Anton Heretik: Suchári asi žijú dlhšie. Ale čo kvalita života?
Známy psychológ o sile humoru.
30. apr 2020 o 16:49 Ela Rybárová
Anton Heretik (1950) - profesor klinickej a forenznej psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, súdny znalec a psychoterapeut v súkromnej praxi. Dvanásť rokov pôsobil ako klinický psychológ na Psychiatrickej klinike Fakultnej nemocnice v Bratislave. Publikoval viac ako dvesto prác o psychopatológii, psychodiagnostike, psychoterapii a forenznej psychológii. Podieľal sa aj na publikáciách o výskume depresií na Slovensku. V roku 2019 mu vyšlo rozšírené druhé vydanie knihy Humor. (Zdroj: archív SME - Gabriel Kuchta)
Písmo:A-|A+35
Dokáže vtipkovať aj o tom, že v čase pandémie sa stal ohrozeným druhom a rozprávanie pretkáva židovskými vtipmi. Hoci je viac známy ako odborník na agresivitu či psychológiu vrahov, profesor klinickej a forenznej psychológie a súdny znalec ANTON HERETIK sa venuje aj tomu, čo nás robí ľudskejšími, humoru.
Vlani vydal o pohľade psychológie na tento fenomén druhé rozšírené vydanie svojej knihy Humor. V rozhovore hovorí aj o rozdieloch vo vnímaní humoru medzi národmi, či o tom, aký humor začneme chápať v živote najneskôr.
Čo humorné ste dosiaľ v sebe objavili počas tejto pandémie?
Pobavilo ma, že zrazu, vzhľadom k svojmu veku, patrím do rizikovej kategórie. Cítim sa trochu ako ohrozený živočíšny druh, ktorému hrozí vyhynutie a preto potrebuje zvláštne zaobchádzanie.
A moja manželka to zobrala veľmi vážne, robí to lepšie ako polícia, skutočne „pomáha a chráni“ ma. Mňa teda pandémia skôr rozmaznáva.
Rád beháte, rybárčite - ako ste si prispôsobili tieto záľuby na dnešnú dobu?
Doba si prispôsobila mňa. Nebehám, nerybárčim, lebo okrem pandémie som si v januári zlomil nohu a ešte stále pajdám o barlách. Stalo sa mi to skoro ráno počas venčenia psa. Stúpil som na jediný fliačik ľadu na ceste, nohy mi vyleteli do výšky a už to bolo. Ako to drsne komentovali traumatológovia v nemocnici - gravitácia je k...a.
Článok pokračuje pod video reklamou
Video reklama
Treba povedať, že táto bolestná príhoda veľmi pobavila môjho psa Rockyho. Ako som tak ležal na zemi a nevládal vstať, pokladal to za novú hru, radostne vrtel chvostom a skákal okolo.
Kam idete dnes aspoň virtuálne, ak sa chcete v súčasnej situácii pobaviť?
Pracujem doma, píšem, učím a robím psychoterapiu online. Našťastie človek, ktorý je knihožrút ako ja sa ani nemôže nudiť. Dokonca sa začínam venovať „druhému čítaniu“, vyťahujem z knižnice knihy, ktoré som prečítal pred 40 či 50 rokmi. Naposledy som sa smial pri čítaní starých Hrabalových poviedok.
Nad čím sa dnes neprestávate čudovať?
Psychológiu robím preto, že ma fascinuje ľudská rôznorodosť. Ľudia, s ktorými prichádzam profesne do kontaktu – študenti, klienti psychoterapie, i tí na druhej strane mreží, ma nikdy neprestanú prekvapovať a niekedy aj rozosmievať.
Vieme, že existuje humor chcený, kedy chceme cielene niekoho pobaviť a humor nechcený, ktorý sa nám stáva a sme druhým smiešni proti svojej vôli. Prvým typom humoru sa živia komici a baviči. Treba povedať, že to majú u súčasného rozmaznaného publika ťažké.
Nechcený humor produkujú svojimi výrokmi a správaním deti. A niekedy aj autority. Pobavila ma napríklad predstava blackoutu (namiesto lockdownu) na Slovensku.
