Sú tu štastní ľudia ? ak áno ako to robíte ? Mám poslednú dobu dosť silné depresie a som nervózny ráno vstanem práca , večer domov v cudzom meste nepoznám tu takmer nikoho. Mám pocit , že sa vôbec neposúvam dopredu a napriek tomu mi život uniká pomedzi prsty.

Niečo tu nie je v poriadku a ja takto ďalej už nevládzem.

Čo vás robí šťastnými ? Poviete si že ste zažili tento mesiac, rok , život radi ?

Co ma robi stastnym?
- priatelka: jednoznacne na prvom mieste
- zacal som plavat 3-4x do tyzdna takze nemam cas mysliet na somariny ked sa vratim domov a ten pocit, ze som pre seba nieco spravil je super
- sem-tam bike
- v praci robim to, co ma bavi

Ked nikoho nepoznas preco nevybehnes von s kolegami z prace/spoluziakmi zo skoly? Zorganizuj uplnu hlupost ako napriklad laser-game (vlastna skusenost).

Hladaj aj v tych malickostiach pozitivne veci a zacne sa to otacat..Teda umna to tak vzdy je. V cudzom meste najlepsie nejake koncerty ci akcie kde je viac ludi a teda ich tam mozes lahko spoznat
Aktivity, ktore ta vzdy lakali vyskusaj. Sportuj, cestuj, u sa na daky nastroj a podobne. Milion veci co robit, len musis sam seba presvedcit Robota - Domov - Robota je velmi zla vec a aj namna obcas dolahne no treba to zlomit.

ja som zdvihol zadok a odisiel pracovat do krajiny, v ktorej hovoria jazykom, ktoremu nerozumiem. a ty si v cudzom meste a si v depresii. ja tu mam akurat jedneho kolegu Slovaka a keby som nechodil hravat florbal, tak skocim z balkona. a aj ta florbalova partia mi je malo a hladam dalsie moznosti spoznat novych ludi. napr. jazykovy kurz alebo dalsi sport. hlavne nekvasim doma a nelutujem sa.

šťastný ? treba výsť z komfortnej zóny, rozvíjať sa či už po fyzickej/mentálnej stránke, hlavne nehladať šťastie vo vzťahoch, keď sa naučíš byť šťastný aj bez holky tak si za vodou ...zmeň prácu, odíď niekam inam proste rob to čo si myslíš že by ťa mohlo robiť šťastným

presne, nehladaj niekoho ineho kto ta spravi stastnym, ty sam sa musis spravit stastnym. a nepytaj sa inych ludi co ich robi stastnym, pytaj sa seba co by teba spravilo stastnym.

preco mas depresie? preco mas pocit ze sa neposuvas dopredu? ako si predstavujes to posuvanie sa dopredu? proste snaz sa zistit co ti chyba. a potom chod za tym. nezijes preto aby bol s tebou sef spokojny, aby ta pochvalila mama alebo aby si zarobil dost na to aby si mohol ist s frajerkou na dovolenku... zijes aby si bol stastny, tak rob to co ta spravi stastnym, na ine veci neber ohlad.

ja som stastna, ale dlho to trvalo:

1. zmenila som studijny odbor - cielene rozhodnutie
2. zmenila som krajinu - cielene rozhodnutie
3. zmenila som svoje hodnoty - vplyvom okolnosti
4. nasla som si priatela - hm, asi osud
5. nasla som pracu, ktora ma bavi - cielene rozhodnutie
6. skoncila som v praci, ktora ma nebavila - vplyvom okolnosti

ale stale mam pocit, ze sa malo posuvam myslim, ze na seba netreba byt tak prisny a tiez netreba vela ocakavat od ludi/spolocnosti. proste robit, co Ta bavi a tesit sa z toho.. aktivne zo svojho zivota urobit maximum.. a hlavne sa neporovnavat s druhymi.

naposledy mi vravel moj kamarat, co ma harmonicky vztah, celkom dobre zaraba a kupil si pekny byt v Prahe: "proste, ked nieco zacnem robit, zacne ma to bavit a robim to rad" - to je tiez sposob, ako byt stastny.. dokazat si najst zalubu v tom, co robis a tesit sa z toho.

