Chcel som pozvať spolužiačku von, no neprišla. Vlastne neprišiel takmer nikto. Rozmýšľal som, či nepozvem svoju učiteľku, ale vysral som sa na to.

to si ju pozval na pozvanie von?

Chcel som, ale nakoniec odchádzala s iným žiakom. Nijak som netúžil zisťovať z akého dôvodu.

Žeby z dôvodu že je opak teba?

Apropo, keď som sem dal videá od Tim Poola, tak ste mi tvrdili, že to je len v USA a tu takí ľudia nie sú. Nuž, na jedného som práve narazil na ČSFD, čo je hneď za rohom. Krajný ľavičiar ako vyšitý. Ja som vám vravel, že je len otázkou času, kedy sa to sem dostane.

Bohaaaaaaaa, čítaš po sebe vlastne? Nič iné tu od teba nepočujem len ako si negatívny a stále len vyplakávaš. Už sa konečne zober a začni žiť. Si len kopa nešťastia, však tie baby to hneď v tebe vidia. Kto by chcel takého uplakánka ako ty? Čo furt len sa vyhovára, plače a nič nerobí. Tak to teraz nevyšlo, nevadí idem ďalej a oslovím ďalšiu, však sa nič nedeje a nie si hneď strčiť hlavu medzi pólky a teraz tu plakať. Príde ďalšia a ďalšia a skúšaj, skúšaj. Nebude to možno hneď ale časom sa to zlepší a hlavne HLAVU HORE!

Ja nevyplakávam. Len som napísal, že to nevyšlo. Ja fakt nedokážem pochopiť, ako niekto zvládne vycítiť z prostého oznamu akúkoľvek emóciu. Tu si fakt myslíš, že po dvoch dekádach neúspechov ma také niečo dokáže rozhodiť? Ja takýto výsledok vopred očakávam, takže aj keď sa stane, len pokrčím plecami a idem ďalej. A ubezpečujem ťa, že každé jedno dievča a každú jednu ženu, ktorá sa mi páčila, som poznal von. A každá odmietla. Áno, najprv ma to trápilo, ale po niekoľkých rokoch ma to úplne prestalo trápiť.

Presunme Terepina do jeho vlastnej temy:

Terepin napísal:A čo sa moje emocionálnej stability týka, som paranoik a stresmen.

Zacal by som tu. Si viac neuroticka povaha, to si si nevybral, proste smola ale pracovat sa na tom da.

Mas nejaky iracionalny strach z niecoho?

Z ľudí.

Ako to zvladas v praci? Predpokladam, ze kolegov sa nejako nebojis.

Tak na začiatku som bol dosť utiahnutý a trvalo niekoľko mesiacov, kým sme si na seba zvykli. Ale potom už to bolo v pohode. Boli takí, ktorí ma vyslovene len tolerovali, ale zo žiadnym som nemal vyslovene, že problémy.

Mal si niekedy prejav pred nejakym publikom?

Ráta sa odpoveď pred celou triedou v škole?

Ano aj nie. Ano v zmysle, ze to splna definiciu, nie v zmysle, ze to nebolo celkom dobrovolne.

Ako by si sa podla teba citil keby si mal hrat v divadle alebo robit nieco na styl toast masters?

Ako v horore. Vykoktal by som zo seba možno pol vety.

Najdi si nejake divadlo v okoli a skus to.
Ziadnu velku rolu na zaciatku aj tak nedostanes a je vela hier kde herec nema ani len text.

Logika - tak ako si sa otupil voci bolesti z osamelosti sa potrebujes naucit zvladat aj svoj strach. Takze sa dobrovolne vrhnut do stresujuceho prostredia.

Bohuzial nemoze to byt v prostredi ktore ovladas.

GL&HF

Co takto navsteva odbornika? /psycholog/

javatar napísal:Najdi si nejake divadlo v okoli a skus to.
Ziadnu velku rolu na zaciatku aj tak nedostanes a je vela hier kde herec nema ani len text.

Logika - tak ako si sa otupil voci bolesti z osamelosti sa potrebujes naucit zvladat aj svoj strach. Takze sa dobrovolne vrhnut do stresujuceho prostredia.

Bohuzial nemoze to byt v prostredi ktore ovladas.

GL&HF

existuje aj drama therapy - no neviem ci aj na slovensku

Terepin, mozno by si mohol zainvestovat do novej knihy, ktora by ti mohla trosicku otvorit oci - https://www.martinus.sk/?uItem=708555&z ... all_708555

ked uz radsej toto: https://www.amazon.com/No-More-Mr-Nice- ... 0762415339

to ti mozno aj nieco da do zivota.