Dekriminalizacia alebo legalizacia marihuany?
Re: Dekriminalizacia alebo legalizacia marihuany?
Nicholsonova to pekne povedala ze asi kazdy treti mlady clovek vyskusal bonecko a pri predstave ze by sme ich vsetkych zavreli je absurdna.
Re: Dekriminalizacia alebo legalizacia marihuany?
Ten právnický pojem "obvyklá jednorázová dávka" vznikla niekedy v úvode 90. rokov, kedy bola tráva ďaleko slabšia. Celkovo mi to pripadá vtipné, keď u niekoho nájdu 7gramov a spravia z neho pomaly Escobara... Na jednej jedinej rastline vonku sa dá urobiť cez 1kg sušiny. Čo by spravili takému človeku? Doživotie? V EU patríme zase k menšine členských štátov, ktoré nemajú povolené medicínske využitie a pestovanie malého množstva rastlín pre svoju potrebu. Sme jediná krajina v EU, kde je nelegálne aj CBD a za jeho držbu hrozí rovnaký postih ako za držbu marihuany.hojko napísal: 28 sep 2020, 18:28 kuric99: Precital som si tvoje prve dve vety a dalej som necital. Neviem preco moralizujes. Vsak k tomuto pripadu bolo napisane, ze mal 7,76 gramu v koncentracii 20 percent a to zodpoveda 15-im jednorazovym davkam, okrem toho mal 0,5 gramu hasisu v 18,5 percentnej koncentracii co su 3 jednorazove davky. A ako bonus, ten clovek bol v podmienke za drogovu trestnu cinnost.
V podmienke bol za držbu trávy pre svoju potrebu. Keby bola u nás dekriminalizácia, tak by nikdy nemal podmienku.
Pred týždňom dávali v správach, že polícia zadržala nejakého trénera detí, ktorí od roku 2009 predával pervitín. A dostal 6 rokov. Pritom má niekoľko luxusných áut, nehnuteľnosti...a nedokázal vysvetliť, odkiaľ na to zobral. Sudca mu nenaparil ani prepadnutie majetku, čo je úplne štandardný trest pri takomto trestnom čine.
A takto to u nás chodí. Veľká ryba, ktorá viac ako dekádu díluje vysoko návykovú drogu v prostredí detí dostane smiešny trest, lebo má prachy na právnikov. A niekto, kto má pár gramov marišky pre seba vyfasuje 12,5 roka v najťažšej nápravnovýchovnej skupine. Pričom spoločenská škoda, ktorú tento "ťažký zločinec" spôsobil je aká? Že keď tých pár gramov kupoval od dílera, tak nezaplatil štátu DPH?
U nás roky vedieme vojnu proti drogám a výsledky nulové. Ľudia umierajú ďalej. Milióny eur doslova spláchnuté do kanála. Myslím, že by sme si už konečne mohli zobrať príklad z Portugalska, ktoré začalo v praxi uplatňovať najnovšie psychologické výskumy o látkovej závislosti.
-
kuric99
Re: Dekriminalizacia alebo legalizacia marihuany?
Tak ja na tomto fore asi končím , keď sám Hojko admin obhajuje to že je dobré ľudí zatvárať za marihuanu ... Normálna trochu silnejšia lampa("skéro") môže mať úplne kludne 20% THC,THAatd , to nieje nič divé ani výnimočné pri dnešných modeloch. A čo 15 "dávok" robí z človeka kriminálnika ??? Keď si pestuješ 1 kvetinu tak ti na nej povedzme vyrastie 400G lampy ktorý má 15-20% thc a máš to pre vlastnú spotrebu (ja som nikdy nepestoval neoplatí sa to za ten risk ale existujú ľudia ktorý pestujú pre seba aby nemuseli kupovať) , Aj keď sa kupuje tráva u dílera , málo ktorý díler bude prepalovať benal kvôli 1G , lepšie je nakúpiť 10G za cenu 8 a podobne čo sa deje absolutne bežne..
A tie jednorázové dávky sú dobrá sprostosť , čo je to vlastne jendorázová dávka? medián alebo priemer? , keď som ešte pár rokov späť "hulil" (pokuřoval) tak mi gram lampy vydržal klúdne týždeň , prask denne a dosť to znamená tých 7G by som hulil klúdne 7 týždňov čo je 7x7 = 49+ mojích dávok a nie 15. .. Potom sú zase ľudia ktorý spália 3,5G v jednom jointe každý deň . .. Ja nemám osobný dôvod si zastávať marihuanu keďže ju už pár rokov nehulím (neporebujem ju naštastie) ale nie som za to aby sa taký ľudia zatvárali do vezenia , to je extrémny nezmysel , ešte keď cigarety a alkohol sú daleko škodlivejšie vo všetkých smeroch.. Nie som tolerantný voči ľudom čo si myslia že zatvárť ľudí za trávu je normálne , tento názor jednotlivcov odsudzujem , keby tak nerobím tak by som nemusel odsudzovať ani týranie a zneužívanie psov,detí , upalovanie čarodejníc a iné nemorálne praktiky .
A tie jednorázové dávky sú dobrá sprostosť , čo je to vlastne jendorázová dávka? medián alebo priemer? , keď som ešte pár rokov späť "hulil" (pokuřoval) tak mi gram lampy vydržal klúdne týždeň , prask denne a dosť to znamená tých 7G by som hulil klúdne 7 týždňov čo je 7x7 = 49+ mojích dávok a nie 15. .. Potom sú zase ľudia ktorý spália 3,5G v jednom jointe každý deň . .. Ja nemám osobný dôvod si zastávať marihuanu keďže ju už pár rokov nehulím (neporebujem ju naštastie) ale nie som za to aby sa taký ľudia zatvárali do vezenia , to je extrémny nezmysel , ešte keď cigarety a alkohol sú daleko škodlivejšie vo všetkých smeroch.. Nie som tolerantný voči ľudom čo si myslia že zatvárť ľudí za trávu je normálne , tento názor jednotlivcov odsudzujem , keby tak nerobím tak by som nemusel odsudzovať ani týranie a zneužívanie psov,detí , upalovanie čarodejníc a iné nemorálne praktiky .
Re: Dekriminalizacia alebo legalizacia marihuany?
ja mam znameho co bol za drzanie tiez odsudeny a on mi trvdil ze jednorazova davka zalezi na vela okolnostiach. on ze dokazal sud presvedcit ze kedze je tazko zavysli a uziva viac nez gram denne tak ze jeho jednorazova davka je podstatne viac nez priemerneho cloveka.
ephramko prosim ukaz z akej rastliny, jednej jedinej das dole kilo susiny
to priemerny pestovatel neda dole ani z 10 rastlin...
ephramko prosim ukaz z akej rastliny, jednej jedinej das dole kilo susiny
Re: Dekriminalizacia alebo legalizacia marihuany?
kilo susiny z jednej rastliny- to bude asi nejaka nova sorta
V kazdom pripade vzdy som zastaval nazor, ze kriminalizacia drzby a uzivania drog nema ziaden pozitivny zmysel.
Dokonca sa da povedat ze 90percent problemov ktore maju uzivatelia drog, vychadza prave z toho, ze maju stazeni pristup k dostatocnemu mnozstvu kvalitnej latky za prijatelnu cenu.
Ono tato prax ze sa riesia ludia ktori maju pri sebe par gramov drogy existuje preto, ze je to pre policiu rychly a jednoduchy pripad, takze z ich pohladu velmi vyhladavana zalezitost.
Na druhej strane, po urcitych dlhodorocnych skusenostiach s roznymi latkami, si myslim, ze je lepsie sa vyhnut uzivaniu, ci aspon minimalizovat uzivanie akychkolvek psychotropnych latok, pretoze vzdy budu urcitym sposobom narusovat prirodzenu cinnost mozgu. Drogy vacsinou vychylia rovnovahu neutransmiterov na urcity cas, ale ako kazde kyvadlo, po nejakej dobre sa to vychyli zase opačne. V konecnom dosledku clovek neziska ani o gram, ci chlp pocitu štastia viacej ako keby ziadnu latku neuzil.
Plus je tam skoro vzdy pritomny viac ci menej negativny vplyv na dalsie organy tela, najcastejsie pecen ale aj hormonalny system. V podstate teraz ako skuseni clovek nechapem co sa nam ako mladym zdalo na drogach take zaujimave a cim to bolo take atraktivne, tie stavy v skutocnosti su umele a vzdy je to na nich citit.
V kazdom pripade vzdy som zastaval nazor, ze kriminalizacia drzby a uzivania drog nema ziaden pozitivny zmysel.
Dokonca sa da povedat ze 90percent problemov ktore maju uzivatelia drog, vychadza prave z toho, ze maju stazeni pristup k dostatocnemu mnozstvu kvalitnej latky za prijatelnu cenu.
Ono tato prax ze sa riesia ludia ktori maju pri sebe par gramov drogy existuje preto, ze je to pre policiu rychly a jednoduchy pripad, takze z ich pohladu velmi vyhladavana zalezitost.
Na druhej strane, po urcitych dlhodorocnych skusenostiach s roznymi latkami, si myslim, ze je lepsie sa vyhnut uzivaniu, ci aspon minimalizovat uzivanie akychkolvek psychotropnych latok, pretoze vzdy budu urcitym sposobom narusovat prirodzenu cinnost mozgu. Drogy vacsinou vychylia rovnovahu neutransmiterov na urcity cas, ale ako kazde kyvadlo, po nejakej dobre sa to vychyli zase opačne. V konecnom dosledku clovek neziska ani o gram, ci chlp pocitu štastia viacej ako keby ziadnu latku neuzil.
Plus je tam skoro vzdy pritomny viac ci menej negativny vplyv na dalsie organy tela, najcastejsie pecen ale aj hormonalny system. V podstate teraz ako skuseni clovek nechapem co sa nam ako mladym zdalo na drogach take zaujimave a cim to bolo take atraktivne, tie stavy v skutocnosti su umele a vzdy je to na nich citit.
Re: Dekriminalizacia alebo legalizacia marihuany?
Tak viete, moderná doba. Minule som videl dokument o hovädzom dobytku a skoro som odpadol, keď ukazovali tie novšie plemená na mäso. To vyzeralo ako Schwarzeneger v najlepšej forme krát 100. A čudujem sa, že sa vôbec to zviera vedelo hýbať.