//autoeditácia príspevku (07 Aug 2016, 21:22)

Merco_ napísal:šťastný ? treba výsť z komfortnej zóny, rozvíjať sa či už po fyzickej/mentálnej stránke, hlavne nehladať šťastie vo vzťahoch, keď sa naučíš byť šťastný aj bez holky tak si za vodou ...zmeň prácu, odíď niekam inam proste rob to čo si myslíš že by ťa mohlo robiť šťastným

presne tak. pocitu stastia predchadzaju tvrde rozhodnutia, sebadisciplina a prekonavanie sameho seba. takze mozno si uz na tej ceste.. teda, ak mas nejaky zivotny ciel, na ktorom dosiahnuti pracujes.

Keď už sa tu spomína to zamestnanie a štastie:

v prvých troch zamestnaniach som makal ako kôň a nikdy to nestačilo, z roboty som chodil zničený a väčšinu času doma som trávil nanášaním hrubej vrstvy rôznych mastičiek na natiahnuté svaly. Vzťah, ktorý som vtedy mal tým dosť trpel a po dlhšej dobe, ked som bol bez práce a rekvalifikoval som sa, zanikol.

vo štvrtej práci som ako ITčkar zažil, čo je to stres z toho, ked hardwarové zlyhanie naštve 100 ľudí . Navzdory velkému psychickému vyčerpaniu som začínal po dlhej dobe pociťovať záchvevy spokojnosti. Počítače, programovanie a veci okolo toho sú môj koníček a takmer pol roka som mal tú možnosť si to vyskúšať profesionálne.

Firma v ktorej robím teraz má vela zaujimavých mašiniek a vyzerá to tak, že to je konečne práca v ktorej je kľud a pri ktorej sa bude dať dovzdelávať sa. Vtipné na tom je, že tam používam výrobky firmy, pre ktorú som vtedy robil administráciu telefónnej ústredne . Čo sa týka štastia, tak na mna docela dolieha samota, kedže touto prácou nezabijem drvivú väčšinu dňa. Osobne to riešim tak, že na sebe pracujem a najnovšie sa pokúšam donútit sa pravidelne behať. Najprv sám a keď sa dostanem do nejakej schopnej kondície, tak viem o ľuďoch, ktorí vykonávajú organizovaný beh, takže sa k nim zrejme pridám

Inak ale nemám dalšie nápady, ako sa socializovať, v práci mám sklony skôr pracovať, ako sa rozprávať... spoznal tu niekto niekoho zaujimavého pri cestovaní alebo pri niečom takom?

Vždy som išiel za tým, čo ma bavilo. Som mladý a nemám problém zmeniť oblasť pôsobnosti. Nikdy som sa necítil obmedzený ani školou/oborom, ktorý som vyštudoval. Bavilo ma to, ale po škole som si povedal, že výhybkár a posunovač asi nebude moje vysnívané povolanie na celý život. Rekvalifikoval som sa, všetko som sa učil sám. So svojimi znalosťami som sa uplatnil v jednej firme a napriek tomu, že mi vo firme časom zmenili pracovnú náplň, práca ma stále veľmi baví a je to zároveň môj koníček. Zmyslom môjho života je momentálne robiť svoju prácu čo nazodpovednejšie. Zatiaľ som sa nenaviazal na ženu, takže všetok svoj čas mám vo svojich rukách a môžem s ním robiť čo chcem. Kúpil som si byt, takže teraz ma čaká daľší krok z mojej komfortnej zóny - sťahovanie od rodičov do vlastného. Do budúcna si od toho sľubujem, že tento krok zo mňa spraví zodpovednejšieho a samostatného človeka. Zatiaľ som so smerovaním svojho života celkom spokojný a keby som mohol zmeniť jednu vec z minulosti, nechal by som to presne tak, ako to je teraz (aby som to náhodou neposral). Často rozmýšľam nad tým, či som spokojný tak ako som a či netreba niečo zmeniť. Ak treba zmenu, tak ju spravím. A na záver: Treba mať tak trochu v pi*i.

