Maďarský kontroverzný zákon v boji proti koronavírusu má svoje prvé obete. Polícia začala šikanovať kritikov vládnych protiepidemiologických opatrení.

Starší pán žijúci pri maďarskom vidieckom mestečku Szerencs uverejnil na svojom Facebooku koncom apríla status, v ktorom kritizoval postup vlády v boji proti koronavírusu.

Spochybnil uvoľnenie opatrení a ironicky komentoval konanie premiéra. Jeho status sa však nepozdával polícii.

„Náš milý diktátor!“
„Náš milý diktátor, nás milý vodca!“ oslovoval dôchodca vo svojom statuse Viktora Orbána. „Žiaľ, vieme, že teba nezaujíma osud a smrť tu žijúcich ľudí. Ty serieš na toto celé tak, ako to je. Neviem, z čoho máš srdce a dušu. Si krutý tyran, ale zapamätaj si, že všetci tyrani dosiaľ padli.“

O dva týždne po zverejnení statusu sa u dôchodcu objavili policajti s povolením na vykonanie domovej prehliadky. Zhabali mu počítač a odviezli ho na policajnú stanicu. Po vypočutí ho prepustili a prokuratúra vzápätí vyhlásila, že nešlo o žiadny trestný čin.

Podľa portálu index.hu polícia konala podľa nového ustanovenia trestného zákona doplneného v rámci zmocňovacieho zákona v marci. Ide o balík opatrení, ktorý vláda Viktora Orbána pretlačila v parlamente po vypuknutí epidémie koronavírusu.

Tí, čo maria protiepidemiologické opatrenia šírením falošných správ, sa môžu potrestať odňatím slobody od jedného až do piatich rokov. Nové ustanovenie vyvolalo kritiku v Maďarsku i v zahraničí. Predstavitelia maďarskej vlády všetku kritiku odmietali s tým, že šírenie poplašnej správy bolo už aj doteraz trestným činom a vyjadrenie názoru nebude trestné ani podľa novej úpravy.

V praxi to však vyzerá inak.

Polícia konala na základe oznámenia, potvrdili vo štvrtok pre portál 24.hu. Predpokladá to aj samotný muž, ktorého polícia predviedla. Jeho status nevyvolal veľký ohlas, zdieľalo ho len zopár ľudí. Aj prokuratúra uznala, že samotný status žiadnym spôsobom nemohol byť považovaný za šírenie poplašnej správy, keďže práve upozorňoval na to, že uvoľňovanie protiepidemiologických opatrení je sporné.

Ako pred 30 rokmi
[ Koronavírus na Slovensku stručne a jasne - čo dôležité dnes treba vedieť? Objednajte si večerný e-mailový Newsfilter. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Neuplynul ani deň, keď došlo k podobnému prípadu v inej časti krajiny.

Policajti v ranných hodinách predviedli muža, ktorý v uzavretej skupine na Facebooku zdieľal status nezaradeného opozičného poslanca Ákosa Hadházyho. Hadházy v ňom vyzýval na protest proti niektorým opatreniam vlády.

Opoziční poslanci zorganizovali v posledných dňoch niekoľko protestov v Budapešti trúbením áut, ktoré sprevádzali prísne kontroly polície.

Muž, ktorý je inak telesne postihnutý, zdieľal výzvu poslanca s komentárom, že aj v jeho meste museli uvoľniť na základe vládnych nariadení 1170 nemocničných lôžok. Ako Orbánov kritik povedal pre portál 444.hu, že ráno o šiestej pred jeho domom zaparkovalo viac policajných áut, ako aj civilné autá, zhabali mu počítač, telefón i USB-kľúč.

Odviezli ho na výsluch na miestnu policajnú stanicu a následne ho prepustili, ale počítač a telefón mu ešte stále nevrátili.

Muž portálu 444.hu hovoril aj o tom, že podobne proti nemu zasiahla polícia aj v roku 1987 počas komunizmu. Pri oslavách revolúcie z roku 1848, jeho starého otca zase šikanovala polícia za éry komunistického diktátora Mátyása Rákosiho.

Vláda: je to v poriadku
Podľa vlády sú však tieto prípady v poriadku a neznamenajú odklon od princípov právneho štátu.

Gergely Gulyás, minister poverený riadením úradu premiéra, na otázky novinárov povedal, že prokuratúra obidva prípady vyhodnotila tak, že k trestnému činu nedošlo a platí možnosť náhrady škody. Minister zdôrazňoval, že vláda žiada orgány činné v trestnom konaní, aby takto postupovali iba v nevyhnutných prípadoch.

Podľa neho ukazuje silu právneho štátu, že prokuratúra rýchlo napravila nesprávne rozhodnutia policajtov.

Opoziční politici majú iný názor. Poslanec Ákos Hadházy na Facebooku napísal, že cieľom takýchto opatrení je jednoznačne zastrašovanie, „aby sedeli všetci ticho a nikto nemal odvahu si otvoriť ústa“. S ďalšími opozičnými poslancami organizujú preto protest v meste, kde žije druhý predvedený muž. Pozývajú naň aj občanov, samozrejme, v rúškach a s odstupom.

V Bruseli bez Orbána
Práve v týchto dňoch prebieha rozprava v Európskom parlamente o sporných opatreniach maďarskej vlády súvisiacich s koronavírusom.

Európskej komisii sa nepáči najmä to, že zákon, ktorý umožnil vláde Viktora Orbána v čase koronakrízy vládnuť iba vládnymi dekrétmi, bez parlamentu, nie je časovo ohraničený. Na zasadnutie Európskeho parlamentu pozvali aj Orbána, on však namiesto seba chcel poslať ministerku spravodlivosti Judit Vargovú.

Keďže však v Európskom parlamente môžu štáty zastupovať iba premiéri alebo prezidenti, Orbánovu žiadosť odmietli.

Europoslanec vládneho Fideszu Tamás Deutsch o procese v Bruseli povedal, že ide o „ďalší medzinárodný útok maďarskej opozície a globalistických ľavicovo-liberálnych síl vykonávaný boľševickými metódami a odmietajúc skutočnosť len preto, aby odviedli pozornosť od svojich zlyhaní“.

Maďarsko patrí v boji proti koronavírusu medzi úspešnejšie krajiny, v súčasnosti evidujú 1775 aktívnych prípadov. Smrtnosť je však pomerne vysoká: do stredy si koronavírus v krajine vyžiadal 436 obetí.

Posilnenie právomocí vlády v súvislosti s epidémiou kritizuje Európska únia už od prijatia zmocňovacieho zákona koncom marca.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že Maďarsku budú venovať osobitnú pozornosť.

Nagy: Do Ruska ma zlákali peniaze. Dodnes to ľutujem

Nagy (rozhovor)
Nagy (kvíz)

Ladislav Nagy o svojom hokejovom živote.

31. mar 2019 o 20:00 (aktualizované 17. máj 2020 o 8:53) Boris Vanya, Miloslav Šebela

Ladislav Nagy. (Zdroj: TASR)
Písmo:A-|A+3824
Veľký rozhovor pre denník SME

V hokejovej šatni ho málokto oslovil inak než Maďar. So slovenskou reprezentáciou zažil najväčšie úspechy. A aj sklamania.

Zahral si na olympiáde, majstrovstvách sveta, v NHL, v Rusku aj v Škandinávii. Dušuje sa, že táto sezóna je pre neho posledná. „Myslím, že hokeja mám už dosť,“ tvrdí 39-ročný útočník LADISLAV NAGY.
Seriál Hokej extra

Hokej má v sebe zvláštnu moc. Je to hra emócií, rýchlych nôh, šikovných rúk a bystrej hlavy. Slovensko ho miluje. Pre pandémiu koronavírusu prišli športoví fanúšikovia aj o majstrovstvá sveta vo Švajčiarsku.

Aspoň ako malú kompenzáciu ponúkame (nielen) pre hokejových fajnšmekrov výber z najlepších hokejových príbehov, rozhovorov či analýz, ktoré sa objavili na sport.sme.sk za posledných 15 mesiacov. A k tomu aj zaujímavý hokejový kvíz, aby ste si otestovali vedomosti.

Každý deň od 8. do 24. mája, čo bol termín MS v hokeji, si môžete prečítať jeden text pod hlavičkou Hokej extra a vylúštiť jeden kvíz. Štatistické údaje v texte nie sú aktualizované, zodpovedajú termínu, kedy bol pôvodne uverejnený.

Pred dvadsiatimi rokmi ste boli pri prvej slovenskej medaile ako kapitán bronzového tímu na šampionáte hráčov do dvadsať rokov vo Winnipegu. Ako si na to spomínate?

„Spôsobili sme malú senzáciu. Bolo tam asi desať hráčov, ktorí hrali kanadskú juniorskú ligu a vyhovovali nám užšie zámorské klziská. Zišla sa dobrá partia, držali sme spolu a hrali sme parádne. Bol to pre mňa krásny zážitok.“
Článok pokračuje pod video reklamou
Video reklama

Bez prehry ste vyhrali skupinu v konkurencii Kanady, USA, Česka a Fínska, ale v semifinále vás zastavili Rusi.

„V šatni sme si aj poplakali. Verili sme, že pôjdeme do finále, hoci sme prehrávali po prvej tretine 1:3. Znížili sme na 2:3 a stále sme dúfali, že to dokážeme otočiť. Prvých desať minút poslednej tretiny sme však hrali stále v oslabení. Bolo to vtedy pre nás veľké sklamanie.“

Čo pre vás znamenalo, že ste boli vtedy kapitánom tímu?

„Bolo pekné, že ma vybrali. Keď sa konal žúr, tak v našej izbe. Bolo to super. Bývali sme na najvyššom poschodí, v izbe som bol s Peťom Smrekom. V tom čase medzi mladými chalanmi letelo play station, najmä futbal. Hrali by sme ho aj do rána. Keď som si chcel pospať, musel som ostatných vyhnať z izby preč.“
Vypnúť reklamu

V hokejovej Sieni slávy v Toronte bol medzi exponátmi aj váš dres z tohto šampionátu s kapitánskym céčkom, ale pod ním bol nápis – kapitán slovenského tímu István Nagy. Takto ste prišli k prezývke Maďar?

„To nie. Ľuboš Bartečko ma začal takto volať ešte v St. Louis a postupne mi to prischlo.“

Máte maďarské korene?

„Mám z otcovej strany, ale po maďarsky neviem. V Kanade to zrejme poplietli, keď ma premenovali na Istvána.“
V článku nájdete odpovede aj na tieto otázky:

Kritizovali fanúšikovia po domácich MS trénera Glena Hanlona oprávnene?
V čom je presný opak oproti Jaromírovi Jágrovi?
Čomu sa bude venovať po skončení aktívnej kariéry? Ostane pri košickom hokeji?
Kde v dome našiel počas pôsobenia vo Phoenixe škorpióna či hada?
Prečo ľutuje svoj odchod z NHL? A na ktorý klub nemá príjemné spomienky?
Čo mu najviac vadilo počas pôsobenia v Rusku?
Pracuje sa na Slovensku s mládežou dobre? A ako sa hokej zmenil?

Hrali ste na siedmich majstrovstvách sveta vrátane zlatého turnaja vo Švédsku v roku 2002. Čo vám z neho utkvelo v pamäti?

„Prišli sme do Švédska s Mišom Handzušom až počas turnaja, lebo sme so St. Louis vypadli v play off NHL. Bolo to ako nasadnúť do rozbehnutého vlaku. V tíme boli hráči ako Pálffy, Stümpel, Bondra alebo Višňovský. Ja som mal dvadsaťdva a bolo úžasným zážitkom s nimi hrať.“

Čo si pamätáte z osláv titulu?

„Niektorí sme chceli oslavovať už po zápase, ale takmer každý hráč mal v dejisku majstrovstiev rodinu. Manželky, priateľky, deti. A tak viacerí zostali po finále v hotelovej izbe. Aj my mladší hráči sme tam mali rodiny, ale s Rasťom Pavlikovským a Vladom Országhom sme aspoň na chvíľu vyrazili do mesta. Poriadne sme to oslávili až potom v lietadle. Prílet na Slovensko bol neuveriteľný. Nedá sa opísať, aké to bolo silné. Nádhera.“

Čím to bolo, že aj keď sa v mužstve zišlo vtedy toľko hviezd, tak to skvelo fungovalo?

„Každý z hráčov prijal svoju úlohu v tíme. Napríklad Mišo Handzuš hral najskôr aj presilovky aj oslabenia. Potom sa dohodlo, že bude hrať len v oslabeniach. Fungovalo to ako v tímoch NHL. Každý sa sústredil na to, na čo mal.“

O rok neskôr v Helsinkách sa turnaj vyvíjal podobne a napokon ste získali bronz.

„So Švédmi sme v semifinále prehrali 1:4. Švédsky tréner vedel, čo robí, lebo proti nášmu útoku nasadil Matsa Sundina. Hral som s Rasťom Pavlikovským a Vladom Országhom. Sundin bol vtedy elitným hráčom v NHL, mal dva metre. Dal nám dva góly a v podstate rozhodol zápas. Neustrážili sme ho. Možno keby sme hrali proti inej päťke, dopadlo by to inak. Tréneri na to asi nezareagovali.“

Spomenieme ešte jeden kuriózny moment z majstrovstiev sveta. V roku 2009 ste sa v prvom zápase proti Maďarsku tešili z gólu, ktorý nepadol. Českí komentátori nazvali tento moment záhadná radosť Ladislava Nagya. Ako to bolo?

„Na to si pamätám veľmi dobre. Natlačil som sa na hráča pred bránkou a padal som na ľad. Puk som nevidel, ale zasúval som ho za brankára. Potom som skončil na ľade a ako som sa z neho dvíhal, zbadal som Branka Radivojeviča, ktorý sa tešil. Tak som myslel, že som strelil gól. Hoci som ho nevidel. Zmiatol ma Branko, ktorý už dvíhal ruky hore. Tak som sa tešil aj ja. Potom si ma chalani doťahovali ešte ďalšie tri roky.“

V roku 2011 sa prvýkrát konali majstrovstvá sveta na Slovensku. Očakávania boli obrovské, ale mužstvo neuspelo. O dôvodoch sa dodnes špekuluje. Čo za tým bolo?

„Vina za výsledok na šampionáte v roku 2011 sa väčšinou hádže na trénera Glena Hanlona. Lenže on za to nemohol. Boli tam iné dôvody, ale nechcem ich rozoberať. Hrať na Slovensku bol pre mňa krásny zážitok aj napriek veľkému psychickému tlaku.“
Vypnúť reklamu

Po poslednom zápase hovoril nebohý Pavol Demitra, že jediným hráčom, ktorý si zastal svoju pozíciu a odohral dobrý turnaj, ste boli vy.

„Snažil som sa, ale v tíme som pôvodne ani nemal byť. Glen Hanlon ma pred majstrovstvami nevedel zaradiť do prvých troch formácií. Pred šampionátom sme mali s trénerom pohovor, čo očakáva od hráčov. A mne povedal, že zostala štvrtá formácia, nebudem hrať presilovky ani oslabenia. Či túto pozíciu zoberiem.

Povedal som mu, že s tým nemám problém. Ak mi povie, že sa mám ísť pobiť, tak sa pôjdem biť. Bol som pripravený urobiť pre tím všetko. Úlohu som prijal a po dvoch zápasoch ma tréner presunul do druhého útoku, pretože sa mi začalo dariť. Nikdy nemôžete vedieť, ako sa to vyvinie. Môžete začať turnaj v poslednom útoku a na konci budete hrať v prvom.“

Trénera Hanlona po šampionáte zmietla vlna kritiky a vedenie hokejového zväzu ho vyhodilo. Viacerí hráči sa ho však po turnaji zastali a aj s odstupom rokov o ňom hovoria pozitívne. Čo si o tom myslíte?
Ladislav Nagy

Narodil sa 1. júna 1979 v Šaci. Hokejovo vyrastal v Košiciach.
Za Slovensko hral na olympiáde v Pjongčangu a siedmich majstrovstvách sveta, má zlato z MS 2002 a bronz z MS 2003.
Odohral osem sezón v NHL za St. Louis, Phoenix, Dallas a Los Angeles, pôsobil aj v Rusku, vo Švédsku a vo Fínsku.
Doma hral za Košice, Poprad a Slovan Bratislava v KHL.
Tvrdí, že táto sezóna je posledná v jeho kariére. V klube už dohral, jeho Košice v play off vypadli. Čaká ho už iba niekoľko zápasov - v reprezentácii.

„Môžem potvrdiť, že Glen Hanlon bol pán tréner. Nemal dovoliť, aby mu na šampionáte fušovali do práce. Raz o tom možno napíšem knihu. Ale teraz sa k tomu ešte nechcem vracať.“

Po ôsmich rokoch Slovensko opäť hostí svetový šampionát. Nemá už síce toľko výnimočných hráčov, ale očakávania fanúšikov budú opäť veľké. Dá sa tá skúsenosť odovzdať mladým hokejistom a pripraviť ich na to?

„Je dôležité sústrediť sa na hokej. Netreba sledovať médiá a sociálne siete. Netreba riešiť komentáre po zápase. Niektorí ľudia vás podporia, iní nie. Vplýva to na psychiku. Ak odohráte dobrý zápas, ale nepodarí sa vám streliť gól a potom vám niekto na internete naloží, zamrzí vás to a nepomôže to psychike. Treba sa sústrediť len na seba a odviesť čo najlepšiu prácu. Potom to dobre dopadne.“

Slovenský tím bude hrať v Košiciach. Bolo by pre vás špeciálne nastúpiť na šampionáte v rodnom meste?