No a v rastlinkách je to teraz podobné. V podstate si vieš vybrať presnú odrodu na tvoje podmienky a techniku pestovania, plus rôzne príchute a rôzny pomer/obsah látok. Na instagrame sledujem profi firmy z Holandska, uverejňujú rastliny ich spokojných zákazníkov a niektorí sa s tým vedia pekne vyhrať. Vo vnútri na 1 meter štvorcový urobíš v pohode pol kila a je na tebe, či to bude 1 rastlina alebo tam dáš 16 rastlín. Hydro pestovanie má hneď o 30% väčšiu úrodu. Vonku má bežne rastlina 2-3 metre. Minule tam uverejnili záber zo Slovenska, kde 1 rastlina prerástla klasický veľký fóliovník, tak pestovatel musel spravit dieru do strechy. To chcelo buď veľkú odvahu alebo veľkú hlúposť, si to dovoliť u nás.
Paradoxne u nás máme ideálne podmienky pre konope, dosť veľa Slnka, ale zase nie je príliš horúco a vlhko. Pred 150 rokmi to tu rástlo všade a naši predkovia z toho vyrábali kopu produktov.
Inak sledovanie tých profi firiem ma naučilo veľa o botanike a pestovaní. Veľa z tých znalostí sa dá uplatniť aj pri iných rastlinách a bežne v zeleninovej záhrade. Aj keď možno pre niekoho, kto vyrástol na dedine, to asi nebudú žiadne novinky. Ja som mal tento rok takú úrodu paradajok, že som zo zúfalosti prvykrát v živote vyrábal kečup...a na litre...
A momentálne minimálne do konca roka budem len na tatárke, lebo kečup už nemôžem ani vidieť.
No a v rastlinkách je to teraz podobné. V podstate si vieš vybrať presnú odrodu na tvoje podmienky a techniku pestovania, plus rôzne príchute a rôzny pomer/obsah látok. Na instagrame sledujem profi firmy z Holandska, uverejňujú rastliny ich spokojných zákazníkov a niektorí sa s tým vedia pekne vyhrať. Vo vnútri na 1 meter štvorcový urobíš v pohode pol kila a je na tebe, či to bude 1 rastlina alebo tam dáš 16 rastlín. Hydro pestovanie má hneď o 30% väčšiu úrodu. Vonku má bežne rastlina 2-3 metre. Minule tam uverejnili záber zo Slovenska, kde 1 rastlina prerástla klasický veľký fóliovník, tak pestovatel musel spravit dieru do strechy. To chcelo buď veľkú odvahu alebo veľkú hlúposť, si to dovoliť u nás.
Paradoxne u nás máme ideálne podmienky pre konope, dosť veľa Slnka, ale zase nie je príliš horúco a vlhko. Pred 150 rokmi to tu rástlo všade a naši predkovia z toho vyrábali kopu produktov.
Inak sledovanie tých profi firiem ma naučilo veľa o botanike a pestovaní. Veľa z tých znalostí sa dá uplatniť aj pri iných rastlinách a bežne v zeleninovej záhrade. Aj keď možno pre niekoho, kto vyrástol na dedine, to asi nebudú žiadne novinky. Ja som mal tento rok takú úrodu paradajok, že som zo zúfalosti prvykrát v živote vyrábal kečup...a na litre...
A momentálne minimálne do konca roka budem len na tatárke, lebo kečup už nemôžem ani vidieť.
Re: Dekriminalizacia alebo legalizacia marihuany?
ja sice nesledujem velke firmy na instagrame ale poznam par ludi co pestovali a co pocuvam ich skusenosti tak to teda take jednoduche nie je.
v jednom metrom stvorcovom doma pol kila nespravis, tomu proste neverim. ale tak nieco kludne nazdielaj, necham sa prekvapit.
ale spat k teme, ja som 100% za legalizaciu, ale chlapca nelutujem, vedel ze robi nieco nelegalne, vedel ze je v podmienke. jedna vec je ohanat sa slobodou ze si mozem uzivat co chcem v sukromi ale on na tom zarabal... jeho blbost.
v jednom metrom stvorcovom doma pol kila nespravis, tomu proste neverim. ale tak nieco kludne nazdielaj, necham sa prekvapit.
ale spat k teme, ja som 100% za legalizaciu, ale chlapca nelutujem, vedel ze robi nieco nelegalne, vedel ze je v podmienke. jedna vec je ohanat sa slobodou ze si mozem uzivat co chcem v sukromi ale on na tom zarabal... jeho blbost.
Re: Dekriminalizacia alebo legalizacia marihuany?
A mas predstavu kolko na tom zarabal pri jeho meritku? Za pokladnou v Tescu dostanes viac.
Celkom verim tomu pol kilu na m2. Holandania su vseobecne svetova spicka v pestovani, resp vyvoji sposobu pestovania.
Celkom verim tomu pol kilu na m2. Holandania su vseobecne svetova spicka v pestovani, resp vyvoji sposobu pestovania.
-
hojko
Site Admin
- Príspevky: 38514
- Registrovaný: 24 apr 2004, 18:29
- Bydlisko: Európa
- Kontaktovať používateľa:
Re: Dekriminalizacia alebo legalizacia marihuany?
kuric99: Moc si to precitil. Ja ako admin sa nemozem zapajat do diskusie a nemam pravo na vlastny nazor, aj ked tebe sa ten nazor nepaci???
Odporucam ti precitat si pravny nazor sudcu Krajskeho sudu Bratislava: http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a ... imalne-05g
"V prvom rade je potrebné konštatovať, že pojem „obvykle jednorazová dávka drogy" je pojmom právnym (rovnako ako napríklad pojem nepríčetnosť, či ťažká ujma na zdraví), preto KEÚ PZ nie je oprávnený rozhodovať o tom, čo sa považuje za obvykle jednorazovú dávku konkrétnej drogy a ani stanovovať jej množstvo.
Tento záver vyplýva napríklad z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave (uznesenie sp. zn. 4To 11/2014), podľa ktorej môže záver o obvykle jednorazovej dávke drogy stanoviť výlučne len orgán činný v trestnom konaní (pokiaľ ide o prípravné konanie) alebo súd (pokiaľ ide o konanie pred súdom). Znalecký posudok KEÚ PZ je podkladom na riešenie odbornej otázky spočívajúcej len v tom, aký materiál bol znaleckému ústavu predložený a v akom množstve, či je predložený materiál omamnou, respektíve psychotropnou látkou a či množstvo účinnej (psychoaktívnej) látky v nej je spôsobilé ovplyvniť psychiku konzumenta.
Pojem „obvykle jednorazovej dávky" sa v súdnej praxi odvodzuje pri jednotlivých druhoch drog od jej hmotnosti. Pojem omamná látka či psychotropná látka v spojení s termínom obvykle jednorazová dávka sú znakmi objektívnej stránky trestného činu podľa § 171 Trestného zákona a práve preto sa obvykle jednorazová dávka definuje prostredníctvom hmotnostného kritéria (ako základného kritéria), nakoľko v ňom sa zároveň spája objektívne aj subjektívne hľadisko, teda zavinenie páchateľa (napríklad páchateľ, ktorý kupuje drogy má záujem spravidla o určité množstvo drogy a množstvo, ktoré kupuje je pokryté jeho zavinením, taktiež páchateľ, ktorý drogy prechováva má určitú vedomosť o ich množstve, t. j. aké veľké množstvo drogy má u seba a táto okolnosť je pokrytá jeho zavinením).
Hmotnostne kritérium je preto prvoradé kritérium. Ako ďalšie kritérium slúži množstvo účinnej látky v zaistenej droge, pretože toto kritérium má význam z hľadiska ustanovenia § 130 ods. 5 Tr. zák. Ku konštatovaniu, že sa páchateľ dopustí prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. sa z hľadiska znakov objektívnej stránky tohto prečinu vyžaduje ustálenie nielen toho, či obvinený mal pri sebe látku, ktorá sa podľa zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch číslo 139/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, zaraďuje do omamných látok, ale nevyhnutným je aj zistenie, či v konkrétnom prípade takáto rastlina aj obsahuje účinnú látku v takom množstve, ktoré je objektívne spôsobilé ovplyvniť nepriaznivo psychiku človeka. Ak zaistená látka neobsahuje dostatočné množstvo účinnej látky, nie je schopná nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka a nemožno ju podradiť nielen pod definíciu uvádzanú v zákone číslo 139/1998 Z.z., ale ani pod pojem návykovej látky podľa ustanovenia § 130 ods. 5 Tr. zák. Toto kritérium má pritom význam iba z hľadiska objektívnej stránky trestného činu, pretože množstvo účinnej látky v droge nie spravidla zahrnuté zavinením páchateľa, pretože sa dá určiť len v laboratórnych podmienkach a väčšina páchateľov vie len to, o aký druh drogy ide a v akom množstve sa predáva, či kupuje alebo prechováva, a to bez toho, že by poznali presné množstvo drogy z hľadiska účinnej látky, pretože sa dá zistiť len expertíznym skúmaním a preto nemôže byť zahrnuté zavinením páchateľa.
Takouto návykovou látkou v citovanom ustanovení paragrafu na účely Trestného zákona sa rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé ovplyvniť psychiku človek alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti a sociálne správanie.
Je preto potrebné vždy posúdiť konkrétne okolnosti prípadu, najmä druh a účinnosť omamnej látky, či a v akej intenzite je zistené množstvo látky v konkrétnom prípade spôsobilé po užití ovplyvniť psychiku človeka, jeho ovládacie schopnosti. Koncentrácia účinnej látky je rozhodujúcim faktorom určujúcim nielen intenzitu intoxikácie a tým aj ovplyvnenie správania užívateľa, ale tiež riziko poškodenia jeho zdravia. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči páchateľovi tohto trestného činu (bez zistenia koncentrácie účinnej látky v zaistenom množstve v tom, v ktorom prípade), teda nepostačuje fakt, že sa konkrétna zaistená látka nachádza v zozname omamných a psychotropných látok.