Grim napísal:Vždy som išiel za tým, čo ma bavilo. Som mladý a nemám problém zmeniť oblasť pôsobnosti. Nikdy som sa necítil obmedzený ani školou/oborom, ktorý som vyštudoval. Bavilo ma to, ale po škole som si povedal, že výhybkár a posunovač asi nebude moje vysnívané povolanie na celý život. Rekvalifikoval som sa, všetko som sa učil sám. So svojimi znalosťami som sa uplatnil v jednej firme a napriek tomu, že mi vo firme časom zmenili pracovnú náplň, práca ma stále veľmi baví a je to zároveň môj koníček. Zmyslom môjho života je momentálne robiť svoju prácu čo nazodpovednejšie. Zatiaľ som sa nenaviazal na ženu, takže všetok svoj čas mám vo svojich rukách a môžem s ním robiť čo chcem. Kúpil som si byt, takže teraz ma čaká daľší krok z mojej komfortnej zóny - sťahovanie od rodičov do vlastného. Do budúcna si od toho sľubujem, že tento krok zo mňa spraví zodpovednejšieho a samostatného človeka. Zatiaľ som so smerovaním svojho života celkom spokojný a keby som mohol zmeniť jednu vec z minulosti, nechal by som to presne tak, ako to je teraz (aby som to náhodou neposral). Často rozmýšľam nad tým, či som spokojný tak ako som a či netreba niečo zmeniť. Ak treba zmenu, tak ju spravím. A na záver: Treba mať tak trochu v pi*i.

Tebe k lepsiemu pomohlo aj to, ze si predal Tico. Nie?


//Autor, ked mas tazke depresie a nevies sa nikde posunut, tak si nechaj predpisat nejake drogy, ktore ti pomozu preniest sa cez to. Nieje to hanba...hlavne to nezanedbat. Ale to musis fakt mat depresiu, ze uz nevies co dalej. Tabletky ti po par mesiacoch navodia stav, ze sa budes moct nejak ''triezvo'' rozhodovat a pod ich vplyvom musis urobit nejake dalsie rozhodnutie.

Samozrejme.

Moja cesta za šťastím vyzerá zatial takto
- po fyzickej aj psychickej stránke si myslím ze som natom okej.
- ludia ktorý ma tahali dole po psychickej stránke tak snimi som prerušil kontakt alebo ked sa inak nedalo aspon obmedzil kontakt na minimum.
- mám milujucu priatelku, ktorá je oporou a jeden druheho potiahneme v roznych skuskach zivota.
- robotu mám skor fyzicky zalozenu ale aspon ma udrzuje v kondicii, co posiluje telo aj ducha.
- viem si aj zašportovať ci doma s činkami alebo vonku nejaké kolektívne hry, to jednoznacne patrí k tomu aby clovek bol štastnejší.
- snažím sa dobre vyspať...také 3-4 hodiny spánku nestačia...ja aspon 7-8 hodín spávam.
- rád si zahrám svoje oblubene hry. Nehrám ich každý deň, ale ked sa dá tak na hodinu si nejaku zahrám.
- chodím aj do prírody ci s priatelkou alebo aj sám. Príroda a to ticho alebo šumenie stromov lieči.
- ešte rád kukám na hviezdy v noci ak sú, alebo proste aj na oblohu pocas dňa.
- odporučam meditovanie, vela ludí odporuca aj jogu.
Asi toto ma tak posuva dopredu

Lub0$ napísal:... ked mas tazke depresie a nevies sa nikde posunut, tak si nechaj predpisat nejake drogy, ktore ti pomozu preniest sa cez to.