„Bolo by to nádherné, ale najskôr sa musím do tímu dostať. Sú tam mladí chlapci a každý chce byť v nominácii. Je dôležité, aby som bol zdravý. Nie je pravda, že mám v tíme isté miesto. Aj v zámorí máme hokejistov, či už Pánika, Tatara alebo Jaroša. Aj oni by chceli byť súčasťou tímu.“

V hokeji ste už viac ako dvadsať sezón. Ako sa dokážete udržiavať v dobrej kondícii?

„Kľúčová je regenerácia. Nemám nič proti Jaromírovi Jágrovi, ale on hovorí, že čím je starší, tým viac musí trénovať. Ja som presný opak. Chodím do posilňovne, starám sa o seba, ale veľký dôraz kladiem na regeneráciu. Keď prídem po tréningu domov, tak si idem pospať aj na dve - tri hodiny. Veľa spím.

Telo potrebuje dva-trikrát viac regenerovať, ako keď som bol mladší. Určite netrénujem viac ako kedysi. Aj v Košiciach mi tréneri vychádzali v ústrety. Keď som sa necítil dobre, oddýchol som si alebo som šiel do posilňovne. Aj vlani na majstrovstvách sveta som niekedy vynechal rozkorčuľovanie. Keby som mal 25 rokov, tak si voľno nepýtam.“

Ale v lige ste stíhali s mladšími hráčmi a patrili ste stále medzi najlepších.

„Občas som bol taký unavený, že som sa ani nevládal zahrať s deťmi. Mrzí ma, že s nimi trávim málo času. Teraz je to najkrajšie obdobie. Syn bude mať tri roky, dcéra päť. Chcem si ich užiť. Keď budú deti staršie, už sa s vami nebudú hrať. Niekedy mám už hokeja dosť.“
Vypnúť reklamu

Možno vám bude potom chýbať.

„Ani by som nepovedal. Celú kariéru chodím na tréningy, venujem sa príprave, liečim sa zo zranení. Myslím, že mi to nebude chýbať. Ale kto vie.“

Máte predstavu, čo budete robiť ďalej?

„Predovšetkým by som chcel pomôcť košickému hokeju, má perspektívu. Keď to nebude v hokeji, mám rozbehnuté iné aktivity.“

V NHL ste pôsobili v St. Louis, Phoenixe, Dallase a Los Angeles. Na čo najradšej spomínate?

„V St. Louis to bolo skvelé. Zahral som si tam s Paľom Demitrom, ale boli tam aj Mišo Handzuš a Ľubo Bartečko. V úvode kariéry mi veľmi pomohli, ale zažil som toho s nimi málo, lebo nás vymenili. Bolo to nečakané, s Mišom Handzušom nás poslali do Phoenixu za Keitha Tkachuka.

Pre mňa to však bol dobrý krok. Dostal som šancu, v klube sa mi páčilo. Bol by som tam zostal aj dlhšie, ale dostali výhodnú ponuku. Nemohli ju odmietnuť. Hoci som sa chcel s nimi dohodnúť, aby som zostal. Vymenili ma do Dalasu. Tam som bol krátko. Potom som sa stal voľným hráčom a odišiel som do Los Angeles.“

Ako sa vám žilo vo Pheonixe?

„Super. Keďže bolo takmer celý rok teplo, dalo sa tam chodiť v tričku a v krátkych nohaviciach. Necítili sme ani veľký tlak od médií. Po zápase sme mali v kabíne maximálne dvoch kameramanov. Nie, ako keď sme hrali v Montreale, kde nabehlo po zápase tridsať televíznych štábov. Aj hokejistom sa hrá inak, keď nie sme pod takým tlakom médií.“
Prečítajte si tiež: Hokejista Graňák: Miera sebareflexie Roberta Fica sa blíži k nule Čítajte

Bývali ste na okraji púšte, kde žijú aj škorpióny.

„Prvý mesiac som poriadne nespal a bál som sa, či ma v noci niečo neuštipne. Ale v klube nám vraveli, že sa nemusíme báť. Uštipnutie škorpióna je vraj podobné tomu od včely. Trochu to opuchne. Keby som sa potom cítil zle, mal som zavolať záchranku. Stalo sa, že som našiel na záchode liezť škorpióna po stene, to ma vyľakalo. Dával som si pozor a po dome aj v záhrade som stále chodil aspoň v šľapkách. Ale v záhrade som objavil aj hada.“

Vážne?

„Bál som sa. Mohol byť nebezpečný. Chcel som ho zabiť, ale najskôr som zavolal jednému známemu. Spýtal sa ma, akej je farby. Ja vravím, že čierny. A on, že nech ho nezabíjam, lebo práve toho sa tie jedovaté hady boja. Tak som si ho nechal. Počúvol som radu, že je dobré mať ho v blízkosti domu.“

Z NHL ste odišli relatívne skoro, hoci ste v nej mohli ostať dlhšie. Prečo?

„Keby sa dal vrátiť čas... V živote robíte dobré aj zlé rozhodnutia. A toto nebolo dobré. Zavážila dobrá finančná ponuka z Ruska. Dlho som váhal, či ju vziať, alebo nie. Hral som vtedy v Los Angeles a bol som po zranení. Keby som sa mohol rozhodnúť znovu, radšej by som zostal v Amerike za menej peňazí. Ľutujem to.

Odišiel som do Ruska, kde sa mi nedarilo. Na každý klub mám krásne spomienky, okrem Čerepovca. Predstavte si, že z Los Angeles odídete do priemyselného mesta v Rusku. Bol to pre mňa šok a ani z hokejovej stránky to nebola dobrá voľba.“

Čo vám v Rusku nesadlo? Hokej, tréner, atmosféra v klube?

„V meste v tom čase nebolo takmer nič, kde by ste sa mohli rozptýliť, oddýchnuť si od hokeja. Azda dve kaviarne, dve reštaurácie. Bola tam stále tma, nemali ste čo robiť. Nešlo mi to ani na ľade. Potom sa hokejista dostane do štádia, že mu všetko prekáža. Ak by sa mi darilo, neriešil by som, že sa zožieram od nudy.“

Už v osemnástich ste hrali v extralige za Košice a mali ste výborné štatistiky. Prečo je takýchto hráčov dnes v lige málo?

„Ani ja som to nemal jednoduché, keď som bol mladý. Až kým mi v Amerike neukázali ako na to. Naučili ma predvádzať v každom zápase štandard. V NHL na tom veľa pracovali. Nevyžadovali, aby som v každom zápase strieľal góly a zbieral asistencie. Záležalo im, aby som hral v každom zápase na rovnako vysokej úrovni.

Ak som nedal gól hoci v dvadsiatich zápasoch za sebou, netlačili na mňa. Stalo sa mi, že si ma zavolal tréner a vravel, že sú so mnou spokojní, pretože hrám dobre a bojujem. Neboj sa, góly prídu, povzbudzoval ma. Tu to chýba. Aj teraz máme šikovných mladých hokejistov, len sa rýchlo uspokoja. Odohrajú tri dobré zápasy a potom v ďalších troch ich výkon klesá.“

Pracuje sa na Slovensku dobre s mládežou?

„Podľa mňa nie. Nedá sa to zmeniť zo dňa na deň, bude to trvať dlhšie. V Banskej Bystrici a v Liptovskom Mikuláši už na tom pracujú. Na hokejovom zväze zasa pôsobí fínsky odborník, aby nám pomohol nastaviť celý systém prípravy. Lenže dôležité je, aby ľudia chceli. Niektorí idú tou cestou, niektorí nie. Dnes sa trénuje inak ako pred dvadsiatimi rokmi, existujú iné metodiky, iné trendy.“

Ako sa zmenil hokej za posledných dvadsať rokov?

„Dnes môžete poskladať najlepší tím, ale aj tak vás zdolá priemerné mužstvo. Prečo? Lebo sa dobre pripraví. Súčasný hokej je o detailoch. Pred zápasom môžete mať každého súperovho hráča prečítaného. Detailnú prípravu na zápasy som zažil prvý raz v Amerike, keď som mal devätnásť rokov.

Postupne to od nich prebrali Švédi, Fíni a ďalší. My sme pozadu. Vo Švédsku nám napríklad pred každým zápasom tréneri ukázali, ako chytá brankár súpera. Kde má slabiny, kam dostáva góly. Napríklad, že šesťdesiat percent gólov dostáva pod vyrážačku. Robili veľmi detailné rozbory.“

Skutočne sa využitie technológií prejaví v zápase?

„Keď som hral v Jokerite Helsinki, stalo sa, že sme hrali dve presilovky za sebou a ani raz sme nevystrelili na bránku. Súper presne vedel, čo budeme hrať. Cez prestávku tréner v šatni vytiahol tablet a hovorí: Majú nás prečítaných. Ďalšiu presilovku zahráme inak. V druhej tretine sme ich tak vyšachovali, že sme dali gól do prázdnej bránky. Súper nedokázal na zmenu zareagovať. Vo vyspelých hokejových krajinách sú takéto veci už bežné. Hokej sa za tie roky výrazne posunul.“

Čítajte viac: https://sport.sme.sk/c/22085057/ladisla ... ml?ref=trz

Rada "vyhýbajte sa stresu" je nanič, vraví psychiater

Rady, ako sa v dnešnej dobe nezblázniť.

13. sep 2019 o 15:12 Ela Rybárová

Martin Hollý (49) Psychiater a sexuológ, ktorý je vyše desať rokov riaditeľom Psychiatrickej nemocnice Bohnice v Prahe. Absolvoval výcvik v individuálnej i skupinovej psychoterapii. Pôsobil najprv na psychiatrickom oddelení nemocnice v Trenčíne, potom v Psychiatrickej nemocnici Bohnice, kde bol spočiatku na sexuologickom oddelení, neskôr ako vedúci lekár Centra krízovej intervencie. V súčasnosti je jednou z kľúčových postáv reformy psychiatrickej starostlivosti v Česku. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
Písmo:A-|A+27615
Vypnúť reklamu

Liečebňa v malej obci Hronovce bola preňho od malička dobrodružným územím a pacientov vídal aj doma. Dnes stojí psychiater a sexuológ MARTIN HOLLÝ na čele najväčšej českej psychiatrickej nemocnice Bohnice.

Hovorí o tom, prečo sú mnohí najúspešnejší muži sociopatmi aj o tom, ako môže človek naozaj pomôcť blízkemu človeku s depresiou.

Detstvo ste strávili v susedstve psychiatrickej liečebne. Ako ste ju a jej pacientov vnímali?

Pre mňa to bolo normálne. V tom čase boli areály uzatvorené. Diery v plote sme využívali nie preto, aby sme odtiaľ odchádzali, ale aby sme tam šli.

Bolo to územie, ktoré sme dobrodružne preskúmavali a, samozrejme, boli sme v kontakte s dlhodobými pacientmi. Nám ich dlhodobá zvláštnosť alebo inakosť pripadala normálna.

Váš otec je tiež psychiater. Rozprával sa s vami doma o práci?

Otec je kľúčovou postavou mojich súčasných postojov. Nikdy nevytváral ostrú hranicu medzi bežným a pracovným životom. Tým, že liečebňa v Hronovciach bola na dedine, to ani úplne nešlo.

Ako jeho deti sme žili tou problematikou a nebolo neobvyklé, že nejaký pacient za ním prišiel domov. V zásade sme boli v úzkom kontakte a nebolo treba veľa slov.

Prvýkrát sa so mnou rozprával odborne, keď som sa na medicíne učil psychiatriu a pripravoval som sa na skúšku. Veľmi mi pomohlo, že so mnou všetko prebral.

Lekári často nechcú, aby deti nasledovali v ich šľapajach, pretože vedia, aké je to náročné zamestnanie. Vás otec neodrádzal?

Nemal som jasnú predstavu, že budem psychiater. Dokonca pri voľbe strednej školy som si myslel, že budem bača. Potom, keď som začal študovať medicínu, uvažoval som nad inými odbormi.

Až koncom štúdia, keď sme mali stáže na psychiatrii, som sa rozhodol. V tom čase mal otec skôr radosť, že som si tento odbor zvolil. Nikdy som od neho nepočul, aby som do toho nešiel.

Pracovali ste ako psychiater, sexuológ a roky ste riaditeľom najväčšej českej psychiatrickej nemocnice v Bohniciach. Ktorá z týchto pozícií vám najviac sedí?

Každá má niečo. Riaditeľská rola má výhodu, že môžem ovplyvňovať viac vecí. No myslím, že keď človek prežíva ťažšie obdobia a hovorí si, čo má zmysel, je to pomoc ľuďom. Takže lekárska rola ma asi najviac napĺňa.

“

V socializme u nás nebolo čo robiť, tak sa súložilo. Mnohé hobby neboli prístupné.„

Mám malú ambulanciu pre zopár desiatok ľudí, občas prijímam aj nových a raz týždenne som tam na poobedie.

Ako sexuológ ste pracovali so sexuálnymi deviantmi. Prekvapili vás v niečom?

Už keď som tam vchádzal, bola to veľká neznáma. Jednak o nich veľa nevieme a jednak sa človek nemôže úplne zbaviť predsudkov, keď pracuje s ľuďmi, ktorí ublížili deťom či ženám.

Keď niekedy prestanem robiť riaditeľa, budem sa točiť aj okolo sexuológie. Preto, ako sa ten predsudok, že sú to hriešni ľudia, mení na to, že sú to ľudia s trápením.

Vedľa ich deviácie alebo zvláštnej sexuality je nejaká osobnosť, ktorá to má niekedy veľký problém spracovávať. Niekedy si zložito uvedomujú, čo sa v nich deje.

Na štúdiu psychiatrie sa vraj hovorí, že tretina mužov, ktorí to dotiahnu naozaj vysoko, sú sociopati. Prečo je to tak?

Veľa o tom hovorí kolega Radkin Honzák, ktorého si veľmi vážim. Súčasný svet je veľmi postavený na výkone a úspech sa v ňom významne meria peniazmi, ktoré sa získavajú tvrdou konkurenciou.

Tento systém dáva väčší priestor ľuďom, ktorí majú menej empatie, ktorí dokážu bez úzkosti prezentovať aj neisté veci. Majú charakteristiky psychopatov v širokom zmysle slova, teda nemajú strach a nemajú príliš veľa empatie.

Nie je to ani tak vinou týchto ľudí, ale skôr vinou systému, v ktorom žijeme.

Bolo to kedysi inak?

Nemyslím si, že by to historicky bolo zásadne inak, ale je fakt, že mnohé spoločnosti v histórii fungovali aj na iných zdieľaných presvedčeniach, napríklad obecne prijímaných morálnych hodnotách.

Dnes je to veľmi o tom, čo je napísané v zákonoch a ako sa to dá obísť.

Akú radu máte, ako sa v dnešnej dobe nezblázniť?

Nie všetkým duševným chorobám sa dá úplne predchádzať, ale niečo môžeme ovplyvniť. Osamelosť je jedným z veľkých rizikových faktorov vzniku duševných porúch. O vzťahy sa treba starať, venovať sa im.

Tiež vieme, že pravidelný pohyb je prevenciou depresie. Dokonca vieme že pravidelný ľahký jogging dokáže ľahkú a stredne ťažkú depresiu liečiť podobne účinne ako psychofarmaká.

Je to aj o vyváženosti stravy. Treba sa sústrediť na omega-3 mastné kyseliny, ktoré majú preukázaný ochranný účinok pred výskytom niektorých duševných porúch.

Pomôže aj pravidelnosť životosprávy vrátane denného a nočného režimu. Neznamená to, že musíme chodiť spať o 22.04 a vstávať o 6.05, ale v zásade, pokiaľ máme možnosť, mali by sme dodržiavať pravidelnosť dňa a noci.

Pomáha tiež pobyt na dennom svetle aspoň dve hodiny denne.

“

Všetko nás stresuje, z každej maličkosti je veľká vec, ktorú si pripúšťame. Vývojom sme nastavení skôr na striedanie akútnych veľkých stresorov a období pokoja.„

Čo so stresom?

Rada "vyhýbajte sa stresu" je dosť nanič, pretože každý z nás musí zaplatiť nájom alebo hypotéku. Je dobré spraviť si vnútorný inventár stresových podnetov, to, prečo sa vlastne stresujem.

Stresové podnety môžu byť psychologické, sociálne, vzťahové, ale aj fyzické alebo biologické, súvisiace s telesnou pohodou. Treba sa rozhodnúť, ako znížiť stresovú záťaž podľa toho, čo je jednoducho riešiteľné, nie podľa toho, čo ma najviac páli.

Naša psychika sa často sústredí na najväčší stresujúci faktor, ktorý je najťažšie riešiteľný. Pre fyzickú a psychickú pohodu je dôležitá celková záťaž.

Zjednodušene je niekedy dobré sa najesť alebo si zobrať sveter, lebo to môže byť ten kritický stresor, ktorý ma dostáva za hranicu. Hoci ma najviac trápi, že mám dlhodobý vzťahový problém s pubertálnym synom, nedokážem to rýchlo vyriešiť.

Má dnes viac ľudí chorú dušu ako kedysi?

Zdá sa, že narastá počet ľudí s úzkostnými a depresívnymi poruchami. S istotou môžeme povedať, že narastá počet liečených. Zdá sa, že je to kombinácia oboch týchto faktorov.

Prečo?

Osobne odhadujem, že na vine je chronický stres z toho, že nedokážeme rozhodovať o veciach, ktoré nevieme ovplyvniť. Všetko nás stresuje, z každej maličkosti je veľká vec, ktorú si pripúšťame.