Spojenie hmotnostného kritéria (celková hmotnosť látky) a kritéria množstva účinnej látky je nutné aplikovať aj na rastliny rodu Cannabis - konope. Pri rastlinách rodu Cannabis - konope sa v súdnej praxi vychádza primárne z hmotnostného kritéria a skúmanie obsahu THC v nej (ako účinnej látky a to v percentách hmotnostných) má význam len pre zistenie, či skutočne ide o omamnú látku podľa § 130 ods. 5 Tr. zák., nakoľko ak by zaistená látka nedosahovala aspoň minimálne množstvo THC schopné ovplyvniť psychiku človeka, nešlo by o návykovú látku a nebol by naplnený príslušný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty. Z uvedeného vyplýva aj to, že prechovávanie rastlín rodu Cannabis - konopa nie je trestné v prípadoch, ak neobsahuje zodpovedajúce množstvo účinnej látky THC, pretože nejde o omamnú látku a rovnako tak nie je trestné v prípadoch, ak síce obsahuje dostatočné množstvo účinnej látky THC, avšak nedosahuje hmotnosť, ktorú by bolo možné považovať za obvykle jednorazovú dávku.
Pokiaľ ide o hmotnostné kritérium, tak súdna prax už dlhodobo vychádza z toho, že obvykle jednorazovú dávku marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu marihuany, pričom pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t. j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky marihuany, sa za obvykle jednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce 500 mg (0,5 g) vysušenej marihuany. Súdna prax vychádza z toho, že pojem obvykle jednorazovej dávky drogy musí byť hmotnostné vymedzený, teda musí byť stanovená určitá konkrétna hmotnosť danej drogy, ktorú je možné považovať za obvykle jednorazovú dávku drogy, a to aj z toho dôvodu, aby sa stanovila hmotnostná hranica pojmu obvykle jednorazová dávka drogy, od ktorej by sa následne mohol odvíjať násobok obvykle jednorazovej dávky drogy podľa § 135 Trestného zákona.
Táto hmotnostná hranica je podstatná aj z dôvodu, aby bolo možné hmotnostné odlíšiť jednu jednorazovú dávku od zbytkového množstva drogy. Vzhľadom k tomu, že Trestný zákon neurčuje pri jednotlivých druhoch drog, čo rozumie pod obvykle jednorazovou dávkou drogy, bolo nevyhnuté, aby bol tento právny pojem definovaný súdnou praxou. Pri marihuane sa teda vychádza z priemernej hmotnosti tabakovej cigarety (0,5 g), pričom množstvá nedosahujúce túto hmotnosť sa považujú za zbytkové množstvá drogy (či stopové množstvá drogy), ktoré nie sú predmetom trestnoprávneho postihu.
V danom prípade celkové zaistené množstvo marihuany u obv. Ivany Javorovej (414 mg) nie je možné považovať za obvykle jednorazovú dávku drogy z hľadiska hmotnostného kritéria.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať tiež na skutočnosť, že trestným činom nie je konzumácia drog, ale ich prechovávanie, a to nie prechovávanie drogy v akomkoľvek množstve, ale len v množstve, ktoré dosahuje minimálne hmotnostnú hranicu obvykle jednorazovej dávky drogy. Kritérium obvykle jednorazovej dávky drogy preto slúži aj ako hranica vyvodzovania trestnej zodpovednosti, keď množstvo drogy nedosahujúce množstvo obvykle jednorazovej dávky drogy nie je trestnoprávne sankcionované."
"V prvom rade je potrebné konštatovať, že pojem „obvykle jednorazová dávka drogy" je pojmom právnym (rovnako ako napríklad pojem nepríčetnosť, či ťažká ujma na zdraví), preto KEÚ PZ nie je oprávnený rozhodovať o tom, čo sa považuje za obvykle jednorazovú dávku konkrétnej drogy a ani stanovovať jej množstvo.
Tento záver vyplýva napríklad z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave (uznesenie sp. zn. 4To 11/2014), podľa ktorej môže záver o obvykle jednorazovej dávke drogy stanoviť výlučne len orgán činný v trestnom konaní (pokiaľ ide o prípravné konanie) alebo súd (pokiaľ ide o konanie pred súdom). Znalecký posudok KEÚ PZ je podkladom na riešenie odbornej otázky spočívajúcej len v tom, aký materiál bol znaleckému ústavu predložený a v akom množstve, či je predložený materiál omamnou, respektíve psychotropnou látkou a či množstvo účinnej (psychoaktívnej) látky v nej je spôsobilé ovplyvniť psychiku konzumenta.
Pojem „obvykle jednorazovej dávky" sa v súdnej praxi odvodzuje pri jednotlivých druhoch drog od jej hmotnosti. Pojem omamná látka či psychotropná látka v spojení s termínom obvykle jednorazová dávka sú znakmi objektívnej stránky trestného činu podľa § 171 Trestného zákona a práve preto sa obvykle jednorazová dávka definuje prostredníctvom hmotnostného kritéria (ako základného kritéria), nakoľko v ňom sa zároveň spája objektívne aj subjektívne hľadisko, teda zavinenie páchateľa (napríklad páchateľ, ktorý kupuje drogy má záujem spravidla o určité množstvo drogy a množstvo, ktoré kupuje je pokryté jeho zavinením, taktiež páchateľ, ktorý drogy prechováva má určitú vedomosť o ich množstve, t. j. aké veľké množstvo drogy má u seba a táto okolnosť je pokrytá jeho zavinením).
Hmotnostne kritérium je preto prvoradé kritérium. Ako ďalšie kritérium slúži množstvo účinnej látky v zaistenej droge, pretože toto kritérium má význam z hľadiska ustanovenia § 130 ods. 5 Tr. zák. Ku konštatovaniu, že sa páchateľ dopustí prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. sa z hľadiska znakov objektívnej stránky tohto prečinu vyžaduje ustálenie nielen toho, či obvinený mal pri sebe látku, ktorá sa podľa zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch číslo 139/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, zaraďuje do omamných látok, ale nevyhnutným je aj zistenie, či v konkrétnom prípade takáto rastlina aj obsahuje účinnú látku v takom množstve, ktoré je objektívne spôsobilé ovplyvniť nepriaznivo psychiku človeka. Ak zaistená látka neobsahuje dostatočné množstvo účinnej látky, nie je schopná nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka a nemožno ju podradiť nielen pod definíciu uvádzanú v zákone číslo 139/1998 Z.z., ale ani pod pojem návykovej látky podľa ustanovenia § 130 ods. 5 Tr. zák. Toto kritérium má pritom význam iba z hľadiska objektívnej stránky trestného činu, pretože množstvo účinnej látky v droge nie spravidla zahrnuté zavinením páchateľa, pretože sa dá určiť len v laboratórnych podmienkach a väčšina páchateľov vie len to, o aký druh drogy ide a v akom množstve sa predáva, či kupuje alebo prechováva, a to bez toho, že by poznali presné množstvo drogy z hľadiska účinnej látky, pretože sa dá zistiť len expertíznym skúmaním a preto nemôže byť zahrnuté zavinením páchateľa.
Takouto návykovou látkou v citovanom ustanovení paragrafu na účely Trestného zákona sa rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé ovplyvniť psychiku človek alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti a sociálne správanie.
Je preto potrebné vždy posúdiť konkrétne okolnosti prípadu, najmä druh a účinnosť omamnej látky, či a v akej intenzite je zistené množstvo látky v konkrétnom prípade spôsobilé po užití ovplyvniť psychiku človeka, jeho ovládacie schopnosti. Koncentrácia účinnej látky je rozhodujúcim faktorom určujúcim nielen intenzitu intoxikácie a tým aj ovplyvnenie správania užívateľa, ale tiež riziko poškodenia jeho zdravia. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči páchateľovi tohto trestného činu (bez zistenia koncentrácie účinnej látky v zaistenom množstve v tom, v ktorom prípade), teda nepostačuje fakt, že sa konkrétna zaistená látka nachádza v zozname omamných a psychotropných látok.
Spojenie hmotnostného kritéria (celková hmotnosť látky) a kritéria množstva účinnej látky je nutné aplikovať aj na rastliny rodu Cannabis - konope. Pri rastlinách rodu Cannabis - konope sa v súdnej praxi vychádza primárne z hmotnostného kritéria a skúmanie obsahu THC v nej (ako účinnej látky a to v percentách hmotnostných) má význam len pre zistenie, či skutočne ide o omamnú látku podľa § 130 ods. 5 Tr. zák., nakoľko ak by zaistená látka nedosahovala aspoň minimálne množstvo THC schopné ovplyvniť psychiku človeka, nešlo by o návykovú látku a nebol by naplnený príslušný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty. Z uvedeného vyplýva aj to, že prechovávanie rastlín rodu Cannabis - konopa nie je trestné v prípadoch, ak neobsahuje zodpovedajúce množstvo účinnej látky THC, pretože nejde o omamnú látku a rovnako tak nie je trestné v prípadoch, ak síce obsahuje dostatočné množstvo účinnej látky THC, avšak nedosahuje hmotnosť, ktorú by bolo možné považovať za obvykle jednorazovú dávku.
Pokiaľ ide o hmotnostné kritérium, tak súdna prax už dlhodobo vychádza z toho, že obvykle jednorazovú dávku marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu marihuany, pričom pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t. j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky marihuany, sa za obvykle jednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce 500 mg (0,5 g) vysušenej marihuany. Súdna prax vychádza z toho, že pojem obvykle jednorazovej dávky drogy musí byť hmotnostné vymedzený, teda musí byť stanovená určitá konkrétna hmotnosť danej drogy, ktorú je možné považovať za obvykle jednorazovú dávku drogy, a to aj z toho dôvodu, aby sa stanovila hmotnostná hranica pojmu obvykle jednorazová dávka drogy, od ktorej by sa následne mohol odvíjať násobok obvykle jednorazovej dávky drogy podľa § 135 Trestného zákona.
Táto hmotnostná hranica je podstatná aj z dôvodu, aby bolo možné hmotnostné odlíšiť jednu jednorazovú dávku od zbytkového množstva drogy. Vzhľadom k tomu, že Trestný zákon neurčuje pri jednotlivých druhoch drog, čo rozumie pod obvykle jednorazovou dávkou drogy, bolo nevyhnuté, aby bol tento právny pojem definovaný súdnou praxou. Pri marihuane sa teda vychádza z priemernej hmotnosti tabakovej cigarety (0,5 g), pričom množstvá nedosahujúce túto hmotnosť sa považujú za zbytkové množstvá drogy (či stopové množstvá drogy), ktoré nie sú predmetom trestnoprávneho postihu.
