Čo si pomyslíte, keď počujete meno plukovníka Kaddáfího? Tyran? Diktátor? Terorista? No občan Líbye môže nesúhlasiť, ale chceme aby ste sa mohli rozhodnúť.

Po dobu 41 rokov až do svojej smrti v októbri 2011 urobil Muammar Kaddáfí pre svoju krajinu niektoré skutočne úžasné veci a opakovane sa snažil zjednotiť a posilniť celú Afriku.

Takže napriek tomu, čo ste počuli v rádiu, videli v médiách a televízii, urobil Kaddáfí niektoré veľké veci, ktoré nie sú charakteristické pre „krutého diktátora“ ako ho zobrazujú v západných médiách.

Tu je 10 vecí, ktoré Kaddáfí urobil pre Líbyu, o ktorých nesmiete vedieť:

V Líbyi je domov považovaný za prirodzené ľudské právo
V Kaddáfího Zelenej knihe sa uvádza: „Dom je základnou potrebou pre jednotlivca aj rodinu, preto by nemal byť vlastnený niekým iným.“ Kaddáfího Zelená kniha je politickou filozofiou formálneho vodcu, ktorá bola prvý krát publikovaná v roku 1975 a bola určená pre čítanie všetkým Líbyjčanom aj k zaradenie do národného kurikula.

Vzdelanie a lekárska starostlivosť pre všetkých zadarmo
Kaddáfího Líbya sa mohla pochváliť jednou z najlepších lekárskych starostlivostí na Strednom východe a v Afrike. Ďalej pokiaľ nemal líbyjský občan prístup k požadovanému vzdelávaciemu kurzu alebo správnemu lekárskemu ošetreniu v Líbyi, bolo mu toto zaplatené v zahraničí.

Kaddáfí urobil najväčší zavlažovací projekt na svete
Najväčší zavlažovací systém na svete, známy taktiež ako veľká rieka vyrobená človekom, bol navrhnutý tak, aby bola voda dostupná Líbyjčanom po celej krajine. Projekt bol financovaný Kaddáfího vládou a nazývaný „ôsmym divom sveta“.

Bolo povolené zahájiť poľnohospodárske podnikanie
Keď chcel nejaký občan zahájiť poľnohospodársku činnosť, bol mu poskytnutý dom, pozemok, poľnohospodárska pôda a osivo, všetko zadarmo.

Matky s novorodencami dostali pôrodné
Pokiaľ líbyjská žena porodila, dostala príspevok 5 000 dolárov pre seba a dieťa.

Elektrina bola zadarmo
Elektrina bola v Líbyi zadarmo, to znamená vôbec žiadne účty za elektrinu.

Lacný benzín
Za vlády Kaddáfího bola cena benzínu tak nízka, že to bolo menej než 0,14 doláru za liter.

Kaddáfí zvýšil úroveň vzdelania
Pred Kaddáfím bolo len 25 percent Líbyjčanov gramotných. Toto číslo bolo zvýšené na 87 percent, vrátane 25 percent ľudí, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie.

Líbya mala vlastnú štátnu banku
Líbya mala svoju vlastnú štátnu banku, ktorá podľa zákona poskytovala bezúročné pôžičky občanom a nemala zahraničný dlh.

Zlatý dinár
Pred pádom Tripolisu a svojou predčasnou smrťou sa Kaddáfí snažil zaviesť jednotnú africkú menu, naviazanú na zlato. V náväznosti na veľkého priekopníka Marcusa Garveya použil ako prvý termín „Spojené štáty Afriky“. Kaddáfí chcel zaviesť obchodovanie len so zlatým africkým dinárom – ťah, ktorý by uviedol svetovú ekonomiku do chaosu.

Dinár bol široko odmietaný „elitou“ dnešnej spoločnosti a kto by sa tomu divil. Africké krajiny by konečne mali možnosť vymaniť sa z dlhov a chudoby a obchodovať len v tejto vzácnej komodite. Boli by konečne schopné povedať nie externému zneužívaniu a poplatkom, ktoré ich toľko zaťažujú. Bolo povedané, že zlatý dinár bol skutočným dôvodom pre povstanie vedené NATO, v snahe vyhnať otvoreného vodcu.

Takže bol Muammar Kaddáfí terorista?

Málokto môže na túto otázku férovo odpovedať, ale pokiaľ niekto, je to líbyjský občan, čo žil počas jeho vlády. Či tak, či onak, zdá sa trocha zjavné, že aj napriek neslávnej povesti obklopujúcej jeho meno urobil pre svoju krajinu niektoré pozitévne veci a to je niečo, čo by ste mali mať na pamäti pri posudzovaní v budúcnosti.

• The Conventional Wisdom Is Wrong. Libya's 2011 uprising was never peaceful, but instead was armed and violent from the start. Muammar al-Qaddafi did not target civilians or resort to indiscriminate force. Although inspired by humanitarian impulse, NATO's intervention did not aim mainly to protect civilians, but rather to overthrow Qaddafi's regime, even at the expense of increasing the harm to Libyans.

• The Intervention Backfired. NATO's action magnified the conflict's duration about sixfold and its death toll at least sevenfold, while also exacerbating human rights abuses, humanitarian suffering, Islamic radicalism, and weapons proliferation in Libya and its neighbors. If Libya was a "model intervention," then it was a model of failure.

• Three Lessons. First, beware rebel propaganda that seeks intervention by falsely crying genocide. Second, avoid intervening on humanitarian grounds in ways that reward rebels and thus endanger civilians, unless the state is already targeting noncombatants. Third, resist the tendency of humanitarian intervention to morph into regime change, which amplifies the risk to civilians.

In March 2011, the United Kingdom and France, with the support of the United States, led the international community to support an intervention in Libya to protect civilians from attacks by forces loyal to Muammar Gaddafi. This policy was not informed by accurate intelligence. In particular, the Government failed to identify that the threat to civilians was overstated and that the rebels included a significant Islamist element. By the summer of 2011, the limited intervention to protect civilians had drifted into an opportunist policy of regime change. That policy was not underpinned by a strategy to
support and shape post-Gaddafi Libya. The result was political and economic collapse, inter-militia and inter-tribal warfare, humanitarian and migrant crises, widespread human rights violations, the spread of Gaddafi regime weapons across the region and the growth of ISIL in North Africa. Through his decision making in the National Security Council, former Prime Minister David Cameron was ultimately responsible for the failure to develop a coherent Libya strategy.

hughito napísal:V inej téme to podaktorí cynicky okomentovali, že "však ide o biznis, vždy to tak bolo..." No super, ale ja chcem, aby to tak nebolo.

hughito napísal:Áno, ale jackb tu bude vykríkať, že "však sa o tom napísalo."

tvoja postava tu na fore viac oplakava odstranenie komunisitickeho diktatora, ako civilne obete.