Automotive education
Re: Automotive education
zdravím, ako je možné že trebars nejaký škoda superb 1 má objem 1.9 no výkon 74, 77, 85, 93? čo robí jeden motor silnejší od toho druhého? ďakujem
-
Fabo
Hardcore addict
- Príspevky: 6810
- Registrovaný: 16 nov 2007, 17:23
- Bydlisko: 's Chravenhache
- Kontaktovať používateľa:
Re: Automotive education
v podstate vsetko.
objem udava iba to kolko chodia valce hore-dole, co bolo +/- relevatne v dobe ked sa pouzivali mechanicke riesenia, a dalo sa cakat ze vacsi motor v porovnatelnej dobe bude proste viac vykonny. Aj ked samozrejme sa dal vykon zvysit uz vtedy za cenu inych veci (hlavne spotreba paliva a zivotnost motora).
Dnes uz to je uplne jedno, vplyv na vykon ma aj pracovny objem, ale aj elektronika, riadenie vstrekovania, turbo... Hlavne ta elektronika znamena, ze mozes mat uplne ten isty motor, nemusis nic zmenit, a vies hybat v urcitom rozsahu s vykonom (tzv. "cip" - jak to poznas z "cipnutej" oktavky tdi) - to uz moze menit casovanie/dlzku/objem vstreku paliva, ovladanie turba, v niektorych pripadoch aj dalsich sucasti ako variabilne casovanie ventilov...
Ked boli motory cisto mechanicke, tak by si musel zmenit nejaku suciastku aby si dosiahol podobny efekt, takze sa to nerobilo az tak vo velkom. Ale napriek tomu napr. motor Skoda 718K (modely 110LS, 110R) mal vyssi vykon ako rovnako velky motor z modelu 110L, lebo mal dvojkomorovy karburator a ostrejsiu vacku.
objem udava iba to kolko chodia valce hore-dole, co bolo +/- relevatne v dobe ked sa pouzivali mechanicke riesenia, a dalo sa cakat ze vacsi motor v porovnatelnej dobe bude proste viac vykonny. Aj ked samozrejme sa dal vykon zvysit uz vtedy za cenu inych veci (hlavne spotreba paliva a zivotnost motora).
Dnes uz to je uplne jedno, vplyv na vykon ma aj pracovny objem, ale aj elektronika, riadenie vstrekovania, turbo... Hlavne ta elektronika znamena, ze mozes mat uplne ten isty motor, nemusis nic zmenit, a vies hybat v urcitom rozsahu s vykonom (tzv. "cip" - jak to poznas z "cipnutej" oktavky tdi) - to uz moze menit casovanie/dlzku/objem vstreku paliva, ovladanie turba, v niektorych pripadoch aj dalsich sucasti ako variabilne casovanie ventilov...
Ked boli motory cisto mechanicke, tak by si musel zmenit nejaku suciastku aby si dosiahol podobny efekt, takze sa to nerobilo az tak vo velkom. Ale napriek tomu napr. motor Skoda 718K (modely 110LS, 110R) mal vyssi vykon ako rovnako velky motor z modelu 110L, lebo mal dvojkomorovy karburator a ostrejsiu vacku.
Re: Automotive education
Takto to bolo vysvetlene mne,ked som sa pytal tuto otazku.Spixy napísal:mozes blizsie popisat, ake pohyblive casti ma diesel navyse?
Prijal som to ako fakt a dalej som sa o to nezaujimal.
//A ano, obcas mi rajbe, a poriadne.
Re: Automotive education
zdravím, čo som sa dočítal tak stlačený vzduch vychádzajúci z turba dosahuje teplotu aj 180°C, na akú teplotu asi ten vzduch ochladí medzichladič a akej teploty sú výfukové plyny ktoré poháňajú samotnú turbínu turba?prečo s vlastne ten vzduch ochlaďuje keď sa v konečnom dôsledku stlačením piestu teplota toho vzduchu dostane do vyššej teploty? ak je niekomu známe akej? tak do akej?