Keď bol pred rokmi skutočný blackout v New Yorku a na 24 hodín vypadla elektrina, tak nemocnice kolabovali. Nie však v ten deň, ale o deväť mesiacov, pretože pôrodnosť sa zmnohonásobila. Vláda by preto musela okrem rúšok zabezpečiť obyvateľstvu dostatočné zásoby sviečok a antikoncepcie.
Ste nielen odborníkom na psychológiu vrahov, ale napísali ste aj knihu o humore. Ktorej z týchto tém sa venujete s väčším nadšením?
Najnovšia kniha A. Heretika o psychológii a psychopatológii komiky.
Najnovšia kniha A. Heretika o psychológii a psychopatológii komiky. (zdroj: Ikar)
Nie je to otázka nadšenia. Psychológia vrahov ma ako súdneho znalca zaujíma už veľmi dlho. Veľa som písal o ľudskej agresivite. Vždy som tvrdil, že agresivita je vlastnosťou všetkých ľudí a za istých okolností sa vrahom môže stať každý z nás.
Humor je pre mňa rovnako zaujímavý všeľudský fenomén a vždy som uvažoval ako sa dá využiť v inej profesionálnej činnosti, akou je psychoterapia.
Mimochodom, to, že sa venujem takým dvom odlišným skupinám ľudí, ako sú kriminálni agresori na jednej strane a úzkostní ľudia, niekedy až “chorobní slušňáci“, na strane druhej, ma udržuje v rovnováhe a chráni pred vyhorením.
Aké anekdoty vám najlepšie fungujú v psychoterapii?
Treba zdôrazniť, že psychoterapeuti nie sú žiadni baviči, ktorí sa snažia rozptýliť depresívnych pacientov rozprávaním vtipov. To by bolo kontraproduktívne.
Vo svojej knihe o humore píšem, že humorné podnety treba správne načasovať, nájsť pre ne vhodné situácie a emočné vyladenie klienta. A samozrejme závisí aj na jeho osobnosti.. Nemám žiadne vyskúšané vtipy, reagujem podľa situácie.
Minule som klientovi, ktorý bol nevývratne presvedčený, že má krvácanie do mozgu, hoci ho všetci lekári presviedčali o opaku, povedal nápis na hrobe hypochondra „a predsa som mal pravdu“.
Vo vašej knihe píšete o tom, ako humor lieči. Prečo je to tak?
V psychoterapii sprostredkúva správne načasovaný humor klientovi nový vhľad do jeho problémov. Mení tiež emočnú atmosféru terapie a umožní odreagovanie nahromadeného napätia. V rámci skupinovej psychoterapie zlepšuje humor sociálne zručnosti, zvyšuje asertivitu a atraktivitu človeka.
Súvisiaci článok Prečo je večne usmiaty Slovák podozrivý Čítajte
Ak máme schopnosť sebairónie k našim nedostatkom a slabostiam, sme proste druhým ľuďom sympatickejší. Liečivú silu humoru využívajú aj nemocniční klauni, ktorí pomáhajú deťom ale aj dospelým lepšie znášať choroby a bolestivú liečbu.
Dobre preskúmaný je pozitívny efekt smiechu, už len tým aké dýchacie, kostrosvalové, či srdcovocievne aktivity ho sprevádzajú. Množstvo výskumov sledovalo aj vzťah zmyslu pre humor k dlhovekosti. Tu nemám dobrú správu.
Prečo?
Ľudia s výrazným zmyslom pre humor majú zároveň aj radšej dobrodružný životný štýl, rôzne slasti a radosti života, sú častejšie obézni, viac pijú alkohol a fajčia. Suchári asi žijú dlhšie. Ale čo kvalita života ? Tam sú optimizmus a humor nezastupiteľné!
Bolo pre vás písanie knihy o humore z pohľadu psychoterapie v niečom zábavné?