V danom prípade celkové zaistené množstvo marihuany u obv. Ivany Javorovej (414 mg) nie je možné považovať za obvykle jednorazovú dávku drogy z hľadiska hmotnostného kritéria.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať tiež na skutočnosť, že trestným činom nie je konzumácia drog, ale ich prechovávanie, a to nie prechovávanie drogy v akomkoľvek množstve, ale len v množstve, ktoré dosahuje minimálne hmotnostnú hranicu obvykle jednorazovej dávky drogy. Kritérium obvykle jednorazovej dávky drogy preto slúži aj ako hranica vyvodzovania trestnej zodpovednosti, keď množstvo drogy nedosahujúce množstvo obvykle jednorazovej dávky drogy nie je trestnoprávne sankcionované."
Re: Dekriminalizacia alebo legalizacia marihuany?
Tu uz podpisuju peticie a zupan Droba sa chce obratit na prezidentku, aby zvazila milost pre odsudeneho - http://www.slobodapreroba.sk/
Re: Dekriminalizacia alebo legalizacia marihuany?
toto tu myslim nebolo
Tresty ako pre narkobarónov: Syn zasadil v otcovom vinohrade pár stoniek konopy. Dostal šesť rokov, otec desať
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Toto je príbeh, ako absurdne prísne tresty za drogové trestné činy a neschopnosť súdov odlíšiť reálnych dílerov od ľudí, ktorí si dopestovali pár rastlín, prakticky zničili jednu rodinu zo Skalice.
Tresty ako pre narkobarónov: Syn zasadil v otcovom vinohrade pár stoniek konopy. Dostal šesť rokov, otec desať
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Toto je príbeh, ako absurdne prísne tresty za drogové trestné činy a neschopnosť súdov odlíšiť reálnych dílerov od ľudí, ktorí si dopestovali pár rastlín, prakticky zničili jednu rodinu zo Skalice.
Spoiler
Vo vinohrade rodiny Šarovcov je začiatkom októbra už po oberačke. „Stihli sme obrať už v sobotu, keď bolo pekne,“ hovorí pani Šarová, keď v malom vinohradníckom domčeku nad Skalicou – tu sa mu inak nepovie ako „búda“ – mieša obrané hrozno vo veľkej kadi.
„Nech sa ti, vínečko, darí,“ zaželá hroznu nahlas pri kadi, keď sa pomaly presúvame medzi riadky rodinného vinohradu, v ktorom si rodina dorába víno pre vlastnú potrebu. Skalický rubín, za ktorý v minulosti dostali aj medaily. „Manžel tento rok ešte stihol prvý raz vinič striekať. Oberali sme už bez neho,“ povzdychne si pani Šarová.
Už pár týždňov má svojho 55-ročného muža v Leopoldove. Starší syn, ktorý má dnes 29 rokov, sedí už dva roky; väčšinu času strávil vo väzbe, teraz je už spolu s otcom vo výkone trestu.
Dva roky ubehli od chvíle, keď v septembri 2018 vinohrad Šarovcov obsadilo policajné komando. Na pána Šaru najprv čakali pred jeho domom v Skalici, kým sa vráti z roboty. Keď o pol šiestej večer prišiel, zobrali ho aj s povolením na domovú prehliadku do vinohradu.
V „búde“ aj medzi viničom hľadali rastliny konope, čiže cannabisu. Usušené listy a šišky tejto rastliny sú pre väčšinu známe ako marihuana. Podľa policajných záznamov tu pár stoniek našli: dve rastliny zasadené medzi viničom, ktoré mali 1 a 1,7 metra, jednu metrovú rastlinu v žltom sude, štyri 20 či 30-centimetrové rastliny v sude či v kvetináčoch a ďalšie dve, ani nie metrové stonky na ďalších miestach.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Dohromady deväť rastlín, ku ktorým sa prihlásil starší syn Šarovcov. V otcovom vinohrade nasadil zopár sadeníc od kamaráta, ktorý mu ich posunul, aby ich dopestoval. Vtedy, pred dvomi rokmi, keď pána Šaru staršieho odvážali na výsluch, nikto z rodiny nečakal, že na konci tohto príbehu dostane drakonický desaťročný trest; teda dokonca prísnejší, ako súd vymeral jeho synovi, ktorý sadenice medzi vinič zasadil.
Policajné fotografie zo zásahu u Šarovcov. Foto – TASR a PZ SR
„Narkobaróni“ z vinohradu
Koncom septembra 2018 vydala tlačová agentúra TASR suchú správu o policajnom zákroku na Záhorí.
„Policajti postupne získavali operatívne informácie a na základe vopred získaného súhlasu vykonali v stredu 12. septembra 2018 policajný zákrok pre podozrenie na drogovú trestnú činnosť,“ písalo sa v nej. „Počas domovej prehliadky a prehliadky pozemkov policajti našli v chate a vo vinohradoch rastliny konope, o ktoré sa starali dvaja muži, otec so synom.“
Pani Šarová si na deň, keď jej muža zatkli, pamätá emotívnejšie, než ako to opisuje agentúrna správa. Pán Šara pracoval ako šofér kamióna. Z jazdy sa vrátil aj v ten deň, keď ho pred domom čakali policajti. Keď s ním prišli do vinohradu, zrejme rátali s tým, že objavia celú plantáž.
No našli len pár rastlín. „Oni si mysleli, že ktovie koľko tu toho je. Na manžela hulákali, nech im ukáže, kde to má,“ spomína si pani Šarová. Do očí jej z času na čas vyhŕknu slzy.
Čo sa vlastne v rodine stalo? Na súde o tom hovoril starší syn pani Šarovej. Dodo, ako mu hovoria doma, sa k marihuane vo vinohrade priznal. Jeho kamarát, ktorý sám o sebe hovoril ako o „rekreačnom užívateľovi marihuany“, si zohnal asi desiatku sadeníc konope, ktoré mal u seba doma. Keď sa mu vyskytla možnosť ísť za prácou do Holandska, poprosil syna Šarovcov, či by ich nezasadil v otcovom vinohrade.
Dodo ich zasadil a ako vravel, veľmi sa o ne nestaral. Tie, ktoré boli v menších kvetináčoch či v sude, príliš nerástli, no dve rastliny zasadené priamo medzi prihnojovaným viničom vyrástli do väčšej výšky (podľa polície mali 1 a 1,7 metra). Otec o rastlinách vo vinohrade vedel, no Dodo mu podľa výpovede na súde povedal, že ich chce použiť na konopnú masť, napríklad pre ich 90-ročného deda, ktorý má zdravotné problémy.
Viackrát zopakoval, že otec s pestovaním nič nemal. Rodičia trávili väčšinu leta 2018 na svojej chate v českej Lučine, syn býval na povale vinohradníckeho domčeka. „Otec mi veril, že je to konopa siata (na výrobu masti, pozn. redakcie), bol s tým v pohode. Keby vedel, že to nie je konopa, tak by ma s tým vyhodil. Rastlinám nevenoval nijakú zvláštnu starostlivosť,“ povedal syn Šarovcov na súde.
Dodo sa ku všetkému, čo mu kládla obžaloba za vinu, priznal. Vyšetrovali ho vo väzbe, strávil v nej necelé dva roky, kým ho v septembri 2019 skalický okresný súd odsúdil. Odvolací krajský súd v Trnave mu v auguste tohto roka potvrdil trest – šesť rokov a osem mesiacov. Po celý ten čas si on aj zvyšok rodiny mysleli, že jeho otec, ktorý s rastlinami fakticky nič nemal a počas vyšetrovania zostal na slobode, musí vyviaznuť maximálne s podmienkou.
Realita však bola šokujúco iná.
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič.
Telefonát z Leopoldova
Keď s pani Šarovou stojíme na priedomí ich skalického vinohradníckeho domčeka, v dohodnutom čase zazvoní telefón. Volá Leopoldov. Pred tým, než sa pani Šarová spojí so svojím manželom, zaznie v telefóne upozornenie, že hovor je monitorovaný väzenskou strážou.
Pán Šara vraví, že pred tým, než ho zadržali, veľké znalosti o marihuane nemal. „Vedel som, že je to zakázané, ale že sú za to také pálky, to sme vôbec nevedeli,“ povedal. „Kamarát nášho syna doniesol rastliny, lebo išiel preč, nech to syn dopestuje a on si potom zoberie časť úrody. Videl som, že tam niečo doniesol, no syn mi povedal, že sa z toho dá urobiť masť,“ opakuje to, čo na súde vravel aj jeho syn Dodo.
„My sme sa tam s manželkou nezdržiavali, boli sme skoro celý čas na chate v Lučine, lebo to mám odtiaľ bližšie do práce, je to asi tak 15 kilometrov,“ vracia sa ďalej k letu 2018 pán Šara, ktorý jazdil na kamióne v Česku. „Ale zašlo to tak ďaleko, že pre mňa prišli policajti.“
Aj on čakal, že sa mu nič hrozné nemôže stať. „Policajti mi vraveli, nech to oľutujem, že keď som nebol trestaný, dostanem nízky trest. Dvadsaťtri rokov som robil v jednej firme, nikdy som nemal s policajtmi problém. Stále mi všetci vraveli, že je to na podmienku.“
Ako je teda možné, že pán Šara dostal nakoniec ostrých desať rokov väzenia? Súd mu totiž neuveril, že s marihuanou medzi viničom nič nemal, a tvrdenie, že si po celý čas myslel, že ide o konope vhodné na výrobu mastí, označil za účelovú obranu.
Použil na to tri v podstate nepriame dôkazy. Svedectvo známeho ich syna, s ktorým Dodo pracoval, a ktorý na súde tvrdil, že mu syn Šarovcov hovoril o tom, že jeho otec si tiež občas zapáli džointa. Ako hovoria manželia – tento svedok je človek, s ktorým sa pán Šara nikdy nestretol a ktorý mal s ich synom pracovné spory.
