Velmi dobry text o Hitlerovi a ateizme (respektive Kretsntve) - to len keby dakto tvrdil, ze Hitler bol ateista a preto pachal take hrozne ciny:
Sekularne-nebo.sk
7 h ·
Poväčšine ma kresťanská zaslepená propaganda necháva pomerne chladným. Ich povesti a mýty sa dajú s úsmevom rozobrať na atómy a ich morálka vyvrátiť poukázaním na verše v Biblii (ktoré vždy zámerne vynechávajú) alebo na skutočnú kresťanskú morálku v praxi. Čo ma však vytáča je sústavné a opakované nálepkovanie ateistov a sekularistov pojmami nacista a Hitlerista.
Určite ste aj vy nie raz počuli napríklad takéto vyjadrenie: "Bez Boha by nebola morálka. No veď sa pozrite na Hitlera..."
Tým tvrdia nie len že bol Hitler ateista, ale čo je vážnejšie, že páchal všetky zločiny práve preto, že bol ateista! Pozrime sa na historické záznamy a jeho výroky a sami zvážte, či nazývanie Hitlera ateistom má akékoľvek, čo i len najmenšie opodstatnenie.
HITLER - ATEISTA ALEBO TEISTA?
Začnime hneď pár citátmi z jeho najznámejšieho literárneho výtvoru. Hneď druhú kapitolu Mein Kampf zakončuje Hitler slovami „Dnes verím, že konám v duchu všemohúceho stvoriteľa: tým, že sa bránim Židovi, bojujem za dielo Pána.“ (2. kapitola 1. knihy) Prípadne napísal by niečo takéto ateista?: „To, za čo musíme bojovať, je zaistenie existencie a rozmnoženie našej rasy a nášho národa, za výživu jeho detí a udržanie čistoty krvi, slobody a nezávislosti našej vlasti, ku ktorým náš národ dozrel pre naplnenie poslania, ktoré mu bolo pridelené od Stvoriteľa vesmíru.“ (8. kapitola 1. knihy)
A to nie sú jediné miesta. Ďalej sa vyjadruje, že skríženie rás je hrešenie proti vôli stvoriteľa (11. kapitola 1. knihy) a že takéto kríženie a ničenie Árijskej rasy je najprekliatejši zločin a „kto sa odváži položiť ruku na najvyššie podobenstvo Pána, dopúšťa sa zločinu na dobrotivom stvoriteľovi tohto zázraku a napomáha vyhnaniu z raja.“ (1. kapitola 2. knihy) Hitlerove ciele boli jasné: „Je treba skoncovať s dedičným hriechom pokračujúceho znečisťovania rasy a všemohúcemu stvoriteľovi dať takú bytosť, akú sám stvoril.“ (2. kapitola 2. knihy). Nespájajú sa Vám takéto tvrdenia s učením určitého náboženstva?
Je viac než jasné, že Hitler veril v osobného Boha a k ateizmu má tak ďaleko asi ako hladný k sratiu. Dookola sa odvolával stvoriteľa, boží plán, posledný súd, prozreteľnosť, nebo, peklo, raj, Bibliu či Krista. Bol to presvedčený kreacionista veriaci v Bohom predurčenú rasu.
BOL TEDA KRESŤANOM?
Hitler bol pokrstený ako katolík, vyrastal ako katolík a nikdy sa krstu nezriekol. Takže ako povedal Dawkins „Ak si v štatistikách chce cirkev robiť nárok na vysoký počet katolíkov bežne počítaných podľa pokrstených ľudí, tak by si mala rovnako mala považovať aj Hitlera za svojho.“ Ani cirkev ho nikdy neexkomunikovala. Tá to robí totiž iba pri obzvlášť vážnych prečinoch, ako napríklad ak udáte kňaza za pedofíliu. Udavačstvo je totiž hriech!