Celkom som sa tešil z toho, že sa môžem podeliť o svoje osobné i odborné pohľady na humor. To, že som obe vydania knihy ilustroval práve židovskými vtipmi, ma donútilo kupovať ďalšie zbierky židovských vtipov a kráľovsky som sa pri tom bavil.
Naozaj tam nájdete vtip na každú ľudskú emóciu, každú životnú situáciu, každý medziľudský vzťah. Napríklad o lakomosti: Mojše chodí už 30 rokov do chrámu žiadať o to isté „bože nechaj ma vyhrať v lotérii, bože nechaj ma vyhrať lotérii!“. Boh stratí trpezlivosť, zjaví sa mu a hovorí : „Dobre Moše, nechám Ťa vyhrať, ale kúp si aspoň raz lós!“
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Koľko židovských vtipov máte v zbierke a prečo práve táto kategória vtipov je taká bohatá?
Nezbieram vtipy ale zbierky židovských vtipov. Mám tých kníh viac a rád si vždy dokúpim novú, keď vyjde. Židovské vtipy sú skôr dlhodobou esenciou múdrosti a vyrovnávania sa ľudí s nepriazňami osudu. Preto Tomáš Janovic prehlásil, že „mottom židovského humoru je pogrom“.
V psychoterapii okrem humoru používate aj sny. Mali ste počas tejto pandémie zaujímavý sen, ktorý súvisí s tým, čo sa dnes deje?
Práve s manželkou, ktorá je psychiater, dokončujeme knihu o využití snov v psychoterapii. Neviem, či je to sen o pandémii, ale pred pár dňami sa mi snívalo , že musím mať opäť profesorskú prednášku pred vedeckou radou univerzity. Dosť otrávený som predniesol svoju obľúbenú tému o psychológii vrahov.
Do diskusie sa prihlásila, mne neznáma, dôstojne vyzerajúca členka vedeckej rady. Prekvapivo porozprávala svoju sexuálnu skúsenosť s jedným Kanaďanom na hipodróme. Ten jej údajne povedal „horse, let´s make morse“.
V sne som sa nahlas smial na predstave sexuálnej morzeovky na dostihovej dráhe. Ešte neviem, ako tento sen súvisí s koronavírom.
Súvisiaci článok Anton Heretik: Kultivovaní zločinci ako Hannibal Lecter neexistujú Čítajte
Aký je prvý vtip, na ktorý si z detstva spomínate?
Teraz mi napadol vtip z Ohníka. Ako sa dá chytiť krokodíl. Na pobreží Nílu natriete dve dosky, jednu lepom a druhú glejom. Krokodíl si povie „na lep im nesadnem“ a sadne na druhú dosku.
Prezradíte nejakú otázku z Testu vtipov, ktorý ste na prelome 70. a 80. rokov pomáhali zostaviť? Dá sa na taký test pripraviť? Alebo sa v ňom oznámkovať?
Nešlo o pravý test so správnymi a nesprávnymi riešeniami. Tvorilo ho desať slovných a desať kreslených vtipov. Vo výskume išlo o to, ako budú pacienti s rôznymi psychickými poruchami vysvetľovať pointu a hodnotiť zábavnosť vtipov.
“
Veľmi diferencovaný humor majú Česi. Len z literatúry si môžeme vybaviť drsný humor Haška, dadaistický humor Hrabala či láskavý humor Svěráka. Nenadarmo nazval ríšsky protektor Heydrich Čechov „smejúce sa beštie“.„
Ponúknutú interpretáciu pacienta sme ohodnotili nula až dvomi bodmi podľa primeranosti a výstižnosti a potom pacient sám obodoval mieru zábavnosti nula až piatimi bodmi. Mohli sme tak zachytiť poruchy myslenia a poruchy nálad.
Test napríklad dobre odlišoval schizofrénnych od depresívnych pacientov. Vznikol v čase normalizácie, a tak sme najlepšie – politické a sexuálne vtipy vynechali.
Išlo o typický komunálny humor z Roháča, či Dikobrazu. Napr. Príde mladá žena do vidieckeho hotela a pýta sa recepčného: „Je tu už môj manžel ?“ „Ako sa volá ?“ pýta sa recepčný. „Havran, alebo Havránek, alebo tak nejako,“ odpovie.
