Romovia v osadach su iba tazko riesitelny problem. Vecsina z nich ani nema zaujem zmenit svoj zivotny styl, pretoze v tom svojom vyrastli a iny ani velmi nepoznaju. Cital som studiu jedneho etnografa /ci take nieco podobne/ ktory zil v jednej osade asi dva roky, dokonca mal priamo odtial aj partnerku. A ten napisal, ze osadnici nechapu preco ziju gadzovia takym sposobom zivota ako ziju a nie preco ako oni.Lebo oni sice su chudobni, nemaju castokrat ani zakladne veci, ale su za to slobodni. Ze im to za to stoji, robit si co chcu, nemat ziadne zavazky, nechodit do prace, cely den mat iba podla svojej predstavy.
A ten etnograf nebol voci nim vobec zaujaty, bral to cele ze maju pravo na taky zivotny pohlad že do znacnej miery ich chape, oni jednoducho nechcu mat povinnosti, zavazky. S takym postojom ale v modernej spolocnosti nemozu uspiet a preto su tam kde su.

Ziadna vichrica v tatrach nikdy nebola, to si len libtardi vymysleli, aby ochranili nasu krasnu "mensinu" pred ukrizovanim

Maju pravo na taky zivot ? Nie je chyba to, ze maju pravo byt zavisli na davkach, na ktore sa im skladame ma ostatni ? Su to predsa dobrovolne nezamestnani ludia a tak by mali byt vedeni aj na socialke

nebyvaju vedeni ako nezamestnani pretoze tam musis vykazovat aj nejaku tu aktivitu, beru iba davky na deti a niekedy pracuju v ramci obecnych prac a pod. Ina vec je ze pomerne casto byvaju poberatelia invalidnych dochodkov.

yoggy napísal:Ziadna vichrica v tatrach nikdy nebola, to si len libtardi vymysleli, aby ochranili nasu krasnu "mensinu" pred ukrizovanim

V skutočnosti to celé vyrúbal Putin osobne aby sme v Európe mali globálne oteplovanie. Ten hoax, ktorý si tu prezentoval je ibá zástierka toho hoaxu o výchrici, ktorý je zástierkou putinovej rúbacej akcie. Dodávam, že to spravil holými rukami a žral pri tom rómske deti.

seth82: Práve o tom to je. Ja nemám čísla, ani ty. Na to sa čísla nájsť nedajú. A ja nespochybňujem, že sa to dialo. Intenzitu zhodnotiť neviem, ale podstata je inde. Ide o to, aká bola príčina tých nepokojov. Tá je evidentná. Neudialo sa to kvôli tomu, že si cigáni povedali: ideme rabovať chľast a cigarety. Bola to reakcia na dané kroky vlády - opakovať ten článok nemusím, každý si ten odsek vie prečítať. Pri tých udalostiach došlo aj k danému javu rabovania chľastu a cigariet, čo sa pochopiteľne hodilo na to, aby sa tým prekryla podstata problému. Čo je však najdôležitejšie, danú akciu, hocako môže byť niekomu nesympatická, bola revoltou istej časti obyvateľstva voči krokom vlády, čo je na slovenské pomery nie až tak vídaný jav. O to viac, keď nakoniec vláda dokonca v niektorých veciach ustúpila - opäť viď článok.

Čiže takto to vidím ja. Ak niekto celé toto odignoruje a zase vytiahne len ten chľast a cigarety, tak to jeho obmedzenosť.

Tak kým ešte ani cigáni nerabujú, čas revolúcie nenadišiel.

no zaujimava otazka je preco vobec rabovali, ci uz islo o chlast alebo iba jedlo, kedze "Rabovanie nemohlo byť motivované znižovaním sociálnych dávok, pretože v stredu 11. februára, kedy k spomínaným udalostiam začalo dochádzať, nedostávali Rómovia znížené sociálne dávky, naopak, boli vyplácané ešte pôvodné výšky sociálnej dávky za mesiac január 2004."

taktiez je otazne, ci tie nepokoje boli az tak spontanne ako sa o nich hovori: "Ministerstvo práce preto vinilo pri prvých rabovačkách a demonštráciách úžerníkov, ktorí reálne čelia zníženiu príjmov z úžery. Podozrenie, že nájazdy na obchody organizuje na východnom Slovensku niekoľko úžerníkov, uznala aj Rada mimovládnych organizácií rómskych komunít."

Klasika.