Vývojom sme nastavení skôr na striedanie akútnych veľkých stresorov a období pokoja. Preto sprchovanie studenou vodou môže byť výhodné, keďže je to stresor, ktorý vedie k uvoľneniu, kým na druhej strane platí: tisíckrát nič umorilo osla.

Chronický stres je spojený so vznikom depresie u ľudí, ktorí majú na to danosť a veľmi pravdepodobne je to jedna z civilizačných chorôb.

Depresiu u iného človeka je naozaj ťažké si všimnúť. Podľa čoho blízky človek rozpozná, že má niekto v jeho okolí problém?

Väčšina depresívnych ľudí zažíva celkové spomalenie. Možno si porovnať mimiku, gestikuláciu spred dvoch mesiacov a teraz. Zrazu je človek strnulejší. Nemusí vyzerať smutne, ale napríklad sa toľko neusmieva.

Jedným z hlavných príznakov depresie je, že chýba radosť. Človek nemá schopnosť potešiť sa. Môžeme to pozorovať napríklad na mimike.

Okrem toho väčšina depresívnych ľudí chudne, pretože je tam porucha stravovacích návykov, porucha spánku.
Súvisiaci článok Nevieme sa tešiť, no bojíme sa s tým niečo spraviť Čítajte

Ako sa dá pomôcť? Radikálne povzbudenie ako "vzchop sa!" to asi nebude.

Rady tohto typu nefungujú a skôr tým ľuďom ubližujú. Depresia sa dá charakterizovať ako choroba radosti a vôle.

Ani zdraví ľudia neprežívajú 24 hodín denne radosť. Väčšinou, pokiaľ niečo potrebujeme spraviť, musíme zapojiť vôľu. Ak sa nám to podarí, máme z toho radosť. Pri depresii sú obe tieto veci choré.

Vzchop sa! nedokáže naštartovať vôľu, pretože je chorá. Podobne ako pri HIV infekcii je chorá imunita. Nemôže sa zapojiť, aby bojovala.

Aj keď sa do niečoho človek s depresiou dokope, nemá z toho radosť. Je to ďalšia povinnosť, ktorú splnil a ktorá ho vyčerpala.

A čo teda funguje?

Ponuka spoločných aktivít. „Idem na prechádzku. Budem rád, keď so mnou pôjdeš, ale nič sa nestane, keď nepôjdeš, ja o svoju prechádzku neprídem.“

Depresívny človek má byť zaťažovaný primeranou aktivitou, ale nemá byť zaťažovaný zodpovednosťou a rozhodovaním. „Povedz, kedy chceš ísť na prechádzku“, to zaťažuje.
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Ako sa zmenila sexualita za posledné desaťročia?

Ja verím, že sexualita sa príliš nemení. Je to evolučne daný mechanizmus výberu partnera, ktorý súvisí s tým, že človek ako živočíšny druh má najdlhšie obdobie medzi narodením sa potomka po jeho pohlavnú dospelosť.

Náš reprodukčný úspech je, až keď naše deti môžu mať deti, nie, keď sa naše deti narodia. Je to otázka 12 až 15 rokov.

Evolúcia na to vytvorila vcelku zložitý mechanizmus výberu partnera, ktorý nie je len o aktuálnej dostupnosti pohlavného styku, ale aj o posudzovaní schopnosti robiť rodičovskú investíciu. Posudzujeme zdroje toho druhého, riziko toho, či budeme vychovávať cudzie dieťa.

Čo sa teda v oblasti sexuality zmenilo?

Sexualitu viac spoznávame, viac sa o nej hovorí, odkrývajú sa niektoré tabu. Je toľko sexualít, koľko je ľudí.

Ľudia, ktorí majú neštandardne štruktúrovanú sexualitu, o tom slobodnejšie hovoria, a potom sa nám zdá, že sa niečo mení. Myslím však, že sa len na veci pozeráme pravdivejšie.

Majú dnešní mladí menší záujem o sex, keďže majú rôzne iné možnosti?

Kedysi v konzervatívnej spoločnosti bola sexualita umlčiavaná a o masturbácii sa aj v odborných kruhoch hovorilo, že škodí nielen psychickému, ale aj fyzickému zdraviu. Časť ľudí sa, samozrejme, správala veľmi zdržanlivo.

Potom prišla sexuálna revolúcia v 60. rokoch, keď sa to uvoľnilo. V socializme u nás nebolo čo robiť, tak sa súložilo. Mnohé hobby neboli prístupné.

Teraz sme v situácii, keď je vďaka veľkej liberalizácii mnoho príležitostí robiť niečo iné. Dostupnosť pornografie umožňuje uvoľňovať sexuálne napätie. Zdá sa, že v posledných desaťročiach je tendencia k znižovaniu prejavov sexuality.

No doba dostupnosti pornografie, dostupnosti rôznych ďalších aktivít, realizácie v kariére je zatiaľ taká krátka, že je ťažké z toho usudzovať, či je to zásadná zmena, alebo len malý výkyv v trende.
Súvisiaci článok Alkohol mu zabil otca i brata, jeho dostal na psychiatriu Čítajte

Máte nejaké rady pre zdravý sexuálny život v dlhodobom zväzku? Čo sú najväčšie problémy, s ktorými ľudia zvyknú zápasiť?

Doktor Plzák hovorí, že v dlhodobom vzťahu musí vášeň nahradiť pravidelnosť. Znie to tvrdo, ale je v tom kus pravdy.

Starostlivosť o sexuálny vzťah v dlhodobom vzťahu často nie je taká prirodzená, ako keď sme sa zamilovali.

Treba o tom nejakým spôsobom komunikovať, nastaviť si kompromis, ktorý vyhovuje obom partnerom. Sexuálny apetít je často rozdielny, niekedy zásadne rozdielny.

Niekedy je dobré skúsiť vyhľadať poradenstvo v tom, čo môžeme spraviť, aby sme viac zladili sexuálne túžby. Treba si uvedomiť, že to nie je spontánna aktivita.

Aká častá je porucha erekcie? Je to najväčší problém mužov?

U mužov je to najčastejšia sexuálna dysfunkcia. Zjednodušene môžeme povedať, že poruchou erekcie trpí toľko percent mužov, koľko majú rokov.

Dvadsať percent dvadsaťročných, hoci v mladom veku je to trochu menej, asi 15 percent, a osemdesiat percent osemdesiatročných.

No sú na to jednoduché riešenia, či nie?

Žijeme v predstave, že máme jednoduché riešenia. Áno. Viagra spoľahlivo pomôže osemdesiatim percentám ľudí s poruchou erekcie. Ale sú štúdie, že hoci zaúčinkuje, muži si neprídu pre druhý recept.

Porucha erekcie bola dôsledkom krízy v sexuálnom vzťahu a hoci erekciu vrátime, kríza trvá. Hoci je to jednoduché riešenie, nie je kompletné a nie je pre všetkých.

Viagra je liek na cievy, nesúvisí nijako so sexuálnym vzťahom či sexuálnou chuťou.

Aký hlavný problém majú ženy, keď prídu za sexuológom?

Znížený sexuálny apetít, porucha apetencie. Existuje flibanserin, liek, ktorý zvyšuje sexuálny apetít u žien. Asi niektorým môže pomôcť, ale oveľa väčšiemu množstvu žien pomôže partnerské alebo sexuálne poradenstvo.

Je dôležité, aby sa v páre pochopilo, že ženská sexualita nie je taká jednoduchá ako mužská.

Aj v odborných kruhoch sa často premietala paradigma mužskej sexuality: cítim túžbu, potom vzrušenie a potom mám orgazmus do ženskej sexuality. Je to oveľa zložitejší proces.

Ako to teda je?

Nie je reálne čakať, že partnerka po pracovnom týždni a starostlivosti o domácnosť nebude myslieť na nič iné, len aby sme už boli v posteli a s vášňou sa bude pozerať na manžela.

Nie je zlyhaním partnera, keď bude ochotná iniciovať sexuálnu aktivitu, pretože sa potrebuje uvoľniť alebo preto, že ho má rada, a na začiatku nebude túžba a vzrušenie. Môžu nastúpiť neskôr.

Rosemary Bassonová, ktorá vytvorila cirkulárny model ženskej sexuality, hovorí, že niekedy trvá dlhšie, kým sa rozhorí, ale potom horí spoľahlivo.
Súvisiaci článok Telo si vyrába opiáty, milenci sa dočasne zbláznia. Vedec približuje biochémiu lásky Čítajte

Ste Slovák, no dotiahli ste to v kariére v Česku vysoko. Nemali ste problém s češtinou?

Nikdy som sa nestretol s tým, že by som bol pozitívne alebo negatívne diskriminovaný pre národnosť. Doteraz hovorím s akcentom a je jasné, že som cudzinec.

Niektorí ma odhadujú na blízkeho cudzinca, teda na Moravana, niektorí vedia, že som Slovák, ale už som sa stretol aj s tým, že sa ma pýtali, či nie som z Bulharska.

Keď som tam prišiel v roku 1996, mal som registráciu na cudzineckej polícii. Musel som sa rozhodnúť, či budem hovoriť po slovensky v bývalom spoločnom štáte. Hovoril som si, že radšej po slovensky ako zle po česky.

Ale v Česku už dnes hovoríte po česky.

Raz som prijímal počas nočnej služby 17-ročného chlapíka so závislosťou. Vyšetroval som ho po slovensky a on mi nerozumel. Bola to silná skúsenosť.

Pripadalo mi to veľmi neprofesionálne a uvedomil som si, že je to generácia ľudí, ktorá už nemá taký blízky kontakt so slovenčinou. Rozhodol som sa, že budem v profesionálnom živote hovoriť po česky.

V psychiatrii by sme mali prenikať do nuáns rodného jazyka ľudí, s ktorými pracujeme.

Keď ste prišli do obrovskej nemocnice v Bohniciach, aké to pre vás bolo v porovnaní s malou psychiatrickou liečebňou v Hronovciach?

Pracoval som aj v Trenčíne na psychiatrickom oddelení pod vedením Jozefa Hašta, ktoré bolo veľmi progresívne. Bohnice mi pripadali ako moloch a hovoril som si, že ho ani nie je možné zmeniť.

V tej dobe mali viac ako 1300 lôžok, čo je ako kombinácia kapacity všetkých liečební na Slovensku. Je to prepojený organizmus v zajatí vnútorných historicky nastavených procesov.

Keď som dostal príležitosť Bohnice viesť, nebola to úplne moja ambícia, proste sa to stalo. Doteraz si nie som úplne istý, či je možné radikálne zmeniť to, ako taká veľká inštitúcia funguje.

Ako jedna z možností pripadá do úvahy rozdelenie nemocnice na niekoľko úplne samostatných jednotiek a zaistiť ich vzájomne prepojené fungovanie.

Pamätáte si na situáciu, keď sa vám nepodarilo dodržať hranice s pacientom, ktoré ste si stanovili?

Pacienti často prekračujú hranice. Je to ich plné právo, často je to súčasť ich symptomatiky. Na druhej strane, nemám zlú skúsenosť.

Takmer všetci pacienti majú na mňa súkromný mobilný telefón. Nemávam v noci krízové telefonáty. Občas prídu hanlivé esemesky. Ale myslím, že je väčší úžitok z toho, že som otvorený, v porovnaní s rizikami, ktoré to so sebou prináša.

Ako vám práca zasahuje do života?

V poslednom čase sa mi darí nenosiť domov počítač. Povedal som si, že radšej zostanem o niečo dlhšie v robote. Asi pred dvoma-troma rokmi som prestal pracovať doma.

Myslím, že to bolo tým tlakom, preťažením, že som sám so sebou musel vyrokovať hranice. Doma pracujem výnimočne. V hlave príbehy pacientov vypnúť neviem, ale dá sa s tým žiť.

Máte nejakú profesionálnu deformáciu?

Niekedy začiatkom kariéry som absolvoval tréning ušnej akupunktúry v rámci detoxifikácie u drogovo závislých, tak som sa vždy ľuďom díval na uši.

Ale neplatí u mňa predstava, že psychiater príde na flám a bude všetkých diagnostikovať. Som veľmi rád, keď môžem vystúpiť zo svojej role a užívať si normálny ľudský kontakt. Myslím, že to stále ešte dokážem.

Čítajte viac: https://plus.sme.sk/c/22211663/psychiat ... nase_naj_2

Firma Baracuda Amiz Club má účtovný majetok 96 miliárd eur, čo je zhruba toľko ako celé slovenské HDP. Taký majetok nemajú ani všetky veľké banky a energetické podniky na Slovensku dohromady. Baracuda sa teda tvári ako najbohatšia slovenská firma.

Sídli pritom na samote uprostred lesov pri obci Hrnčiarska Ves v Poltárskom okrese. Konečnou užívateľkou výhod je Božena Slezáková, ktorá bude mať budúci rok 90 rokov.

Vyzerá to ako jedna veľká špekulácia, lebo Slezáková a konateľ Baracudy Miroslav Slezák už v jednej daňovej kauze figurovali. Vlastnili a riadili eseročku Albo-Gold, ktorá bola v rokoch 2017 a 2018 najväčším daňovým dlžníkom. Finančnej správe dlhovala takmer 100 miliónov eur a potom zanikla.

[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltru každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Podľa Hospodárskych novín jej veľký dlh vznikol v roku 2015 a týkal sa neodvedenej DPH. „Zo zistení HN vyplýva, že sa firma údajne podieľala na rozsiahlych machináciách s daňami. Tie sú známe pod názvom karuselové podvody a ich cieľom sú nadmerné odpočty DPH,“ písal denník pred dvoma rokmi. Finančná správa podľa denníka firmu neposlala do konkurzu, aj keď takú možnosť má.

Daňová minulosť

Čo presne majú za lubom Slezákovci s firmou Baracuda Amiz Club, v tomto momente nevieme. Minimálne za úvahu stojí možnosť, že majetok takmer 100 miliárd je chyba účtovníka.

Ale ako by mohol niekto vyplniť v daňovom formulári niekoľko núl navyše omylom? Keby sa pomýlil o dve nuly, aj majetok vo výške 1 miliardy eur je na firmu z Hrnčiarskej Vsi priveľa.

Druhá možnosť je, že ide o nejaké odliate peniaze z Ruska alebo z Ukrajiny. Baracuda má totiž materskú spoločnosť na seychelskej adrese Victoria House 306. A rovnaké sídlo sa objavuje vo viacerých zahraničných kauzách, v ktorých figurovali Rusi. Podľa seychelského denníka Nation na tejto adrese pôsobil gang ruských kybernetických zločincov, ktorý sa údajne podieľal na infikovaní 4 miliónov počítačov po celom svete.

Rovnaká adresa však nemusí nič znamenať, lebo na nej pôsobia aj iné, nesúvisiace firmy z iných krajín. Náhoda môže byť aj to, že Baracuda Amiz Club má vo vlastníckej štruktúre firmu, ktorá sa v minulosti volala Sachtar – Donec, čo vyzerá ako skomolenina niekdajšieho ukrajinského futbalového veľkoklubu Šachtar Doneck, ktorý uviazol v centre rusko-ukrajinského ozbrojeného konfliktu.

Hovorkyňa finančnej správy Ivana Skokanová sa k Baracude odmietla vyjadriť, aby neprezradila daňové tajomstvo. „Nemôžeme preto poskytovať konkrétne informácie k jednotlivým daňovým subjektom. Môžeme však ubezpečiť, že všetky informácie, podnety či hlásenia preverujeme,“ hovorí Skokanová, ktorá pred dvoma rokmi nekomentovala ani Albo-Gold.

Viac k tomu nepovedalo ani DataCentrum ministerstva financií, ktoré spravuje Register účtovných závierok. Pracovníčka DataCentra len Denníku E vysvetlila, že údaje do registra od firiem nahadzujú automaticky. Kontrolujú ich potom daňové úrady.

Slezákovci v posledných mesiacoch kúpili zopár ďalších firiem v Česku a na Slovensku. Vyzerá to tak, že to boli predtým fungujúce podniky, ktoré však potom ukončili prevádzku. Napríklad firma Baracuda Amiz Club sa predtým volala Restaurant Witch Club a sídlila v Želiezovciach. Takáto reštaurácia v tejto obci naozaj donedávna fungovala, ale v poslednom čase je pasívna.

Nenájdete web ani konateľa

Firma Marbos, ktorú tiež kúpili nedávno, bola zase predtým realitnou kanceláriou, ktorá už nefunguje. Ako zaniknuté podniky sa javia aj firmy, ktoré Slezákovci kúpili v Česku.

Denník E sa dovolal bývalému majiteľovi jednej z týchto spoločnosti, ktorý však na Miroslava Slezáka nemá žiadny telefonický ani e-mailový kontakt.

Myslí si, že Slezáka novinár nenájde, lebo ho nevedia nájsť ani policajti. Firmy, v ktorých je Slezák konateľom, nemajú internetové stránky ani zverejnené kontaktné údaje.

Dovolali sme sa ešte do obce Hrnčiarska Ves, ale jej starosta Ján Melicher o žiadnej firme s názvom Baracuda Amiz Club ani o jej akcionároch nepočul. Od pracovníčky úradu zistil len to, že adresa s číslom domu 305 je mimo intravilánu a nepreberajú tam poštu.

Ani Boženu Slezákovú sa Denníku E nepodarilo nájsť.

Slezákovci figurovali predtým v desiatkach firiem, ktoré takisto mali sídla v zastrčených obciach v rôznych častiach Slovenska. Napríklad v obci Strážne na južnej hranici Slovenska v okrese Trebišov, v obci Havranec na severnej hranici Slovenska v okrese Svidník alebo v obci Vlachovo pri Rožňave.