Čo o človeku prezradí, keď mu chýba zmysel pre humor?
Ak je človek psychicky zdravý, jeho vnímanie humoru závisí od jeho osobnosti. Je veľa osobnostných vlastností, ktoré korelujú so zmyslom pre humor – otvorenosť, radostnosť, hravosť. Ľudia sa veľmi líšia aj v štýle humoru.
Americký psychológ R. A. Martin popísal štyri štýly humoru. Dva sú adaptívne – láskavý humor k druhým a sebaposiľňujúci humor a dva neadapatívne – ironický, agresívny a sebazhadzujúci humor. V miere týchto štýlov sa navzájom líšime a dá sa to dokonca zmerať Martinovým dotazníkom.
Kedy deti začnú chápať iróniu alebo dvojzmyselné vtipy? Aký humor začneme chápať v živote najneskôr?
Dieťa sa začína usmievať medzi štvrtým až šiestym týždňom života, od tretieho mesiaca je schopné reagovať hlasným smiechom a od ôsmeho mesiaca si začína uvedomovať, ako môže pobaviť okolie.
Dieťa na oslave svojich prvých narodenín už môže byť vyspelým bavičom. Podľa českého psychoanalytika Boreckého má vývoj humoru u človeka štyri etapy. Prvou je naivita, keď sme druhým na smiech bez toho, aby sme si toho boli vedomí.
Súvisiaci článok Psychológ: Nepodceňujme bábätká, ani ony sa nesmejú na všetkom Čítajte
V druhej etape prichádza irónia, keď sme schopní vysmievať sa z druhých ľudí. V tretej prichádza humor sprevádzaný sebareflexiou, teda sebairónia.
V štvrtej fáze je humor absurdity. Ide o výsmech sveta, jeho chaosu a nekontrolovateľnosti. Pandémia koronavíru vyžaduje aj tento najvyšší druh humoru.
Aké sú rozdiely vo vnímaní humoru medzi rôznymi národmi?
Veľmi diferencovaný humor majú Česi. Len z literatúry si môžeme vybaviť drsný humor Haška, dadaistický humor Hrabala či láskavý humor Svěráka. Nenadarmo nazval ríšsky protektor Heydrich Čechov „smejúce sa beštie“.
O iných národoch sa zas žartuje, že nemajú zmysel pre humor. Viete, prečo si Švajčiari nemôžu vo štvrtok rozprávať vtipy? Lebo by sa v nedeľu smiali v kostole...
Ale asi sú to len predsudky a vyjadrujú jeden zo zdrojov humoru, pocit nadradenosti. Tak si napríklad my rozprávame vtipy o Záhorákoch a Američania majú vtipy o Kanaďanoch.
Ako sme na tom s komikou na Slovensku, kde skôr vynikáme v zobrazení drámy než komédie?
Na Slovensku sa zjavili v 60.-tych rokoch minulého storočia dvaja vierozvestci humoru Július Satinský a Milan Lasica. Pozdvihli dovtedy prevládajúci komunálny humor, ktorý môj otec volal „krumplový“, na novú, podstatne vyššiu úroveň.
Ďalšou významnou postavou slovenského humoru tohto obdobia bol Jan L. Kalina. Bol nielen autorom kabaretov a zbierky Tisíc a jeden vtip, ale napísal aj prvé vysokoškolské skriptá pre poslucháčov VŠMU o filmovom humore.
Súvisiaci článok Aké boli fóry z knihy Tisíc a jeden vtip a smial sa jej autor hurónsky? Čítajte
Aj Kornel Földvári sa zaoberal humorom. Napísal napríklad esej o karikatúre. Bol recenzentom prvého vydania mojej knihy o humore a na jej krste nás všetkých bavil úžasnými vtipmi.
Je však pozoruhodné, ako sa zdvihne ľudová humoristická tvorivosť v čase ohrozenia či revolúcií.
Máte nejaké konkrétne príklady z našich končín?
