Stejný den, stejné město. V časných ranních hodinách vystupuje razantním způsobem několik stovek lidí z tramvaje nedaleko hamburského přístavu, který je důležitým uzlem pro přenos zboží do celé Evropy. Z mého pohledu nejúspěšnější akci celého summitu pořádá německá organizace ...ums Ganze!, která se snaží do alter-globalizačního hnutí vnést novou protestní perspektivu.

Nechtějí pořádat bezcílné pokusy o dobytí červených zón a pouliční rioty, nýbrž dle jejich slov „narušit celou logiku kapitálu“ v nejbolestivějších místech, kde volný obchod způsobující celosvětovou nerovnost reálně probíhá.

Stovky lidí v červených pláštěnkách kráčí bez policejního doprovodu po ulici vedoucí k přístavu, přičemž již v tuto chvíli blokují desítky kamionů směřující naložit zboží přivezené z celého světa. Někteří z řidičů kamionů odpovídají na pokřikování antikapitalistických hesel solidárně zdviženou pěstí, což v protestující skupince probouzí nemalé veselí.

Sympatie vyjadřují i někteří přístavní dělníci, kteří na pochod mávají. Po chvíli přijíždí první policejní dodávky a skupinu obestoupí těžkooděnci. Překvapivě však nezasahují, blokádníci se i přes pokusy policistů nenechávají vyprovokovat k násilnostem.

V davu se vedou dohady, že policie je v tuto chvíli bezmocná. Na zatčení přibližně osmi set lidí rozdělených do dvou skupin nemá kapacity, navíc ve stejnou chvíli v centru města podnikají tisíce lidí první nájezdy na červené zóny. Represivní systém je přehlcený. Nezbývá tedy nic jiného, než blokující několik hodin doprovázet po přístupových cestách k přístavu a sledovat stovky zablokovaných kamionů.

Podnět k rozpuštění blokády ze strany demonstrujících nepřichází, násilí zde není a zahalené tváře má jen několik málo lidí. Po přibližně hodině skandování a pochodování po zablokovaných ulicích přijíždí vůz se sound systémem, který uvolňuje napětí v davu a spouští pouličně-přístavní párty. Krátce před polednem špalír lidí z úspěšné blokády zamíří za skandování prouprchlických hesel do přistěhovalecké čtvrti a na jednom z náměstí celá akce končí. Účastníci se poté přidávají k dalším protestům.

Na začiatok niečo k téme násilia: Treba si uvedomiť, že v dnešnej spoločnosti je ako násilie považované len to, čo je zakázané. Násilie polície, ktoré ďaleko prevyšovalo násilie demonštrantov, nikto ako násilie nevykresľuje a neodsudzuje. Toto násilie malo vždy až na Sternschanze charakter útoku. Čo sa týka zranených, myslím, že počet zranených demonštrantov môže prevyšovať aj tisíc ľudí, keďže v našej malej skupine bolo 5-10 % zranených. Takýto rozsah násilia je nevídaný pre "demokratickú krajinu".
K tomu, čo je zakázané: V Nemecku vládnu jedny z najtvrdších zákonov k demonštračnému právu v Európe. Zakázané je niesť na demonštrácii hocičo, čo by človeka mohlo ochrániť pri útoku a násilí polície. Ako aktívne ozbrojenie sú považované hoci aké ostré predmety, tyče atď. Ako pasívne ozbrojenie sú považované hoci aké obranné predmety, teda štíty, plynové masky, zahalenia, obranné oblečenia. Na demonštráciách je zakázané zahalenie, pretože človeka ochraňuje pred slzným plynom a inými chemickými zbraňami štátu. Zakázané je okrem iného sa brániť pri osobnom útoku polície, keďže napadnutie polície vedie minimálne k dvom rokom vo väzení. Zakázané je tiež "urazenie" polície, teda vykrikovanie a vypisovanie parol proti polícii. Rovnako je zakázané pre príslušníkov krajín mimo EÚ sa zúčastniť demonštrácie.