To je už dosť krajné riešenie by som povedal, brať lieky "na hlavu"... človek by sa mal naučiť vysporiadať sa s psychickými ťažkosťami bez nejakých liekov. Skrátka chémia je tu na to, keď už nevedia čo s tebou. Keď už drogy, tak si zahúl .

Soviet napísal:Hladaj aj v tych malickostiach pozitivne veci a zacne sa to otacat...

Presne toto si všímam každý jeden deň, maličkosti... peknú babu v meste, zapálim si po obede na Kalvárke s krásnym výhľadom, povozíš sa na aute mestom... a takéto p*čovinky. Život nie je stále až tak zábavný, ako nám ho všade ukazujú, niekedy sa proste ťahá obdobie, že sa ti ráno nechce ani vstať a v sebe si vravíš: No načo idem do tej roboty? Kvôli čomu?

Podľa mňa najťažšie je naučiť sa zvládať v živote práve takéto obdobia a nestratiť v nich chuť žiť. Lebo keď máš kamošov, rodinu, zdravie a lóve ide všetko jednoducho, ako keby mávneš čarovným prútikom a všetko sa mení na úspech. Potom zrazu príde taký sek (ja tomu hovorím zúčtovanie) a zrazu ti nejde nič, hádaš sa s každým, nemáš to, čo by si chcel, nič nejde podľa predstáv... Minulý týždeň bolo všetko v pohode a teraz toto, zlý sen. Ale dá sa to prekonať, keď máš silnú psychiku a veríš v seba, že to dáš, že to zvládneš. Niekedy sa to môže ťahať dlho, takéto obdobie... A to je práve tá výzva, nejak to prežiť pokiaľ možno s úsmevom na tvári. Taký je život, dakedy musí aj pršať skrátka .

A čo ma robí šťastným to ani sám neviem... Asi keď ide všetko tak, ako má a tak, ako si to predstavujem. Keď je doma kľud, keď v robote ide všetko jak po masle, keď chodíme s kamošmi von, keď ma večer čaká v meste pekná buchta, keď sa pobláznim so psom, keď niekomu môžem pomôcť. Vieš, také tie úspechy typu škola, kariéra... to vyprchá, to neni ono... iste, chvíľku ťa to teší, no potom to akosi vyšumí z teba a opäť tu zostaneš len ty sám s pocitom, že furt je to málo. A tak sa naháňame všetci jak blázni celý život, ani nevieme za čím, zbierame zážitky, tvoríme to a hento... A to je dôležité vo finále, koľkým si pomohol na ich ceste za šťastím, aký si bol človek v živote, čo si urobil pre to, aby si bol tým, kým si vždy chcel byť. Na ničom inom podľa mňa nezáleží, všetko ostatné je len akýsi sofistikovaný balast, ktorý sme si rokmi vytvorili okolo seba. Ak máš sny a ciele, ktoré chceš, tak si skrátka bež pre ne... A ak po ceste zlyháš, zj*beš sa na hubu, oklameš, podvedieš, skrachuješ... vyrovnaj sa s tým, prevezmi za to zodpovednosť, postav sa na nohy a choď znova... znova a znova až kým neskapeš, bez sústavného bičovania sa, vedomý si toho, že si len človek, ktorý občas stúpi vedľa.