ďakujem
Re: Automotive education
Ochladi ju na cca 40-50°C, podla typu motora. Teplota exhalatov vstupujucich do turba maju tiez rozdielnu teplotu od typu motora ale napr pri plynovych to je 600°C (u benzinu to bude podobne, diesel trocha menej)
Ak by sa vzduch neochladzoval v intercoolery tak by mohlo dojst k samozapalom ktore sposobuje klepanie motora (znizenie vykonu popr.aj poskodenie motora). Niesom si ale isty ako to je u naftovych motoroch. Ale logicky by to bolo podobne. Palivova zmes kvoli vysokej teplote by sa zapalila pri nizsom tlaku nez je pozadovane a zas by to viedlo ku klepaniu.
Ak by sa vzduch neochladzoval v intercoolery tak by mohlo dojst k samozapalom ktore sposobuje klepanie motora (znizenie vykonu popr.aj poskodenie motora). Niesom si ale isty ako to je u naftovych motoroch. Ale logicky by to bolo podobne. Palivova zmes kvoli vysokej teplote by sa zapalila pri nizsom tlaku nez je pozadovane a zas by to viedlo ku klepaniu.
Re: Automotive education
moc dík za reakcie no mám ešte jednú otázku na ktorú nemôžem nájsť polopatistickú odpoveď
atmosferický motor funguje na princípe nasatia tohto vzduchu do valca, pri turbo je len tento rozdiel že sa tam ten vzduch nenasáva ale doslova tlačí, rozumiem tomu dobre?
-
Fabo
Hardcore addict
- Príspevky: 6810
- Registrovaný: 16 nov 2007, 17:23
- Bydlisko: 's Chravenhache
- Kontaktovať používateľa:
Re: Automotive education
cim studensi vzduch, tym vyssi vykon a mensie problemy so spalovanim. Preto sa chladi.
Drobne zlepsenie vykonu sa inak da dosiahnut aj bez turba, napr. teplotnou izolaciou nasavania, najma ak saje z priestoru kde je vzduch ohriaty od motora.
Drobne zlepsenie vykonu sa inak da dosiahnut aj bez turba, napr. teplotnou izolaciou nasavania, najma ak saje z priestoru kde je vzduch ohriaty od motora.
Re: Automotive education
lenže pri stlačení piestu sa ten istý vduch zohreje tak či tak čiže čo mi uniká?
-
Fabo
Hardcore addict
- Príspevky: 6810
- Registrovaný: 16 nov 2007, 17:23
- Bydlisko: 's Chravenhache
- Kontaktovať používateľa:
Re: Automotive education
hej, zohreje sa.
ale sprav si test. Napust horucu vodu do hrnceka, daj na minutu na plyn, zmeraj teplotu.
Potom napusti studenu vodu do hrnceka, daj na minutu na plyn... asi nebude rovnako tepla, ze.
ale sprav si test. Napust horucu vodu do hrnceka, daj na minutu na plyn, zmeraj teplotu.
Potom napusti studenu vodu do hrnceka, daj na minutu na plyn... asi nebude rovnako tepla, ze.
Re: Automotive education
Fabo: Ale ked das do mrazu rovnaky objem vriacej vody a rovnaky objem studenej vody, prva ti zmrzne ta vriaca.
Sice to s tymto nema nic spolocne, ale je to tiez zaujimave 
Inak teply vs. studeny vzduch: studeny vzduch ma vacsiu hustotu, cize pri rovnakom objeme nasavaneho vzduchu je tam viac kyslika, ktory podporuje horenie zmesi. Rozdiel 20 vs 40 stupnov moze byt zanedbatelny, ale 20 vs 200 uz nie.
Inak teply vs. studeny vzduch: studeny vzduch ma vacsiu hustotu, cize pri rovnakom objeme nasavaneho vzduchu je tam viac kyslika, ktory podporuje horenie zmesi. Rozdiel 20 vs 40 stupnov moze byt zanedbatelny, ale 20 vs 200 uz nie.
Re: Automotive education
Pri stlacani je to chceny jav, zmes vzduchu a paliva ma stlacenim piestu v dieslovom motore explodovat - cize nahle zvysenie teploty a nasledna explozia pod tlakom piestu v hornej uvrati, resp., pri dnesnych priamovstrekovych diesloch pride vstrek paliva priamo do valca v spravny moment, neprichadza zmes paliva a vzduchu cez nasavanie.tomas147 napísal:lenže pri stlačení piestu sa ten istý vduch zohreje tak či tak čiže čo mi uniká?