Vlastníkom viacerých týchto firiem bola iná seychelská firma BMCD Investment. Viaceré z nich mali podľa Finstatu vysoké obraty alebo aktíva. Ich názvy evokujú, že podnikajú v stavebníctve (napríklad Výstavba mostov – Voderady), ďalšie sa tvária, že pôsobia v sociálnych službách a v charite (Liečebňa DMO Pribeník, Vŕtanie studní pre Somálsko), ale neexistujú žiadne internetové stránky, ktoré by to dokazovali.

PÍŠE RADO ONDŘEJÍČEK
Ako Matovič konečne narazil (píše Rado Ondřejíček)

Google a Apple sú zvyknutí pracovať s profesionálmi, nie so šašami.

23. máj 2020 o 14:26 Rado Ondřejíček

Skupina repatriantov čaká na avizované spustenie aplikácie umožňujúcej stráviť karanténu v domácej izolácii.
Skupina repatriantov čaká na avizované spustenie aplikácie umožňujúcej stráviť karanténu v domácej izolácii. (Zdroj: TASR)
Písmo:A-|A+1231181

Autor je tvorca Cynickej obludy

V piatok sa na hraniciach začali zhromažďovať občania vracajúci sa zo zahraničia a dožadovali sa, aby nešli do štátnej karantény, ale do domácej karantény stráženej mobilnou aplikáciu, teda do eKarantény.

Jedna vec je, že bolo úplne jasné odkomunikované, že eKaranténa nebude fungovať, kým nebude aplikácia k dispozícii na App Store a Google Play a že základnou nevyhnutnou podmienkou je mať ju nainštalovanú v telefóne.
Aplikácia neprišla

Prečo sa ľudia vydali na hranice, bez toho aby túto podmienku spĺňali, to je mimo moje pochopenie. Rovnako ako to, kde sa v nich vzala tá slepá viera, že od 15.00 začne aplikácia zázračne fungovať, len preto, že Igor Matovič povedal, že by to tak mohlo byť. Ľudia skrátka prišli.

“

Ak Igor Matovič eKaranténu naozaj chce, bude to musieť urobiť tak, ako sa to robiť má. Podľa pravidiel.„

Aj tretia hodina poobede prišla, len aplikácia neprišla. Google a Apple v tom čase ešte neschválili jej uvoľnenie do distribúcie. A pre hocikoho, kto sa niekedy pokúšal dostať do obehu mobilnú aplikáciu, to nemohlo byť veľké prekvapenie. Takto to totiž nefunguje.

Celá situácia s eKaranténnou mobilnou aplikáciu je nádherne symptomatická. Premiér sa už pár dní hrdil chystanou aplikáciou ako riešením namiesto čoraz spornejšej štátnej karantény.

Správami o nej sa snažil chlácholiť nespokojné obete siahajúce po hromadnom právnom riešení situácie, v ktorej ich štát svojvoľne a pravdepodobne aj nezákonne len tak uväznil halabala chorých so zdravými kade tade.

Tými istými správami zároveň dával nádej ľuďom čakajúcim vonku na návrat domov. A či už nechcete, aby vás ľudia hromadne žalovali, alebo používate rozdávanie nádeje na kúpenie si času a zhovievavosti, sú to silné slová. Z mobilnej eKarantény sa stala téma, ľudia sa pýtali, média sa pýtali, dokonca aj koaliční partneri sa pýtali.
Predstavujme si

Na základe vlastných skúseností z podobných situácií si so štipkou umeleckej licencie predstavujem, že sa odohralo niečo takéto.

Matovič požiadal vývojára, aby mu povedal, kedy bude appka schválená. A vývojár mu zodpovedne a odborne hovoril, že to trvá dni až týždne, osobitne pri Apple, a že tú aplikáciu môžu aj vrátiť na prepracovanie, pokojne aj len kvôli nejakej malichernosti a to budú po zapracovaní pripomienok ďalšie aspoň tri dni. Dokonca ju ani schváliť nemusia.

Ale nič z toho Igor „Osobne zachraňujem svet každý deň dvakrát ešte pred raňajkami“ Matovič nechcel počuť. To nie je informácia, ktorú by on chcel dať svojmu ľudu.

Tak úbohého vývojára dotlačil do kúta, nech mu povie, kedy by to mohlo byť v ideálnom prípade. Ak by Apple a Google čakali len na túto appku, zahodili by všetko ostatné a venovali sa len jej, Igor Matovič by poslal aspoň dve-tri esemesky niekomu v Kalifornii, panna Mária by orodovala za nás priamo v Cupertine, človeka, čo to bude mať na starosti by navštívil Duch svätý v podobe vánku, aby mu dal najavo, že je to naozaj dôležité, skrátka, všetko by šlo najlepšie, ako by mohlo.

Vývojár sa chvíľu aj bránil, že ťažko dávať termíny na niečo, čo nemáme v rukách, ale keď vysoký ústavný činiteľ trval na svojom, tak veľmi neochotne a v úplnej panike, sotva počuteľne precedil medzi zuby, že možno, ale fakt len možno, v piatok o tretej.

To Igor potreboval! Nevšímal si akési ďalšie bľabotanie vývojára, že to tak rýchlo ale určite nebude a vyrazil oznámiť národu, že aj tentokrát všetko vyriešil.

V piatok appka samozrejme nebola. Buddhavie kedy bude a či vôbec. Objavili sa aj nezaručené kuloárne správy, že jej spôsob sledovania užívateľov sa nemusí zhodovať s tým, čo Apple a Google štandardne a rozumne vyžadujú. Igorovi Matovičovi ostali v rukách nesplnený sľub o piatku 15.00 a nasrdení ľudia na hraniciach a aj tak všeobecne.
Človek analógový

Matovič je človek rozobratého tlačiarenského stroja, starej škodovečky brázdiacej s ním a mamou tisíce kilometrov po krajine a papierových novín do schránok – všetko technológie dvadsiateho storočia. Dvadsiate prvé storočie nie je jeho expertnou doménou. Ako teda mohol tušiť, že to takto dopadne?

Neostane mu nič iné, než napísať facebookový status, že ho vývojár oklamal a urobiť anketu, aký trest by si ten nezodpovedný človek zaslúžil za takéto ohrozenie a sklamanie ľudí tešiacich sa, že sa po mesiacoch stretnú konečne s rodinami. Taká hyena!

Fanatickí podporovatelia budú v lynčujúcej nálade. A ak ani toto nepomôže, príde s príbehom, ako imperialisti z USA hádžu polená pod nohy jeho boju s hnusobou. Bude toto ten moment, keď sa z jeho úst dočkáme aj Sorosa? Hádam nie, ale až tak by ma to neprekvapilo.

Čo sa reálne stalo je však oveľa širšie a presahuje to kontext tento jednej epizódy zo života našej malebnej krajiny. Igor Matovič konečne narazil na niekoho, na koho neplatí jeho rokmi osvedčený spôsob vykonávania politiky.

Emočné vydieranie, insitné tlačovky, tričká s nápismi, statusy písané jazykom štvorročných, účelové volanie po ľudskosti, keď sa mu to hodí, vyhrážanie sa vyhodením z koalície, infantilné hádzanie sa o zem a ďalšie divadelné a manipulatívne techniky vydávané za argumentáciu asi stačia na Sulíka, rozhodne na Kollára a v kombinácii s jamkami v lícach a občasnou slzičkou nepochybne ukážkovo zaberajú na veľkú časť elektorátu.

Google a Apple však jednoducho očakávajú, že ak chceš s nimi spolupracovať, tak vieš, čo robíš, poznáš realitu, rešpektuješ prax a hlavne si profesionál, nie amatérsky buch-buch po stole šašo. Takých premotivovaných psychopatov tam majú dosť vlastných, sú na ich maniere zvyknutí.

Neviem presne povedať, či Matovič eKaranténu naozaj chce spustiť, alebo ju potreboval, len aby to vyzeralo, že doterajší spôsob realizácie štátnej karantény konečne začal aj on a jeho nad nespokojnosť internovaných občanov povznesený minister vnútra považovať za problém.

Ako niekto, koho návrat na Slovensko stále len čaká, dúfam, že je to tá prvá možnosť, ale pripúšťam aj čisto potemkinovský variant.
Tu platia pravidlá

Každopádne, ak Igor Matovič eKaranténu naozaj chce, bude to musieť urobiť tak, ako sa to robiť má. Podľa pravidiel. Pravidiel, ktoré navyše nenapísal on sám a ani si ich nemôže nonšalantne obchádzať.

To bude preňho úžasné nóvum a asi to zažije prvý raz v živote. Pri štátnej karanténe mu prešlo ignorovanie zákonov a práv ľudí, lebo sa mu nikto nepostavil, ale teraz mu to neprejde.

Apple a Google nie sú jeho voliči – neopiješ ich rožkom, ani nepomôže označiť ich za skrytých smerákov, nevzať na vedomie ako ombudsmanku, facebookový statuštek plný emotikonov ako od teenagerskej fashion bloggerky ich nezastraší.

Všetko, čo Igor Matovič doteraz používal, aby sa dostal tam, kde je dnes, mu zoči-voči jasne formulovaným pravidlám a skutočnej rovnosti bude platné ako Mizíkovi notebook. Sú oprávnené obavy, že nič iné Igor Matovič vlastne ani nevie, ale je aj malá nádej, že by sa pri tejto lekcii mohol nejakému líderstvu v súlade s realitou priučiť.

Od mečiarovských demaršov je to stále ten istý príbeh príčetnosti, ktorú bohužiaľ musíme pre nedostatok vlastných prírodných zdrojov importovať: Zasa raz potrebujeme niekoho zvonku, aby tunajším feudálom vysvetlil, že nie sú stredobodom vesmíru a mierou všetkých vecí.

Čítajte viac: https://komentare.sme.sk/c/22410683/ako ... razil.html

1. Podmienka pre Jankovskú
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltru každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Monika Jankovská, ktorá patrí medzi obvinených Kočnerových sudcov v kauze Búrka, napokon môže vyviaznuť s trestom nižším ako policajt, ktorý si vypýta úplatok za neuloženie pokuty vodičovi.

Vyplýva to z rozhodnutia trestnej námestníčky generálnej prokuratúry Viery Kováčikovej, podľa ktorej bývalá štátna tajomníčka Smeru nemusela spáchať trestný čin, ktorý súvisel s jej výkonom funkcie verejného činiteľa a rovnako mohlo ísť z jej strany o nepriamu korupciu.

Obe skutočnosti by skresali možnú výšku trestu, ktorý by jej súd mohol uložiť, na dva až päť rokov. A Jankovská by si ako doteraz netrestaná mohla vysúdiť len podmienku.

Ako je to možné. Jankovská je obvinená v kauze zmenky, v ktorej údajne tlačila na sudkyňu Maruniakovú, aby rozhodla v prospech Kočnera – bol to jeho jediný úspech na súde so zmenkami, Maruniaková rozhodla, že Kočner má dostať osem miliónov eur.

Prípad je detailne zmapovaný vďaka Threeme, cez ktorú si Kočner s Jankovskou intenzívne písali a ktorú už Špecializovaný súd v Pezinku uznal za dôkaz. Preto ani generálna prokuratúra, menovite námestníčka Kováčiková nepochybuje o obvinení a dôkazoch proti Jankovskej, dokonca píše, že „išlo o jej spôsob života“.

Jankovská je obvinená, že prijala úplatok ako verejný činiteľ, ale Kováčiková pochybuje, či to je správne, keďže sudkyňa Maruniaková ju ako štátnu tajomníčku nemusela počúvať ani poslúchať. Jankovská nebola jej nadriadená a nemala žiadne právomoci, ako jej poškodiť. „Z konštrukcie skutku je zrejmé, že obvinená nekonala v postavení verejného činiteľa,“ píše Kováčiková.

Podľa nej nie je ani jasné, či nešlo v prípade Jankovskej o nepriamu korupciu, pričom bývalá štátna tajomníčka by bola obvinená ako sprostredkovateľ. Aj z Threemy pritom vyplýva, že peniaze mali ísť aj pre Jankovskú, Maruniaková tvrdí, že žiadne peniaze od nej nedostala a konala zo strachu.

Právny formalizmus. Námestníčka Kováčiková minimálne pri výhrade o zneužití právomoci verejného činiteľa môže mať naozaj technicky pravdu. Ak by bola Maruniaková sudkyňou s vlastnosťami hodnými jej postavenia, nedala by sa pritlačiť političkou. Lenže takto reálny svet nie vždy funguje.

Bez ohľadu na to, že Jankovská jej nebola nadriadenou a nemala priame možnosti sa jej revanšovať, nemožno sa tváriť, že nemala obrovský vplyv cez známych v politike a na súdoch aj vďaka svojmu postaveniu verejného činiteľa s krytím najsilnejšej politickej strany.

O treste pre Jankovskú aj ostatných Kočnerových sudcov rozhodne súd, slovami nového predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikutu, v justícii by malo ísť o rovnováhu medzi právom a spravodlivosťou. Možno máme len málo informácií, ale podmienka pre Jankovskú v tejto chvíli vyzerá ako zlý vtip.
2. Je načase zrušiť núdzový stav

Boj s koronou, minimálne v tejto etape, je úspešne za nami. Vo štvrtok nepribudol ani jeden pozitívny. Za posledných päť dní je to už štvrtá nula, keď v predchádzajúcich troch prípadoch testy nezachytili nákazu mimo karantény. Kĺzavý medián prvýkrát klesol na nulu.

Je to také dobré, že ďaleko väčšou hrozbou, než chytíte koronu pri dodržiavaní hygienických pravidiel, je, že vás zrazí auto pred domom.

Preto je nepochopiteľné, že sa tu posledné dni vďaka premiérovi Igorovi Matovičovi vážne vedie debata, či nepredĺžiť núdzový stav, ktorý dáva vláde do rúk mimoriadne silné právomoci v obmedzovaní základných práv a slobôd.

Preventívne, keby niečo. Núdzový stav vyhlásila dosluhujúca Pellegriniho vláda 16. marca v čase, keď sme boli na začiatku a vírus v rozbehu. Podmienky, za akých ho možno vyhlásiť, definuje ústavný zákon.

V ňom sa píše, že vláda tak môže urobiť, ak „došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb“ a to „v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní“. Núdzový stav tak musí podľa zákona skončiť najneskôr do 13. júna.

Vzhľadom na vývoj korony na Slovensku je nieže legitímne, ale žiaduce sa pýtať, či je vôbec potrebné, aby bol samotný hraničný termín naplnený. Premiér Igor Matovič však pri odpovedi zahmlieva.

Najprv v stredu hovoril, že síce môže trvať len 90 dní, ale stačí počkať pár minút a núdzový stav môže vláda opäť vyhlásiť. Zároveň vravel, že možno si budeme môcť počas leta dopriať pauzu.

Vo štvrtok verejnosť informoval, že Ústredný krízový štáb ešte nerozhodol, kedy by sa mohol ukončiť, urobia tak po hlbšej analýze, ktorú si dali vypracovať. A ešte priznal, že zvažujú, či neponechať núdzový stav „preventívne v pohotovosti“, aby sa dali v prípade príchodu druhej vlny zaviesť rýchlo opatrenia.

To si žiada niekoľko poznámok. Najskôr technická – ani ústavní právnici sa nezhodnú v tom, či je de iure v poriadku núdzový stav predlžovať, ak ústavný zákon vraví maximálne o 90 dňoch. Niektorí upozorňujú, že by takéto rozhodnutie mohlo byť napadnuteľné na Ústavnom súde.

Aj preto, že ako ukazujú všetky dáta aj realita, objektívne dôvody či mimoriadne okolnosti pre núdzový stav nateraz pominuli.

Samozrejme, nesmieme zabudnúť na politickú rovinu. V tejto chvíli je ešte nepatričné tvrdiť, že Igorovi Matovičovi vyhovuje krajina v núdzovom stave, pretože ako nový autoritár mu zachutilo obmedzovanie práv a slobôd jej občanov, teší ho rozhodovať o ich pohybe, či mať pod kontrolou verejné zhromaždenia.

Je však zrejmé, že s vyhláseným núdzovým stavom sa krajina riadi jednoduchšie. Je pohodlné schvaľovať zákony v parlamente bez potrebnej verejnej diskusie s odvolaním sa na mimoriadne okolnosti. Rovnako je ľahšie bez prekážky sa postaviť do pár minút pred „kecpult“ a oznámiť drastické opatrenia v boji proti pandémii.

Ale toto nie je nejaká hračka. Núdzový stav je bazuka, ktorú možno vytiahnuť, ak všetky iné zbrane v boji nepostačujú alebo zlyhali. Použiť ju bolo namieste 16. marca, o mesiac aj dva neskôr, nie v čase, keď sa počet nových nakazených posledné týždne hýbe od nula do päť denne. Zasa majme mieru.
3. Krajčí riadi ministerstvo ako kolotoče

Minister zdravotníctva Marek Krajči (OĽaNO) vo štvrtok odvolal vedenie Národného ústavu detských chorôb v Bratislave, čo je najväčšia detská nemocnica na Slovensku. Dokopy skončilo po jeho nástupe do funkcie už 12 riaditeľov nemocníc, ale aj iných úradov, ktoré spadajú pod ministerstvo.

Scenár je takmer vždy rovnaký, ľudia končia nečakane, odvolacím dekrétom bez bližšieho špecifikovania dôvodu s argumentom, že stratili dôveru ministra, ktorého ani nevideli.

Desaťminútovka. Odvolaný riaditeľ detskej nemocnice Ladislav Kužela dal Denníku N rozhovor, v ktorom opisuje, ako sa uskutočnilo odvolanie vedenia, po prečítaní sa človek chytá za hlavu.

