Spoiler
Diaľnice a cesty
Ako skončili talianski manažéri z Mochoviec a prečo majú problém s políciou španielski stavitelia obchvatu
Daniela Krajanová
Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Pred niekoľkými dňami zadržala bratislavská kriminálka na pár dní nemeckého manažéra španielskych staviteľov bratislavského obchvatu Michaela Heerdta. Staviteľská firma D4R7 vtedy reagovala, že nerozumie policajnému zásahu v situácii, keď je každý z firmy ochotný prísť na požiadanie vypovedať. Nepozdávali sa jej ani podmienky zaistenia šéfa firmy.
Aj po pondelkovom rozhodnutí súdu zostáva Heerdt voľný, ale stále je obvinený. Podobne je na tom aj jeho predchodca v staviteľskej firme D4R7 Juan José Bregel Serna, ktorý už pre firmu pracuje v londýnskom Silvertowne.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltru každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
O Heerdtovom uvoľnení zo zadržania rozhodol súd. Prokurátor sa však odvolal, a tak sa o tom, či ostane na slobode, rozhodovalo v pondelok opäť.
„Krajský súd v Bratislave nevyhovel sťažnosti prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave a ponechal obvineného na slobode s nariadením povinností a obmedzení,“ povedal hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.
Heerdt reagoval, že rešpektuje rozhodnutie a je odhodlaný ďalej úspešne brániť svoju bezúhonnosť a dobrú reputáciu.
Na súde tiež oznámil, že v júli by sa podľa platných povolení mohli otvárať prvé úseky autostrády od Holíc pri Dunajskej Strede po Rovinku.
Farebne sú označené jednotlivé úseky projektu bratislavského obchvatu (D4) a jeho napojenie na Dunajskú Stredu (R7).
Heerdtov právny zástupca konštatoval, že „súd vnímal aj základné princípy právneho štátu a to, že v zásade spôsob obmedzenia osobnej slobody nebol primeraný“.
Prokurátor očakáva ďalšie výsluchy svedkov a pokračovanie konania.
Pripomeňme, že na obchvate polícia momentálne vyšetruje 9 trestných vecí.
Toľko vieme od hlavných aktérov, súdov a polície. Podľa nej Španieli čelia podozreniu, že nelegálne ťažili štrk v Dunajskej Lužnej, časti Jánošíková, čím ohrozili a aj poškodili životné prostredie. Na včasnú náhradu ujmy firme už skôr zaistili vyše 12 miliónov eur, ktoré mala nachystané na výplaty zamestnancom a dodávateľom.
Bližšie informácie polícia nepodáva, naznačuje, že sa obáva marenia vyšetrovania.
Príbeh z Mochoviec
Osud zahraničných manažérov na bratislavskom obchvate pripomína príbeh talianskeho exšéfa Slovenských elektrární Paola Ruzziniho, ktorého približne pred rokom zadržala NAKA po prílete z Milána na Slovensko. Ďalším obvineným sa mal podľa médií stať bývalý člen predstavenstva elektrární Nicola Cotugno.
To sa stalo v apríli 2019, zatiaľ nikto nie je vo väzbe. „V uvedenej trestnej veci bolo ešte v marci 2019 vznesené obvinenie dvom osobám za spáchanie obzvlášť závažného zločinu porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, išlo o dvoch bývalých predstaviteľov spoločnosti Slovenské elektrárne. Väzobne stíhaný nebol ani jeden z obvinených. Vyšetrovanie plynulo pokračuje, sú vykonávané procesné úkony, pričom toho času nie je možné určiť termín ukončenia vyšetrovania, a to aj vzhľadom na závažnosť a rozsiahlosť veci,“ odpísali z policajného prezídia.
Dodajme, že v tomto prípade ani nepadol návrh na väzbu, zadržaný bol po výsluchu so súhlasom dozorujúceho prokurátora prepustený. Polícia totožnosť obvinených neuvádza.
Kým problém v Mochovciach má pod sebou NAKA, vyšetrovanie bratislavského obchvatu vedie špeciálny tím D4R7 zriadený na odbore kriminálnej polície na Krajskom riaditeľstve policajného zboru Bratislava.