Reportérka RTVS Zuzana Hanzelová kritizuje neobjektívnu reportáž o rómoch, ktorú uverejnil portál Pluska.sk

http://www.mediawatch.dog/reporterka-rt ... pluska-sk/

Zaujímavé info z rokov 1939 - 1945. Cigáni vtedy podľa všetkých dostupných údajov nevykazovali o nič väčšiu kriminalitu, ako majoritné obyvateľstvo. Isté stereotypy prevládali, ale v podstate táto skupina nebola vôbec na programe dňa. Nezaujímali ani Nemcov. Najmä z toho hľadiska, že na rozdiel od Židov, sa nemalo čo "arizovať," takže tento ekonomický aspekt úplne odpadal.
Až neskôr, na nátlak a pod intervenciami pronacistických radikálov sa dostali do pozornosti a vzniklo to, čo dnes nazývame pojmom osady. Aj integrovaní cigáni, žijúci v rámci komunít s majoritou, boli nútení sa vysťahovať "za obec" - teda typické dnešné osady. Za tento jav teda možno poďakovať aj pronacistickým horlivcom, ktorí recipovali rasové vzory z Nemecka.

hughito napísal:Zaujímavé info z rokov 1939 - 1945. Cigáni vtedy podľa všetkých dostupných údajov nevykazovali o nič väčšiu kriminalitu, ako majoritné obyvateľstvo.

Ukrajinsky žid Iľja Erenburg ktorý ku koncu 2 svetovej vojny vyzýval svoietskych vojakov aby si uchamtli svoju korisť a znásilnením nemeckych žien vybili ich národnu hrdnosť vo svojom cestopisnom diele Európske križovatky spomínal aj cigánsky problém na slovensku nie zrovna v lichotivom duchu https://www.protiprudu.org/europske-kri ... slovensko/

Zaujímavé postrehy, ale to je tak asi všetko - ťažko taký jednotlivec môže urobiť všeobecné závery. Ale spomenul tam jednu oblasť, na ktorú som pozabudol. Po vojne proti ZSSR bol nedostatok pracovných síl, takže prišiel rad aj na cigánov, ktorí húfne pracovali. Čiže tiež je to stále o tom istom - keď tá práca je, tak sa robí. Leniví ľudia sú všade, koľkých poznám aj medzi bielymi. Samozrejme, je možné, že ak niekto vyrastá v sociálne vylúčenom prostredí a nevštepujú sa mú príklady, tak tá šanca na "lenivosť" tam môže byť väčšia.

hughito napísal:Po vojne proti ZSSR bol nedostatok pracovných síl, takže prišiel rad aj na cigánov, ktorí húfne pracovali.

Pod nátlakom socialistického štátu, čo nebolo v súlade s tvojím videním slobodnej anarchistickej spoločnosti kde každy dobrovolne prispieva pre verejné blaho. V konečnom dôsledku aj taký Magát ich chce zamestnať spolu s politikmi

Ja píšem stále o období Slovenského štátu.

otazka ale znie, ako zlepsit postavenie Romov v spolocnosti dnes, to co bolo pred 50rokmi je sice zaujimave ale neaktualne nakolko odvtedy sa zmenilo prakticky vsetko. Prve vec je zabezpecit aby mali pristup k praci. Samotne represie malokedy nieco riesia, treba vytvorit podmienky a potom ich /Romov/pozitivne motivovat. Tym vznikne vrstva ktora bude zivotnou urovnou vyssie a prirodzene bude tahat aj ostatnych. Ale aka realna moznost na tuto zmenu je tazke odpovedat,pretoze nizke ambicie su ich kuturnemu ramcu velmi blizke. Mozno tie "statne socialne podniky" neboli az taka zla myslienka, aj ked ako vieme bola zneuzita na rodinkarstvo a "stranicke trafiky"

Samozrejme, píšem to zaujímavosť. Ako argument to možno vnímať len v tom zmysle, ak niekto prichádza z rasovými tvrdeniami, že ich stav je prakticky "nenapraviteľný" a pod.

Mozno tie "statne socialne podniky" neboli az taka zla myslienka, aj ked ako vieme bola zneuzita na rodinkarstvo a "stranicke trafiky"

Dnešná obdoba toho sú obecné (teda tiež štátne) podniky a firmy a ukazuje sa, že to sú veľmi úspešné projekty. Lenže na to je treba takisto buď aktivitu schopného starostu ako jednotlivca, prípadne nejakú organizovanú činnosť a osvetu nejakej mimovládky. A tie sú časťou spoločnosti vnímané ako zlo, takže opäť istý začarovaný kruh.

