V poslednej dobe sa rozmáhajú rôzne ponuky, účastnenia sa kurzov asertívneho správania, zhruba od 200€ a vyššie za celý kurz.
Má niekto z vás s niečím takýmto skúsenosti alebo viete o niekom, že by niečo takéto navštevoval? Nemám šainu čo sa dá od niečoho takéhoto čakať,
ale som skôr skeptický či to môže nejak dotyčnému pomôcť.

Posli ich dop*ce s celym kurzom asertivneho spravania

A pokial je dotycny hovado, tak ziadny kurz mu nepomoze. A clovek, co sa chce naucit spravat, ten to zvladne aj bez predrazeneho kurzu.

Myslel som že kurz primárne vyhľadávajú tí bojazlivý, úzkostlivejší ľudia, nie agresívne široké lakte.

Myslis, ze ti kurz asertivneho spravania pomoze pri jednani s revizorom a vysokoskolskym pedagogom?

ephramko napísal:Myslis, ze ti kurz asertivneho spravania pomoze pri jednani s revizorom a vysokoskolskym pedagogom?

To práve by som rád zistil

//autoeditácia príspevku (01 Feb 2017, 20:25)
Ok. Skúsim takto. Dali by ste za takéto niečo peniaze? Myslíte si že asertivita je vec geneticky daná s tým že ľudia sú od narodenia do konca života, dominantný, submisívny s nemožnosťou zmeny správania?

samozrejme ze nie, nemyslim ze je to geneticky dane, vsetko sa da naucit.

ja by som za to tie peniaze ale nedal, lebo proste neverim ze ta to naucia. tak ako skoro vsetko, chce to prax. to ti ziadny kurz neda, ti ta tak mozu naucit vela teorie a dat ti par ukazkovych prikladov. ale to vsetko si kludne pozries aj na youtube. nakoniec ti ale aj tak neostane nic ine ako zacat sa asertivne spravat na verejnosti a postupne sa do toho dostat.

Ja som absolvoval hodinové školenie od kolegu v rámci rozvíjania soft skillov na asertívne správanie a v podstate to bolo iba o tom, že nemáš na každú požiadavku automaticky kývať áno - spravím to, ale ak na niečo jednoducho nemáš čas alebo to z iných dôvodov spraviť nemôžeš, tak to diplomaticky vysvetli a nesnaž sa za každú cenu prispôsobiť tomu druhému. Potom tam boli rady tipu, ako sa dá presadiť svoj názor s tým, že by si zároveň mal vedieť akceptovať argumenty druhej strany, umenie dohodnúť sa na kompromise, vedieť prísť na príčiny kritiky tvojej práce, ak je tá kritika opodstatnená diskusiou s tvojím kritikom a pod.

200€ by som za to ale rozhodne nevyhodil. V podstate všetky veci by sa dali zahrnúť do sekcie "common sense" a ak si prečítaš nejakú knižku o asertivite, vďaka ktorej si uvedomíš nejaké veci, ktoré tvoje správanie nerobia asertívne, tak ti to podľa mňa pomôže rovnako ako takýto kurz. A ako píše aacid, potom je to skôr o praxi ako o teórii a na to ti kurz nepomôže.

Už dlho si pokladám otázku či to vôbec ma zmysel tu riešiť. Ale musím sa to už opýtať.

Má niekto skúsenosti s knihami ako byť asertívny a ako sa zlepšiť sa v komunakcii? Pomohlo to niekomu? Ak áno, mate nejaké konkrétne knihy? Keďže kníh je plno, a rad by som sa vyhol nejakým motivačným kecám a ľuďom typu Andrew Tate či Marcus Revolta.