V sucasnosti som stastny. Vsetky tie roky driny v praci, kopa casu a penazi vlozena do skoleni, treningov sa vracaju naspat. Robim dobru pracu, velmi dobre ohodnotenu a citim, ze som prinos pre spolocnost a posuvam sa dalej. Sice zijem v krajine, ktorej jazyk nehovorim, nepoznam tu takmer nikoho, som v mesiaci 3 tyzdne viacmenej sam, ale napriek tomu sa na to nepozeram negativne a hovorim si, ze to ma zmysel, pretoze si tym zabezpecujem buducnost. Dni si skracujem a zlepsujem tak, ze chodim do kina, idem sa prejst do mesta, zabeham si. Po veceroch si zahram s partiou tu z fora nejake gamesy, pokecame a dni ubiehaju. Nedavno som kupil auto, takze vela casu venujem jemu, kedze ho nechcem nechat v povodnom stave, cize vymyslam, co kde a ako zlepsit a vylepsit a planujem vyjazdy na nejake okruhy. Aby to bolo uplne idealne, chcelo by to este nejaku rozumnu polovicku, ktora nema nasrate v hlave, ako drviva vacsina dnesnych mladych zien, ale davam tomu volny priebeh. Verim tomu, ze casom sa najde niekto aj pre mna.

Treba si nájsť koníček, ktorý ťa bude robiť šťastným a kvôli ktorému sa budeš každý deň tešiť z práce.

U mňa je najväčšia vášeň basket a všetko s ním spojené, takže cez leto chodím pomaly každý víkend niekam na streetbalový turnaj/si len tak zahrať.

Napríklad zhrniem tento víkend, ktorý bol z môjho pohľadu úplne ideálny:
- v piatok po práci som si išiel zacvičiť do posilky
- v sobotu ráno presun do Prahy na 3x3 World Tour basket turnaj
- po skončení hracieho dňa presun do Liberca za priateľkou, za ktorou som dorazil o 23h večer
- nedeľa doobeda strávená s priateľkou na prechádzke, potom zase jazda do Prahy na playoff zápasy turnaja a Slam Dunk Contest
- stretko s kamošmi a bratrancom na turnaji
- prespanie u bratranca v Prahe a v pondelok skoro ráno jazda naspäť do Brna a o 9:30 som už v práci

No a toto je to, čo ma robí šťastným. Bonusom je aj to, že mám prácu, ktorá ma pomerne dosť bavím, takže do nej nechodím s odporom a aj super kolektív

+ malý teaser Lipekovho smeču cez 216cm-ového Cresnara

bindo011 napísal: To je už dosť krajné riešenie by som povedal, brať lieky "na hlavu"... človek by sa mal naučiť vysporiadať sa s psychickými ťažkosťami bez nejakých liekov. Skrátka chémia je tu na to, keď už nevedia čo s tebou. Keď už drogy, tak si zahúl .



Presne toto si všímam každý jeden deň, maličkosti... peknú babu v meste, zapálim si po obede na Kalvárke s krásnym výhľadom, povozíš sa na aute mestom... a takéto p*čovinky. Život nie je stále až tak zábavný, ako nám ho všade ukazujú, niekedy sa proste ťahá obdobie, že sa ti ráno nechce ani vstať a v sebe si vravíš: No načo idem do tej roboty? Kvôli čomu?

Podľa mňa najťažšie je naučiť sa zvládať v živote práve takéto obdobia a nestratiť v nich chuť žiť. Lebo keď máš kamošov, rodinu, zdravie a lóve ide všetko jednoducho, ako keby mávneš čarovným prútikom a všetko sa mení na úspech. Potom zrazu príde taký sek (ja tomu hovorím zúčtovanie) a zrazu ti nejde nič, hádaš sa s každým, nemáš to, čo by si chcel, nič nejde podľa predstáv... Minulý týždeň bolo všetko v pohode a teraz toto, zlý sen. Ale dá sa to prekonať, keď máš silnú psychiku a veríš v seba, že to dáš, že to zvládneš. Niekedy sa to môže ťahať dlho, takéto obdobie... A to je práve tá výzva, nejak to prežiť pokiaľ možno s úsmevom na tvári. Taký je život, dakedy musí aj pršať skrátka .