Kým bude jasné, či príbeh Michaela Heerdta a jeho predchodcu Bregela bude viac alebo menej kopírovať osudy talianskych manažérov z Mochoviec, stavitelia bratislavského obchvatu tvrdia, že k žiadnemu poškodeniu životného prostredia z ich strany nedošlo. Nepriamo však pripúšťajú možný problém s povoleniami ťažby, ale medzi jedným a druhým vidia významný rozdiel.
„Aj keby pre niektorú činnosť chýbali niektoré povolenia, neznamená to automaticky, že by táto činnosť ohrozovala alebo poškodzovala životné prostredie. Trestné stíhanie je pritom vedené nie pre údajnú nelegálnosť stavebnej činnosti, ale pre údajný trestný čin ohrozovania a poškodzovania životného prostredia,“ napísali začiatkom minulého týždňa stavitelia. Pripomenuli, že odmietajú aj zodpovednosť za prípadné pochybenia v povoľovacom procese. Pravdepodobne preto, že túto agendu zverili inej firme.
O čo teda mohlo ísť?
S najväčšou pravdepodobnosťou stavitelia obchvatu narazili na starostu Dunajskej Lužnej Štefana Jurčíka (nezávislý kandidát). Ten hovorí, ako chceli stavitelia miestnu ornú pôdu použiť na ťažbu štrkopiesku.
„To je nesúlad s územným plánom obce, lebo sa tam neuvažuje o žiadnej ťažbe štrkopieskov, to je orná pôda. Nedostali územné rozhodnutie, ktoré by im túto činnosť povolilo,“ tvrdí starosta Dunajskej Lužnej Jurčík.
Kde sa malo ťažiť:
Zdroj: zbgis
Toto je zrejme dôvod, prečo aj Španieli pripúšťajú možný problém okolo legálnosti celej posudzovanej akcie (prvostupňové územné rozhodnutie Okresného úradu Bratislava ešte nie je právoplatné). No stoja si za tým, že keby to tak aj bolo, nedošlo podľa nich k poškodeniu životného prostredia, a predpokladajú, že ani k jeho ohrozeniu.
Vyšetrovateľ problém so životným prostredím zrejme vidí.
Rozdiel môže teoreticky spočívať aj v pohľade na informácie, že sa mala odťažiť časť pôdy a pôda zasa chráni podzemné vody. Čím je vrstva menšia, tým je väčšie riziko, že ak sa na miesto zanesie nebezpečný materiál, vsiakne do pitnej vody, vysvetľuje Jurčík.
„Lokalita, kde prebehla ťažba, je chránená vodohospodárska oblasť. Tam zo zásady nepovoľujeme takéto veci. Oni išli do hĺbky asi 5 metrov, u nás je spodná voda približne 5,5 – 6 metrov,“ vraví starosta Jurčík.
Spodnú vodu podľa jeho slov neodkryli a zatiaľ nemá vedomosť o tom, že by sa do nej dostali nebezpečné látky. Boli však pokusy vyťaženú časť prekryť, ale to nie je možné úplne, kým sa veci nedoriešia, hovorí Jurčík.
To môže byť aj druhá časť problému: kto zaplatí navrátenie ornej pôdy do pôvodného stavu, keby sa ukázalo, že sa to musí stať, a do akej miery je aktuálny stav územia riešený podľa očakávania. Dnes je podľa informácií Denníka N problematický pozemok najmenej zatrávnený a odklon povrchu od podzemnej vody sa zväčšil.
D4R7
Na druhej strane je otázka, či a do akej miery sa štrk z podobnej lokality môže získavať s príslušnými dokumentmi s podmienkou zabezpečenia ochrany a neodkrytia spodnej vody.
„Podľa znaleckého posudku bolo vyťaženie štrku realizované v súlade s plánom využitia zemníka, teda ložiska nevyhradeného nerastu – štrkopiesku – v katastrálnom území Jánošíková, a nikdy nedosiahlo hladinu podzemnej vody. Ťažba sa uskutočnila v období júl – október 2018,“ dozvedeli sme sa od staviteľov.
Čo sa dialo na úradoch
Kým k tomuto došlo, na úradoch prebiehali relatívne dlhé procesy a odvolania. Ich detaily a súbežnosť s ťažbou nie sú celkom známe.
