zeky napísal:K tomu Jakešovi...
Nerozpráva tam aj o svojej vile, ktorú jeho synovia predali za vyše milión € a ktorí mimochodom podnikajú a taktiež sa majú veľmi dobre? Keď už je reč o zlom kapitalizme...

kali520 napísal:Nie
ty si uz uplne mimo

Vies co bol Deutsch arbeite front, dielo zimnej pomoci alebo povinna pracovna sluzba ty tvrdy kapitalizmus

A co priznal a o com povedal demokrat Fico? Tiez vsetko co "poctivou pracou" zarobil, priznal?
Donedavna sa vsetci branili eurofondom pretoze nik z nich nic nemal... Zrazu objavil "ameriku" pod honosnym slovnym spojenim EUROFONDY, pretoze sa potrebuje blysnut.

gogo956 napísal:Korag

nerozumiem preco vyjadrujes take emocie a vulgarizmy ked Dennik N povazujes za obsahovo nevyhovujuci.? bolo by zaujimave vediet ktore weby su podla teba lepsie a informacne hodnotnejsie.

Korag napísal: Lebo je to bullshit dennik. No urcite tie ktore si nepytaju predplatne za par napisanych slov a to dennik N a podobne sracky urcite nepatria.
Vela krat mal dennik N zavadzajuce clanky a to sa na kaliber komercneho dennika, ktory si dodatocne pyta platit za clanky vobec nehodi.

Špecifickým nacistickým motívom boli rasové požiadavky, ktorým sa mala prispôsobiť aj ekonomika. Konečným cieľom malo byť úplne nové usporiadanie nemeckého národa. Mal byť predovšetkým jednotný, zrodený z jedného ducha a mal ovládať celý život spoločnosti z jedného centrálneho miesta. Takto sa malo dopracovať k pohlteniu všetkých spoločenských skupín – pracujúcich aj zamestnávateľov – a tak vytvoriť rasovo čistú organickú spoločnosť. V tomto duchu sa postupovalo ihneď po uchopení moci nacistami v roku 1933. Na odbory sa začalo útočiť po tom, čo boli strediská všetkých odborových centrál okupované nacistami. 2. mája 1933 odbory prišli o svoj majetok. Možno konštatovať, že počas veľmi krátkeho času boli zrušené všetky nezávislé odbory. 10. mája vznikol a nahradil ich Nemecký pracovný front , ktorý však nebol odborovým hnutím. Takisto autority odmietli uznať Továrenské bunky nacistickej strany ako odbory. V tomto novom režime bolo cieľom udržať pracovný pokoj a kooperáciu pracujúcich so zamestnávateľmi, ktorí získali titul „továrenských lídrov.“

Nemecký pracovný front nakoniec združoval 25 miliónov pracujúcich všetkých povolaní a postavenia. Hlavným cieľom tejto organizácie bolo skoncovať s triednym bojom a vytvoriť jedinú korporáciu, ktorá riešila všetky oblasti pracujúcich – od miezd, cez pracovné podmienky až po ich voľný čas. Tu treba podotknúť, že samotný Nemecký pracovný front ani nemohol intervenovať do mzdových otázok a ani nemal ako dosiahnuť ich navýšenie. Jeden z ich čelných hovorcov informoval v roku 1934 zamestnávateľov, že nacionálni socialisti zavrhujú akúkoľvek marxistickú mzdovú politiku a tak priznal, že v podstate regulácie miezd zostane v rukách zamestnávateľov. Čo sa týka postavenia Nemeckého pracovného frontu a jeho vzťahu k strane, Robert Ley sa vyjadril jasne: „...Strana bola jediným zdrojom moci v novom Nemecku. Pre tento dôvod som Nemecký pracovný front umiestnil priamo pod stranícke vedenie... Nemecký pracovný front sa tak nevyvinul v korporatívnu organizáciu.“