//autoeditácia príspevku (19 Apr 2017, 7:17)
Vladimír Ledecký: Som alergický na výrok, že Rómovia sú asociáli a zneužívajú systém

Príbeh Spišského Hrhova je známy. Starosta, ktorý zastáva svoj úrad už takmer dve desaťročia, založil obecnú firmu, ktorá postupne vybudovala obec na východe Slovenska. Drvivá väčšina zamestnancov sú Rómovia, ktorí spolu s Nerómami pokojne nažívajú vedľa seba.

17.04.2017 | Filip Obradovič | © 2017 News and Media Holding

O tom, prečo v roku 2017 sa musíme rozprávať o problematike Rómov, prečo sa ostatní neinšpirovali úspechom Spišského Hrhova a čo sa musí stať, aby sa začali veci hýbať dopredu, sa TREND rozprával so starostom medzinárodne uznávanej obce Vladimírom Ledeckým.

Úspešný príbeh Spišského Hrhova a starostu Ledeckého, ktorý dal Rómom prácu a zrazu začali veci fungovať, je na Slovensku známy. Neštve vás, keď vidíte, ako zlú situáciu Rómov zneužívajú aj v roku 2017 politici a extrémisti na získavanie frustrovaných voličov?

Som človek, ktorý hľadá riešenia. Stále sa pýtam, prečo je to tak, ako sa to dá vyriešiť. Keďže sa venujem sociálnemu podnikaniu a starostlivosti o Rómov na Slovensku, vždy, keď ma niekam zavolajú rozprávať svoje skúsenosti, bez problémov prídem. Svoj názor si poviem, aj keď sa nemusí každému páčiť.

Neprehliadnite

Spolužitie s Rómami sa za sto rokov nezlepšilo. Napätie rastie, je čas na nový model
Spolužitie majoritného obyvateľstva a Rómov sa napriek mnohým pokusom za posledné...
Rómovia by mali patriť medzi naše priority
Názor | Môžu v osadách vyrásť deti schopné dosahovať v škole minimálne...

A prečo je to tak?

Vždy, keď sa situácia niekde posunula k lepšiemu, boli to ojedinelé prípady. Buď bol za tým starosta, alebo nezisková organizácia, ktorá s tým starostom spolupracovala. Žiadny minister doteraz nevyriešil nič centrálnym nariadením, rovnako to platí aj o splnomocnencovi. Z toho vyplýva, že starostov treba motivovať, školiť, informovať, vytvárať pre nich zaujímavé produkty, aby túto problematiku vedeli riešiť. Toto sa nedeje. Starostovia sa postavia pred hotovú vec, nie sú nijako motivovaní, ak neberieme do úvahy financie. Nemôžeme rozprávať do médií, ako riešime rómsku problematiku tým, že na nich dáme 380 miliónov eur od Európskej únie. Starostovia si potom myslia, že niekto z Bratislavy príde a urobí prácu za nich. Naopak, treba vytvoriť produkt a otvorene hovoriť, že je úloha starostu, aby sa mu venoval a o Rómov sa postaral. Bez toho sa to nedá.

Hovorievate, že cieľom samosprávy by mala byť spokojnosť občana. Ale keď zároveň tvrdíte, že starostovia ako predstavitelia samosprávy problém s Rómami neriešia, tak potom im veľmi o spokojnosť občana asi nejde.

Ale ten starosta to tak často nevidí. On vám povie, že o Rómov sa má predsa postarať štát. Predstavitelia štátu dlhodobo deklarujú, že štát rieši rómsky problém a že to aj vyrieši. Bol som teraz na jednom stretnutí, kde bolo približne šesťdesiat terénnych pracovníkov v rámci národného programu. Sú to ľudia, ktorí majú vypomáhať obciam. Verte alebo neverte, nebol tam ani jeden Róm. Ale pokiaľ mám ja v rámci tohto programu zamestnať troch ľudí na riešenie rómskej problematiky a nezamestnám z tých troch ani jedného Róma, v skutočnosti nič neriešim. Neviem si predstaviť, že nebudem mať ani jedného, ktorý by bol spätý s ich komunitou, ktorý by mi hlásil, čo sa v tej komunite deje a ako moje zásahy zafungovali alebo nezafungovali. Keď mi teda niekto povie, že 380 miliónov eur ide na Rómov, nie je to pravda. Neznamená to hneď, že sa rozkradnú, ale minú sa neúčelne. Efekt je len veľmi malý – a my sme s tým spokojní. Stále hovoríme a všetci o tom vieme, že to treba komplexne riešiť. Ale všetky zásahy, ktoré sa robia, sú pravým opakom.