Istejšie je, že Španieli sa približne v roku 2017, pravdepodobne cez prostredníkov, obrátili na bratislavský okresný úrad a ten im dal podľa Jurčíka za pravdu. Postaral sa o to odbor bytovej výstavby.
Starosta tvrdí, že takúto kompetenciu okresný úrad ani nemal. Okresný úrad píše, že mal, pretože podľa neho Dunajská Lužná nekonala.
Starosta Jurčík sa obrátil s odvolaním proti rozhodnutiu okresného úradu a uspel. „Predmetné konanie bolo právoplatne ukončené rozhodnutím ministerstva dopravy a výstavby, keďže návrh v čase konania a rozhodovania nebol v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou,“ odpísali z okresného úradu.
Aj ministerstvo dopravy potvrdzuje, že celá vec skončila u nich. „Ministerstvo ako príslušný správny orgán vydalo 6. marca 2018 rozhodnutie, ktorým v odvolacom konaní zrušilo rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky (ktoré bolo v prospech povolenia ťažby), zo dňa 24. novembra 2017,“ píše ministerstvo dopravy.
Dodalo, že rozhodnutie Okresného úradu Bratislava zrušilo preto, že návrh bol v rozpore so zákonom, a to so záväznými regulatívmi územnoplánovacej dokumentácie Bratislavského samosprávneho kraja a územného plánu obce Dunajská Lužná. Rozhodnutie ministerstva nadobudlo právoplatnosť dňa 27. marca 2018.
Ani to ešte nebol koniec. Proti rozhodnutiu ministerstva podal navrhovateľ podnet, žiadal jeho preskúmanie mimo odvolacieho konania. „Minister dopravy listom (zo dňa 17. mája 2018) odpovedal, že v konaní a rozhodnutí ministerstva nezistil nezákonnosť,“ píše rezort dopravy.
Nie je celkom jasné, do akej miery ministerstvo riešilo iba kompetenčný spor, ministerstvo kompletné dokumenty doručuje iba účastníkom konaní, na okresnom úrade listiny vyhľadávajú v archíve. „Dôvodom vyhovenia opravnému prostriedku neboli otázky súvisiace s ochranou životného prostredia. Územné konanie pritom dodnes nebolo ukončené,“ písali už začiatkom týždňa španielski stavitelia.
Najneskôr vtedy však teoreticky mohli mať Španieli alebo ich sprostredkovateľ povolení, či subdodávateľ pochybnosť aspoň o tom, či nemôže byť prípadná ťažba problematická. Podľa dokumentov, ktoré má Denník N k dispozícii, mohla byť ťažba na mieste zaznamenaná v júni 2018.
Obec Dunajská Lužná začala vo veci aj konanie o priestupku. Na to sa podľa tamojšieho stavebného úradu raz nedostavili za druhú stranu kompetentné osoby a prišla aj osoba, ktorá sa ani nepredstavila.
Ako sa na obci dozvedeli o ťažbe? „My sme sa to dozvedeli len tak, že nám obyvateľ obce zatelefonoval, že či vieme, že sa tam bagruje,“ hovorí starosta Jurčík. „Teda na základe podnetu sme museli konať – v opačnom prípade by obec mohla čeliť trestnému oznámeniu za to, že vedela o podozrení zo spáchania trestného činu a nekonala,“ uzavrel Jurčík.
Stavbári opakujú, že čo sa týka ochrany prírody či ďalších okolností, majú všetky potrebné znalecké a odborné posudky o tom, že nimi plánovaná činnosť bola v súlade s platnou legislatívou o ochrane životného prostredia.
„Policajný vyšetrovateľ sa rozhodol závery z týchto posudkov nepovažovať za relevantné. Namiesto toho sa spolieha na znalecký posudok, ktorého záver o vzniku škody na životnom prostredí sa opiera iba o výsledky vizuálnej obhliadky lokality, bez vykonania presných meraní a testov kvality jednotlivých zložiek životného prostredia,“ tvrdia stavitelia obchvatu.
Píšu tiež, že policajný posudok určil výšku údajnej škody cez odhad trhovej ceny vyťaženého štrku, a to bez ohľadu na to, koľko zaň stavitelia zaplatili. Tvrdia, že opäť nespojil odhady s avizovanými škodami na životnom prostredí.