Po tejto skúsenosti možno bezpečne konštatovať, že demonštračné právo ako rovné právo a všeobecné prestalo v tejto udalosti existovať.
Najpodstatnejšie veci, ktoré by sme si mali zobrať z tejto udalosti:

1/ Dôkaz triednej spoločnosti.
V týchto dňoch sa najjasnejšie ukázal charakter triednej spoločnosti, ktorý situácii ohrozenia naberá charakter otvoreného triedneho násilia a diktatúry. Celý Hamburg bol miestom výnimočného stavu.
V G20 sa jasne ukázali tri hlavné piliere triednej spoločnosti: Politická diktatúra alebo oligarchia úzko spojená s kapitalistickou triedou a dve štátne aparáty, ktoré pracujú s jasným cieľom túto triedu ochraňovať. Represívny aparát, Polícia konala ako osobná zaplatená garda týchto politických zástupcov kapitalizmu a ako trestacia jednotka pre akýkoľvek odpor.
Ideologický aparát, médiá, konali jasne ako osobní hovorcovia a ideologickí ochrancovia kapitalizmu a štátnej represie. Charakter ich mediálnej kampane naberal niekedy vlastnosti diktatoriálnych režimov, v tom, ako otvorene volal po násiliu, úplne nekriticky obhajoval políciu a jej násilie ignoroval.

2/ Zvýšenie represie a mediálnej kampane.
Celý priebeh bol zo strany polície a médií dobre plánovaný a koordinovaný. Nevyprokovaný útok na nahlásenú demonštráciu vo štvrtok mal za účel vyprovokovať reakciu, ktorá prišla. Polícia rovnako v Sternschanze dlho nezasahovala, aby mali médiá dosť materiálu na propagandu. Barikády boli ponechané ohňom, napriek tomu, že mohli byť zhasnuté. Zapálenie áut niektorými jednotlivcami od Autonómnych poslúžilo ako hlavný bod propagandy. Účel celej akcie je trojitý: Po prvé poslúži ako legitimizácia k zvýšenej represii v dohľadnej dobe. Možno očakávať prípadne aj kriminalizáciu. Násilie fašistov (ktoré je narozdiel od ľavice namierené na nevinné osoby) sa naďalej bude mediálne aj inak ignorovať.

Mediálna kampaň má za účel boja proti prípadnej verejnej podpore protestov a marginalizáciu ľavice. Rovnako to má všetko za účel trieštenie ľavice a v tejto fáze koncentráciu na autonómnych s výzvou, aby sa ostatní dištancovali.

beardie napísal:ved ked nackovia "napadli" ten cyklisticky pretek

Ešte raz k tomu Hamburgu, posledný, sľubujem. Fakt som sa už nasral – hocjaký blbeček je teraz hrozne múdry a vie ako sa to tam odohralo a čo s tým treba robiť. Dočítal som sa už, že ľavica nikdy nič nepriniesla a treba ju strieľať – nemeckí politici vymýšľajú celoeurópske zoznamy extrémistov a liberáli radšej mlčia, lebo to je asi ich historická úloha. Moralizovať, nadávať na propagandu, len ak ju používa protivník a hrať hru, čo sa volá extrémizmus je maximum podpory. Od ľudí vľavo sa na oplátku očakáva, že na antifašistických akciách nebudú nič skandovať, ani mať škaredé transparenty, ale budú tam "keby niečo" a "nech je viac ľudí".

Na rozdiel od tutti frutti slovenských novinárov, čo napíšu na základe správy z tlačovej agentúry článok, som tam bol. Lebo keď sa stretne partia ľudí, ktorá rozhoduje o svete a je to tu za rohom v Európe, je asi zbytočné poslať tam svojho človeka z redakcie. Vtedy je OK spoliehať sa na agentúru, ktorá robila reklamu SNS a spolupracovala so Sputnikom.

