bindo to napísal velmi dobre. Tiež som názoru, že mať frajerku, s ktorou si človek rozumie, následne rodinu a spoločné zážitky, to je všetko pekné, ale osobne to tiež nestaviam ako svoju prioritu číslo 1. Prešiel som si dvoma peknými vzťahmi, ktoré dokopy trvali cez 6 rokov, každý ma posunul v niečom dopredu, ale tu opäť súhlas s príspevkom nadomnou, najviac dopredu ma posunulo obdobie posledného roka, kedy som sám. Začal som po škole pracovať, spoznávať nových ľudí, aj nové ženy.

V poslednej dobe mám však také obdobie, že po tých dvoch vážnejších vzťahoch som si uvedomil, čo očakávam od budúcej partnerky ako po stránke osobnostnej, tak prirodzene i z fyzického hľadiska, a preto mi za posledný rok nevyšli 2-3 pokusy, kedy som si hneď na úvod uvedomil, prečo by to asi nefungovalo. Takže keď už je človek v tomto smere viac vyprofilovaný, tak aj proces nájdenia novej frajerky je o to zložitejší, ale práve preto sa treba naučiť byť rád aj sám so sebou, akceptovať sa takého, aký som a stanoviť si aj nejaké reálne ciele mimo partnerského života.

Je to len otázka času, kedy každý človek pochopí, že k svojej existencii nepotrebuje výhradne nejakú osobu, ale v prvom rade sa musí oprieť o seba.

hd_ napísal:V poslednej dobe mám však také obdobie, že po tých dvoch vážnejších vzťahoch som si uvedomil, čo očakávam od budúcej partnerky ako po stránke osobnostnej, tak prirodzene i z fyzického hľadiska, a preto mi za posledný rok nevyšli 2-3 pokusy, kedy som si hneď na úvod uvedomil, prečo by to asi nefungovalo. Takže keď už je človek v tomto smere viac vyprofilovaný, tak aj proces nájdenia novej frajerky je o to zložitejší, ale práve preto sa treba naučiť byť rád aj sám so sebou, akceptovať sa takého, aký som a stanoviť si aj nejaké reálne ciele mimo partnerského života.

V tomto som s tebou za jedno, a som na tom podobne. Netreba sa nikam ponahlat a dat tomu volny priebeh. I ked v mojich 30+ rokoch by to predsalen chcelo trosicku rychlejsi priebeh, ale o tom potom.

Najhoršie na tom všetkom je to keď sa obzriete okolo seba a všetci buď majú priateľky,, deti a podobne. Tvária sa tak šťastne. Každý kupuje byt, autá a žijú si svoj život. človek má v určitom veku zvyk sa usadiť a "zit" život.

Slovo tvaria si teraz vystihol. Z mojho okolia je uz vela takychto parov, ktore sa tvaria, ale realita je uplne ina. Bublina skor, ci neskor praskne. Tych skutocnych je tak malo. A prave preto lutujem tie mlade uz mamicky, ktore skor, ci neskor ostanu same s deckom na krku.

Na jednej strane sa desím toho, že by som bol sám, keď budem mať 30+ rokov, ale na druhej strane by som radšej bol sám ako s niekým nekompatibilným alebo dokonca s nejakou harpyou

Ja som našiel vzťah, ktorý mi dáva najväčší zmysel, našiel až v 25 rokoch, dovtedy to boli len vzťahy bez reálnej perspektívy do spoločnej budúcnosti. Ale aj keď som bol omnoho viac času sám ako vo vzťahu, tak som z toho nemal depky. Venoval som sa sám sebe, chodil som na rande, spoznával som baby, ale keď sme si jednoducho nesadli, tak som to nehrotil. Asi to nechce nič iné len stále skúšať a hľadať, inak tú pravú asi nenájdete...

Tak ja som zabil 5 rokov vo vztahu, o kt. som si myslel, ze ma perspektivu do buducnosti - p4ra mieni, pan Boh meni. Nevydalo. Tym padom som sa prehupol do toho 30+ stavu. Ale presne, ako pises. Radsej si teraz pockam na to spravne, ako zase zabijat niekde cas. A samozrejme nehovoriac o tom, ze ja som introvert (co sa tyka prveho zoznamenia).

Introvert... I see potom si este schyzofrenik podla mna

Hegy, haha. Ty ma poznas, ale v inom svetle. Ja som hovoril o zoznamovani sa. Hlavne so zenami. Ved po roku a pol v Nemecku poznam 3 ludi. Tak to je snad jasne.