Skúste to konkretizovať, aby si to bežný čitateľ vedel predstaviť.

Keď zamestnám Róma, viem mu zlegalizovať jeho nelegálne bývanie. Moja kolegyňa pripraví zmluvu, ja sa dohodnem priamo s gazdom, nech mu predá pozemok, na ktorom stojí chatrč. Gazdovi poviem, že mu garantujem, že za pozemok zaplatí, a keď nie, strhnem mu to z výplaty. Gazda mi verí, takže Róm má už zlegalizované bývanie. Keď Róm pracuje, prídem za ním a poviem mu, že mám projektanta, ktorý mu nakreslí, ako by mohlo vyzerať jeho nové bývanie. Poviem mu, koľko ho to bude stáť, a postaví mu to obecná firma. Čiže Rómovia.

Čiže žiadne zásahy zhora a na jeden krok viete nadviazať ďalšie.

Presne. Viete, čo nám veľmi pomohlo? Voda. Tým Rómom, ktorí u nás boli zamestnaní a boli v tom dobrí, sme postavili kúpeľne a zaviedli vodu. Dovtedy mali dve studne. Každý chodil s vedrami po vodu. Urobil som rozpočet a Rómovia v obecnej firme im postavili kúpeľne. Keď mali teplú vodu, v tom momente sa výsledky žiakov v škole zlepšili. Jednoducho, s vedrom vody v živote nedosiahnete takú hygienu, akú by ste mali mať. Ak sú deti čisté, prirodzene sa im dostáva viac pozornosti. Nie všetkým sme pritom postavili kúpeľne. Keď to ostatní videli, aj oni chceli mať. A postavili si sami. Dnes už majú všetci teplú vodu. Jedine vodovod v ulici sme zaplatili z eurofondov, všetko ostatné si poplatili sami. Nech teda nikto nehovorí o miliónoch, pretože to len ľudí poburuje a nevedie to k poriadnym výsledkom. Tu treba nastaviť systém.

Keď starostovia a politici v Bratislave vidia, čo ste dokázali v Spišskom Hrhove, prečo sa neinšpirujú? Prečo toto nie je už štandard?

Nedávno sme ešte s jedným kolegom pomáhali splnomocnencovi pre znevýhodnené regióny Antonovi Marcinčinovi. Naše skúseností sú také, že keď prídete do znevýhodneného regiónu, tak tí najšikovnejší ľudia tam už nie sú. Ušli. Čiže ľudia volia tých, ktorí zostali. Druhá vec je, že ľudia boli naučení na to, že prišiel premiér Robert Fico a rozdával peniaze. Jeden chcel most, dostal peniaze na most. Druhý chcel požiarnu zbrojnicu, dostal na ňu. Peniaze putovali na takéto krátkodobé projekty a teraz všetci zisťujú, že treba vymyslieť niečo, čo bude mať trvalú udržateľnosť. Oceňujem aspoň, že sa mení prístup. Keď aj niečo hovoríme splnomocnencovi, rešpektuje to a na moje veľké prekvapenie peniaze sa zbytočne nemíňajú. No tiež vidieť, že zrazu sa starostom nechce ísť do projektu, keď vedia, že musia spĺňať isté podmienky, musia založiť obecné firmy a nedostanú peniaze len tak na ruku.

Máte aj prípad, keď ste motivovali nejakého starostu, aby vybudoval obecnú firmu?

Chodil za mnou istý čas starosta z Raslavíc, aby zistil, ako obecná firma funguje. Zrazu prestal chodiť. Keď som mu po roku zavolal, hovorí mi, že už má firmu a zamestnáva 40 ľudí. A to je len dva roky starostom. Sám sa ma pýtal, že prečo to ostatní nerobia. On vyšiel z podnikateľského prostredia a mal záujem meniť veci. Nie je to jednoduché, pretože v prvej fáze si pletiete na seba bič. Ale keď s tým chcete pohnúť, nepoznám inú, jednoduchšiu cestu. Viem, že týmto spôsobom sa to dá. Ale starostovia sú presvedčení, že štát to urobí za nich.