O 13. hodine dostali traja členovia vedenia vrátane jeho riaditeľa mail od ministerstva, aby o hodinu prišli na pracovné rokovanie. Keď dorazili – budova ministerstva je hneď oproti – dostali odvolávacie dekréty od šéfa Úradu pre riadenie podriadených organizácií Radoslava Krupu, ministra nevideli a dozvedeli sa, že na druhý deň už nemajú chodiť do práce.

Celé sa to stalo rýchlo, po príchode Krupu boli za desať minúť vybavení. Dôvody či výhrady im nikto neformuloval, nikto ich na nič ani vopred neupozornil.

Minister Krajčí s jeho spolupracovníkom Krupom tvrdia, že to bolo inak, vraj odvolanie sa uskutočnilo korektne v kancelárii. Krajčí vraví, že detská nemocnica neplatí odvody do Sociálnej poisťovne a vlani mala 8 miliónov stratu. Pravdou je, že Národný ústav dlží vyše desať miliónov eur na sociálnych odvodoch, no ako si všíma analytik Peter Kunder, hospodársky výsledok za minulý rok bol zisk vyše 16 miliónov eur.

Dôvodom odvolania má byť aj to, že minister nechce akceptovať korupciu, nič konkrétne, z čoho Kuželu a jeho kolegov upodozrieva, nehovorí. Najlepšie informácie podľa neho bude mať, keď budú vo funkciách ľudia, ktorým dôveruje.

Slama z topánok. Krajčí hovorí, že chce, aby sa „tieto kroky diali slušne“, a že všetci uznajú, že na ne majú právo a väčšina ľudí ich očakáva.

Odvolávajú sa ľudia, ktorých do funkcií dosadil Smer, čo je aj Kuželov prípad, ktorého za riaditeľa detskej nemocnice vymenovala ešte Zuzana Zvolenská za druhej Ficovej vlády.

Je úplne prirodzené, že minister si musí vytvoriť tím ľudí, ktorým dôveruje a že riaditelia, ktorí robili kariéry za Smeru, nimi automaticky nemusia byť. Je dokonca pravdepodobné, že za viacerými odvolanými sa aj nájdu veci, ktoré sú nezlučiteľné s pobytom v riadiacej funkcii.

Ale všetko by malo mať nejakú štátnu kultúru. Veď bolo to práve Matovičovo OĽaNO, ktoré sa aj po voľbách tvárilo, že sa tu nebudú diať politické čistky, aby sa miesta obsadili vlastnými ľuďmi. Že prichádza zmena aj v tom, ako sa veci robia, nielen kto ich robí.

A korona ešte nevychladla a minister vyhadzuje ľudí hlava-nehlava spôsobom, že sa nedá za neho nehanbiť.

Ešte nie je koniec. Pripravme sa na ďalší pád
Peter Bálint
Autor: Peter Bálint
11 613
0

Kríza je tu „načas“, namiesto vetra však prišiel víchor, namiesto krízy prišla depresia.
Ešte nie je koniec. Pripravme sa na ďalší pád
Zdroj: Reuters

Ubehol mesiac od momentu, kedy kľúčové svetové akciové indexy siahali na svoje historické dná. Dnes vykazujú Dow Jones a Standard&Poor's 500 Index až štvrtinové medzimesačné nárasty. Nenechajme sa ale opiť ilúziou, že je všetko v poriadku.

Keď som v lete minulého roku verejne tvrdil, že nová hospodárska kríza príde už v prvom kvartáli 2020, o koronavíruse som prirodzene nemal ani tušenia. Kríza je tu „načas“, namiesto vetra však prišiel víchor, namiesto krízy prišla depresia.

Na rozdiel od domčeku z karát spred dekády sa vlády kľúčových veľmocí poučili. Reagovali okamžite a ohlásili najväčšie záchranné balíky v histórii s jasným cieľom - zachrániť ekonomiku.

Americký prezident Trump dokonca uvoľnil tzv. helicopter money, keď každému občanovi pribudla na účet finančná podpora. Panika sa zastavila a akciové trhy reagovali prekvapivo rýchlym zotavením. Býčí trh (trh v čase rastu) vystriedal medvedí (trh v čase poklesov).

Okamžitý efekt masívneho uvoľňovania sa síce dostavil, je však, žiaľ, len dočasný. Vonkoncom nemáme vyhrané. Práve naopak.

Môžeme sa „tešiť“ na nové dná. Tento typ poklesu ekonomiky nemá v histórii obdobu, preto je ťažké odhadovať návrat k rastovej krivke.

Skôr ako začiatkom budúceho roka však určite rastový comeback neočakávam. Dovtedy sa ešte treba pripraviť na riadnu húsenkovú dráhu.

Kým na odhade príchodu krízy sa dalo slušne zarobiť, najbližšie obdobie bude skôr o stávkach na istotu.

4. júna 2020 12:43
V areáli Istrochemu našli jedy pred desiatimi rokmi. Je to katastrofa, tvrdia ekológovia
Veronika FolentováVeronika Folentová
Foto - Denník N/Veronika Folentová
Foto – Denník N/Veronika Folentová

Na desať rokov firma utajila správu, ktorá hovorí o vážnom znečistení v Bratislave.

Už pred viac než desiatimi rokmi si firma Istrochem objednala geologický prieskum o znečistení vo svojom areáli a ten zistil závažné znečistenie vody aj pôdy. Táto priemyselná oblasť Bratislavy susedí so záhradkárskou oblasťou Žabí majer. Správu z prieskumu, ktorá bola desať rokov utajená, si teraz vyžiadali členovia strany Spolu.

O problémoch v Žabom majeri sa vedelo, začiatkom roka aj Denník N zverejnil výsledky testovania vody z tejto oblasti, pri ktorom zistil závažné znečistenie.

Znečistenie v rozľahlom areáli Istrochemu je veľmi veľké a rozsahom je väčšie ako vrakunská skládka, tvrdí europoslanec Michal Wiezik.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltru každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Istrochem, ktorému sa stále zvykne hovoriť aj „po starom“ Dimitrovka, je chemický podnik. Od roku 2016 je súčasťou impéria českého premiéra Andreja Babiša, rovnako ako Duslo Šaľa.
Vedeli o tom desať rokov

O výraznom znečistení vedel štát viac ako desať rokov, správa však bola utajená. Dokončená bola v auguste 2009, odvtedy sa na Slovensku vymenilo päť vlád.

Environmentálny aktivista a člen Spolu Erik Baláž hovorí, že naše zákony dovoľujú utajiť prieskum na desať rokov, ak si ho dá spraviť súkromná firma.

V stredu táto lehota vypršala. Správa bola celý čas v štátnom Geologickom ústave Dionýza Štúra.

Správu si vyžiadala ekologická aktivistka Tamara Stohlová zo Spolu a po jej preštudovaní hovorí, že v hlavnom meste sa dá hovoriť o ekologickej katastrofe. „Výsledky prieskumu potvrdili masívnu kontamináciu podzemnej vody aj pôdy v areáli spoločnosti,“ povedala. Našiel sa tam „chemický koktail“ látok, medzi nimi sú atrazín, arzén, olovo, PCB látky alebo benzén. Tieto látky sú nebezpečné pre ľudské zdravie a mnohé spôsobujú ochorenia, a to aj rakovinu.

„Niektoré látky prekročili limity aj tisícnásobne,“ povedala. Aj autori prieskumu opísali silný chemický zápach, ktorý bolo cítiť v areáli. „Vrty odhalili v zemi fialové polotekuté látky, bielu vrstvu pesticídov alebo čierne štrkopiesky s mocným organickým zápachom,“ povedala.

K znečisteniu podľa nej dochádzalo počas celého času výroby v areáli. Vyrábali sa tam pesticídy, trhaviny, hnojivá či gumárenské produkty a kyselina sírová. Postupný útlm výroby prichádzal po roku 2000, v roku 2009 tam prestali vyrábať trhaviny.

Aké látky sa v tomto priemyselnom areáli dnes nachádzajú, nevieme. A preto sa nedá povedať, aké sú riziká na životné prostredie či zdravie ľudí

K znečisteniu podľa správy dochádzalo na viacerých miestach – na skládkach odpadu v areáli alebo na miestach, kde sa vylieval tekutý odpad, ale aj v budovách a skladoch. Odpady sa podľa nej aj vylievali a zasypávali do mŕtvych ramien Dunaja, ktoré sa historicky v areáli nachádzali.
Foto N – Tomáš Benedikovič

V správe je aj predpokladaný model šírenia kontaminácie: z Istrochemu až po kontakt s Malým Dunajom a posun na Žitný ostrov, ktorý je kľúčovým zdrojom pitnej vody. V správe je opísané, ako sa jednotlivé látky môžu šíriť.

Môžeme tak podľa Stohlovej hovoriť o znečistení medzi jazerom Kuchajda a Zlatými pieskami, teda v oblasti Trnávky, Ružinova až k Vrakuni. Tam sa predpokladá, že sa tieto znečistenia môžu spojiť.

Ide však podľa nej len o model a vôbec nevieme, aká je realita, lebo neexistujú prieskumné vrty, a tak nie je možné povedať, v akom štádiu znečistenie je.

„Pred desiatimi rokmi sme tu mali štúdiu, kde firma vystríhala pred dôsledkami masívnej kontaminácie územia, vystríhala pred potenciálnym šírením na Žitný ostrov a aj na územie, kde bývajú bežní ľudia.

V správe je návrh na urýchlenú sanáciu, aby sa zastavilo šírenie nebezpečných látok.
Prečítajte si
Ďalšie jedy v Bratislave: testy potvrdili karcinogény z Dimitrovky aj vo vodách v Rači
Budaj: Zmením zákon

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) začne pripravovať zmenu zákona, ktorý dnes umožňuje, aby súkromná firma mohla utajiť geologický prieskum, ak si ho sama dala urobiť. Reaguje tak na odtajnenú správu firmy Istrochem, ktorá opisuje výrazné znečistenie areálu závodov.

„V súvislosti s utajením prieskumu spred desiatich rokov konštatujem, že súčasný geologický zákon to súkromnej firme umožňuje. Rezort odštartuje práce na legislatívnej zmene. V prípade, že ide o ohrozenie životného prostredia či zdravia, je absurdné, aby mal súkromník možnosť správu utajiť,“ reaguje minister.

Odstránenie záťaže v Istrocheme by podľa neho stálo 350 miliónov eur. „Na Slovensku máme približne 2000 environmentálnych záťaží a tisíce nelegálnych skládok,“ dodáva.
Agrofert: Zákon utajenie povoľoval

Agrofert, ktorý vlastní bratislavský Istrochem, potvrdzuje, že geologický prieskum, ktorý ukázal rozsiahle znečistenie, utajil. „Režim utajenia umožňovala platná legislatíva a postupovali sme plne podľa zákona,“ reaguje hovorca Agrofertu českého premiéra Andreja Babiša.

Spoločnosť tvrdí, že prieskum, ktorý prebehol pred desiatimi rokmi, nepriniesol nič nové, čo by verejnosť nevedela.

Hovorca spoločnosti Karel Hanzelka v reakcii napísal, že ekologickú záťaž nevytvorili oni, vznikla v 60. rokoch v Chemických závodoch Juraja Dimitrova. „Do spoločnosti Istrochem sme majetkovo vstúpili v roku 2002. Likvidácia ekologickej záťaže nebola súčasťou privatizačnej zmluvy so štátom.“

Tvrdí, že do rozvoja a najmä do ekológie do roku 2012 investovali viac ako 33 miliónov eur. Ide o zhruba desatinu z toho, čo bude stáť sanácia záťaže v Istrocheme. Vďaka týmto investíciám je podľa hovorcu Istrochemu objem kontaminácie nebezpečnými látkami „výrazne nižší“.

Nemajú na to nový prieskum, ale hovorca tvrdí, že robia kroky ako likvidácia objavených nebezpečných chemických látok či odstraňovanie nebezpečných odpadov.
Kontaminácia je stále vo vode

Do areálu Istrochemu sa nedá voľne prejsť. Denník N však v januári zverejnil zistenia o znečistení časti Žabí majer, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti závodu a je pod ním aj skládka odpadu z tohto závodu.

Aj v januári tohto roka bolo v tejto oblasti cítiť štipľavý zápach podobný pachom na benzínovej pumpe. V českom laboratóriu, kde vzorky testovali, zistili, že voda je kontaminovaná, a našli sa v nej aj karcinogénne látky.

Vzorky odobrané na dvoch miestach vykazujú kontamináciu najmä semiprchavými organickými látkami, ako je napríklad karcinogénny lindán. Ten je od roku 2009 zakázaný ako perzistentná organická látka. Ďalej tam objavili toxický 2-methylbenzothiazol a ďalšie látky.

Vo vode z kanála boli aj prchavé organické látky, ako sú karcinogénny benzén a trichlóretén.

Trichlórbenzén, ktorého výskyt vo vode potvrdil laboratórny rozbor, môže byť aj dôvodom, prečo bol v okolí taký zápach. Je to nebezpečný znečisťovateľ ovzdušia, nielen vody.

„V tejto lokalite sme našli výrazný zápach organických látok v ovzduší. Upozorňujeme na tento fakt najmä preto, že v tesnej blízkosti sa nachádzajú bytovky a menšie detské ihrisko. Takto kontaminované ovzdušie je podľa nášho názoru škodlivé pre obyvateľov,“ hovorila začiatkom roka Annamária Velič zo združenia Za našu vodu.
Odpad z výroby Sulfenaxu páchne a tečie Bratislavou. Foto N – Tomáš Benedikovič

Úrad verejného zdravotníctva v Bratislave potvrdzuje, že ide o nebezpečné látky. „2-methylbenzothiazol spôsobí pri priamom kontakte s človekom najmä podráždenie očí a pokožky, pri vysokých dávkach a dlhodobom pôsobení poškodzuje pečeň,“ vysvetľuje hovorkyňa úradu Katarína Nosálová.

Lindán má tiež prevažne dráždivé účinky na horné dýchacie cesty a pokožku, pri dlhodobom pôsobení vysokých dávok vyvoláva vznik anémie, poškodzuje hormonálny systém a pečeň. Je to iba pravdepodobný karcinogén, karcinogenita nebola podľa Nosálovej celkom preukázaná.

Dimitrovka – stará záťaž, ktorú nik nechce

Výroba v Dimitrovke. Foto – F. Zervan: Vzostup a zánik bratislavskej Dynamitky

Takto kedysi vyzerala Dimitrovka, niekdajšia fabrika Alfreda Nobela. Foto – F. Zervan: Vzostup a zánik bratislavskej dynamitky

Istrochem, ktorému sa však stále zvykne hovoriť „po starom“ Dimitrovka, je chemický podnik. Od roku 2016 je súčasťou impéria Andreja Babiša a patrí podeň aj Duslo Šaľa.

Továreň založil ešte v roku 1873 Alfred Nobel a vyrábal sa tam dynamit a chemikálie, neskôr aj hnojivá. Išlo o najvýznamnejšiu chemickú továreň v Uhorsku. Dnes produkuje výrobky z gumy.

V roku 1946 fabriku znárodnili a premenovali ju na Chemické závody Juraja Dimitrova podľa bulharského komunistického revolucionára.

K podniku patrí veľký priemyselný areál, ktorý v súčasnosti do veľkej miery len pustne.

Po Istrocheme neostal len Žabí majer, ale aj známejšia skládka vo Vrakuni, inej okrajovej časti Bratislavy. Aj tam sú uskladnené toxické látky. Štát sa chystá skládku odstrániť, ešte s tým však nezačal. V blízkosti sú – podobne ako pri Žabom majeri – záhrady, a aj keď je tam zákaz využívania studní, nie všetci ho rešpektujú.

Babišova firma kúpila chemičku pred 17 rokmi. Je však otázne, kto v prípade skládky v Žabom majeri bude platiť za jej možné odstránenie. V zmluve medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a firmou Istrodeza, ktorá pôvodne fabriku kúpila, sa o zodpovednosti za skládky nepíše. Istrodeza dnes patrí pod Duslo Šaľa. Fond dostal za fabriku len 202 miliónov slovenských korún. Jediná podmienka, ktorá v zmluve odznela, bola, že noví majitelia Istrochemu investujú miliardu do rozvoja, najmä do ekológie.

Fond už dnes neexistuje. Ešte v roku 2015 tvrdil, že Babiš kupoval očistenú fabriku, teda bez zodpovednosti za skládky. „Preskúmaním obsahu tejto zmluvy bolo zistené, že v predmete privatizačnej zmluvy nebola zapracovaná podmienka odstránenia toxickej skládky po štátnom podniku Chemické závody Juraja Dimitrova,“ odpovedal pred štyrmi rokmi fond aj aktivistovi Miroslavovi Dragúnovi z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja.

Prečítajte si
Ministerstvo po rokoch uznalo toxický odpad pod časťou Bratislavy: nepite vodu zo studne, nejedzte zeleninu

Aj problémy v bratislavskej okrajovej časti Vrakuňa spôsobila stará skládka Dimitrovky. Štát tu po rokoch uznal, že zo starej skládky toxického odpadu vo Vrakuni sa šíria nebezpečné látky do podzemných vôd. Výsledky analýzy ukázali, že veľké územie je zamorené pesticídmi, fungicídmi a ďalšími nebezpečnými chemickými látkami.

Ľuďom zakázali piť vodu zo studne, kúpať sa v nej, jesť listovú či koreňovú zeleninu z tejto oblasti.