Ale ano ano presne rozumiem co tym myslis...
Len akosi prve co mi po precitani toho prispevku prislo na um ako to prebiehalo ked sme sa prvy krat videli no a .... no nebudem to tu rozmazavat, hadam si to (ne)pamatas

Ahojte. Tak pridam sa do fronty... V maji sa ukoncil premna 6rocny vztah, uz presiel takmer polrok a som z toho stale dost v ... Pred rozchodom sme sa hadali, bolo to dost blbe obdobie, az to priatelku nastvalo a cez net mi napisala, ze koncime.. Odvtedy sme sa nestretli aby sme sa mohli co i len porozpravat, cize 6rocny vztah bol ukonceny po nete, na otazku preco dostanem odpoved lebo som to takto citila a este stale citim a dalej sa o tom nebavim. Cize asi presne takto sa aj citim.. ako vysvetlenie som si dal, ze pravdepodobne ma uz prestala lubit. Prestal som sa jej pacit.. alebo neviem. Pred nou som mal 1rocny vztah a 1mesacny Cez leto som radsej ani nebral dovolenku, lebo by som sa doma zblaznil, tak som makal, tahal nadcasy, mal stale nejake aktivity, nic nepomahalo. Zacal som brat deprim par tyzdnov, naladu som mal skvelu, ale vnutri ten pocit neprestaval. Raz v noci mi kvoli stresom a z toho vsetkeho prislo tak zle, ze o 1v noci musela dojst zachranka, nakoniec ma nastastie nikde nebrali. Co je asi podstatne spomenut, s byvalou som bol (a este stale som) stale v kontakte, pisali sme si takmer pravidelne na nete. Ona somnou nechce stratit kontakt.. Tesne pred tou zachrankou, som bol pevne odhodlany, ze odidem z netu na niekolko tyzdnov, mesiacov, no lenze nakoniec ma presvedcila, aby som ostal. Uz od zaciatku od rozchodu mi vravela, ze aj ked to teraz neciti, tak je to realne, ze mozme byt znova spolu. Cize ja hlupak stale verim.. Nema nikoho ineho, co viem, tak si nikoho ani nehlada. Teraz ma chyta druhe stadium, kedy od zaciatku tyzdna malo co zjem, stratil som uplne chut do jedla a som totalne precitlively, pozeram vtipne videa na nete, tak sa z toho smejem a z nicoho nic sa rozplacem.. Minule som soferoval, siel som domov a po ceste proste z nicoho nic som sa rozplakal.. Mozno je to len sposob, ako sa s tym vyrovnavam, dnes som si uz aj povedal a pripustil stare zname, ak niekoho milujes, musis ho nechat ist a ked sa vrati budete spolu.. len ja hlupak, podvedome este stale trochu cakam, ze ci ta chvila nepride.. Najhorsie na tom vsetkom je, ze cloveka ktoreho milujete je priamo tu, pri vas a vy ho nesmiete vidiet, ale stale si ho pripomeniete niecim.. uz len tym pravidelnym pisanim napriklad. Xkrat mi poslala svoju fotku.. neulahcuje mi to absolutne... nuz co.. vase rady som si precital v predchadzajucich prispevkoch cize necakam nic, len som sa chcel vykecat trochu, ze s akym psycho mate docinenia Co sa tyka druhych dievcat, je tu jedna kamaratka, s ktorou sa stretavam obcas, fajn holka, mame rovnake zaluby, ale na iny vztah nedokazem vobec mysliet teraz a hlavne preto, ze co ak byvala...

"uz len tym pravidelnym pisanim napriklad." - Robis hlavnu chybu. Teda podla mna. Nemozes byt v kontakte s osobou, ktora ta vedome nici, lebo ona chce byt v kontakte. Na byvalu ser a hod si ju vsade kde mozes do block listu. Inak sa cez to neprenesies nikdy takymto sposobom. A toboz nie, ked nemala ani len chut ti to pvoedat po 6tich rokoch do oci.

100% súhlas.