Štát, ktorý nevyriešil nič dvadsaťpäť rokov.

Ale povedzte mi, že keď vláda dosadí na miesto splnomocnenca mladého opozičného politika, akú prioritu tomu prikladá. Prečo neurobí z opozičného poslanca ministra financií, napríklad? Tých politikov to jednoducho veľmi netrápi. Do istej miery to chápem, pretože sa s tým dennodenne nestretávajú. Dokonca sa s tým vôbec nestretávajú, lebo je to len na východe a na strede a tam nechodia. Ak tak, prídu pred voľbami. Napríklad pred poslednými voľbami v okrese Levoča nikto okrem Kotlebu ani nebol. V súčasnosti má najviac kompetencii týkajúcich sa Rómov minister vnútra Kaliňák. Cez neho tečú všetky peniaze. Potom máme splnomocnenca, ktorý nemá reálne kompetencie. Niečo robí aj ministerstvo práce. Celú túto agendu by pritom mal mať na starosti jeden silný človek.

Potrebujeme ministra výlučne na rómsku problematiku?

Ak s tým chceme pohnúť, tak jednoznačne. Minimálne nejaký štátny tajomník, ktorý by nemal nič iné na starosti. Musí to byť človek, ktorý má reálnu politickú silu. Taký, ktorý príde na vládu a povie, že toto, čo schvaľujete, je somarina a treba to robiť takto. Poviem príklad. Prišla za mnou poslankyňa, aby sa popýtala na Rómov. Zobral som ju po osadách. Prišiel za ňou mladý rómsky pár, ktorý jej hovorí, že potrebujú bývanie, lebo budú mať dieťa. A že keď dostanú deväťsto eur príspevok po narodení dieťaťa, kúpia si maringotku. Niekto vymyslel príspevok 900 eur a mladí Rómovia, keď nemajú kde bývať, si urobia dieťa, aby si zaobstarali maringotku. Toto sú presne tie veci, ktoré by bolo dobré poriadne premyslieť dopredu, než to zavedieme do praxe. Rómovia sú úplne inak nastavení ako my. Som alergický, keď niekto povie, že sú asociáli a zneužívajú systém. Nie, to my nastavujeme ten systém. Ten Róm neokráda nikoho, jednoducho, my mu tie peniaze dáme a on s nimi naloží tak, ako uzná za vhodné. Politici nastavujú systém tak, aby sa nezneužíval, nie Rómovia sú na vine.

Koľko Rómov zamestnávate?

Máme teraz dve firmy, ktoré nám slušne fungujú. Prekračujeme ešte aj tie parametre, ktoré musíte spĺňať pri sociálnom podniku. Tam musíte tridsať percent toho, čo zarobíte, vrátiť naspäť do podniku. My vraciame sto percent. Deväťdesiat percent zamestnancov sú Rómovia. Už len z toho dôvodu, že keď dnes chcete zamestnať šikovného človeka v našom regióne, iného ako Róma nemáte šancu. K dnešnému dňu je teda vo firmách približne tridsať Rómov, keď sa rozbehne sezóna, porastie to možno na päťdesiat. Môj problém je, že ja už nemám koho zamestnávať. Mám robotu, zákazky, technológie, ale nemám ľudí.

Koľko Rómov máte v obci?

Okolo 350.

Z toho tí tridsiati až päťdesiati sú maximum, ktorým viete dať prácu?

Nedá sa dať väčšiemu počtu Rómov prácu. Niektorí z tých, ktorí u nás robili v minulosti, si našli nakoniec iné zamestnanie. Niektorí robia v tieňovej ekonomike a tí leniví, ktorí sa nijakým spôsobom neosvedčili, sedia doma a nerobia nič. Ale tých je maximálne 15 percent, viac nie. Keď sa lenivému Rómovi nechce pracovať, dávky mu stačia. Systém je nastavený tak zle, že pracovať nemusí a dávku od štátu dostane. Ak by to bolo naopak, že by musel niečo urobiť, tak by sa tej práce chopil. Ďalšia vec, čo stále riešime, je, že keď pracuje len jeden dospelý z rodiny, pôsobí to na nich demotivačne. Mne Róm povie, že nebude pracovať, lebo keby začal, manželka príde o dávky a neoplatí sa mu to. Čiže radšej bude chodiť na fušky a spolu s dávkami bude mať jeho rodina viac peňazí. Nerieši žiadne odvody na dôchodok.