Štát sa rozhodol skládku sanovať, majú tam vybudovať podzemnú tesniacu stenu, ktorou sa zdroj znečistenia izoluje od okolitého prostredia. Doteraz sa sanácia nezačala. „Koncom decembra minulého roka sme získali právoplatné územné rozhodnutie. Po viac ako roku. Teraz nás čaká stavebné konanie. Na ministerstve veríme, že bude bez zbytočných obštrukcií,“ povedal hovorca ministerstva Ferenčák.

Súčasťou sanácie má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Sanácia skládky by mala stáť 34,1 milióna eur, práce by sa mali skončiť najneskôr v júni 2023.

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120-tisíc kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.

Prieskum ukázal, že do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom je podľa ministerstva životného prostredia zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov.

Skládka vo Vrakuni28. januára 2020 15:25
Už pred 13 rokmi štátny úrad varoval, že v Žabom majeri je kontaminovaná voda a cítiť zápach
Veronika FolentováVeronika Folentová
Mapa starých záťaží a toho, ako sa kontaminácia šíri podzemnými vodami. Zdroj - OZ Za našu vodu
Mapa starých záťaží a toho, ako sa kontaminácia šíri podzemnými vodami. Zdroj – OZ Za našu vodu

Experti už v rokoch 2006 a 2007 zistili viaceré nebezpečné látky vo vodách pri račianskom okraji bývalej fabriky Dimitrovka. Dodnes nie je urobený ani prieskum, ktorý by mal povedať, čo so starou skládkou treba robiť a ako veľmi je nebezpečná.

Už v roku 2006 a 2007 robil štátny úrad testy vody v Žabom majeri na okraji Bratislavy. Je to lokalita na starej skládke Chemických závodov Juraja Dimitrova s nebezpečnými látkami, v susedstve sú staré chemické závody.

Denník N v spolupráci s občianskym združením Za našu vodu testoval vzorky vody z tejto oblasti a analýza ukázala viaceré nebezpečné látky a karcinogény.

Podobné výsledky pritom mali už testy Výskumného ústav vodného hospodárstva spred trinástich rokov – aj napriek tomu sa s tým miestom nič zásadné neudialo a aj po rokoch do vôd ďalej unikajú nebezpečné látky.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltru každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Testovanie vzoriek pre Denník N a OZ Za našu vodu financoval Fond investigatívnej žurnalistiky.
Prečítajte si
Ďalšie jedy v Bratislave: testy potvrdili karcinogény z Dimitrovky aj vo vodách v Rači
Čo našli pred 13 rokmi

Výsledky z testovania z rokov 2006 a 2007 zverejnil štátny Výskumný ústav vodného hospodárstva aj na svojom webe.

V správe okrem iného píšu, že už vtedy bolo v oblasti cítiť zápach. Ústav odoberal vzorky päťkrát od apríla 2006 do septembra 2007. Vo vzorkách našli viaceré látky, medzi nimi chlórované benzény, fenol, chlórované fenoly, naftalén, benztiazol či lindán.

Viaceré z nich boli aj vo vzorkách z konca minulého roka, ktoré analyzovali Denník N s OZ Za našu vodu.

Lindán je karcinogénny a od roku 2009 je jeho používanie zakázané, ide o perzistentnú organickú látku. V oboch vzorkách z minulého roka analýzy ukázali aj toxický 2-methylbenzothiazol. Benzén, ktorý sa vo vzorkách našiel, je tiež karcinogénny a je to prchavá organická látka.

„Našli sme látky, ktoré by sme nik nechceli mať pod domom,“ hovorí Annamária Velič z OZ Za našu vodu. Mnohé z látok sa našli v koncentráciách viac ako desaťnásobne prekračujúcich limit, pri ktorom treba zasiahnuť.

„Jedným z hmatateľných sprievodných javov kontaminácie je silný zápach, ktorý sa šíri do okolia kanála, kde sa nachádzajú aj obytné domy. Hlavnými pôvodcami silného zápachu sú zrejme benztiazoly, ako aj niektoré prchavé zlúčeniny, chlórbenzény, alkány, chlóralkány,“ napísal v správe štátny ústav.

Zápach bol v Žabom majeri, najmä v tesnej blízkosti starých chemických závodov, cítiť aj koncom roka 2019.

Ústav vo svojej správe uviedol, že „výsledky analýz potvrdzujú prítomnosť syntetických organických látok vo vzorkách vôd a sedimentov, v niektorých prípadoch vo vysokých koncentráciách“.

Keďže v kanáli, kde vodu odoberali, je nízky prietok vody, predpokladali, že ide o takzvaný drenážový jav, keď hladina a prietok vody závisia len od množstva zrážok a kanál nemá aktívny povrchový prítok ďalších znečisťujúcich látok.

„Zistené zlúčeniny sa pravdepodobne do vody dostávajú z pôdy, poprípade zo sedimentu, ktorý tvorí približne 35 cm vrstvu na dne kanála,“ uviedol ústav v správe.

Štátny ústav uznal, že nešlo o systematický prieskum, ale aj z týchto výsledkov sa dalo predpokladať, že „kanál a jeho okolie predstavuje ekologickú záťaž a hrozbu pre životné prostredie Bratislavy a jej okolia“.

Dnešné vedenie ústavu sa zatiaľ k správe nevyjadrilo, na otázky Denníka N neodpovedalo, sľúbilo odpovede do piatka.

Odoberanie vzoriek z vody pri Dimitrovke. Foto N – Veronika Folentová

Ministerstvo: Nie je možné sanovať všetko naraz

Keď sa Denník N pýtal ministerstva životného prostredia na Žabí majer a aktuálne analýzy, ministerstvo povedalo, že na odstraňovaní starých environmentálnych záťaží intenzívne pracujú celé štyri roky. V Žabom majeri začali aj geologický prieskum, ale len pred rokom a pol.

Očakávajú, že by do konca tohto roka mohol byť prieskum hotový. Ten by mal ukázať, či ide skutočne o environmentálnu záťaž, a mal by aj navrhnúť, ako to riešiť.

O mesiac sú však voľby, ktoré by mohli dokončenie prieskumu ohroziť či posunúť.

Ministerstvo teraz hovorí, že čiastkové a nesystematické prieskumy z minulosti, ako je ten z Výskumného ústav vodného hospodárstva, sú cenným zdrojom informácií pre informačný systém environmentálnych záťaží, ktorý je dostupný verejnosti online. „Sanácie environmentálnych záťaží umožnil robiť až zákon platný od roku 2012, následne prebehla prioritizácia zaťaží z hľadiska ich potenciálneho rizika,“ povedal hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Ministerstvo podľa neho rieši environmentálne záťaže postupne v súlade so Štátnym programom sanácie environmentálnych záťaží a podľa predbežného hodnotenia rizika. „Ministerstvo dodnes zabezpečilo podrobný geologický prieskum 141 vysokoprioritných environmentálnych záťaží, prieskum 19 záťaží a monitorovanie 161 lokalít,“ tvrdí Ferenčák.

Okrem Žabieho majera prebieha monitorovanie v ďalších zhruba 600 lokalitách.

„V prípade Bratislavy išlo napríklad o vysokoprioritnú záťaž vo Vrakuni, ktorá by výhľadovo mohla ohroziť aj vody Žitného ostrova, čo nie je prípad lokality Žabí majer. Bohužiaľ, pri maximálnej snahe rezortu nie je možné všetky lokality naraz sanovať, aj keď by sme si to želali,“ tvrdí Ferenčák.

Ďalej vymenúva: proces odstraňovania naštartovali, našli na to peniaze, v skrátenom konaní menili legislatívu a dnes je už možné aj dočasné obmedzenie vlastníckeho práva pre potreby sanácie. „Treba si však uvedomiť, že sanácia environmentálnych záťaží je beh na dlhé trate. Kontaminácia tu vznikala od začiatku priemyselnej revolúcie a odstrániť ju bude trvať určitý čas,“ povedal Ferenčák.
Pitná voda je v poriadku

Aj keď je vo vzorkách vody v Žabom majeri viacero nebezpečných látok, netýka sa to pitnej vody. Voda, ktorú miestni pijú z vodovodu, je podľa expertky na ochranu vody z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Aleny Trančíkovej v poriadku.

Zároveň však upozorňuje ľudí, ktorí majú záhrady na skládke v Žabom majeri, aby nepoužívali vodu zo studní. V záhradách sú často studne, dokazujú to napríklad aj inzeráty, v ktorých ľudia tieto záhrady predávajú a uvádzajú aj studne.

Trančíková upozorňuje, že zo studní by sa nemalo piť, táto voda by sa nemala používať ani na zalievanie záhrady a ani na kúpanie. „Záhradkári z nich nepijú, vedia, že ich záhrady stoja na skládke. No nie všetky parcely sú pripojené na vodovod, ostatní polievajú vodou zo studní,“ tvrdí združenie Za našu vodu.

A ako združenie hodnotí, že štát už 13 rokov vie o znečistení a zatiaľ nie je dokončený ani prieskum? Bez verejného tlaku sa veci dostatočne rýchlo nehýbu.

Na Slovensku je viacero environmentálnych záťaží, ale štát má obmedzené zdroje, preto treba určiť priority. Podľa Velič by to mal byť práve Žitný ostrov ako veľký zdroj pitnej vody a potom záťaže, ktoré môžu poškodiť zdravie ľudí.

Dimitrovka – stará záťaž, ktorú nik nechce

Istrochem, ktorému sa však stále zvykne hovoriť „po starom“ Dimitrovka, je chemický podnik. Od roku 2016 je súčasťou impéria Andreja Babiša a patrí podeň aj Duslo Šaľa. Továreň založil ešte v roku 1873 Alfred Nobel, vyrábal sa v nej dynamit a chemikálie, neskôr aj hnojivá. Išlo o najvýznamnejšiu chemickú továreň v Uhorsku. Dnes produkuje výrobky z gumy.

V roku 1946 fabriku znárodnili a premenovali ju na Chemické závody Juraja Dimitrova podľa bulharského komunistického revolucionára.

K podniku patrí veľký priemyselný areál, ktorý v súčasnosti do veľkej miery len pustne.

Po Istrocheme neostal len Žabí majer, ale aj známejšia skládka vo Vrakuni, inej okrajovej časti Bratislavy. Aj tam sú uskladnené toxické látky. Štát sa chystá skládku odstrániť, ešte s tým však nezačal. V blízkosti sú – podobne ako pri Žabom majeri – záhrady, a aj keď je tam zákaz využívania studní, nie všetci ho rešpektujú.

Babišova firma kúpila chemickú továreň pred 17 rokmi. Je však otázne, kto v prípade skládky v Žabom majeri bude platiť za jej možné odstránenie. V zmluve medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a firmou Istrodeza, ktorá pôvodne fabriku kúpila, sa o zodpovednosti za skládky nepíše. Istrodeza dnes patrí pod Duslo Šaľa. Fond dostal za fabriku len 202 miliónov slovenských korún. Jediná podmienka, ktorá v zmluve odznela, bola, že noví majitelia Istrochemu investujú miliardu do rozvoja, najmä do ekológie.

Fond už dnes neexistuje. Ešte v roku 2015 tvrdil, že Babiš kupoval očistenú fabriku, teda bez zodpovednosti za skládky. „Preskúmaním obsahu tejto zmluvy bolo zistené, že v predmete privatizačnej zmluvy nebola zapracovaná podmienka odstránenia toxickej skládky po štátnom podniku Chemické závody Juraja Dimitrova,“ odpovedal pred štyrmi rokmi fond aj aktivistovi Miroslavovi Dragúnovi z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja.

Prečítajte si
Ministerstvo po rokoch uznalo toxický odpad pod časťou Bratislavy: nepite vodu zo studne, nejedzte zeleninu

Aj problémy v bratislavskej okrajovej časti Vrakuňa spôsobila stará skládka Dimitrovky. Štát tu po rokoch uznal, že zo starej skládky toxického odpadu vo Vrakuni sa šíria nebezpečné látky do podzemných vôd. Výsledky analýzy ukázali, že veľké územie je zamorené pesticídmi, fungicídmi a ďalšími nebezpečnými chemickými látkami.

Ľuďom zakázali piť vodu zo studne, kúpať sa v nej, jesť listovú či koreňovú zeleninu z tejto oblasti.

Štát sa rozhodol skládku sanovať, majú tam vybudovať podzemnú tesniacu stenu, ktorou sa zdroj znečistenia izoluje od okolitého prostredia. Doteraz sa sanácia nezačala. „Koncom decembra minulého roka sme získali právoplatné územné rozhodnutie. Po viac ako roku. Teraz nás čaká stavebné konanie. Na ministerstve veríme, že bude bez zbytočných obštrukcií,“ povedal hovorca ministerstva Ferenčák.

Súčasťou sanácie má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Sanácia skládky by mala stáť 34,1 milióna eur, práce by sa mali skončiť najneskôr v júni 2023.

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120-tisíc kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.

Prieskum ukázal, že do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom je podľa ministerstva životného prostredia zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov.

BratislavaSkládka vo Vrakuni5. júna 2020 9:03
Zverejnila správu o jedoch v Istrocheme: Sú tam súvislé biele vrstvy pesticídov v hĺbke do troch metrov
Veronika FolentováVeronika Folentová
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Tamara Stohlová zverenila informácie z geologického prieskumu pod závodom Istrochem v Bratislave. Správa popisuje veľké znečistenie s možným rizikom ohroziť zdravie a život ľudí.

Vyžiadali ste si utajenú správu o znečistení areálu závodu Istrochemu, ktorú si dala spraviť táto firma, a na desať rokov ju utajila. Je ešte táto správa po desiatich rokoch aktuálna?

Hlavná vec, ktorú nám táto správa priniesla, je rozsah znečistenia, o ktorom sme nevedeli. Znečistenie prináša závažné ekologické a zdravotné riziká. Navyše vidíme, že je v súlade s našimi zákonmi na desať rokov utajiť správu o výraznom znečistení, ktoré ohrozuje zdravie, ľudské životy a životné prostredie. Nie je to celkom v súlade s tým, že ústava nám garantuje priaznivé životné prostredie. Toto právo je vo veľmi silnom kontraste s tým, že súkromník môže takéto závažné informácie zatajiť.

Agrofert, ktorý dnes Istrochem vlastní, sa bráni, že prieskum nepriniesol nič nové. Súhlasíte, že prieskum nepriniesol nič, čo by sme už nevedeli?
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltru každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Doteraz sme vedeli o environmentálnych záťažiach vo Vrakuni a na Žabom majeri. Išlo často o čiastkové informácie. Tieto dve záťaže sú len skládky odpadov, ktoré sa vyvážali z areálu, kde prebiehala rôznorodá výroba od 19. storočia. Zo správy vyplýva, že záťaž v areáli Istrochemu je omnoho väčšia, ako je skládka vo Vrakuni. Nemôžeme hovoriť, že správa neprináša nič nové. Z môjho pohľadu environmentálnej aktivistky, ktorá sa tejto téme venuje už niekoľko rokov, ako aj Bratislavčanky, nám správa prináša nové informácie.

Správa o areáli Istrochem podľa vás ukazuje, že ide o ekologickú katastrofu. Prečo?

Správa hovorí o závažných zdravotných a ekologických rizikách najmä preto, že v bezprostrednej blízkosti sú obydlia, rekreačné plochy, ale aj pre potenciálne znečistenie Žitného ostrova. Mne by to stačilo, aby som povedala, že ide o ekologickú katastrofu. Ďalšia vec je, ako výskumníci opísali, čo tam videli a cítili. Napriek tomu, že to je odborný, profesionálny jazyk, cítiť z neho, že to nie je bežný problém.

Pri čom sa to prejavilo?

Niektoré látky sa tam nachádzali v tisícnásobne vyššej koncentrácii, ako je povolené. Napríklad tolerovateľný limit arzénu je 50 mikrogramov na kilogram. Tu sa koncentrácie pohybovali v gramoch na kilogram. V správe opisovali súvislé biele vrstvy pesticídov v hĺbke do troch metrov. To je šokujúce. Areál nie je vhodné miesto pre život. Je tak významne pozmenený činnosťou človeka, že sa to nedá nazvať inak ako katastrofa.

Ako opísali výskumníci to, čo tam našli?

V rámci vrtov, ktoré robili, našli vodu rôznej koncentrácie. Často by ste ju už nenazvali ani tekutou. Bola rôzne sfarbená a mala silný zápach. Keď sa brali vzorky zeminy v hĺbke troch metrov, teda nie na povrchu, našli hmoty rôznej farby a charakteru, ktoré nepripomínali prírodné prostredie. V areáli sú aj kontaminované zeminy rôznych farieb.
Prečítajte si
V areáli Istrochemu našli jedy pred desiatimi rokmi. Je to katastrofa, tvrdia ekológovia

Zápach cítiť dnes aj v Žabom majeri. Čo to znamená?

Ak cítime zápach, niečo sa uvoľňuje do ovzdušia. V prípade Žabieho majera to je benzén, čo je prchavá látka, ktorá sa uvoľňuje do ovzdušia a ohrozuje ľudí cez dýchacie cesty.

O Vrakuni sa hovorí dlhodobo ako o veľkej environmentálnej záťaži. Na základe čoho hovoríte, že areál Istrochemu je väčšia záťaž ako Vrakuňa?