Skúsim krátko zhrnúť o čo mi ide.
Už dlhšie mám problém komunikovať s autoritami s ľuďmi ktorí sú sebavedomí či používajú rôzne manipulačné taktiky. Príklad je môj šéf, s ktorým som pri každom rozhovore vyšiel ako porazený, keď si to teraz tak rekapitulujem.
Či ide o zvýšenie platu prípadné iné benefity, riešenie rôznych problemov v práci či s kolegami. Stále robí obeť zo seba, hádže vinu na iných alebo aj na mňa, zahlti ma rôznymi otázkami ktoré ani nemajú súvis s danou témou atď. Pár príkladov, plat mi nezvýši lebo na to nemá, alebo by to znamenalo že by musel zvýšiť aj iným, pripadne mám na svojej pozícii dostatočný plat aj keď nemáme tabuľkové platy, plus je veľký problém nájsť nových zamestnancov.
Ďalej už riešim par týždňov kolegu, ktorý robí za rovnaký plat možno polovičku mojej roboty a aj iný kolegovia majú s nim problem a riešia problémy radšej so mnou, lebo on nikdy nič nevyrieši. No šéfova odpoveď na to že by ho vyhodil je, že on nemá ľudí a či mne bude dobre keď ho on vyhodí a ja budem musieť robiť aj za neho.
Sú to dosť jednoduché a okate praktiky podľa mňa. No stále mám problém na to vecne reagovať. Buď odídem s tým, že sa vlastne nič ne vyriešilo alebo vybuchnem.

Najľahšie by bolo odísť, čo asi aj skôr či neskôr príde. No príde mi to ako príležitosť, sa niečo naučiť a skúsiť či by som vedel aj s takej situácie niečo vyťažiť.

neviem ci ti nejaka knizka pomoze, jedna vec je vediet co robit a druha vec je to realne aj spravit. lebo ty urcite vies co by si mal robit, ako zareagovat, akurat v tom momente to proste nejde.
tam podla mna pomoze iba prax, tak ako vsetko, zlepsujes sa opakovanim.

ale k tvojej konkrentej situacii, povedz mu ze odchadzas. ze si sa s nim opakovane pokusal rozumne rozpravat, neslo to a ze teraz nemas inu moznost.
hlavne mu to daj ako hotovu vec, ziadne ze "pome sa porozpravat" lebo s tebou zase vytrie podlahu.
mozno ked si uvedomi ze to myslis vazne tak uplne zmeni retoriku a zrazu ani zdvihnutie platu nebude problem, ani menej prace.

to su proste ludia co dokazu extremne dobre vyuzivat dobro v ludoch. hrat na city, emocionalne vydierat a vymyslat si. a tvoja uloha nie je naucit sa s takymito ludmi pracovat ale sa takychto ludi zbavit.
hlavne pokial ide uz o rozbehnuty vlak, keby ides do noveho zamestnania a tam je takyto sef tak si vies urcite hranice, ukazat mu ze sice dokazes zamakat ale nenechas si srat na hlavu. ale pokial uz su tie hranice medzi vami nakreslene a on vie co si k tebe moze dovolit a co nie tak to tazko zmenis.

ale pokial chces vseobecnu radu, u mna funguje si nechat vzdy cas na premyslenie, nikdy neodsuhlasit nieco hned ale radsej povedat ze ok, ze si to premyslis a ze potom sa k tomu vyjadris. to ti da cas si to premysliet a pripravit si argumenty.

Zažil som to aj na vlastnej koži, aj tento príbeh dookola počúvam od okolia. Proste si sa stal firemným inventárom. Šéf tvoj nadštandardný pracovný výkon pokladá za štandard, za niečo samozrejmé. Je potrebné si nanovo nastaviť hranice.

Nauč sa hovoriť NIE. Nie, neviem. Nie, nepomôžem. Nie, nemôžem, nemám čas. Nie, to nie je môj problém. Deleguj úlohy späť na šéfa. Nech si tie sračky rieši on. Možno si potom uvedomí, čo všetko tam riešiš navyše.

Vypni telefón, neotváraj firemné maily doma. Proste rob, len to čo máš v zmluve. Totálne minimum. Nepohni ani malíčkom navyše. Že sa to tam potom začne rozpadať, ti môže byť ukradnuté. Nie je to tvoja firma.

Ak bude mať šéf keci v štýle, ste jedna firma a musíte si pomáhať a blabla...vymenuj, čo všetko si doteraz robil nad rámec svojich pracovných povinností a že nemáš problém v tom pokračovať, ale chceš to mať čierne na bielom a patrične ohodnotené.