Po druhé, súd poukazoval na rozpory medzi výpoveďami na súde a tým, čo hovorili Šarovci počas policajného výsluchu. Sudca sa chytil najmä Dodovej vety z policajného výsluchu, že otcovi na otázku, čo do vinohradu zasadil, povedal, že je to „mariška“ a že sa otec vraj hneval. Syn Šarovcov však trval na svojej výpovedi na súde; opakoval, že otca presvedčil, že ide o konope na výrobu mastí.
Súd tak isto videl rozpor medzi tým, čo hovoril pri policajnom výsluchu, teda v takzvanom prípravnom konaní, pán Šara. Pred policajtmi mal uviesť nielen, že konope polieval, ale aj to, že dve najvyššie rastliny, zasadené priamo pri viniči, dokonca sám presadil. Na súde otec rodiny hovoril, že to tak nebolo. Opravil sa v tom duchu, že bol pri tom, ako jeho syn rastliny presadil – ale nepresádzal ich on sám.
No a na záver, pánovi Šarovi priťažilo, že mu po zadržaní našli v krvi stopy THC, teda tetrahydrocannabinolu, hlavnej psychoaktívnej zložky marihuany. Pán Šara to vysvetľuje tým, že si krátko pred policajnou raziou zapálil džointa na svadbe. „Mňa v živote nikto nevidel, že by som fajčil, ale neter mala práve svadbu,“ rozpráva.
„Ja veľmi tvrdý alkohol nepijem, ale toto boli svadobčania zo stredného Slovenska, viete si to predstaviť. Pivo, štamprle. Tak som sa opil a zapálil si ten džoint. Ale odvtedy som to nemal, lebo mi z toho bolo zle. Ja jazdím kamiónom, každé ráno som vstával o štvrtej, o piatej. Ja by som si nikdy nedovolil požívať nejaké omamné prostriedky, však to je nemysliteľné.“
Pripusťme na chvíľu, aj keď to celá rodina popiera, že by súd teoreticky mal pravdu a pán Šara vedel, že rastliny vo vinohrade sú marihuana.
Stále tu zostáva otázka: Ako je možné sa dopracovať k absurdne tvrdému desaťročnému nepodmienečnému trestu?
Ilustračné foto – TASR
„Vo väčšom rozsahu“
Na tomto mieste sa ukáže, ako slovenský právny systém nedokáže odlíšiť ľudí, ktorí si doma dopestujú pár rastlín marihuany, od obchodníkov s drogami a reálnymi dílermi, ktorí ju pestujú pre biznis.
V prvom rade, súd odmietol obhajobu pána Šaru, ktorý si mal myslieť, že vo vinohrade rastie konope na liečebné účely. Podľa sudcu by aj to bolo nelegálne. „Aj keby sme prisvedčili obrane obhajoby v podobe pestovania konope výhradne a len za účelom liečby chorého člena rodiny, dopustil by sa nepochybne trestnej činnosti,“ píše sa v rozsudku.
Jedným z kľúčových argumentov súdu ďalej bolo, že pán Šara starší bol vlastníkom vinohradu, a teda podľa rozsudku „poskytol pre vypestovanie rastlín produkčnú plochu“.
A teraz samotný trest. Ak niekoho chytia pri pestovaní marihuany, hoci ide len o pár rastlín, poruší paragraf 172 trestného zákona, ktorý hovorí: „Kto neoprávnene vyrobí, dovezie, (…) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku (…) potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.“
Zákon v ďalšom bode hovorí o ešte prísnejšom treste, ktorý súd uplatnil aj pri Šarovcoch. Ak totiž tento trestný čin niekto spácha takzvane „vo väčšom rozsahu“, začína sadzba na desiatich a končí na pätnástich rokoch väzenia. Laik by čakal, že toto sprísnenie už tak dosť prísnej sadzby sa bude týkať skutočných obchodníkov s drogami.
Ale súd sa pri definovaní toho, čo pri výrobe omamných látok znamená spáchať trestný čin vo väčšom rozsahu, držal definície „škody vo väčšom rozsahu“, čo je podľa zákona desaťnásobok sumy 266 eur, čiže 2660 eur. Z deviatich rastlín nájdených vo vinohrade Šarovcov by sa podľa policajnej expertízy dalo usušiť niečo vyše 700 gramov marihuany, pričom cenu za gram policajti stanovili na 10 až 15 eur.
Zhrnuté, podčiarknuté: u Šarovcov podľa polície zaistili rastliny, z ktorých by sa dala usušiť marihuana za niečo vyše 7-tisíc eur, čo zodpovedá spáchaniu trestného činu „väčšiemu rozsahu“ a prísnejšiemu trestu. Fakticky by na takýto trest stačila jedna jediná, 1,7-metrová rastlina konope, zasadená priamo pri viniči, z ktorej by sa podľa policajtov dalo usušiť asi 400 gramov marihuany.
Podmienka pre pána Šaru staršieho neprichádzala do úvahy, lebo tú môžu súdy udeliť len pri treste do dvoch rokov, a osobitne ju zákon vylučuje pri trestných činoch s hornou hranicou trestnej sadzby nad päť rokov. Pán Šara, ktorý od začiatku procesu opakoval, že je nevinný, tak síce dostal trest na dolnej hranici sadzby, ale bol to trest desať rokov väzenia.
Jeho synovi, ktorý sa k sadeniciam priznal, súd vďaka priznaniu mimoriadne znížil trest o tretinu, na šesť rokov a osem mesiacov. Keďže si už dva roky odsedel vo väzbe, a časť trestu mu môžu odpustiť za dobré správanie, môže byť doma v čase, keď oslávi 32. narodeniny.
Dodov 55-ročný otec by mal zostať vo väzení prakticky do dôchodku.
Mimochodom, súd v rámci tejto kauzy odsúdil aj kamaráta, od ktorého sadenice vo vinohrade Šarovcov pochádzali. Aj on si musí odsedieť prísny, desaťročný trest väzenia.
Leopoldovské väzenie. Foto – TASR
Kedy konečne znížime tresty
Zúfalá rodina Šarovcov cíti krivdu. S právnikmi sa ešte pokúšajú podať dovolanie na Najvyšší súd, ale slovenskej justícii prestali veriť.
Pani Šarová je presvedčená, že sa na jej syna a manžela dohodli policajti s prokurátormi a sudcami, aby sa predviedli, ako bojujú proti kriminalite. Osobne si dokonca myslí, že policajti pri domovej prehliadke zamenili niektoré rastliny, ktoré u nich našli, aby boli väčšie a tresty boli prísnejšie.
Preháňa, povedia si mnohí. Ale ťažko sa čudovať žene, ktorá posledné roky videla v správach, ako súdy udeľovali za vraždu či zabitie menej rokov, ako jej muž dostal za pár rastlín vo vinohrade. Stačí si spomenúť na hokejistu Ladislava Ščurka, ktorého za vraždu rozhodcu odsúdili na šesť rokov.
Takéto drakonické tresty za pestovanie marihuany nie sú bežné ani u susedov. Český aktivista Zdeňek Majzlík prirovnáva prípad rodiny Šarovcov s kauzou Dušana Dvořáka z českého Olomouca, známeho propagátora liečby marihuanou. „Aj on pestoval konope a niekto ho udal. Polícia mu opakovane zabavila viac ako 150 rastlín konope s vysokým obsahom THC,“ hovorí Majzlík.
„Dostal za to tri a pol roka väzenia, ale podmienečne. On potom konope zasadil znovu a opäť v takom množstve, tak ten trest dostal natvrdo. V priebehu vyšetrovania nevyberavo slovne urážal prokurátorov aj sudcov, navyše sa dvom poslankyniam vyhrážal smrťou, tak ho potrestali ďalšími tromi rokmi. Stále je to menej, než dostal pán Šara. Prepáčte, ale prípad pánov Šarovcov je ukážkou zvrátenosti systému.“
Debata o zmiernení trestov za prechovávanie ľahkých drog sa nedávno opäť rozbehla po tom, čo médiá informovali o prípade 26-ročného Košičana. Pri razii v pivárni mu našli necelých 8 gramov marihuany. Keďže bol v podmienke, súd ho odsúdil na dvanásť a pol roka natvrdo.
Vzápätí po medializácii tohto prípadu prezidentka Zuzana Čaputová odpustila časť trestu inému mužovi, ktorý bol taktiež dvakrát prichytený za držanie marihuany. V roku 2016 mu súd vymeral dohromady 10,5 roka väzenia, viac ako polovicu si odsedel. Zvyšok mu prezidentka odpustila.
O zmierňovaní trestov už otvorene hovorí aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). „Chceme komplexne prehodnotiť tresty vo vzťahu k závažnosti trestných činov,“ povedal hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla. „K slabým páchateľom chceme byť tolerantnejší. Na organizovanú a závažnú kriminalitu byť aj prísnejší. Táto úloha je určená na ďalší rok.“
Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová z SaS, ktorej strana mieni otvoriť tému dekriminalizácie marihuany, je presvedčená, že nižšie tresty by sa nemali týkať len držby marihuany (čo je paragraf 171 trestného zákona), ale aj jej pestovania (na čo sa vzťahuje paragraf 172 trestného zákona, na základe ktorého odsúdili aj Šarovcov).
„Sme toho názoru, že marihuana, či už držba, alebo pestovanie, nepredstavuje také riziko pre spoločnosť, ako iné obzvlášť závažné trestné činy. Trestný zákon to dnes nerieši. Je nelogické a disproporčné, ak sú tresty za znásilnenie, vraždu, úmyselné zabitie či závažnú korupčnú činnosť alebo závažné daňové podvody nižšie ako za prechovávanie či konzumáciu marihuany,“ povedala Ďuriš Nicholsonová.
„Naša spoločnosť démonizuje marihuanu a pritom ospravedlňuje a dokonca podporuje konzumáciu alkoholu. O tom, že tresty v slovenskej legislatíve vo vzťahu k marihuane sú nielen drakonické, ale ešte sa aj míňajú účinku, svedčí aj fakt, že konzumácia marihuany sa zvyšuje celosvetovo, v rámci EÚ aj v krajinách, ktoré majú k marihuane liberálny postoj. Je absurdné, aby sme takými vysokými trestami kriminalizovali najmä mladých ľudí, ktorým takto kradneme budúcnosť.“
Podľa Tomáša Strémyho z katedry trestného práva bratislavskej Právnickej fakulty by malo byť v podobných prípadoch kľúčové, aby legislatíva za každých okolností rozlišovala medzi užívateľom, ktorý má omamnú látku pre vlastnú potrebu, a dílerom.