Na Vrakunskú skládku sa vyvážal odpad len v istej fáze prevádzky závodu. Areál Istrochemu je poznačený celou výrobou – pesticídov, hnojív, trhavín, kyseliny sírovej. Priamo v areáli našli viaceré zdroje znečistenia – skládky odpadu, miesta, kde vylievali tekutý odpad. Ale kontaminované sú aj budovy a sklady, zo správy prieskumnej spoločnosti vyplýva, že k únikom a nešetrnému správaniu k životnému prostrediu dochádzalo počas celého výrobného procesu. Unikali suroviny, medziprodukty, produkty aj odpad. Škála znečistenia aj počet látok, ktoré unikli, je tak väčšia ako pri skládke vo Vrakuni. V správe sa výskumníci čudovali, aké veľké množstvo látok našli vo vrtoch. Ďalšia vec je, že v kontrolovaných vzorkách nachádzali nové látky. Nie všetky sa dali spojiť priamo s výrobou, ktorá tam prebiehala. Látky spolu už zreagovali. A ďalšia vec je, že pri mnohých látkach boli povolené limity prekročené aj tisícnásobne. Preto si myslíme, že je to väčšie ako skládka vo Vrakuni, ktorá je len zlomok z toho, čo sa dialo v areáli.

V rámci prieskumu urobili niekoľko stoviek vrtov. Aké nebezpečné látky tam našli?

V správe sa najviac zdôrazňovalo výrazné znečistenie pesticídmi. V minulosti boli ešte omnoho silnejšie ako tie dnešné. Pritom aj niektoré, čo sa používajú v súčasnosti, sú škodlivé zdraviu. Našiel sa tam napríklad nebezpečný pesticíd Lindan (karcinogénna látka, od roku 2009 zakázaná ako perzistentná organická látka – poznámka redakcie).

V správe ho opisujú aj ako bielu hmotu, ktorá mala niekoľko metrov a bola priamo v areáli. Lindan sa vyrábal len na niekoľkých miestach na svete a zistilo sa, že spôsobuje veľké zdravotné problémy. Problematické sú aj ťažké kovy – arzén, olovo a podobne. Problém bol aj v popolčeku, ktorý vznikal pri manipulácii s ťažkými kovmi. Tie zreagovali až tak, že dnes sú z nich plastické polotekuté hmoty. Majú schopnosť vsiaknuť aj sa pohybovať. Sú zakopané v hĺbke tri metre, takže je kontaminovaná zemina aj podzemná voda. Vytvorili tak kokteil látok, ktoré medzi sebou reagujú.
Areál Istrochemu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo taký kokteil môže spôsobiť?

Odpoveď nevedia ani odborníci na chémiu. Pri takto starých záťažiach, kde necháme chémii, nech si robí svoje, prichádzame k niečomu nepoznanému. Najhoršie na tom celom je, že netušíme, aké látky tam vznikajú. Jednotlivé látky môžu spôsobovať rakovinu, hormonálne ochorenia, ktoré napríklad spôsobujú problémy s počatím, ale aj predčasnú pubertu. To je prípad PCB, ktoré sa v areáli našlo tiež. Keď sa tieto látky zmiešajú, tak asi nemôžeme očakávať, že spôsobia menšie škody.

Keď to opisujete, vyzerá to laicky tak, akoby ľudia v závode zakopávali nebezpečné látky do zeme. Je táto predstava správna?

Nech to znie akokoľvek vulgárne, takto to bolo. V správe opísali, ako bežal cyklus výroby. Suroviny aj odpad boli často voľne položené v areáli. Vznikali tam divoké skládky, ku ktorým nebola žiadna dokumentácia. Teda nik nevedel, aké látky a odpad sa tam vyvážajú, zakopávajú či zasypávajú. Najšokujúcejšia bola informácia, že sa do mŕtvych ramien Dunaja vylievali a zakopávali odpady. Keď to nalejete do mŕtveho ramena, je jasné, že hrozí kontaminácia podzemnej vody.

Podzemná voda pod Istrochemom je podľa správy kontaminovaná?

Vieme povedať s istotou, že kontaminová je podzemná voda aj pôda v areáli.

Denník N našiel pri odoberaní vzoriek v Žabom majeri, ktorý susedí s Istrochemom a pod ktorým je skládka, kde vyvážali z Istrochemu odpad, rovnaké látky, aké sa uvádzajú v správe. Dá sa povedať, kde všade je kontaminácia rozšírená?

Nevieme to povedať presne. V správe pripravili matematický model, ale je to len počítačová simulácia. Je to dôležitá súčasť problému. Firma, ktorá robila geologický prieskum aj model, odporúčala vytvoriť prieskumné vrty mimo areálu závodu, aby sa zistilo, aká je realita.

Na Žabom majeri vedľa Istrochemu je veľká záhradkárska oblasť, v niektorých domoch tam obyvatelia žijú celoročne. V blízkosti areálu sú obytné domy aj detské ihrisko, kúsok odtiaľ je husto obývaná Trnávka. Nejde teda o vzdialenú, neobývanú oblasť. Môže kontaminácia opísaná v správe ohrozovať zdravie ľudí?

Problém je, ak ľudia nevedia o takomto riziku. Napríklad v blízkosti areálu bol nedávno vystavaný veľký bytový projekt. Ak sa kope do hĺbky, zvyšuje to riziko rozšírenia kontaminácie. Aj tepelné čerpadlá môžu prenášať nebezpečné látky priamo k ľuďom. Nebezpečné sú aj studne. Napríklad pri Vrakuni nevedeli, že nesmú používať vodu zo studne. Ďalšia vec je, že zemina je kontaminovaná len na území areálu, ale keďže sa voda šíri, môže dochádzať ku kontaminácii na nových miestach cez podzemnú vodu. V blízkosti sú aj rekreačné vodné plochy Kuchajda a Zlaté piesky. Dnes nevieme povedať, či je táto voda v poriadku, lebo to nik nemeral.
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vy by ste teda v okolí nebývali?

Bývam v okolí Slovnaftu (smiech). Nemalo by to byť o tom, že sa ľudia majú sťahovať z miest, kde je kontaminácia a možné riziko. Teraz by mal okamžite zasiahnuť štát.

Záťaž z výroby v Istrocheme je evidovaná vo voľne prístupnom informačnom systéme od roku 2009. Žabí majer je päť rokov medzi environmentálnymi záťažami. Preto sa pýtam, čo majú ľudia robiť, keď za tie roky štát v tejto veci razantne nekonal.

Kľúčové je, aby občania boli informovaní. Aby vedeli, čo im hrozí a ako sa majú chrániť. Teda, že nemajú používať studne, nemajú sa prechádzať okolo ramena „Smradľavka“, že možno nemajú v niektorom čase vetrať. To je prvý krok, aby sa mohli chrániť. Druhý krok musí byť vyvíjanie tlaku, aby záťaže štát odstraňoval. Je možné na ne použiť eurofondy. Teraz na Slovensko príde veľká pomoc určená na obnovu ekonomiky a aj minister Budaj povedal, že zvažujú, že by časť použili na ochranu podzemných vôd a sanovanie environmentálnych záťaží. Keď bol daný takýto sľub, my občania musíme vyvíjať tlak a kontrolovať, či sa to deje. Musíme na tom trvať.

Ministerstvo tvrdí, že sanácia by stála 350 miliónov eur. Budeme vedieť nájsť toľko peňazí na odstránenie jednej environmentálnej záťaže?

Štát v minulosti nebol schopný začať projekty, ktoré by pomohli s odstránením environmentálnych záťaží. Nevieme ani čerpať eurofondy. Ak niekto hovorí, že nie sú peniaze, zamyslela by som sa, či to nie sú výhovorky. V rámci pomoci Európskej únie má prísť za dva roky až osem miliárd, je na nás, ako ich efektívne využijeme. Dnes nás to bude stáť 350 miliónov eur, ale koľko nás to bude stáť o päť alebo 10 rokov? Je otázka, či škody, ktoré to spôsobí, sa budú dať ešte zvrátiť a či neprídeme o Žitný ostrov ako zásobáreň vody. Ak by sme to riešili pred desiatimi rokmi, možno by nás to stálo sto miliónov. Toto sa vo vzťahu k životnému prostrediu opakuje – nikdy to nevnímame ako prioritu, ale problémy si nás počkajú, dobehnú nás a stoja nás potom viac. Žitný ostrov je pre nás strategické bohatstvo, musíme si ho chrániť. Je to v skutočnosti veľmi dobrá investícia.

Máme sa obávať rizika, že Žitný ostrov bude kvôli Istrochemu znečistený?

V minulosti boli pre skládku vo Vrakuni dva pitné zdroje kontaminované. Mali by sme sa z toho poučiť. Nemáme dostatok informácií, nevieme, aký veľký je rozsah problému, nevieme, aké látky sa za ten čas vytvorili. Žitný ostrov je ohrozený.

Správa, ktorá opisuje znečistenie, má desať rokov. Aj keď bola utajená, bola uložená v štátnom Ústave Dionýza Štúra. Ako si vysvetľujete, že sa s ňou nič nedialo?

Ku geologickému zákonu bola pridaná vyhláška, ktorá umožňuje utajiť geologický prieskum. V niektorých prípadoch to dáva zmysel. Ak si dá firma urobiť geologický prieskum, či má napríklad nerastné bohatstvo na svojom pozemku, tak rozumiem, že to utaja. Ale bolo veľmi nezodpovedné, že sa nik nezamyslel nad možnosťou, že čo ak sa zistia vážne riziká alebo ohrozenie verejného záujmu a zdravia. V strane Spolu si necháme vypracovať právnu analýzu, či niekomu nevznikla povinnosť o tom informovať a konať. Ďalšia vec je, že súkromná firma má na výber rozsah utajenia aj dĺžku. V tomto prípade Istrochem využil maximálny rozsah a utajil všetko a maximálnu dĺžku desať rokov, čo bol strop.
Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď nezverejnil Istrochem správu, spôsobil verejné ohrozenie?

Podľa informácií, ktoré zatiaľ mám, bol postup v súlade so zákonom. Ale mali by sme vnímať aj morálnu povinnosť. Podľa mňa to spôsobilo verejné ohrozenie a nesplnili základné morálne povinnosti. Nemyslím si, že ich postup bol správny.

Zvažujete žalobu?

Zvažujeme podanie trestného oznámenia, ak právna analýza preukáže, že je na to dôvod. Pre súkromnú spoločnosť je jednoduchšie oddialiť čas, keď sa takéto niečo začne riešiť. Podľa mojich informácií ešte nie je určená zodpovedná osoba, teda je riziko, že náklady na sanáciu sa môžu deliť a nemusí to znášať len štát. Týmto rizikám sa chcela firma možno vyhnúť.

Čo by mal štát teraz pri Istrocheme urobiť?

Prvá vec je zmeniť zákon, aby nebolo možné naďalej utajovať správy, ktoré sa týkajú ohrozenia verejného zdravia či životného prostredia. Potrebujeme to nastaviť tak, aby nemohlo prichádzať k takýmto ekologickým katastrofám. Štát by mal preskúmať, či niekomu nevznikla povinnosť informovať v takejto závažnej veci. Druhá vec je, aby sa zaradili tieto lokality na sanáciu. Do roku 2021 beží program sanácie niektorých lokalít, tieto medzi nimi neboli. Mali sa len monitorovať. Je to pre nás silný signál, aby sme eurofondy využili na sanáciu prioritných environmentálnych záťaží.

Ako si vysvetľujete, že štát vie o stave v Istrocheme aj Žabom majeri a dodnes neurobil razantné kroky na zamedzenie šírenia?

Správa je utajená pred verejnosťou, ale štát k nej prístup má. Aj firma, ktorá prieskum realizovala, nabádala, aby sa začalo urýchlene konať. Aby sa začala prečerpávať znečistená voda v najviac zasiahnutých častiach, aby sa nezväčšovala kontaminácia. A tiež by sa malo začať pracovať na oddelení existujúcej kontaminácie podzemnej vody vodotesnou bariérou, aby sa zabránilo jej šíreniu. Tieto veci sa mali hneď po prieskume naštartovať.
Prečítajte si
Babišov Istrochem stále smradí a kazí Bratislave vzduch, v zle krytom kanáli tečie z fabriky zelená tekutina

Ani pri Vrakunskej skládke štát nezačal rýchlo konať. Prečo nie je pri záťažiach aktívnejší?

Prvý problém je, že nemáme monitorovacie vrty a štát tak nevie, kde má aký veľký problém. Netýka sa to len Bratislavy, ale všetkých vyše 2000 záťaží na Slovensku. Ak nemáme monitorovaciu sieť, je tu vždy priestor, aby štát neprebral zodpovednosť. Musíme vedieť, že máme problém, aby sme začali konať. V minulosti sme sa k životnému prostrediu správali veľmi nešetrne a vznikli na mnohých miestach obrovské problémy. Niekedy je pre kompetentných jednoduchšie vopchať hlavu do piesku, nezaoberať sa tým a tváriť sa, že neexistuje. Ďalší problém je, že verejná správa nie je transparentná. V niektorých prípadoch existujú korupčné schémy, napríklad pri skládke odpadov na Lieskovskej ceste medzi súkromníkmi, k okresnému úradu až po odbor životného prostredia.

Verejnosť má informácie o Žabom majeri aj skládke vo Vrakuni, ale silnejší tlak, aby štát tieto veci riešil, neprichádza. Čím to je?

Životné prostredie nikdy nebolo prioritou. Bol to rezort len do počtu. Keď tomu štát nedáva dôležitosť, nedávajú tomu dôležitosť ani obyvatelia. Chýba povedomie, do akej miery životné prostredie ovplyvňuje zdravie ľudí. Vieme, že znečistenie ovzdušia na Slovensku spôsobuje ročne asi 5400 predčasných úmrtí. Celkovo ide o vyše 8-tisíc predčasných úmrtí ročne pre znečistené prostredie. To je viac ako počet úmrtí na dopravné nehody alebo alkoholizmus, ktoré vnímame ako problém. Ale životné prostredie ako problém nevnímame. Chýba osveta a ľudia nevedia, ako veľmi to je dôležité. S tými problémami žijú roky a nevzbudzuje to v nich strach. Druhá vec je, že niektorí ľudia vedia, že žijú na kontaminovanej pôde a vode, a aj tak používajú vodu zo studní aj na pitie. Akoby informácie, s ktorými sa nevieme zžiť, radšej vypustíme, aby sme vôbec v tom prostredí mohli žiť ďalej.
Tamara Stohlová

Aktivistka a analytička v oblasti životného prostredia. Je členkou strany Spolu, pracovala na programe pre životné prostredie. Vyštudovala strategický manažment vo Veľkej Británii a v Holandsku.

Pracovala v oblasti financií, pre Transparency International Slovensko a pre OECD. Venuje sa témam ekologického poľnohospodárstva, udržateľnej spotreby, stravovania a práv zvierat.

Koronavírus5. júna 2020 11:37
Cestovateľský semafor. Kam Slováci môžu a nemôžu vycestovať (interaktívna mapa)
Daniel KerekesDaniel Kerekes

Hranice medzi Českom, Maďarskom, Rakúskom a Slovenskom sú od piatka rána pre občanov týchto krajín otvorené bez obmedzení. Pozrite sa, do ktorých ďalších krajín je možné vycestovať bez nutnosti karantény či negatívneho testu.

Česká vláda tento týždeň zverejnila mapu, na ktorej boli štáty Európskej únie vyfarbené farbami semafora. Malo ísť o mapu, ktorá znázorňuje bezpečnostnú situáciu, respektíve bezpečnostné riziko vycestovania do oných krajín.

Červená farba znamenala vysoké riziko, oranžová stredné a zelená nízke. Mapa sa však v mediálnom priestore začala nesprávne interpretovať ako cestovateľský semafor. Problémom takej interpretácie je to, že mapa, respektíve semafor, síce hovorí, z ktorej krajiny sa môžu Česi vrátiť bez nutnosti karantény, no nehovorí, či do danej krajiny je vôbec možné legálne vycestovať.

Príkladom je napríklad Poľsko. To má na mape zelenú farbu, je tam teda bezpečne a po návrate do Česka sa nevyžaduje karanténa. No reálna možnosť Čechov – a Slovákov tiež – vycestovať do Poľska je veľmi limitovaná, keďže Poľsko má hranice zavreté aj naďalej.

Preto je pre verejnosť väčší zmysel spraviť semafor podľa toho, či do danej krajiny je vôbec možné vycestovať.

Denník N takýto semafor pre slovenských občanov vytvoril. Podľa informácií, ktoré o krajinách uvádza slovenské ministerstvo zahraničných vecí, sme krajiny rozdelili do troch skupín:

zelená – do krajiny je možné vycestovať bez nutnosti karantény či negatívneho testu;
oranžová – do krajiny je možné vycestovať, ale za určitých podmienok (práca v krajine, nutnosť karantény, negatívny test) a
červená – do krajiny je pre bežného Slováka (nie diplomata či kamionistu) nemožné vycestovať.

Pri rozdelení krajín sme nezohľadňovali podmienky potenciálneho návratu na Slovensko. Až na niekoľko výnimiek musia Slováci pri návrate z cudziny absolvovať karanténu.

Flourish logoA Flourish map

Napríklad hranice medzi Českom, Maďarskom, Rakúskom a Slovenskom sú od piatka rána pre občanov týchto krajín otvorené bez obmedzení, to znamená, že ani pri návrate od susedov nemusíte podstúpiť karanténu, prípadne mať negatívny test. Hranice pre krajiny EÚ otvorilo aj Taliansko, ale pri návrate na Slovensko už musíte absolvovať 14-dňovú karanténu.

Po kliknutí na konkrétnu krajinu sa vám zobrazia aj informácie o epidemiologickej situácii v krajine a v prípade oranžových krajín aj krátka poznámka o podmienkach vstupu.

Je potrebné tiež dodať, že niektoré krajiny majú svoje hranice otvorené, ale pre Slovákov môže byť prakticky problematické až nemožné sa do nich dostať, keďže letecká doprava je výrazne obmedzená a tranzity cez iné krajiny nemusia byť povolené.

