Story short: S priatelkou sme spolu uz vyse 4rokov. Celu dobu super vztah, posledne tri roky spolu zijeme, vystriedali sme viacero krajin, dokonca mame za sebou aj 9 mesacny trip po Strednej a Juznej Amerike. Vsetko nam spolu klapalo, laska na prvy pohlad ect.
Tym, ze sme sa casto stahovali a cestovaly, sme viac menej boli odkazany jeden na druheho a travlili sme obcas vazne aj tyzden nonstop spolu a bolo to fajn. Mensie hadky, ok, ale ona sa nikdy nevydrzala dlhko hnevat a po par hodinach sa prisla udobrit aj ked to nebola jej vina. Vo vztahoch je viac rozumnejsia.
Situacia sa zmenila pred jednym mesiacom, ked sme mali par hadok. Vlastne zacali z mojej strany, kedze priatelka si nasla partiu s ktorou travi viac dni do tyzdna po praci cas...To mi az tak nevadilo aj ked sme uz viac menej travili spolu ak neratam rannu kavu tak len jedno, max dve poobedie do tyzdna(co je celkom zmena, aspon pre mna). Prva hadky zacala tym, ze som sa na nu nahneval zato, ze prespala u kolegov z prace. Mali akciu a po nej ostali na byte, viem, ze tam bola jedna jej kolegina a par kolegov. Vobec mi to dopredu neoznamila, len poslala sms nad ranom, ze prespi tam a tam a ze sa nemam hnevat, trochu to prehnali a nechce sa jej uz ist domov, nemohla mi skor zavolat lebo sa jej vybil phone. Tych par dalsich hadok bolo podobnych potom som trochu zacal citit z nej odstup a mensiu agresivitu alebo odpor z jej strany, neviem. Proste sa vyjadrila, ze chce travit viac casu sama a s priatelmi.
Uvedomil som si, ze ma pravdu a je to vlastne aj dobre, proste hadky pre hovadiny, zial stalo sa.
Ale aj od vtedy ako sme si to vyjasnili, sa uplne zasekla, neda mi uz sama od seba ani pusu, objatie, skratka nic. Ked spravim prvy krok ja, tak sa nebrani ale len max po tu pusu, taktiez sme spolu uz vyse mesiaca vobec nespaly. Dost ma to zacalo trapit a snazil som sa to vyriesit a porozpravat sa s nou ale neslo to. Zakazdym mi povedala aby som to nechal tak, ze potrebuje cas.
Presiel dalsii tyzden a stale je to na tom istom , dnes rano som jej povedal ako ju lubim a chcem to urovnat atd. ale presla do uplne inej temy a stale sa nechce o tom bavit.
Taktiez som si vsimol, take zmeny ako change spolocnch fotiek na fb, phone, ze skrila relationship status(povedala ze len robila poriadok a zviditelnila to pre priatelov iba, neviem, nie sme medzi priatelmi), zhodila retiazku co sme mali spolocnu po asi roku(argumentovala ze sa jej roztrhla o radiator ked upratovala) , telefon ma castejsie pri sebe apod, raz bola s kolegami na pive a mal som to cestov tak som sa jej opytal ci mozem prist, nebola nadsena ale povedala ze ok, nato som jej asi po hodinke volal a mala vypnuty telefon( povedala ze sa jej vybyl a nemala sa ako ozvat), potom som sa jej opytal ci jej vadi ak by som prisiel medzi nich nachvylu, zoznamil sa a kludne vypadol potom. Vyjadrila sa v tom zmysle, ze by radsej travila s nimi cas bezomna(povedala to ale viac diplomaticky a trochu som aj suhlasil, asi by som si snimi ani nemal co povedat). Pri jednej hadke taktiez z nej vyslo, ze rozmysla o tom, ze by sme mohli pouvazovat o samostatnom byvani, ze mozno sa budeme tak vzacnijsi. To ma vtedy totalne polozilo a bol som zniceny, ona bola viac menej v pohode a na druhy den mi povedala, ze to bolo tiez take zbrkle a emocne.
Toto vsetko ma tak trochu vystrasilo a na rovinu som sa jej opytal ci niekoho nema, co ju dost urazilo. Dalsia hadka. Dokonca som zacal s tym, ze co ak sa rozideme ako vyriesime urcite veci a pod(chcel som hlavne vidiet ako zareaguje) Dost hlupe a ubohe z mojej strany. Vystrasila ju to. Nakoniec ale povedala, ze nechce prist o vztah a mame dat tomu iba cas a ze ma stale lubi....
Som zmateny teraz a neviem ako mam reagovat, mam ju viac menej ignorovat, dat je cas, kupit kvety, niejake prekvapenie ?
Je to moj prvy vztah a nikdy som nebol v podobnej situacii, casto reagujem viac impulzivnejsie a problemy sa snazim riesit okamzite a to je asi problem...Viem, ze to cele vzniklo hlavne kvoly tomu, ze som jej vycital ten straveny cas a caste party z kolegami, ale ked zohladnim kolko casu sme spolu travily, je fajn a uplne normalne trochu vypadnut medzi ludi. Som na to dost nastvany na seba ale uz to nezmenim, musim sa pozerat do predu.
Dost mi zalezi na tomto vztahu a nechcel by som o nom vobec prist ale mam pocit, ze je to teraz na takej hrane medzi jednou a druhou stranou. To ze nikoho nema v tom jej verim ale zas neviem ci sa jej niekto z kolegov trochu viac nepaci...a pod.
Viem, ze je toho viac a ak by som mal vsetko rozpisat, bola by to kniha ale budem rad za kazdy nazor a radu. Hlavne ako sa mam spravat a reagovat. Rozmyslal som nad tym ze by som kupil kyticu ruzi a posnazil sa jej dat este raz najavo co k nej citim a potom uvidim, ale nie som si isty, nechcem zas posobit dojmom, ze to moc tlacim.
Diky.
P.S Pride mi tazke zhrnut celu situaciu do jedneho, dvoch odstavcov aby sa to chcelo niekomu citat, sorry:D