A čo ma robí šťastným to ani sám neviem... Asi keď ide všetko tak, ako má a tak, ako si to predstavujem. Keď je doma kľud, keď v robote ide všetko jak po masle, keď chodíme s kamošmi von, keď ma večer čaká v meste pekná buchta, keď sa pobláznim so psom, keď niekomu môžem pomôcť. Vieš, také tie úspechy typu škola, kariéra... to vyprchá, to neni ono... iste, chvíľku ťa to teší, no potom to akosi vyšumí z teba a opäť tu zostaneš len ty sám s pocitom, že furt je to málo. A tak sa naháňame všetci jak blázni celý život, ani nevieme za čím, zbierame zážitky, tvoríme to a hento... A to je dôležité vo finále, koľkým si pomohol na ich ceste za šťastím, aký si bol človek v živote, čo si urobil pre to, aby si bol tým, kým si vždy chcel byť. Na ničom inom podľa mňa nezáleží, všetko ostatné je len akýsi sofistikovaný balast, ktorý sme si rokmi vytvorili okolo seba. Ak máš sny a ciele, ktoré chceš, tak si skrátka bež pre ne... A ak po ceste zlyháš, zj*beš sa na hubu, oklameš, podvedieš, skrachuješ... vyrovnaj sa s tým, prevezmi za to zodpovednosť, postav sa na nohy a choď znova... znova a znova až kým neskapeš, bez sústavného bičovania sa, vedomý si toho, že si len človek, ktorý občas stúpi vedľa.

Divil by si sa kolko ludi mozno aj okolo teba berie nejake lieky. Nieje to hanba ako pisem, netreba zbytocne cakat a cakat, ze snad bude lepsie, ked clovek fakt nevie najst cestu a nevie pritom ani tirezvo uvazovat a nejak normalne sa rozhodovat, lebo vsetko vidi cierno, tak lieky si v podstate dobra volba....ale ako pisem, tie nepomozu zmenit nikomu zivot, len ti po nejakej dobe umoznia rozmyslat viac triezvo, bez tej ciernej diery. A pisem to preto, lebo autor pise ze ma depresiu...

minimalne zajst za doktorom, psychologom, ci uz ti ta posle za psychiatrom a ten ti predpise lieky alebo nie, urcite lepsie ako riesit to sam.

//autoeditácia príspevku (08 Aug 2016, 11:55)
uprimne liekom by som sa vyhybal. mam pocit ze psychiater ti chce predpisat antidepresiva na vsetko. ja z vlastnej iniciativy riesil poruchu pozornosti, skusal som chvilu brat jedny tabletky, nezabrali a psychiater povedal ze ak chcem, tak mi predpise antidepresiva, ze mozno to niecomu pomoze...
to som samozrejme odmietol, antidepresiva su riadne sracky a treba to brat len ked ozaj nie je inej moznosti.

ako pise Lubos

keby ste povedali niekomu povedzme s astmou alebo cukrovkou ze sa ma naucit s tym vysporiadat bez chemie, tak by sa na vas pravom pozerali ako na drbnutych.
preco ludia beru poruchy myslenia inak?

ja to urcite neberiem inak, ale rovnako antibiotika beries az ked si ozaj chory a predpise ti ich lekar, nie ked par krat zakasles, tak to ze mas depresie neznamena ze mas automaticky do seba hadzat antidepresiva.
treba ist za doktorom a riesit to s nim. ostatne depresia a astma/cukrovka je nieco ine. na astmu/cukrovku beries lieky do konca zivota, proste sa s tym musis naucit zit. depresia je nieco docasne a liecitelne. a nie vzdy to treba liecit medikamentami.

Ale tak podla mna chlapik v teme nema problem s psychikou v takej miere aby potreboval tabletky. Teda dobre vie, kde je problem len nic preto nerobi aby to zmenil. Neviem ci v takom pripade je jeho vlastna "lenivost" a nakopnutie sa liecitelna tabletkami.