Dosť jednostranne a negativisticky písaný článok. Rád by som vypichol pár vecí a môžno na pár vecí z toho článku poukázal.
Tak za prvé, vôbec nechápem prečo majú ľudia v tomto štáte potrebu vkuse sa nechávať vodiť za ručičku a ak sa tak nestane, okamžite začnú plačkať, aký je systém tvrdý, ako na nich každý j*be. Áno, systém sa s tebou nemazná, napriek tomu poskytuje aké - také výhody (netvrdím že úžasné) ale poskytuje. Napríklad platenie spomínaného zdravotného, je to síce "iba" 60 € mesačne, avšak pre človeka, ktorý nemá príjem je to plus. Keď týchto 60 € od štátu chceš, nebude to ale zadarmo, niečo pre to urobiť musíš. Okey, to len na margo toho vyplakávania...
Druhá vec, v tom článku je situácia vykreslená tak, ako keby ťa úrad práce bičoval a nútil robiť hento a toto. Nie je tomu tak, viem to, pretože som si tým pred rokom prešiel ako čerstvý absolvent. Na úrade práce vypĺňaš tlačivá, na základe ktorých si potom vyhodnotený a zaradený pre konkrétne profesie, ktoré sa k tebe jakž - takž hodia. To, čo tam písal autor, že ľudia boli tlačení do pozícií, ktoré nechceli je kok*tina.
Úrad práce si nemôže dovoliť tlačiť ťa do zamestnania, ktoré nechceš. POZOR! Iný prípad sú, tzv.
Pohovory, ktoré organizujú priamo Úrady práce na niektoré zamestnanie. Ak kývneš, že sa takéhoto pohovoru zúčastníš (pohovoru ogranizovaného Úradom práce) automaticky si povinný dané pracovné miesto prijať, ak sa dopytujúca firma pre teba rozhodne. S týmto faktom si však oboznámený ešte pred tým, než tam ideš! Navyše, ak by si sa napriek všetkému rozhodol to miesto nezobrať, stále je možnosť tak urobiť. Odísť počas pohovoru... Povedať že nemáš záujem, nech ťa neberú do úvahy.
Tretia vec, neustále v takýchto článkoch autori zhadzujú pracovníkov na úradoch, pričom silne pochybujem, že oni by danú profesiu vydržali robiť čo i len jeden deň. Keď si uvedomíme s akými typmi ľudí prichádzajú do styku denno - denne, tak ten ich prístup je, myslím si, ešte veľmi dobrý. Za mňa musím povedať, že s naším úradom práce som spokojný, pracovníčky boli chápavé a ústretové, v rámci možností aj príjemné. Vždy sme vybavili/vyriešili čo bolo treba... Aj keď som občas zabudol doniesť potvrdenie o hľadaní práce nebol problém, ako sami hovoria
"Nejako to už spravíme" 
.
Fakt ma zaráža, že ľudia čakajú, ako sa úrad práce o nich bude starať a bude ich vodiť za ručičku jak malé sopľavé decko. Pýtam sa sám seba, čo chcú takí ľudia v živote docieliť, keď nie sú ani schopní riešiť elementárne povinnosti, ktoré vyplývajú z toho, že si registrovaný na ÚP.