Áno, bolo tam kopec nezmyselného rozbíjania a zapaľovania áut, niektorí si tam asi fakt išli užiť trocha riot-turistiky. Nechápem načo je dobré rozbiť lekáreň, alebo auto nejakého fotra/mamky z vedlajšej ulice. Ale po prvé – ak to bola odplata za predchádzajúce dni šikany zo strany polície, nie je sa čo diviť a po druhé, nešlo tam predsa len o to.

Do mesta sa zišli ľudia ako Trump, Erdogan alebo Putin. Hostila ich žena, ktorá sa síce teší obľube s aureolou pomaly svätice a zachránkyne kontinentu, na druhej strane političky, ktorá nikdy nepripustila skrátiť trápenie obyvateľov Grécka odpustením aspoň časti dlhov, alebo ktorá sa neváha dohadovať s Ruskom na preprave plynu napriek protestom „svojich“ partnerov, ak to pomôže biznisu. V Hamburgu sa zišli desaťtisíce odporcov tejto politiky. Chceli dať najavo nesúhlas, fyzicky znepríjemňovali delegáciám prepravu po meste svojimi blokádami a snažili sa upozorniť na sociálne, ekonomické a environmentálne problémy. Robili to rôzne – demonštráciami, svojim kontra-summitom alebo umeleckými performance. Čo z toho ste s dozvedeli z médií? Nič. Ale za to viete, že boli zničené „stovky bankomatov“.
Ak sa nemýlim, v stredu polícia rozobrala kemp protestujúcich vo štvrti Altona, len tak, lebo mohla, nepredchádzali tomu žiadne incidenty. Asistovali vodné delá, obrnený transportér a poriadková polícia v plnej zbroji. O pár dní rozhodol súd o tom, že vypratanie tábora bolo ilegálne. Kto ste boli niekedy na rozhraní St. Pauli a Sternschanze, štvrtí kde boli najväčšie zrážky s políciou, je problém vybrať si prachy. Na konci Wohlwillstrasse, pri parku, sú vedľa seba tri bankomaty Hamburger Sparkasse. Ďalšie tri sú cca o kilometer ďalej, vedľa squattu Rote Flora. Ešte som náhodou objavil jeden, po štyroch dňoch chodenia po okolí. Všetkých sedem bolo v sobotu zničených, nasralo ma to.
Štvrtková demo „Welcome to hell“ začala, prešla tak päťdesiat, možno sto metrov zo svojej trasy a bola zastavená. Opäť – žiadne provokácie, žiadne násilie. Polícia vraj požadovala odmaskovanie účastníkov čierneho bloku a údajne bola ochotná potom sprievod pustiť ďalej. Toľko oficiálne vysvetlenie. Okamžite (!) po zastavení demonštrácie však prišli pripravené vodné delá a postavili sa oproti demonštrácii. Za nimi ďalšie dve. Totálne zablokovali cestu, ktorá je zapustená zopár metrov pod úroveň okolia, chodník je vo výške možno dvoch metrov nad vozovkou, kde stál účastníci pochodu. Ak by bola pravda, že polícia bola pripravená odísť, museli by vodné delá veľkosti prerasteného kombajnu vycúvať niekoľko sto metrov a uvoľniť cestu. Asi to tak bolo.

Prešla hodina a pol, bolo cez tridsať stupňov, slnko pieklo a demonštrácia stála. Vtedy nabehla skupina polície odzadu a odrezala black bloc od zvyšku protestujúcich, uzavrela ich v priestore a o pár minút začala biť obuškami hlava-nehlava, striekať na nich papriku a hádzať slzné granáty. Ľudia sa dali na útek a snažili sa vyliezť z koridoru na chodník. Na útok odpovedali sporadickým hádzaním flašiek. Polícia tak po 90-tich minútach eskalácie, ktorú korunovali útokom, získali niekoľko sto, možno až zopár tisíc nasraných militantov rozpŕchnutých do ulíc. Prvé horiace barikády sa objavili hádajte v ktorú noc?
V minúte po minúte denníka N sa vtedy písalo: „Počas demonštrácie namierenej proti summitu G20 v Hamburgu sa protestujúci dostali rýchlo do stretov s políciou.“