„Absolútny základ je rozlišovať minimálne trestné sadzby pre užívateľa a dílera, ktorí mali spáchať trestný čin ‚vo veľkom rozsahu‘. Následne potom môže byť predmetom diskusie, do akého množstva dekriminalizovať prechovávanie pre vlastnú spotrebu.“
„V prípade, že bude zmenená platná právna úprava, bude podľa môjho názoru vhodné posudzovať prípad od prípadu a neaplikovať paušálne kritérium ‚rozsah‘. Avšak aktuálny stav podľa platného právneho poriadku v Slovenskej republike nerozlišuje medzi dílerom a užívateľom pri tomto množstve. Napríklad v Českej republike je držanie pre iného trestné v akomkoľvek množstve, ale týka sa to len dílerov.“
Foto – TASR/AP
Odsúdený otec: Nie som vrah
Keď stojíme s pani Šarovou v ich rodinnom vinohrade, pýtam sa jej, či sa na svojho staršieho syna Doda nehnevá za to, čo sa ich rodine stalo. Doma totiž zostala len s mladším synom Kristiánom. Na chvíľu sa zamyslí, otázka ju trochu prekvapí.
„Naštvaná? To sa tak nedá povedať. On je nahnevaný, pýta sa ma – mami, zvládneš to? Hovorím mu, že musím,“ odpovie nakoniec. Vidno, že jediné, na čo myslí, je to, aby jej muž a syn boli doma.
Aby ich dostala z Leopoldova.
Skalica je malé mesto. To, čo sa rodine Šarovcov prihodilo, sa rýchlo rozkríklo. Ako vraví mladší syn Kristián, občas na sebe zacíti pohľady miestnych. „Ale ja už si nevšímam nikoho,“ hovorí.
„To, že zatvorili brata, s tým som sa nejako zmieril. Ale to, že zatvoria otca, s tým som ja, a ani nikto nepočítal. Ani mi len nenapadlo, že by ho mohli odsúdiť, 55-ročného človeka, ktorý celý život pracoval. Ako keby niekoho zabil, akoby to bol najväčší mafián v Skalici.“
Krátko predtým, než bol tento text vydaný, ozval sa manželke z Leopoldova pán Šara s prosbou, či by mohol do článku ešte niečo povedať. Bolo to vlastne len pár viet.
„Mám odrobených poctivých štyridsať rokov práce. Po celú dobu som riadne platil dane a odvody, viedol som usporiadaný život a mohol som byť pre mnohých príkladom,“ povedal pán Šara.
„Pre svoju nevedomosť som sa dostal do väzenia. Na celách mi robia spoločnosť ľudia, ktorí boli odsúdení za vraždy, podvody, ozbrojené lúpeže či predaj tvrdých drog. Netvrdím, že sú to všetci zlí ľudia, ale viem, že viac ako polovica z nich nikdy nepracovala. Mnohí z nich mi hovoria – čo tu robíte, veď vy sem nepatríte. Myslím si, že by štát mal prihliadať na to, čo som urobil a aký život som doteraz viedol.“
„Nech sa ti, vínečko, darí,“ zaželá hroznu nahlas pri kadi, keď sa pomaly presúvame medzi riadky rodinného vinohradu, v ktorom si rodina dorába víno pre vlastnú potrebu. Skalický rubín, za ktorý v minulosti dostali aj medaily. „Manžel tento rok ešte stihol prvý raz vinič striekať. Oberali sme už bez neho,“ povzdychne si pani Šarová.
Už pár týždňov má svojho 55-ročného muža v Leopoldove. Starší syn, ktorý má dnes 29 rokov, sedí už dva roky; väčšinu času strávil vo väzbe, teraz je už spolu s otcom vo výkone trestu.
Dva roky ubehli od chvíle, keď v septembri 2018 vinohrad Šarovcov obsadilo policajné komando. Na pána Šaru najprv čakali pred jeho domom v Skalici, kým sa vráti z roboty. Keď o pol šiestej večer prišiel, zobrali ho aj s povolením na domovú prehliadku do vinohradu.
V „búde“ aj medzi viničom hľadali rastliny konope, čiže cannabisu. Usušené listy a šišky tejto rastliny sú pre väčšinu známe ako marihuana. Podľa policajných záznamov tu pár stoniek našli: dve rastliny zasadené medzi viničom, ktoré mali 1 a 1,7 metra, jednu metrovú rastlinu v žltom sude, štyri 20 či 30-centimetrové rastliny v sude či v kvetináčoch a ďalšie dve, ani nie metrové stonky na ďalších miestach.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Dohromady deväť rastlín, ku ktorým sa prihlásil starší syn Šarovcov. V otcovom vinohrade nasadil zopár sadeníc od kamaráta, ktorý mu ich posunul, aby ich dopestoval. Vtedy, pred dvomi rokmi, keď pána Šaru staršieho odvážali na výsluch, nikto z rodiny nečakal, že na konci tohto príbehu dostane drakonický desaťročný trest; teda dokonca prísnejší, ako súd vymeral jeho synovi, ktorý sadenice medzi vinič zasadil.
Policajné fotografie zo zásahu u Šarovcov. Foto – TASR a PZ SR
„Narkobaróni“ z vinohradu
Koncom septembra 2018 vydala tlačová agentúra TASR suchú správu o policajnom zákroku na Záhorí.
„Policajti postupne získavali operatívne informácie a na základe vopred získaného súhlasu vykonali v stredu 12. septembra 2018 policajný zákrok pre podozrenie na drogovú trestnú činnosť,“ písalo sa v nej. „Počas domovej prehliadky a prehliadky pozemkov policajti našli v chate a vo vinohradoch rastliny konope, o ktoré sa starali dvaja muži, otec so synom.“
Pani Šarová si na deň, keď jej muža zatkli, pamätá emotívnejšie, než ako to opisuje agentúrna správa. Pán Šara pracoval ako šofér kamióna. Z jazdy sa vrátil aj v ten deň, keď ho pred domom čakali policajti. Keď s ním prišli do vinohradu, zrejme rátali s tým, že objavia celú plantáž.
No našli len pár rastlín. „Oni si mysleli, že ktovie koľko tu toho je. Na manžela hulákali, nech im ukáže, kde to má,“ spomína si pani Šarová. Do očí jej z času na čas vyhŕknu slzy.
Čo sa vlastne v rodine stalo? Na súde o tom hovoril starší syn pani Šarovej. Dodo, ako mu hovoria doma, sa k marihuane vo vinohrade priznal. Jeho kamarát, ktorý sám o sebe hovoril ako o „rekreačnom užívateľovi marihuany“, si zohnal asi desiatku sadeníc konope, ktoré mal u seba doma. Keď sa mu vyskytla možnosť ísť za prácou do Holandska, poprosil syna Šarovcov, či by ich nezasadil v otcovom vinohrade.
Dodo ich zasadil a ako vravel, veľmi sa o ne nestaral. Tie, ktoré boli v menších kvetináčoch či v sude, príliš nerástli, no dve rastliny zasadené priamo medzi prihnojovaným viničom vyrástli do väčšej výšky (podľa polície mali 1 a 1,7 metra). Otec o rastlinách vo vinohrade vedel, no Dodo mu podľa výpovede na súde povedal, že ich chce použiť na konopnú masť, napríklad pre ich 90-ročného deda, ktorý má zdravotné problémy.
Viackrát zopakoval, že otec s pestovaním nič nemal. Rodičia trávili väčšinu leta 2018 na svojej chate v českej Lučine, syn býval na povale vinohradníckeho domčeka. „Otec mi veril, že je to konopa siata (na výrobu masti, pozn. redakcie), bol s tým v pohode. Keby vedel, že to nie je konopa, tak by ma s tým vyhodil. Rastlinám nevenoval nijakú zvláštnu starostlivosť,“ povedal syn Šarovcov na súde.
Dodo sa ku všetkému, čo mu kládla obžaloba za vinu, priznal. Vyšetrovali ho vo väzbe, strávil v nej necelé dva roky, kým ho v septembri 2019 skalický okresný súd odsúdil. Odvolací krajský súd v Trnave mu v auguste tohto roka potvrdil trest – šesť rokov a osem mesiacov. Po celý ten čas si on aj zvyšok rodiny mysleli, že jeho otec, ktorý s rastlinami fakticky nič nemal a počas vyšetrovania zostal na slobode, musí vyviaznuť maximálne s podmienkou.
Realita však bola šokujúco iná.
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič.
Telefonát z Leopoldova
Keď s pani Šarovou stojíme na priedomí ich skalického vinohradníckeho domčeka, v dohodnutom čase zazvoní telefón. Volá Leopoldov. Pred tým, než sa pani Šarová spojí so svojím manželom, zaznie v telefóne upozornenie, že hovor je monitorovaný väzenskou strážou.
Pán Šara vraví, že pred tým, než ho zadržali, veľké znalosti o marihuane nemal. „Vedel som, že je to zakázané, ale že sú za to také pálky, to sme vôbec nevedeli,“ povedal. „Kamarát nášho syna doniesol rastliny, lebo išiel preč, nech to syn dopestuje a on si potom zoberie časť úrody. Videl som, že tam niečo doniesol, no syn mi povedal, že sa z toho dá urobiť masť,“ opakuje to, čo na súde vravel aj jeho syn Dodo.
„My sme sa tam s manželkou nezdržiavali, boli sme skoro celý čas na chate v Lučine, lebo to mám odtiaľ bližšie do práce, je to asi tak 15 kilometrov,“ vracia sa ďalej k letu 2018 pán Šara, ktorý jazdil na kamióne v Česku. „Ale zašlo to tak ďaleko, že pre mňa prišli policajti.“
Aj on čakal, že sa mu nič hrozné nemôže stať. „Policajti mi vraveli, nech to oľutujem, že keď som nebol trestaný, dostanem nízky trest. Dvadsaťtri rokov som robil v jednej firme, nikdy som nemal s policajtmi problém. Stále mi všetci vraveli, že je to na podmienku.“
Ako je teda možné, že pán Šara dostal nakoniec ostrých desať rokov väzenia? Súd mu totiž neuveril, že s marihuanou medzi viničom nič nemal, a tvrdenie, že si po celý čas myslel, že ide o konope vhodné na výrobu mastí, označil za účelovú obranu.