Teplota vzduchu a jej vplyv na motor. Celkovo plati ze cim teplejsi je nasavany vzduch, tym horsie z hladiska vykonu motora. Hustota kyslika (ktory je dolezity pre efektivne horenie) je zavisla od teploty vzduchu.
Ak ma vzduch 100°C, jeho hustota bude cca 0,9 kg/m3
Ak ma vzduch 0°C, jeho hustota bude cca 1,3 kg/m3
Z toho vyplýva, že vzduch s teplotou 0°C obsahuje o cca 45% viac kyslíku, ako vzduch pri 100°C.
Vo výfuku sú lambda sondy, tie zistuju z vyfukovych plynov ci bola zmes v spravnom pomere vzduch/palivo a ked zisti, ze vzduchu je malo (vrely nasavany vzduch) tak prisposobi aj mnozstvo paliva (znizi) aby bol zachovany spravny pomer paliva a vzduchu (a nedochadzalo k neziaducim ucinkom). Tudiz sa znizi vykon vozidla.
Re: Automotive education
Prakticky na popis mozno pouzit Adiabaticky dej - zmena teploty, objemu a tlaku. To je hlavny princip popisu pri praci turba a naslednom spalovani.
Re: Automotive education
Aky je rozdiel medzi klasickou automatickou prevodovkou (s menicom) a dvojspojkovou automatickou prevodovkou? Nemyslim princip funcie. Zaujima ma to z pohladu vodica. Ako rychlo a plynule radi, pripadne aky ma vplyv na spotebu a pod..
Re: Automotive education
Podla mna si to ani nevsimnes a vplyv na spotrebu nebude ziadny, no nech 1 percento.
-
RATZINGER666
Darca
- Príspevky: 8590
- Registrovaný: 10 júl 2006, 13:50
- Bydlisko: PB / BA
- Kontaktovať používateľa:
Re: Automotive education
Kukumberg: rozdiel v spotrebe, ako pise heker, je zanedbatelny, ale co je nezanedbatelne, je rychlost a plynulost dvojspojky... inak je tych prevodoviek trochu viac druhov, pri dvojspojkovych, ak mas na mysli napr. DSG, nejde o automaticku, ale o robotizovanu manualnu prevodovku... ak by si hladel cisto iba na spotrebu a emisie, lepsou volbou su napr. bezstupnove variatorove prevodovky, napr. CVT...
-
nejakymarko
Addict
- Príspevky: 3401
- Registrovaný: 03 okt 2006, 18:19
- Bydlisko: BA
Re: Automotive education
Prosim vas o rychlu radu.
Mam v aute motorovy olej Castrol SLX Professional Powerflow 5W-30 a po 10 000 km od vymeny oleja mi vyskocila hlasaka, skontrolovat hladinu oleja. Oleja je podla mierky na spodnej hranici, takze chcem tam par deci doliat, ale momentalne rovnaky motorovy olej nemam a na benzinke som zohnal len Castrol Edge 5W-30. Mozem ich skombinovat, alebo radsej skusit zajtra zohnat ten, ktory tam bol povodne.
Vdaka
Mam v aute motorovy olej Castrol SLX Professional Powerflow 5W-30 a po 10 000 km od vymeny oleja mi vyskocila hlasaka, skontrolovat hladinu oleja. Oleja je podla mierky na spodnej hranici, takze chcem tam par deci doliat, ale momentalne rovnaky motorovy olej nemam a na benzinke som zohnal len Castrol Edge 5W-30. Mozem ich skombinovat, alebo radsej skusit zajtra zohnat ten, ktory tam bol povodne.
Vdaka
Re: Automotive education
Je to vlastne Edge Professional, resp. LongLife. Splnaju oba normy VW 507.00. Neviem ake mas auto, ale podla noriem v tom nevidim ziadny problem.
-
nejakymarko
Addict
- Príspevky: 3401
- Registrovaný: 03 okt 2006, 18:19
- Bydlisko: BA
Re: Automotive education
Akurat ten Edge nie je na longlife vymenny interval (aj ked je pravda, ze olej aj tak menim po cca 15-18k km, miesto 30k) Mam VW Golf 2009 benzin
Re: Automotive education
zdravím, vie mi niekto povedať prečo opotrebovaná spojka zaberá pri zošľapovaní až úplne vysoko? ktorá časť opotrebenej spojky zodpovedá zato kedy ta spojka "zaberie"? dakujem