V auguste roku 1968 sa zjavili na múroch nápisy: „Lenin zobuď sa, Brežnev sa zbláznil“, v roku 1989 zas pozdravy „astalavista comunista“. A v roku 2020 je internet zaplavený koronahumorom.
Napríklad oznam: „Pozor. Nemôžete veriť všetkému, čo hovorí vláda. Vyhlásila, že pri nákupe potravín stačí mať na sebe len rúško. Nie je to pravda! Dnes som bol v obchode a ostatní mali aj nohavice a košeľu!“
Aký najstarší vtip poznáte, ktorý by sa uplatnil v rovnakej podobe trebárs aj v stredoveku?
Vtip zo stredoveku nepoznám, ale viem z literatúry, že starý humor – protohumor, má už päť až sedem miliónov rokov. Vznikal v dobe, keď sa vývinové vetve hominidov a primátov rozdelili.
Musí existovať evolučný dôvod, prečo sa emočný zážitok smiechu a humoru upevnil. Evolúcia zvýhodnila jedincov, ktorí sa vedeli smiať v rámci svojej tlupy a zvýhodňovala skupiny, v ktorých sa vyskytoval častejšie. Aj primáty reagujú úsmevom i hlasným smiechom na určité správanie svojich druhov.
Asi najjednoduchším typom humoru je situačný humor typu „šmyk na banánovej šupke“. Na tom sa bavia dospelí aj deti a podozrievam aj Rockyho, že sa smial na mojom páde.
Sigmund Freud hovoril, že z vtipu, ktorý vymyslel, má človek ozajstný pôžitok, len keď ho podá ďalej. Čo však vtedy, ak vtipy rozprávať nevie?
Kto má rád humor, nemusí byť bavič, a ani vynikajúci humoristi nemusia byť dobrí rozprávači vtipov. Inak, vtip má málokedy autora. Vtipní ľudia produkujú skôr bonmoty, nadaní aforizmy. Nenáhodne veľa bonmotov pochádza z anglického humoru, napríklad od Oscara Wilda či Winstona Churchilla.
Humor patrí aj podľa Freuda k najvyšším obranným mechanizmom, ktoré nás chránia pred úzkosťou a narušením sebaúcty. Neviem, či Freud používal priamo vtipy v terapii, ale pomáhal si humorom v ťažkých momentoch svojho života.
V roku 1938 po anexii Rakúska nacistami Freudovi na nátlak svetovej verejnosti dovolili emigrovať do Anglicka. Dôstojník SS ho nútil podpísať prehlásenie, že s ním bolo slušne zachádzané. Freud ho podpísal vrátane svojho dodatku: „môžem služby SS všetkým vrelo odporučiť“.
Pomáha aj vám osobne humor v ťažkých chvíľach ?
Áno a práve čierny humor. Vždy, keď odprevádzam v krematóriu svojho priateľa, a že je to v posledných rokoch nejako často, napadne mi tento vtip.
Kohn a Rabinowitz sa rozprávajú o tom, ako asi vyzerá posmrtný život. Nakoniec sa dohodnú, že keď jeden z nich umrie, tak ten druhý sa s ním telepaticky spojí, aby mu porozprával, aké to na onom svete je. Kohn umrel, Rabinowitz po mesiaci vyvolá jeho ducha a nastane dialóg:
R.: Tak Kohn, ako tam je?
K.: Dobre, dobre...
R.: Čo dobre povedz viac, čo robíš od rána do večera?
K.: No tak ráno vstanem, dám si nejakú mrkvu a zasúložím si. Potom si dám šalát a zasúložím si. Potom zjem brokolicu a zasúložím si..
R.: Počuj Kohn, v tom raji je to úžasné!
K.: V akom raji, ja som zajac v Austrálii...
Čo by ste odkázali našim čitateľom?
Prajem nám všetkým, aby sme počas zvládania pandémie koronavíru boli nielen disciplinovaní, ale zachovali si aj zmysel pre humor.
Čítajte viac:
https://plus.sme.sk/c/22392443/anton-he ... ivota.html