Krajiny, o ktorých ministerstvo zahraničných vecí neuvádza cestovateľské informácie v súvislosti s pandémiou koronavírusu, nemajú žiadnu z farieb semaforu.

Informácie a podmienky vstupu do jednotlivých krajín sa môžu rýchlo meniť. Pred akýmkoľvek vycestovaním do cudziny odporúčame oboznámiť sa s oficiálnymi úradnými informáciami danej krajiny.

Interaktívna mapa má informatívny charakter, ministerstvo zahraničných vecí pre pokračujúcu koronakrízu naďalej „odporúča občanom Slovenska necestovať do žiadnej krajiny sveta“.

Ako Trnava prilákala ďalšieho developera
Ako Trnava prilákala ďalšieho developera
Zdroj: TERRA TRNAVIA / CAKOV & PARTNERS
Diskusia (0)
Uložit článok
Zdieľať článok

17.6. 2019 7:01 Keď pred rokmi do Trnavy zamierila automobilka PSA, naštartovalo to výstavbu stoviek bytov v meste a okolí. Časť z nich postavili súkromní investori, zvyšok realizovala radnica vo vlastnej réžii. No potom zostalo nadlho ticho. Veľkí developeri Trnavu veľmi „neriešili“, po kríze sa zameriavali primárne na prebúdzajúci sa realitný trh v neďalekej Bratislave, vzdialenej autom i vlakom pol hodiny cesty. Zmena prišla v roku 2011, keď sa spoločnosť Lucron Development rozhodla pre vybudovanie novej štvrte Arboria. Tá v prvej etape prináša mestu 1 500 bytov a neskoršie sa chce rozrásť na dvojnásobok – počíta s ďalšími 1 600 jednotkami.

Z hľadiska rozsahu v súčasnosti ide s petržalskými Slnečnicami o najväčšie rezidenčné projekty na Slovensku. Z pohľadu rozvoja Trnavy v najbližších rokoch to však nie je všetko. Neďaleko Arborie ožíva rozsiahly projekt Nová Trnava, ktorý ponúkne 1 300 bytov. V meste s necelými 65-tisíc obyvateľmi pribudne v najbližších rokoch len v týchto dvoch projektoch takmer 3-tisíc bytov.
Od Azetu k realitám

Pre najnovšiu investíciu v Trnave sa rozhodol podnikateľ Roman Dzamko, ktorý sa pohybuje už dlhšie aj v realitnom biznise, no známy je najmä ako bývalý spolumajiteľ kedysi najväčšieho internetového portálu Azet.sk. Do realít sa popri médiách a informatike pustil v roku 2009, keď s partnermi realizoval projekt územia na výstavbu vyše 300 rodinných domov v Rajke.

K spoluinvestorom patril aj pri komplexe Tri vody v Malinove, v rámci zoskupenia investorov G4 sa zas podieľal na financovaní niekoľkých bytových projektov v Bratislave. „Boli aj menšie projekty – Slnečné pozemky v Bernolákove a Budatíne, ale potom sme začali hľadať niečo väčšie, kde by sme mohli vytvoriť pridanú hodnotu, niečo, na čo by sme mohli byť hrdí. Prišla možnosť v Trnave,“ približuje.

Podiel zelene je v projekte nad požadovanými normami, počíta sa aj s veľkým parkom

Trnavu si vybral podľa vlastných slov aj pre jej blízkosť k hlavnému mestu. „Hľadal som územie, ktoré by bolo na dojazd z Bratislavy. Trnava bola z tohto pohľadu dobré riešenie. Postupne som opustil projekty mimo Slovenska práve pre časovú náročnosť cestovania. Pravidelne som chodil do Prahy či Londýna, ale už som mal toho dosť,“ hovorí otvorene.

Pozemky na výstavbu sa v Trnave nachádzajú na sídlisku Družba neďaleko Športového areálu Lokomotíva, ktorého súčasťou sú futbalové ihriská, tenisové kurty či kúpalisko. Z opačnej strany susedia so závodom ŽOS podnikateľa Vladimíra Poóra, ktorý v meste takisto staval byty, ale v menšom.

Ako Trnava prilákala ďalšieho developera

Hmotovo-priestorové riešenie zóny Nová Trnava Zdroj: TERRA TRNAVIA / CAKOV & PARTNERS

V prípade nezastavanej pôdy na Družbe počíta územný plán s funkciou bývania. V minulosti tu už projekt tohto typu kreslili, no zostal iba na papieri. „Videli sme pôvodné návrhy, žiaľ, nikdy sa nerealizovali. Aj preto, že územie nebolo kompletne scelené – neboli vyriešené prístupové komunikácie, napojenia sietí, prechádzalo by sa cez pozemky iných vlastníkov. Nám sa územie podarilo sceliť, má vyše 11 hektárov a začali sme riešiť prvotný koncept urbanizácie,“ vysvetľuje R. Dzamko. Asi 40 percent územia kúpili od správcu konkurznej podstaty, zvyšok od skupín vlastníkov, ktorých boli desiatky až stovky.

Trnava má jasnú víziu, akým spôsobom chce rozvíjať túto časť mesta v lokalite s historickým názvom Prúdy. „Územnoplánovacia informácia tu bola – na rozdiel napríklad od Bratislavy – veľmi detailne spracovaná. Bolo teda exaktne definované, čo tam mesto chce,“ chváli situáciu aj celkovú komunikáciu s úradmi a so zástupcami mesta R. Dzamko. To sa o projekt, samozrejme, zaujíma – rieši sa totiž podoba veľkého sídliska, navyše v území, kde sa do budúcna ráta s ďalšou urbanizáciou až smerom k obchvatu.
Štvrť pre 3 200 ľudí

Koncept novej rezidenčnej štvrte zveril R. Dzamko skúsenému ateliéru Cakov & Partners. Zvažovala sa aj architektonická súťaž, no napokon išlo o priame zadanie. „Bola to takpovediac stávka na istotu, navyše to pomohlo s časovou efektívnosťou, lebo projekt sme potrebovali nakresliť ešte pred sceľovaním územia. Nechceli sme v tom čase hovoriť o projekte na verejnosti. Je pochopiteľné, že keď sceľujete územie, rokujete s mnohými vlastníkmi a ich očakávania sú rôzne. Ak projekt medializujete, ešte sa zväčšujú a vyskočia rádovo inam.“

Ako Trnava prilákala ďalšieho developera

Zdroj: TERRA TRNAVIA / CAKOV & PARTNERS

Developer tvrdí, že výsledkom má byť kvalitný projekt s jasným architektonickým konceptom, ktorý zahŕňa zelené strechy, vnútrobloky a dobrú občiansku vybavenosť. „Od začiatku sme sa snažili projekt nastaviť kvalitatívne čo najvyššie, pretože chceme, aby obsahoval prvky pre komfortné bývanie. Keďže robíme nové územie s celým konceptom, ideme na najvyšší štandard hlavne pre peších a cyklistov. Asi len raz za život máte šancu robiť urbanizáciu nového sídliska. Pozeráme sa na to ako na celok s cieľom vytvoriť územie pre budúci kvalitný život komunity obyvateľov,“ tvrdí R. Dzamko.

Nová Trnava obsiahne 19 rezidenčných domov a osem kombinovaných objektov s funkciou služieb – nebytových priestorov, apartmánov a bytov. Domov tu má nájsť vyše 3 200 ľudí. Väčšina domov je päťpodlažných s ďalším ustúpeným podlažím, zvyšok sú osempodlažné objekty. Menšie domy budú mať zošikmenú atiku, ktorá bude kopírovať výškovú zmenu ustúpeného podlažia, vyššie domy sú navrhnuté s plochou strechou.

Ako Trnava prilákala ďalšieho developera

Zdroj: TERRA TRNAVIA / CAKOV & PARTNERS

Jednotlivé bloky budú uložené na polozapustenom suteréne – v podzemných garážach vznikne dovedna 1 354 parkovacích miest pre autá a ďalšie sloty na parkovanie bicyklov. Vnútrobloky nad garážami sú riešené so zelenými parkovými plochami, vysokou zeleňou, chodníkmi pre peších a vyhradenými plochami na detské ihriská. Komunikácie okolo blokov budú vybavené parkovacími plochami – na teréne bude 530 stojísk – a lemované stromovými alejami.
Nový bulvár aj veľký park

Štvrť predelí centrálny bulvár, ktorý vznikne takmer 400-metrovým predĺžením Spartakovskej ulice. Na to je vytvorená už roky rezerva a vydané územné rozhodnutie. Ulica sa dopravne napojí kruhovým objazdom. Druhý prístup do štvrte bude z opačnej strany – z Koniarekovej ulice. Počíta sa tu aj s vybudovaním zastávky MHD.

Práve objekty, ktoré budú lemovať bulvár, prinesú popri bytových jednotkách prvky občianskej vybavenosti. Budú sa nachádzať v dvoch a niekde troch najnižších podlažiach. „Mix zatiaľ ťažko odhadnúť, určite sa tam budú vedieť uplatniť klasické maloobchodné predajne a služby, ktoré budú obsluhovať nové územie. Vznikne tam aj pár drobných kancelárií, nie je to však projekt s toľkými nebytovými priestormi, aby tam vzniklo akékoľvek kancelárske centrum. Je to územie na bývanie, iné typy využitia by mali byť len na obsluhu územia. Nevznikne tu ďalšie centrum, obchodné zóny má mesto inde,“ uvádza R. Dzamko.

Je to územie na bývanie, iné typy využitia by mali byť len na obsluhu územia

Komplex dotvára ďalší samostatne stojaci objekt občianskej vybavenosti, kde môže byť škôlka, škola, domov sociálnych služieb, senior house či zdravotnícke zariadenie. „Dnes to ešte nevieme presne povedať, bude záležať na tom, po čom bude dopyt obyvateľov.“

Ako Trnava prilákala ďalšieho developera

Zdroj: TERRA TRNAVIA / CAKOV & PARTNERS

Podiel zelene je v projekte nad požadovanými normami, počíta sa aj s veľkým parkom. V projekte sú nakreslené segregované cyklotrasy vrátane napojenia na ešte len navrhnuté trasy, ktoré sa chystá budovať mesto. V projektovej dokumentácii sa odhad celkových nákladov na vybudovanie štvrte pohybuje na úrovni takmer 159 miliónov eur.
Potenciál Trnavy

Celkovo v rámci Novej Trnavy vznikne 1 300 bytov. „Snažíme sa odvíjať od dopytu, v projekte sú aj nadštandardné štvorizbové byty s terasami, dopyt je však podobný ako v Bratislave – preto ide primárne o mix 2-izbových a 3-izbových jednotiek. Väčšina bytov má lodžie, nejdeme cestou balkónov. Počíta sa aj s drobnými predzáhradkami,“ približuje R. Dzamko.

Bytový fond mesta sa po dokončení Novej Trnavy zväčší o sedem-osem percent. V meste v minulých rokoch fungoval najmä sekundárny trh, novostavby veľmi ľudia nemali kde kupovať s výnimkou menších projektov. Zmenila to spomínaná Arboria, kde Lucron Development nabral odvahu ísť mimo hlavného mesta a dokazuje, že ambiciózny ucelený projekt možno realizovať aj inde. Stavia sa po etapách v mierke, ktorú trh dokáže prijať – celú štvrť v Arborii plánujú dokončiť v roku 2030.

Ako Trnava prilákala ďalšieho developera

Zdroj: TERRA TRNAVIA / CAKOV & PARTNERS

Podobnou cestou chce ísť R. Dzamko, ktorý výstavbu Novej Trnavy odhaduje na osem-desať rokov. Stavať by chceli začať na budúci rok. „Analýzy vychádzajú z toho, že trnavský región má obrovský potenciál, samozrejme, pri rozumne nastavenej cene, ktorú stanovuje trh. Arborii sa darí predávať dobre. Naša výstavba nebude za dva roky, celý ten komplex sa stavia etapovito, rýchlosť výstavby reguluje aj v Bratislave developer na základe dopytu. Podobná situácia bude aj v Trnave, ni- kto neočakáva, že sa to predá hneď,“ hovorí.

Chýr o rýchlom rozvoji Trnavy sa v každom prípade nesie dlhšie. V meste nie je kúpyschopnosť obyvateľstva taká vzdialená od Bratislavy, ceny bytov sú zároveň stále nižšie ako v hlavnom meste. Trnava už dávno nechce byť iba študentským mestom či vzdialenejším „satelitom“ metropoly, ale plnohodnotným sídlom s kvalitnou občianskou vybavenosťou. Jej atraktivitu posilnila City Arena s novým futbalovým štadiónom.

Mesto k tomu pridalo vlastné projekty ako upravené centrum, budovanie parkov a verejných priestranstiev či obnovu sídlisk a historických objektov. Kroky iniciovala radnica vo zvýšenej miere po tom, čo na nej prišlo ku generačnej výmene na čele s primátorom Petrom Bročkom. Mnohí obyvatelia sa zhodujú, že do mesta sa vracia život. Aj to môže byť jedným z faktorov, prečo developeri Trnave veria. R. Dzamko predpokladá, že mestu sa v ďalších rokoch podarí svoj potenciál rozvinúť ešte viac. „Je to aj o tom, aby ľudia ‚našli‘ Trnavu – pre Bratislavčanov alebo ľudí, ktorí sa sťahujú na západ, je ešte neobjavená a očakávam, že sa to zmení.“

Vychádza pri tom aj z výborného dopravného napojenia na Bratislavu. „Do budúcna môže byť pre človeka, ktorý sa rozhodne bývať v byte, výhodnejšie vybrať si Trnavu ako dedinu v okolí Bratislavy. Cesta mu totiž môže trvať kratšie ako zo satelitu, ktorý nie je obslúžený železnicou, teda sú tam zápchy. Navyše, Trnava má kvalitnú občiansku vybavenosť – človek tam skoro všetko vybaví. Na rozdiel od obyvateľov satelitov, ktorí majú služby limitované a za veľa vecami musia cestovať do Bratislavy,“ myslí si R. Dzamko.

Hoci si je vedomý, že cenovky bytov budú musieť nastaviť nižšie ako v Bratislave, výhodou môže podľa neho byť zatiaľ nižšie konkurenčné prostredie, aj keď v podobe Arborie má Nová Trnava súpera viac než zdatného. Pribudnúť môžu aj ďalší – projektov sa v meste pripravuje viacero. „Zatiaľ sa však väčšiemu rozvoju nik nevenuje a to je výzva. Najmä ak zohľadníme, že Trnava je vhodná alternatíva na bývanie aj pre tých, ktorí majú centrum záujmu v Bratislave,“ dodáva R. Dzamko.  
Na papieri sú aj ďalšie veľké projekty

Developerský boom v Trnave by bol ešte väčší, ak by nestál projekt premeny areálu bývalého cukrovaru.

Ide o vyše 20-hektárové územie v dotyku s historickým centrom, kde chátrajú budovy 150-ročnej bývalej fabriky na výrobu cukru s charakteristickým komínom, patriacim k dominantám mesta. Štyri budovy v rámci trnavského cukrovaru sú pamiatkovo chránené. Majiteľ areálu v súčasnosti zvyšné priestory prenajíma menšm prevádzkam respektíve ako sklady.

Developerský projekt je tu nakreslený dlhšie, mesto ho podmieňovalo výstavbou okolitej dopravnej infraštruktúry. To však nebolo investorom po vôli vzhľadom na značné dodatočné náklady. Kedy by sa tu s výstavbou mohlo začať, je tak otázne. Spoločnosť United Industries podnikateľa Eduarda Šeba žiadala o povolenie zmeny územného plánu zóny ešte v roku 2015. Mesto ju chce riešiť v najbližšom období v jednom celku s centrálnou zónou. Investor aktuálne predložil do procesu EIA 1. etapu projektu. V cukrovare plánuje v roku 2021 začať stavať byty a občiansku vybavenosť. V prípade chránených objektov mestskí poslanci hovorili aj o hoteli či obchodnom centre. Celý projekt je takisto rozpracovaný na viac rokov.

Ako Trnava prilákala ďalšieho developera

Areál trnavského cukrovaru Zdroj: TASR

V susedstve cukrovaru medzičasom odštartovala výstavba deviatich bytových domov a 130 pozemkov pre rodinné domy v projekte Felbanka. V tejto časti mesta sa stavia aj menší bytový dom Na kopánke so 48 jednotkami, ďalšie projekty s desiatkami bytov sa realizujú v centre. Na južnej strane Trnavy sa zároveň pokračuje s projektom Miko, ktorý prinesie po dokončení vyše 400 bytov. Realizuje ho developer Ismont, ktorý k nemu pripojí v ďalšej etape kancelársko- -obchodný komplex Island.

Ďalší z veľkých zámerov zatiaľ neprešiel cez mesto ani ochranárov – na vyše 17 hektároch chcela obytnú zónu Nová Kopánka na Malženickej ceste stavať spoločnosť Energoprim, ktorá takisto radnicu žiadala o zmenu územného plánu. Okrem bytov plánuje vybudovať školu, škôlku a gymnázium vrátane verejných športovísk. Ochranári sú proti výstavbe, pretože na území sa nachádza významný biotop chránených živočíchov. Negatívne stanovisko vydal aj odbor územného rozvoja a koncepcií, podľa ktorého sa Trnava chápe ako kompaktné bodové mesto, preto boli eliminované snahy o rozvoj funkcií bývania v satelitoch. Povolením projektu by podľa posudku prišlo k opätovnému podaniu žiadostí aj v ďalších okrajových lokalitách. Mestskí poslanci mali o zámere rokovať v apríli, investor napokon požiadal o stiahnutie materiálu.

#Trnava

17.6. 2019 7:01
Martin Poláš