Ale pochybujem, že tam dôjde k nejakej sebareflexii a pracovné prostredie bude menej toxické. Skôr to u nás chodí tak, že zo zamestnanca, s ktorým boli roky spokojní, sa zrazu stane najväčšia špina a zbavia sa ťa ako handry. Namiesto toho, aby si podržali kľúčových zamestnancov, tam radšej budú mať každé 2 mesiace nejakého nového debila...a pindať, že "nie sú kvalifikovaní ľudia a nikto nechce robiť".

Takže sa zároveň začni obzerať po novej práci. Keď dostaneš ponuku a bude ti to ešte vôbec stáť za to, môžeš sa pokúsiť vyjednať si nové podmienky. Alebo si možno v tom momente uvedomíš, že už ti to ani nestojí za to a potom čo im bachneš výpoveď, bude jediný predmet jednania to, či vo výpovednej lehote budeš čerpať dovolenku alebo chcú, aby si pracoval a dovolenku ti vyplatia keš.

ephramko - lukas zije/pracuje v Nemecku pokial viem.

ephramko napísal: 04 máj 2025, 19:48Nauč sa hovoriť NIE. Nie, neviem. Nie, nepomôžem. Nie, nemôžem, nemám čas. Nie, to nie je môj problém.

k tomuto len dodam ze "nie, nemozem" uplne staci a netreba si hladat ziadne vyhovorky. pokial sa opyta preco tak "osobne dovody, nechcem dalej rozoberat".

lukas9206
dôlezite je vediet, ci tu aktualnu pracu si potrebujes udrzat alebo ani nie. Sám si naznačil, že už s buducim odchodom v podstate tak nejak rátaš. V tom prípade nemá pre teba zmysel robit viacej ako by si mal.

A teraz k tomu, ako efektivne komunikovať s nadriadenymi. Internet je plný rôznych kníh, kurzov a "zaručených tipov" na túto tému. Určite že je dobré sa zoznámiť s nejakými základnými praktikami, aby nimi človek nebol v praxi zaskočený. Ale tieto praktiky maju svoje limity. Keď raz šéf z nejakého dôvodu svojmu podriadenemu nechce pridat, tak s tym dotyčný neurobí nič, ani keby mal "zlatu medailu z vyjednávania".

Ďalej už riešim par týždňov kolegu, ktorý robí za rovnaký plat možno polovičku mojej roboty a aj iný kolegovia majú s nim problem a riešia problémy radšej so mnou, lebo on nikdy nič nevyrieši.

Žial je to tak, že nejaka presná spravodlivosť kto kolko odpracuje neexistuje. Skoro všade su zamestnanci na ktorych šé kladie toho viacej a potom je oblubenci ktorí to maju lahšie. Ide len o to, aby to nešlo do nejakych viditelnych extremov. Ty máš povinnost si robit svoju robotu a ci chces pomoct aj niekomu inemu alebo nie, je uz na tebe ako sa rozhodnes. Apropo častokrát tí ktorým je tolerované menej pracovať su "tlačenky" /vediet to nemusi nikto/, takže vždy budu dotyční v lepšej pozicii ako bežní zamestnanec.

ephramko

Skôr to u nás chodí tak, že zo zamestnanca, s ktorým boli roky spokojní, sa zrazu stane najväčšia špina a zbavia sa ťa ako handry. Namiesto toho, aby si podržali kľúčových zamestnancov, tam radšej budú mať každé 2 mesiace nejakého nového debila

z pohladu šéfa ale takýto postup má hlboky zmysel:
Firma oddaného zamestnanca vyžmýka čo sa dá a ten už ďalej tolko robiť naviac nedokáže. Zároveň začína reptať proti svojmu nevyhodnemu postaveniu a tým pádom priamo či nepriamo aj proti šéfovi.
Takže čo urobí šéf? Takého zamestnanca vyhodí, resp sa postara aby odišiel dotyčný ešte rád aj sám.
Príde nový človek ktorý síce nemá tolko skusenost ako ten predchadzajuci, lenže je nový, takže musí poslúchať. Naviac je nanho páka vo forme SD a DÚ.

Zamestnanci zase maju tenndenciu preháňať svoju dôležitosť v rámci pracovneho kolektívu. Realita je taká, že každý je nahraditelný. Áno, v maličkej firme to bude častokrát väčší problém ako vo velkej, ale väčšina šéfov radšej bude mať človeka ktorý síce z profesneho hladiska nie je najlepší ale je konformný akokeby to bolo naopak.