Na druhý deň už začal summit. Nad mestom neustále lietali tri vrtuľníky a kto ste nezažili, je to fakt obťažujúce. Stres, ak voláš, alebo sedíš na terase a piješ pivo, nepočuješ nič. Ak médiá tvrdia, že Hamburg pripomínal vojnovú zónu, demonštrantami to nebolo. Vrtuľníky, na každej ulici vodné delá a transportéry podobné slovenským aligátorom boli štandardom. Rovnako ako kolóny policajných dodávok, niektoré požičané až z Rakúska. Zábery, čo všade vidíte, sú najmä z niekoľkých nočných hodín v štvrtok, piatok a (asi) sobotu. Neviem už či vo štvrtok, alebo piatok boli do mesta povolané špeciálne protiteroristické jednotky, ktoré po St. Pauli a Schanze pobehovali s útočnými puškami a v nepriestrelných vestách. Podľa twittru a vysielania rádia polícia útočila aj na žurnalistov. Kdesi pod tagom #nog20 sa dá dohľadať údajný výrok jedného zasahujúceho: „Sloboda tlače skončila“.

Mimochodom za týmito barikádami, alebo občasnými riotmi s políciou ďalej fungoval víkendový život. Ľudia cez deň aj večer sedeli na terasách reštaurácií pri Rote Flora, postávali pri večierkach a popíjali pivo. Ožratí anglickí turisti na stag-parties v šatách sa fotili na pozadí horiacich kontajnerov. Nebolo to práve tak, že výtržnosti vyhnali ľudí z ulíc a vyzeralo to tam jak scéna z terminátora, kým ho poslali chrániť matku vodcu odporu. Apokalyptické vykresľovanie štvrte inak odmietlo aj štrnásť podnikov z okolia Flory v spoločnom vyhlásení.
„Stovky zničených kaviarní“: toľko ich na uliciach, kde prebiehali rioty, ani nie je. Ale to by autor vedel, keby tam bol. Ešte v sobotu večer nebol problém vojsť takmer do každého podniku a dostať jedlo alebo drink. Toľko k ich zničeniu na webe sme.sk.

V piatok v noci som sedel pred jedným barákom, kde miestni otvorili pre protestujúcich stánok s občerstvením. Opäť, nešlo o nič výnimočné. Viac než polovica podnikov v Sternschanze a St. Pauli mali v oknách plagáty a transparenty proti G20. Veľa z nich ponúkalo protestujúcim vodu, alebo čaj zdarma. Dokonca som v jednom bočnom prechode narazil na dom, kde na zábradlí k vchodu stála ceduľa oznamujúca, že sa tam môžem napiť, oddýchnuť si, skočiť na záchod, alebo dostať prvú pomoc. Na druhý deň mala na deke pred domom piknik rodinka s malými deckami a nejaká ich banda kamošov.

Ale späť k stánku so sendvičmi. Mali na ulici mali vyložené stoličky, sadol som a bavili sme sa. Žena, asi päťdesiatnička, priniesla trojici protestujúcich limonády z chladničky. Zadarmo. Vravela, že včera bola na demonštrácii aj so svojou štrnásťročnou dcérou, ktorá mala transparent proti chudobe. To bola tá demo, ktorú rozprášila polícia. To je zas tá inštitúcia, ktorá keď hovorí niečo na Slovensku na tlačovke o zastrelenom chlapcovi, neveríme jej nič. Ale keď v Hamburgu na tlačovke povedia, že bolo zranených 500 policajtov laserovými ukazovátkami a splodinami z horiacich barikád, dáme to do perexu.

PS: Jaj, inak ľavica, alebo strach z nej priniesla minimálne do Európy také nepodstatné veci ako sociálne a zdravotné poistenie, osemhodinový pracovný deň, právo na potrat, alebo volebné právo. Postrieľať ich, sú rovnakí jak fašisti!