VYMAZAŤ! HNEĎ TERAZ! Začni na sebe pracovať, športuj, posilka, kamaráti a hlavne hlavu hore. U mňa tiež niekedy dostanem depresie, ale po čase to prejde! Ona ti to robí naschvál, ukáž jej že si vyrovnaný a že si chlap! Ľahko sa to píše a ťažšie sa to robí! Držím ti palce kamarát!

akoze naco ti posiela svoje foto? aby si pohonil? ak nevidi, ze ti to nerobi dobre byt s nou v kontakte tak je ozaj blba.

prerus komunikaciu

Suhlasim so vsetkymi, ktori povedali, aby si prerusil komunikaciu. Nikam to nevedie, len v tebe drzi nadej na nieco, co sa mozno nikdy nestane, a ty vdaka tomu neprichadzas na ine myslienky a nedovolis mozno nejakej lepsej dievcine, aby ti vosla do zivota. A okrem ineho, 6 rokov ukoncit len cez internet? Wow. To chce fakt gule alebo len proste byt somarom. Vyber si sam. Ja sa priklanam k tej 2. moznosti.

Shabo napísal:Co je asi podstatne spomenut, s byvalou som bol (a este stale som) stale v kontakte, pisali sme si takmer pravidelne na nete. Ona somnou nechce stratit kontakt.. Tesne pred tou zachrankou, som bol pevne odhodlany, ze odidem z netu na niekolko tyzdnov, mesiacov, no lenze nakoniec ma presvedcila, aby som ostal. Uz od zaciatku od rozchodu mi vravela, ze aj ked to teraz neciti, tak je to realne, ze mozme byt znova spolu. Cize ja hlupak stale verim.. Nema nikoho ineho, co viem, tak si nikoho ani nehlada.

Tak ja ti to rozmením na drobné:
Ona ťa nechala po 6 ročnom vzťahu cez net. CEZ NET! Dobre, je doba dátová, internety, smartfóny, facebooky, ale vzťahy sa cez net neukončujú.
Ona s tebou nechce stratiť kontakt a presviedča ťa, aby si si s ňou písal.... Ty z toho odpadávaš, lebo ťa má omotaného okolo prsta. Teraz necíti, že by chcela byť s tebou, ale je to reálne.... Vieš, kedy to bude reálne ? Keď ju odkopne ďalší, s ktorým si začne. Potom sa ti príde vyplakať.
Čo bolo príčinou vašich hádok ?
Mimochodom, pripájam sa k ostatným. Prerušiť kontakt. A to okamžite, nie postupne.

Tiez navrhujem prerusit akykolvek kontakt, hodnotim to podla vlastnej skusenosti.

To dievča ti dáva jasne najavo že ťa má obmotaného okolo prsta. A ty jej pekne ukáž že nie a prestaň komunikovať! A potom sa možno zmení!

Suhlas s vyssie uvedenym. Hlavne si poloz otazku, ci chces vobec byt s niekym natolko nevyzrelym a egoistickym, kto to po 6 rokoch skonci cez net a potom ju ani len nenapadne, ze po rozchode sa stym clovek musi vyrovnat a z nejakych jej ego-honiacich pohnutok ta nepusti prec. To nie je osoba s ktorou by som chcel zdielat zivot, lebo je absolutne nespolahliva a vzdy to moze urobitzas. Ser na nu, je to nevyzrete blbe decko, dobrych a normalnych bab je dost.

Chalani na mňa zase dolieha depresia. Mám pocit že ma všetci odmietajú, že sa mi nič nedarí, že na mňa každý sere. Ex sa ani neozve, workoholicka taktiež nič. Myslím už na Silvester že ho budem tráviť doma. Pripadám si ako duch, človek bez vnútra a všetkým som ľahostajný. Každý okolo mňa žije krásny život, ja mám futbal, crossfit, autoškolu, prácu a stále sa necítim dobre. Ako ďalej?
Dúfam, alebo lepšie povedané si stále myslím že je šanca ešte zachrániť vzťah s ex. Boli sme zodvakrat vonku a aj mi vravela že sa málo snažím aby som ju získal. Myslím nato co robí s kým je a či nemá niekoho a podobné veci. Potom ma to prejde zase na určitý čas a potom sa to vráti v najhoršiu chvíľu. Snažím sa byť pozitívne naladený, ale niekedy to proste nejde. Kam sa pozriem všade ľudia s priateľkami. Len ja som na ocot. Sem tam sa zobudím ráno a už nie zaspať.

Ja sa chcem mať dobre, ale proste nejde to. A to som si myslel že už po skoro 4 mesiacoch to bude ľahšie.