V rámci Nemeckého pracovného frontu fungovalo rekreačné oddelenie Radosťou k sile, ktoré malo viacero cieľov. Medzi tie popredné patrilo zaháňanie nudy. Ley to vysvetlil nasledovne: „Z nudy pramenia hlúpe, kacírske, a áno, nakoniec i zločinné myšlienky a myšlienkové pochody... pre štát neexistuje väčšie nebezpečie.“ Preto malo toto oddelenie za úlohu organizovať rôzne kolektívne rekreačné aktivity, ktoré boli úplne kontrolované. 19. mája 1933 vznikol systém pracovných dôverníkov, ktorí dozerali na určovanie miezd. Samozrejme, samotní pracujúci medzi nich nepatrili. Továrenské výbory, ktoré slúžili ako priestor na diskusiu na rôzne témy medzi pracujúcimi a predstaviteľmi Nemeckého pracovného frontu, boli obsadené členmi straníckych buniek vo fabrikách. Funkcia Nemeckého pracovného frontu teda spočívala v eliminácii každej potenciálnej hrozby zo strany pracujúcich a v zmysle kontroly spoločnosti bola úplne v súlade s cieľmi totalitného režimu.

Čo sa týka všeobecného postoja Hitlera, resp. nacistického režimu k práci a pracujúcim, práca bola v ich rebríčku hodnôt najvyššie. Bola „odrazom človeka a osobnosti samotnej.“ Hitler sa často pri verejných prejavoch štylizoval do podoby, že patrí k jedným z nich (pracujúcim) a spomínal doby, keď sa živil pri miešačke. V akomsi ideologickom katechizme nacizmu bolo možné nájsť otázku: „Aké profesie zastával Adolf Hitler?“ Odpoveď bola: „Adolf Hitler bol pracovník na stavbe, umelec a študent.“ Tretia ríša priniesla takú ideológiu práce, ktorá apelovala na hrdosť, patriotizmus, idealizmus a pracovný étos, ktorý sa však nezameriaval ani tak na pracujúcich, ale na prácu samotnú. Oficiálna propaganda hlásala, že heslo Sloboda – Rovnosť – Bratstvo, ktorým oklamali a zradili nemeckého pracujúceho „liberálno-marxistickí“ demagógovia, sa stalo realitou až vďaka nacionálnemu socializmu. Lee uvádza, že aj napriek istému prehnanému zdôrazňovania tohto motívu marxistickými historikmi, nemožno poprieť ani zhodu, ktorú medzi sebou našiel nacistický režim a priemyselný kapitál. Podnikateľským vrstvám totižto režim poskytol poslušnú pracovnú silu, navyše bez pôsobenia problematických odborov.

Spomenúť však môžem postoj k režimu k pracujúcim, ktorí sa kvôli nespokojnosti s podmienkami práce začali búriť a odmietali pracovať. Nacisti im zastavili všetky dávky a vyhrážali sa im koncentračným táborom. Podobné prípady riešilo aj gestapo a stávalo sa, že na pracoviskách sa vyskytli spoľahliví členovia SA , ktorí dávali pozor na nespokojných jedincov. Čo sa týka ľavicovo orientovaných pracujúcich, iba v roku nástupu nacistov k moci (1933) sa zhruba 100 000 z nich dostalo do koncentračných táborov a celkovo tisíce socialistov a komunistov boli svojvoľne prepustených z práce.

Lee uvádza, že aj napriek istému prehnanému zdôrazňovania tohto motívu marxistickými historikmi, nemožno poprieť ani zhodu, ktorú medzi sebou našiel nacistický režim a priemyselný kapitál. Podnikateľským vrstvám totižto režim poskytol poslušnú pracovnú silu, navyše bez pôsobenia problematických odborov.

Spomenúť však môžem postoj k režimu k pracujúcim, ktorí sa kvôli nespokojnosti s podmienkami práce začali búriť a odmietali pracovať. Nacisti im zastavili všetky dávky a vyhrážali sa im koncentračným táborom.

gogo956 napísal:
Zavadzajuce? Ktore konkretne? Staci uviest povedzme posledne tri. Dakujem