Použil na to tri v podstate nepriame dôkazy. Svedectvo známeho ich syna, s ktorým Dodo pracoval, a ktorý na súde tvrdil, že mu syn Šarovcov hovoril o tom, že jeho otec si tiež občas zapáli džointa. Ako hovoria manželia – tento svedok je človek, s ktorým sa pán Šara nikdy nestretol a ktorý mal s ich synom pracovné spory.
Po druhé, súd poukazoval na rozpory medzi výpoveďami na súde a tým, čo hovorili Šarovci počas policajného výsluchu. Sudca sa chytil najmä Dodovej vety z policajného výsluchu, že otcovi na otázku, čo do vinohradu zasadil, povedal, že je to „mariška“ a že sa otec vraj hneval. Syn Šarovcov však trval na svojej výpovedi na súde; opakoval, že otca presvedčil, že ide o konope na výrobu mastí.
Súd tak isto videl rozpor medzi tým, čo hovoril pri policajnom výsluchu, teda v takzvanom prípravnom konaní, pán Šara. Pred policajtmi mal uviesť nielen, že konope polieval, ale aj to, že dve najvyššie rastliny, zasadené priamo pri viniči, dokonca sám presadil. Na súde otec rodiny hovoril, že to tak nebolo. Opravil sa v tom duchu, že bol pri tom, ako jeho syn rastliny presadil – ale nepresádzal ich on sám.
No a na záver, pánovi Šarovi priťažilo, že mu po zadržaní našli v krvi stopy THC, teda tetrahydrocannabinolu, hlavnej psychoaktívnej zložky marihuany. Pán Šara to vysvetľuje tým, že si krátko pred policajnou raziou zapálil džointa na svadbe. „Mňa v živote nikto nevidel, že by som fajčil, ale neter mala práve svadbu,“ rozpráva.
„Ja veľmi tvrdý alkohol nepijem, ale toto boli svadobčania zo stredného Slovenska, viete si to predstaviť. Pivo, štamprle. Tak som sa opil a zapálil si ten džoint. Ale odvtedy som to nemal, lebo mi z toho bolo zle. Ja jazdím kamiónom, každé ráno som vstával o štvrtej, o piatej. Ja by som si nikdy nedovolil požívať nejaké omamné prostriedky, však to je nemysliteľné.“
Pripusťme na chvíľu, aj keď to celá rodina popiera, že by súd teoreticky mal pravdu a pán Šara vedel, že rastliny vo vinohrade sú marihuana.
Stále tu zostáva otázka: Ako je možné sa dopracovať k absurdne tvrdému desaťročnému nepodmienečnému trestu?
Ilustračné foto – TASR
„Vo väčšom rozsahu“
Na tomto mieste sa ukáže, ako slovenský právny systém nedokáže odlíšiť ľudí, ktorí si doma dopestujú pár rastlín marihuany, od obchodníkov s drogami a reálnymi dílermi, ktorí ju pestujú pre biznis.
V prvom rade, súd odmietol obhajobu pána Šaru, ktorý si mal myslieť, že vo vinohrade rastie konope na liečebné účely. Podľa sudcu by aj to bolo nelegálne. „Aj keby sme prisvedčili obrane obhajoby v podobe pestovania konope výhradne a len za účelom liečby chorého člena rodiny, dopustil by sa nepochybne trestnej činnosti,“ píše sa v rozsudku.
Jedným z kľúčových argumentov súdu ďalej bolo, že pán Šara starší bol vlastníkom vinohradu, a teda podľa rozsudku „poskytol pre vypestovanie rastlín produkčnú plochu“.
A teraz samotný trest. Ak niekoho chytia pri pestovaní marihuany, hoci ide len o pár rastlín, poruší paragraf 172 trestného zákona, ktorý hovorí: „Kto neoprávnene vyrobí, dovezie, (…) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku (…) potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.“
Zákon v ďalšom bode hovorí o ešte prísnejšom treste, ktorý súd uplatnil aj pri Šarovcoch. Ak totiž tento trestný čin niekto spácha takzvane „vo väčšom rozsahu“, začína sadzba na desiatich a končí na pätnástich rokoch väzenia. Laik by čakal, že toto sprísnenie už tak dosť prísnej sadzby sa bude týkať skutočných obchodníkov s drogami.
Ale súd sa pri definovaní toho, čo pri výrobe omamných látok znamená spáchať trestný čin vo väčšom rozsahu, držal definície „škody vo väčšom rozsahu“, čo je podľa zákona desaťnásobok sumy 266 eur, čiže 2660 eur. Z deviatich rastlín nájdených vo vinohrade Šarovcov by sa podľa policajnej expertízy dalo usušiť niečo vyše 700 gramov marihuany, pričom cenu za gram policajti stanovili na 10 až 15 eur.
Zhrnuté, podčiarknuté: u Šarovcov podľa polície zaistili rastliny, z ktorých by sa dala usušiť marihuana za niečo vyše 7-tisíc eur, čo zodpovedá spáchaniu trestného činu „väčšiemu rozsahu“ a prísnejšiemu trestu. Fakticky by na takýto trest stačila jedna jediná, 1,7-metrová rastlina konope, zasadená priamo pri viniči, z ktorej by sa podľa policajtov dalo usušiť asi 400 gramov marihuany.
Podmienka pre pána Šaru staršieho neprichádzala do úvahy, lebo tú môžu súdy udeliť len pri treste do dvoch rokov, a osobitne ju zákon vylučuje pri trestných činoch s hornou hranicou trestnej sadzby nad päť rokov. Pán Šara, ktorý od začiatku procesu opakoval, že je nevinný, tak síce dostal trest na dolnej hranici sadzby, ale bol to trest desať rokov väzenia.
Jeho synovi, ktorý sa k sadeniciam priznal, súd vďaka priznaniu mimoriadne znížil trest o tretinu, na šesť rokov a osem mesiacov. Keďže si už dva roky odsedel vo väzbe, a časť trestu mu môžu odpustiť za dobré správanie, môže byť doma v čase, keď oslávi 32. narodeniny.
Dodov 55-ročný otec by mal zostať vo väzení prakticky do dôchodku.
Mimochodom, súd v rámci tejto kauzy odsúdil aj kamaráta, od ktorého sadenice vo vinohrade Šarovcov pochádzali. Aj on si musí odsedieť prísny, desaťročný trest väzenia.
Leopoldovské väzenie. Foto – TASR
Kedy konečne znížime tresty
Zúfalá rodina Šarovcov cíti krivdu. S právnikmi sa ešte pokúšajú podať dovolanie na Najvyšší súd, ale slovenskej justícii prestali veriť.
Pani Šarová je presvedčená, že sa na jej syna a manžela dohodli policajti s prokurátormi a sudcami, aby sa predviedli, ako bojujú proti kriminalite. Osobne si dokonca myslí, že policajti pri domovej prehliadke zamenili niektoré rastliny, ktoré u nich našli, aby boli väčšie a tresty boli prísnejšie.
Preháňa, povedia si mnohí. Ale ťažko sa čudovať žene, ktorá posledné roky videla v správach, ako súdy udeľovali za vraždu či zabitie menej rokov, ako jej muž dostal za pár rastlín vo vinohrade. Stačí si spomenúť na hokejistu Ladislava Ščurka, ktorého za vraždu rozhodcu odsúdili na šesť rokov.
Takéto drakonické tresty za pestovanie marihuany nie sú bežné ani u susedov. Český aktivista Zdeňek Majzlík prirovnáva prípad rodiny Šarovcov s kauzou Dušana Dvořáka z českého Olomouca, známeho propagátora liečby marihuanou. „Aj on pestoval konope a niekto ho udal. Polícia mu opakovane zabavila viac ako 150 rastlín konope s vysokým obsahom THC,“ hovorí Majzlík.
„Dostal za to tri a pol roka väzenia, ale podmienečne. On potom konope zasadil znovu a opäť v takom množstve, tak ten trest dostal natvrdo. V priebehu vyšetrovania nevyberavo slovne urážal prokurátorov aj sudcov, navyše sa dvom poslankyniam vyhrážal smrťou, tak ho potrestali ďalšími tromi rokmi. Stále je to menej, než dostal pán Šara. Prepáčte, ale prípad pánov Šarovcov je ukážkou zvrátenosti systému.“
Debata o zmiernení trestov za prechovávanie ľahkých drog sa nedávno opäť rozbehla po tom, čo médiá informovali o prípade 26-ročného Košičana. Pri razii v pivárni mu našli necelých 8 gramov marihuany. Keďže bol v podmienke, súd ho odsúdil na dvanásť a pol roka natvrdo.
Vzápätí po medializácii tohto prípadu prezidentka Zuzana Čaputová odpustila časť trestu inému mužovi, ktorý bol taktiež dvakrát prichytený za držanie marihuany. V roku 2016 mu súd vymeral dohromady 10,5 roka väzenia, viac ako polovicu si odsedel. Zvyšok mu prezidentka odpustila.
O zmierňovaní trestov už otvorene hovorí aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). „Chceme komplexne prehodnotiť tresty vo vzťahu k závažnosti trestných činov,“ povedal hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla. „K slabým páchateľom chceme byť tolerantnejší. Na organizovanú a závažnú kriminalitu byť aj prísnejší. Táto úloha je určená na ďalší rok.“
Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová z SaS, ktorej strana mieni otvoriť tému dekriminalizácie marihuany, je presvedčená, že nižšie tresty by sa nemali týkať len držby marihuany (čo je paragraf 171 trestného zákona), ale aj jej pestovania (na čo sa vzťahuje paragraf 172 trestného zákona, na základe ktorého odsúdili aj Šarovcov).
„Sme toho názoru, že marihuana, či už držba, alebo pestovanie, nepredstavuje také riziko pre spoločnosť, ako iné obzvlášť závažné trestné činy. Trestný zákon to dnes nerieši. Je nelogické a disproporčné, ak sú tresty za znásilnenie, vraždu, úmyselné zabitie či závažnú korupčnú činnosť alebo závažné daňové podvody nižšie ako za prechovávanie či konzumáciu marihuany,“ povedala Ďuriš Nicholsonová.