V roku 1922 v Bavorsku vystúpil Hitler s prejavom, v ktorom okrem iného vravel: „Naplnený bezhraničnou láskou som ako KRESŤAN i ako človek čítal pasáž, v ktorej sa hovorí, ako Pán napokon povstal vo svojej moci a vzal bič, aby vyhnal z chrámu tých potomkov hadov a zmijí. Jeho boj proti židovskej pliage bol ohromný. Dnes, o dvetisíc rokov neskôr, naplnený hlbokými emóciami chápem oveľa lepšie než kedykoľvek predtým, že práve pre toto prelial na kríži svoju krv.“
Nie len, že z hore uvedeného (a ďalších desiatok výrokov) je jasné, že sa na začiatku považoval za kresťana a mnohé jeho názory korelovali s Bibliou, otázkou ostáva, ako nazeral na kresťanské inštitúcie, ktoré sa vydávali za následovníkov Ježišovho učenia (v Nemecku potestantskú aj katolícku). Pravdou je, že ich postupne začal obviňovať z nečinnosti voči Židom „Tieto čierne parazity nášho národa (židia) plánovito zneuctievajú naše neskúsené, mladé blonďavé dievčiny a ničia tým niečo, čo sa na tomto svete už nikdy nedá nahradiť. Obidve, áno, obidve naše kresťanské viery prihliadajú úplne ľahostajne tomuto znesväcovaniu a ničeniu týchto ušľachtilých a jedinečných ľudských bytostí, ktoré boli na tejto zemi stvorené vďaka božiemu milosrdenstvu. “ (10. kapitola 2. knihy) Obe tieto náboženstvá karhal za nepodstatný boj medzi sebou a nespojenie sa proti hlavnému problému „aby stále nehovorili o milosti Božej iba zvonku, ale aby sa vôľa Božia naozaj napĺňala a aby nebolo dopustené znesväcovanie diela Božieho.“ Židov obviňoval z ukrižovania Krista a kresťanské politické strany k ponižovaniu sa a prosíkaniu židov o hlasy počas volieb.
Hitler bol čoraz viac nespokojný s organizovaným kresťanstvom, jeho politickými vplyvmi, neakčnosťou v očisťovaní Božieho diela a vnútornými spormi. Časom spolu s nacistami prezentoval novú vlnu kresťanstva – tzv. Pozitívne kresťanstvo, v ktorom odmietal napríklad židovský Starý zákon. Odsudzoval praktiky a hierarchiu organizovaného náboženstva a preto ho mnoho historikov zaradilo do skupiny ireligióznych (bez náboženstva), čo však NEZNAMENÁ, že bol ateista!!! Nepatriť k organizovanému náboženstvu či cirkvi neznamená automaticky neveriť v Boha.
Nechcem tu naznačiť, že Hitler bol vzorový kresťan. Určite nie. Ak nim bol, tak bol hrozný kresťan a svoju vieru prekrúcal ešte viac ako to robí štandardný katolík. Prispôsobil si ju svojmu svetonázoru rovnako ako to robia moslimskí teroristi. Nanešťastie Korán a Biblia tomu dávajú mnoho príležitostí, ako použiť ich verše na podporu násilia (nevedel tieto knihy neomylný Boh lepšie nadiktovať?). Hitlerovi stačilo prečítať slová sv. Paula v Liste Tesaloničanom „Veď aj vy ste vytrpeli od svojich krajanov to isté, čo oni od Židov, ktorí zabili aj Pána Ježiša i prorokov a aj nás prenasledovali.“ Aj toto môže byť verš, ktorý nesie motív k nenávisti židov. Určite motívom nie je ateizmus, ktorý nemá doktríny a ktorý reprezentuje jediná jednoduchá definícia = neveriť tvrdeniam o Bohu bez dôkazov.
AKO REAGOVALA CIRKEV NA HITLERA?
Či už bol Hitler presvedčený kresťan alebo to len predstieral na získanie podpory od nemeckých kresťanov a katolíckej cirkvi nevieme, no jednoznačne sa mu ich náklonnosť získať podarilo. Veľkej časti. S podporou cirkvi prekvital fašizmus nie len v Nemecku, ale aj v Taliansku za vlády Mussoliniho. A nebolo to ináč ani v Španielsku, Chorvátsku, Portugalsku, Maďarsku či na Slovensku, kde sa do pozície hlavy štátu prebojoval vysvätený kňaz Jozef Tiso, ktorý ochotne nechal deportovať takmer 60 000 slovenských Židov do koncentračného tábora v Osvienčime ale i ďalších. Prežilo to len pár stoviek z nich.
Úplne prvá zmluva, ktorú uzavreli národní socialisti bola s Vatikánom ohľadne politickej kontroly vzdelania v Nemecku. Množstvo kňazov a kardinálov salutovalo na odporúčanie pápeža Pia XII pri každoročných oslavách narodenín Führera. Mníchovský arcibiskup sa po neúspešnom atentáte na Hitlera na bohoslužbe vyjadril že „ďakuje Božej prozreteľnosti za vodcovu šťastnú záchranu.“ Prvé bunky fašizmu, ktorý presadzoval hodnoty nacionalizmu a zbožnosti, vznikali s nadšením hlavne v katolíckych krajinách a cirkev s touto myšlienkou obecne sympatizovala. Salutujúcich kňazov si viete vygoogliť celý fotoalbum.