Čiže kto mu dá viac, tam ide.

Áno. Preto teraz vymýšľam pracovné pozície pre ženy tých najschopnejších vo firme, ktorých si chcem udržať.

Zdroj: Maňo Štrauch

Čo sú to za pozície?

Začali sme pestovať a sušiť čaje, vyrábať peletky, také práce, ktoré sú vhodné. Nesmú byť v strate, ale stačí, ak si na seba zarobia. Profit mi prinesú ich muži.

Dovolím si povedať, že väčšina ľudí na Slovensku si myslí o Rómoch, že sú leniví, nechce sa im pracovať a jediné, čo ich zaujíma, je poberanie dávok. Ale z toho, čo hovoríte, to vyzerá tak, že drvivá väčšina z nich lenivá nie je, len používa sedliacky rozum.

Oni fungujú na oveľa silnejších ekonomických princípoch ako my. My sme takí, že aj keď menej zarobíme, chodíme do roboty, lebo veď čo budeme doma sedieť. Aj napriek tomu, že na fuške spolu s dávkami by sme mali viac. My sme iní než oni. Od nás niektorí z nich odišli za prácou do Anglicka. Tu ich deti v škole prepadávali, tam od piatej triedy chodili do školy a dnes sú mestskými policajtmi. Ako je možné, že tam sú mestskí policajti a tu prepadávali? Rodičia tam pracujú, ich ekonomika a systém ich dotlačili k tomu, že žijú úplne normálne. Nemám žiadne pochybnosti, že to isté môže fungovať aj tu na Slovensku. Treba nastaviť sociálny systém tak, že nebude pre nich výhodné sedieť doma. Mňa všetci majú za milovníka Rómov, ale to nie je pravda. Ale Rómovia u nás vykopali 26 kilometrov potrubí, vodu, plyn, elektrinu. Naša obecná firma postavila sto bytov, šestnásť budov sa zrenovovalo. Všetko urobili Rómovia. Náš Hrhov pekne vyzerá. Boli sme dedina roka, asi by sme ňou neboli, ak by sme vyzerali inak. Neviem si predstaviť, kto by to všetko urobil, ak by sme nemali Rómov. Je mi ľúto, že ten potenciál je aj v iných obciach a nevedia to využiť. Predstavte si starostu z Raslavíc. Jemu nikto nedal na založenie obecnej firmy peniaze.

Pamätáte si na plamenný prejav Roberta Fica na sneme Smeru koncom minulého roka, keď ohlásil represie voči Rómom?

Pamätám si veľmi dobre. Jeden deň bol snem a aj Gypsy Spirit. To sú paradoxy.

Prečo je na Slovensku u časti spoločnosti zažitá predstava, že represie sú riešenie?

Neviem. Ukážte mi jeden príklad, kde represie vyriešili rómsky problém alebo s ním aspoň pohli dopredu. To že sa naši Rómovia v Hrhove posunuli dopredu, je merateľné vo všetkých oblastiach od bývania cez vzdelanie až po zamestnanosť. My zamestnávame Rómov a Nerómov aj z okolitých obcí, pretože naše kapacity sa už dávno vyčerpali. Je taká oblasť Rožkovce, ktorá je súčasťou obce Doľany. V Doľanoch žije sto Nerómov a v segregovaných Rožkovciach štyristo Rómov. Typická najhoršia osada, akú si viete predstaviť. Tam nie je nič. Elektrina, ktorú im odpojili, lebo neplatili, jedna studňa, bývanie v chatrčiach z paliet. Už niekoľko rokov pár Rómov z týchto Rožkoviec u nás pracuje. Naučili sa robiť sokle, stavbu z tvárnic, áčkovú strechu. Zrazu, keď to už vedeli, zistili, že je oveľa efektívnejšie postaviť si normálny dom, než bývať v chatrči. Čo sa stalo? Za posledných desať rokov v Rožkovciach nikto nepostavil chatrč. Keď už vedia postaviť dom, zoženú si pozemok a za dve-tri tisícky si dokážu postaviť domy tak, ako majú vyzerať. Rovné múry, klasická sedlová strecha. Oni chcú bývať ako my gadžovia. Povedzte mi, čo by sa dosiahlo represiou?

