Tak... a my máme v blízkej rodine psychopatku. Má pravdepodobne paranoidnú poruchu osobnosti. Píšem pravdepodobne, lebo ona stále dookola tvrdí, že nie je psychiatrický pacient. Je dosť možné, že okrem prítomnej poruchy osobnosti sa u nej rozvinulo aj nejaké akútne psychické ochorenie (v minulosti trpela rôznymi paranoidnými bludmi - ako jej robotníci dávajú kamery do záchoda, aby ju mohli sledovať, ako ju sleduje mafia, ako jej chcú ublížiť satanisti). Každopádne jej prejavy sedia ako z učebnice práve na tú paranoidnú poruchu osobnosti (prítomnú už od ranného detstva).
Celá rodina sa s ňou dlhé roky nebaví. Zhruba pred dvoma rokmi sa mi ozvala (pretože kontakt už má len na mňa), ako ju všetko mrzí, že by sa rada vyrovnala s minulosťou a nadviazala s nami vzťahy. Keďže ja som ju v podstate celý život nepoznal, tak som jej chcel dať šancu (aj keď ma od toho rodina odrádzala). No a mali pravdu.
S ňou sa proste žiadnym spôsobom nedá vychádzať. Za 2 roky som od nej nepočul jediné pekné slovo. Je tajnostkárska, o sebe nechce prezradiť ani to, kde býva (ako keby sa to nedalo zistiť cez kataster pár kliknutiami). Naopak každú jednu maličkú bezvýznamnú informáciu dokáže úplne prekrútiť a použiť proti mne alebo mojej rodine ako zbraň. Dokáže stále dookola rozoberať len 20-30-40-50 rokov staré záležitosti, ktoré sa často odohrali ešte predtým, ako som sa narodil. Ako jej všetci ublížili, úplne všetci...rodina, kolegovia, susedia, aj úplne náhodní ľudia. Ak hovorí o niečom novšom, čo som už zažil, tak proste vidím, že klame. Keď ju na to normálnymi argumentmi upozorním, tak buď vytiahne niečo iné, alebo zase nejako zaútočí na mňa, že som až prekvapený, ako bravúrne dokáže úplne nepodstatnú banalitu prekrútiť a snažiť sa mi tak ublížiť. A tým sa zase prepne do klasického psychopatického módu, kedy sa v človeku snaží vyvolať ľútosť, pretože psychopat vie, že vtedy vás má v hrsti a môžu vás manipulovať. Stále dookola mi vypisuje, že ona nikoho nemá, že zomiera a ako po nej budem dediť. Potom keď už ma to nebavilo a neozýval som sa jej, tak mi na Vianoce poslala SMSku, že si neželá, aby som jej chodil na pohreb. Žiadne vysvetlenie alebo sprievodný text k tomu. Pred mesiacom mi poslala MMSku s fotkou hrobu. Zase žiaden text k tomu.
No a dnes mi od nej prišlo asi 5 emailov, kde zase dookola splieta to isté, čo vždy. Ako sa chce udobriť a mať s nami normálny vzťah, potom začne hovoriť o tom, ako jej v minulosti ľudia ubližovali, až sa plynule prehupne do toho, ako uráža mňa, aj mojich rodičov...

Tak som jej dnes len veľmi pekne poďakoval za emaily. Na nič z toho, čo písala, som nereagoval. Napísal som jej, že ma mrzí, keď sa ku mne takto správa, pretože som sa posledné 2 roky snažil s ňou nadviazať normálny vzťah, ale že vidím, ako jej choroba bráni mať rada niekoho iného, okrem seba. Ak si myslí, že vyvolávaním konfliktov a urážaním všetkých okolo seba sa udobrí s rodinou, tak je na omyle. A že rešpektujem jej želanie, aby som jej nechodil na pohreb a keď má ku mne takýto postoj, tak nie je dôvod, aby sme spolu ďalej komunikovali. Poprial som veľa síl na boj s chorobou a poslal jej link na akreditovaných klinických psychoterapeutov. Tiež som jej napísal, že jej číslo aj email som dal do spamu, takže už nebudem reagovať.

No a teraz tŕpnem, s čím zase príde a ako mi zvýši tlak. Už som aj začal uvažovať, že pokiaľ to bude pokračovať, tak to budem musieť riešiť súdne. Aj keď voči slovenskému súdnictvu som skeptický a na druhej strane viem, že takáto konfrontácia by jej len spravila radosť.