Každý vojenský dôstojník, ktorý chcel slúžiť Hitlerovi musel začať prísahu týmito slovami „Prisahám PRED BOHOM túto svätú prísahu, že budem vodcovi Nemeckej ríše a ľudstva, Adolfovi Hitlerovi oddane slúžiť a budem ochotný za túto prísahu položiť život.“ Štvrtina vojakov SS bola preukázateľne praktizujucími katolíkmi a nikdy, dokonca ani po vojne, nečelili exkomunikácii. Nacistickí vojaci používali opasky (začalo to už niekedy v období po reformácii v tridsaťročnej vojne) s nápisom „Gott mit uns“ v preklade „Boh s nami“. Nevzdali sa ich a nezmenili si ich na „Ateizmus je náš cieľ“ či niečo také.
Toto nie sú len niekoho výmysly snažiace sa napádať cirkev. Tá si všetky tieto spojitosti priznala a verejne sa ospravedlnila (urobil to až pápež Ján Pavol II v 1998). Nešlo tu však o jednorázový prešľap jedného či zopár činiteľov, ale o dlhodobú extrémne rozšírenú podporu fašistov a ultrapravicových strán po celej Európe. Ak by dal Vatikán s Piom XII na čele prednosť etických hodnotám pred podporou spoločných cieľov s Hitlerom (antisemitizmom a antikomunizmom), nemusel by sa ospravedlňovať za svoju pasivitu pri vedomom likvidovaní židov.
Veľmi odporúčam zhliadnutie filmu AMEN z roku 2002 o nacistovi, ktorý vynašiel smrtiaci plyn, no chcel sa postaviť voči rozhodnutiu použiť ho na zabíjanie ľudí. U predstaviteľov cirkvi neuspel.
Antisemitizmus nie je typický len pre katolíkov. Aj Martin Luter, najväčšia osobnosť protestantizmu, bol výrazne protižidovský. Jasne to dal najavo vo svojej knihe „O Židoch a ich klamstvách“, ktorá očividne ovplyvnila aj Hitlera pri prejave v roku 1922.
AKO SA TEDA HITLER STAVAL K ATEIZMU?
V 1933 dal Hitler zatvoriť najväčší Nemecký Voľnomyšlienkársky Spolok s 500 000 členmi (Deutscher Freidenkerbund) a z ústredia tohto spolku urobil „Agentúru pre pomoc verejnosti v otázkach cirkvi“. Prečo by postavil mimo zákon všetky ateistické a voľnomyšlienkárske spolky v Nemecku ak by bol ateista? V ten istý rok sa vyjadril: „Boli sme presvedčení, že ľud túto vieru žiada. Preto sme sa pustili do boja proti ateistickým hnutiam a to nie len v teóriách. My sme sa ich zbavili úplne.“
LOGICKY CHYBNÉ PREPÁJANIE SÚVISLOSTÍ U KRESŤANOV
Pred záverom ešte v krátkosti chcem upozorniť na tak bežné prekrúcanie termínov od zástancov argumentu „Hitler rovná sa ateizmus“.
Pokúšajú sa totiž vytvoriť takúto populistickú terminologickú reťaz: ateizmus = darwinizmus = eugenika = nacizmus a z toho vyvodia, že veda a ateizmus sú strašné zlo a začnú to cez svoje technologicky úžasné notebooky hádzať na globálne sociálne siete. Chcem im len pripomenúť, že podľa ich „logiky“ bol potom najväčší netvor Sir Isaac Newton, lebo Newton = gravitácia = padajúce bomby!!!
A ešte veľmi podstatná informácia k jednoznačnej podpore ich tvrdení: Hitler a Stalin mali fúzy = fúzy zabíjajú milióny ľudí. A navyše obaja neverili v existenciu kryptonitu a silu bojovníkov Jedi, čo ich určite viedlo k tak hrozným činom - však.
SVET NIE JE LEN ČIERNOBIELY
Na rozdiel od kresťanov prichádzajúcich s týmto stupídnym prepojením Hitlera a ateizmu, a z toho vyplývajúcim poukazovaním na zlo morálky ateistov, ja nechcem ukazovať, že kresťanstvo je to, čo stojí za nacizmom. Istá podpora a prepojenia na vysoké cirkevné miesta sú síce zjavné, no treba tiež poukázať na to, že VEĽKÉ MNOŽSTVO dobrých kresťanov sa postavilo proti tomuto režimu a niektorí dokonca umreli v boji za záchranu nevinných ľudí. Dokonca aj pápež Pius XI bol ku koncu výrazne proti-nacistický, avšak nanešťastie po smrti nastúpil na jeho post jasne pro-nacistický a počas Holokaustu značne nečinný Pius XII.
Česť všetkým dobrým ľuďom, či už katolíkom, protestantom, ateistom či pohanom, ktorí sa postavili proti tomuto zverskému systému. Ľudia si musia byť vedomí, čo sa tu dialo a ako to dopadlo – aby nevolili ultrapravicové neonacistické strany, ktoré opäť tak rady brnkajú na náboženskú strunu.