Presne toto často počuť ako výčitku. Teda že prečo im „my Nerómovia“ musíme stále ukazovať, čo majú robiť, ťahať ich za ruku, keď „nás“ nikto nevedie a musíme sa o seba postarať sami. Je to správna otázka alebo je to skôr nepochopenie ich kultúry?

V prvom rade treba povedať, že oni rozmýšľajú inak ako my. Celý systém je nastavený na nás, to znamená, že nemôže fungovať na nich. Druhá vec je, že im naozaj musíme pomôcť. Tým nehovorím, že by sme im mali dať peniaze. Treba nastaviť pravidlá tak, aby boli motivovaní vytvárať hodnoty. My by sme bez Rómov nevybudovali Spišský Hrhov. Keď niekoho stretnem, kto na nich nadáva, tak sa ho rovno spýtam, kto mu urobil vodu, kto mu vykopal kanál či postavil chodník pred domom. Potom sú odpovede také, že tí naši sú dobrí, ale tí ostatní nie.

Čiže stále to je v tých ľuďoch.

U nás sú vzťahy medzi Rómami a Nerómami perfektné. Chodia do krčmy, obchodu, reštaurácie a nikto nemá problém s nikým. Všetci spolu komunikujú. Ale stále je to niekde v tých našich hlavách.

Na začiatku roka som napísal komentár s názvom „Predstavte si, že sa narodíte do rómskej osady“. Veľa nadávok som zaň schytal. Pointa bola tá, že ak sa tam raz niekto narodí, je de facto nulová šanca sa odtiaľ dostať a ešte aj jeho potomkovia v nej skončia. Sedí to?

Ak by ste sa narodili do osady so stopercentnou nezamestnanosťou, nemôžete si myslieť, že vy budete ten, ktorý sa zamestná. Treba im pomôcť, aby vytvárali hodnoty pre túto spoločnosť. Keď pôjdete do domu dôchodcov, Róma tam nenájdete. Pre nich je to hanba. Čiže nie všetko, čo sa ich týka, je negatívne. Keď si len vezmeme, že najviac peňazí tento štát stoja seniori, tak Rómovia do tohto balíka nezasahujú. Som za to, aby celý sociálny systém bol výrazne viac o zásluhovosti. Napríklad sociálnu dávku na úrovni 50 percent by dostal ten, kto nič neodpracoval. Sedemdesiat percent by dostal ten, kto pracoval dva roky, a 100 percent ten, kto päť rokov. Oni sa medzi sebou veľmi porovnávajú, pýtajú sa, že prečo ja mám toľko a ty toľko. To ich motivuje. Lenže politici takto nerozmýšľajú, lebo nevedia, ako Rómovia myslia.

Máme veľa ľudí, ktorí sa tejto problematike venujú...

... no, ale oni, bohužiaľ, hrajú druhé až tretie husle. Ak sa premiér vyjadrí tak ako na tom sneme, na čo potom dáva jeho vláda peniaze na rôzne národné programy? Takými vyhláseniami vlastne neguje prácu tých, ktorí sa tomu dennodenne venujú. Veľmi veľa škody sa narobí, pretože tí ľudia strácajú autoritu. Ďalší príklad je program terénnej sociálnej práce. Funguje to povedzme dva roky a potom sa to skončí. Keď sa opäť začne, ľudia už dopredu vedia, že to nebude trvalé. Potom sa k tomu aj tak pristupuje. Nerozumiem, na čo sú nám nástroje, ktoré sa nedajú zaviesť natrvalo. Presne také totiž obce potrebujú.

Spomínali ste, že Marián Kotleba bol pred voľbami ako jediný vo vašom regióne. Boli ste sa pozrieť?

Bol som.

A čo rozprával? Hral to na Rómov?

Perfektne to mal všetko vymakané. Samozrejme, hral to na Rómov. Celé to bolo o manipulácii. Myslím si, že deväťdesiat percent ľudí, ktorí odtiaľ vyšli, ho aj volili. Bolo tam veľa dôchodcov, ktorí by predtým za Smer život položili, a aj tých zmanipuloval. Podľa toho, čo som sa s nimi rozprával, išli voliť Kotlebu. Nikto nemal taký míting ako jeho strana. My sme druhá najväčšia obec v okrese a neprišiel vôbec nikto. Keď som sa pýtal starostov v susedných obciach, detto. Politici náš región odignorovali.

Dá sa vzostup extrémizmu zastaviť?

Musia prejsť dve až tri volebné obdobia, aby ľudia pochopili, že neponúkajú žiadne riešenia a potom to vyhnije. Musíme byť trpezliví.

