "elektrická príťažlivá sila" medzi vrstvami mraku silnejšia ako sila mrak-zem?)