Neobávate sa, že by sa mohli dostať k moci?

Netrúfam si povedať, že sa nedostanú k moci. Ale tí ľudia sú príliš jednoduchí na to, aby dokázali fungovať tak, že aj niečo vytvoria.

Boli ste sa pozrieť v Banskobystrickom kraji počas toho, ako je Kotleba županom? Ak áno, zmenilo sa niečo týkajúce sa Rómov?

Prešiel som celý juh a vôbec nič sa nezmenilo. Tak sa tam žije, ako sa aj žilo. Hovoril, že dá Rómom lopaty do rúk, a ani to neurobil. Ale jedno volebné obdobie je málo, aby to ľudia pochopili.

Vás ešte baví byť starostom?

Keby ma tá práca nebavila, už dávno tam nie som. Ja mám taký problém, že vždy, keď som v živote niečo robil, tak tá práca bola pre mňa všetkým. Mám obavu, že ak by ma niekto poslal teraz záchody čistiť, tak aj to by ma bavilo. Tiež mám okolo seba rovnako nadšených a energických ľudí. Nevedel by som totiž pracovať s typmi, ktoré sa už ráno zobudia s tým, že sú unavení.

Netajíte sa tým, že by ste chceli ísť do krajiny, ktorá má civilizačné problémy. Ktorá to bude?

V Kambodži som bol už desaťkrát, poznám tú krajinu, poznám tam niektoré projekty. A naozaj ma to tam láka.

Ale aj Slovensko má veľké problémy. Nechcete zostať na Slovensku a riešiť rómsku problematiku z vrcholovej politiky?

Jedna nemenovaná politická strana ma raz oslovila a opýtala sa ma, či si neviem predstaviť úlohu splnomocnenca pre Rómov. Tak som im povedal, že som človek, ktorý rieši veci, a splnomocnenec nemá možnosť veci riešiť. Keby mi niekto povedal, že mi dá reálne nástroje do rúk, vedel by som si to predstaviť. Nie som štatista a nie som ani veľmi dobrý diplomat. Rovnako viem, že nie je jednoduché často pretlačiť veci aj cez samotných úradníkov. Nedarilo sa to pri niektorých veciach Lucii Nicholsonovej, ktorá bola svojho času štátna tajomníčka. A taktiež viem, že až keď sa schválil program pre znevýhodnené regióny, úradníci začali zisťovať, čo to vlastne je, a až v praxi narazili na milión problémov, ktoré sa teraz za pochodu riešia. Aj tých úradníkov je potrebné nadchnúť a vtedy pôjdu ako píly.

Ak by ste teda dostali možnosť reálne veci meniť, išli by ste do toho?

Určite áno.

Veríte, že bude mať niekto z politikov skutočný záujem v dohľadnom čase vyriešiť situáciu s Rómami? Samozrejme, v rámci demokratických pravidiel.

Dvadsať rokov sa tvrdilo, že Mečiarove amnestie sa zrušiť nedajú. A zrazu ich všetci rušia, všetci sme z toho nadšení a neuveriteľné sa stalo pravdou. Presne tak to môže byť aj s Rómami, ale myslím si, že sa musí stať nejaký veľký problém. Buď niekto musí ublížiť Rómom, alebo, naopak, Rómovia musia ublížiť Nerómom. Obávam sa, že bez toho sa nič diať nebude. Viem, že politikom mnohí radia, aby sa ani nepúšťali do tej témy, pretože im žiadne body neprinesie. Pritom som presvedčený, že ak by sa ľuďom vysvetľovalo, že Rómovia môžu prinášať osoh, išlo by to. Ale nie tak, že budú na aktivačných prácach, ktoré sú len najdrahší spôsob upratovania ulíc, aký vôbec môže byť.

Vladimír Ledecký (51)

//autoeditácia príspevku (19 Apr 2017, 14:12)
karmista: Prosím, prestať brať tie drogy, čo berieš.

ked sa nieco pripravi na mieru, tak to funguje, co keby si ale pomohli aj sami?

Prečítaj si ten rozhovor.

Riesenie otazky plosnej romskej nezamestnanosti by mal byt z jednym z absolutne prioritnych bodov akejkolvek vlady. V opacnom pripade nam tu z dovodu vysokej prijmovej diferenciacie rastie obrovsky problem ktory ked raz vypukne naplno, bude uz v podstate neriesitelny.