„Naša spoločnosť démonizuje marihuanu a pritom ospravedlňuje a dokonca podporuje konzumáciu alkoholu. O tom, že tresty v slovenskej legislatíve vo vzťahu k marihuane sú nielen drakonické, ale ešte sa aj míňajú účinku, svedčí aj fakt, že konzumácia marihuany sa zvyšuje celosvetovo, v rámci EÚ aj v krajinách, ktoré majú k marihuane liberálny postoj. Je absurdné, aby sme takými vysokými trestami kriminalizovali najmä mladých ľudí, ktorým takto kradneme budúcnosť.“
Podľa Tomáša Strémyho z katedry trestného práva bratislavskej Právnickej fakulty by malo byť v podobných prípadoch kľúčové, aby legislatíva za každých okolností rozlišovala medzi užívateľom, ktorý má omamnú látku pre vlastnú potrebu, a dílerom.
„Absolútny základ je rozlišovať minimálne trestné sadzby pre užívateľa a dílera, ktorí mali spáchať trestný čin ‚vo veľkom rozsahu‘. Následne potom môže byť predmetom diskusie, do akého množstva dekriminalizovať prechovávanie pre vlastnú spotrebu.“
„V prípade, že bude zmenená platná právna úprava, bude podľa môjho názoru vhodné posudzovať prípad od prípadu a neaplikovať paušálne kritérium ‚rozsah‘. Avšak aktuálny stav podľa platného právneho poriadku v Slovenskej republike nerozlišuje medzi dílerom a užívateľom pri tomto množstve. Napríklad v Českej republike je držanie pre iného trestné v akomkoľvek množstve, ale týka sa to len dílerov.“
Foto – TASR/AP
Odsúdený otec: Nie som vrah
Keď stojíme s pani Šarovou v ich rodinnom vinohrade, pýtam sa jej, či sa na svojho staršieho syna Doda nehnevá za to, čo sa ich rodine stalo. Doma totiž zostala len s mladším synom Kristiánom. Na chvíľu sa zamyslí, otázka ju trochu prekvapí.
„Naštvaná? To sa tak nedá povedať. On je nahnevaný, pýta sa ma – mami, zvládneš to? Hovorím mu, že musím,“ odpovie nakoniec. Vidno, že jediné, na čo myslí, je to, aby jej muž a syn boli doma.
Aby ich dostala z Leopoldova.
Skalica je malé mesto. To, čo sa rodine Šarovcov prihodilo, sa rýchlo rozkríklo. Ako vraví mladší syn Kristián, občas na sebe zacíti pohľady miestnych. „Ale ja už si nevšímam nikoho,“ hovorí.
„To, že zatvorili brata, s tým som sa nejako zmieril. Ale to, že zatvoria otca, s tým som ja, a ani nikto nepočítal. Ani mi len nenapadlo, že by ho mohli odsúdiť, 55-ročného človeka, ktorý celý život pracoval. Ako keby niekoho zabil, akoby to bol najväčší mafián v Skalici.“
Krátko predtým, než bol tento text vydaný, ozval sa manželke z Leopoldova pán Šara s prosbou, či by mohol do článku ešte niečo povedať. Bolo to vlastne len pár viet.
„Mám odrobených poctivých štyridsať rokov práce. Po celú dobu som riadne platil dane a odvody, viedol som usporiadaný život a mohol som byť pre mnohých príkladom,“ povedal pán Šara.
„Pre svoju nevedomosť som sa dostal do väzenia. Na celách mi robia spoločnosť ľudia, ktorí boli odsúdení za vraždy, podvody, ozbrojené lúpeže či predaj tvrdých drog. Netvrdím, že sú to všetci zlí ľudia, ale viem, že viac ako polovica z nich nikdy nepracovala. Mnohí z nich mi hovoria – čo tu robíte, veď vy sem nepatríte. Myslím si, že by štát mal prihliadať na to, čo som urobil a aký život som doteraz viedol.“
Re: Dekriminalizacia alebo legalizacia marihuany?
justicia znicila zivot celej tej rodine.
---
Je cas zmenit nezmyselne nastavene zakony ohladom psychoaktivnych latok.
---
Je cas zmenit nezmyselne nastavene zakony ohladom psychoaktivnych latok.
Re: Dekriminalizacia alebo legalizacia marihuany?
Snáď teda tieto smutné prípady budú aspoň na niečo dobré a do konca volebného obdobia dôjde k zmene zákonov. Keď bude prezidentka týchto ľudí amnestovať, tak to legislatívny proces ešte urýchli.Debata o zmiernení trestov za prechovávanie ľahkých drog sa nedávno opäť rozbehla po tom, čo médiá informovali o prípade 26-ročného Košičana. Pri razii v pivárni mu našli necelých 8 gramov marihuany. Keďže bol v podmienke, súd ho odsúdil na dvanásť a pol roka natvrdo.
Vzápätí po medializácii tohto prípadu prezidentka Zuzana Čaputová odpustila časť trestu inému mužovi, ktorý bol taktiež dvakrát prichytený za držanie marihuany. V roku 2016 mu súd vymeral dohromady 10,5 roka väzenia, viac ako polovicu si odsedel. Zvyšok mu prezidentka odpustila.
O zmierňovaní trestov už otvorene hovorí aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). „Chceme komplexne prehodnotiť tresty vo vzťahu k závažnosti trestných činov,“ povedal hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla. „K slabým páchateľom chceme byť tolerantnejší. Na organizovanú a závažnú kriminalitu byť aj prísnejší. Táto úloha je určená na ďalší rok.“
Re: Dekriminalizacia alebo legalizacia marihuany?
Teraz každý rieši teraz ten prípad odsúdeného chalana na desať rokov, no málokto vie, že je to chalan, ktorý bol trestaný opakovane a mal pri sebe na vlastnú potrebu cez sto jednorazových dávok
hádam len hlupák verí tomu, že všetku tú trávu mal pri sebe skutočne len pre vlastnú potrebu. Čiže keď človek prečíta ako to s týmto chalanom bolo skutočne, tak to už až taký nevinný ten odsúdený nie je.
Jasné, potom sa tu začne písať, že marihuana je len ľahká droga, no nijako neviem nikde to delenie na ľahké a tvrdé drogy nájsť. Niekto tvrdí, že to je podľa toho, či sa dá stať na droge závislým, tak potom ma zaujíma, či je aj LSD "ľahkou drogou".
Ale teda, ja osobne som za legalizáciu všetkých drog. Aj tak, ak sa legalizuje marihuana, tak za chvíľu niekto bude ukazovať na nezmyselnosť kriminalizácie nejakej inej drogy. Takto by sa drogy mohli aspoň predávať v lekárni, každému len na jeho osobnú zodpovednosť a v nejakej dávke napríklad jedna dávka na dva týždne s tým, že následný predaj liekov by bol trestný (aby sa predišlo kupčeniu s drogami smerom k feťákom) a ľudia by mali k dispozícii menej závadné drogy a štát by mal z toho osoh. A dal by som do zákonu ešte niečo také, že kto spôsobí škodu pod vplyvom drogy, hoc aj na svojom zdraví tak si to všetko platí pekne krásne sám a štát mu platí len nevyhnutné náklady. Nech motivuje ľudí to neužívať.
Jasné, potom sa tu začne písať, že marihuana je len ľahká droga, no nijako neviem nikde to delenie na ľahké a tvrdé drogy nájsť. Niekto tvrdí, že to je podľa toho, či sa dá stať na droge závislým, tak potom ma zaujíma, či je aj LSD "ľahkou drogou".
Ale teda, ja osobne som za legalizáciu všetkých drog. Aj tak, ak sa legalizuje marihuana, tak za chvíľu niekto bude ukazovať na nezmyselnosť kriminalizácie nejakej inej drogy. Takto by sa drogy mohli aspoň predávať v lekárni, každému len na jeho osobnú zodpovednosť a v nejakej dávke napríklad jedna dávka na dva týždne s tým, že následný predaj liekov by bol trestný (aby sa predišlo kupčeniu s drogami smerom k feťákom) a ľudia by mali k dispozícii menej závadné drogy a štát by mal z toho osoh. A dal by som do zákonu ešte niečo také, že kto spôsobí škodu pod vplyvom drogy, hoc aj na svojom zdraví tak si to všetko platí pekne krásne sám a štát mu platí len nevyhnutné náklady. Nech motivuje ľudí to neužívať.
Re: Dekriminalizacia alebo legalizacia marihuany?
„Dekriminalizujeme užívání marihuany a vymažeme trestní záznamy těm, kdo kvůli tomu byli ve vězení,” řekla senátorka Harrisová.
https://www.novinky.cz/volby/usa/clanek ... .seznam.cz
https://www.novinky.cz/volby/usa/clanek ... .seznam.cz
-
starysomar
Hardcore addict
- Príspevky: 7916
- Registrovaný: 01 máj 2011, 20:26
Re: Dekriminalizacia alebo legalizacia marihuany?
Je rozdiel konope a syntetické drogy.
Raslina je nespochybniteľne liečivá.
V Čechách možno nejaké prípravky - samozrejme bez THC - v pohode kúpiť.
Tu je aj v tomto stredovek...
Raslina je nespochybniteľne liečivá.
V Čechách možno nejaké prípravky - samozrejme bez THC - v pohode kúpiť.
Tu je aj v tomto stredovek...
Re: Dekriminalizacia alebo legalizacia marihuany?
Mal pri sebe 7g...to je podľa polície 100 jednorazových dávok, pre niekoho iného to je 7 dávok. Vďaka týmto úplne absurdným normám z 90. rokov u nás dostávajú užívatelia marihuany vyššie tresty, ako obchodníci s pervitínom či heroínom.Peter00 napísal: 11 okt 2020, 8:10 Teraz každý rieši teraz ten prípad odsúdeného chalana na desať rokov, no málokto vie, že je to chalan, ktorý bol trestaný opakovane a mal pri sebe na vlastnú potrebu cez sto jednorazových dávokhádam len hlupák verí tomu, že všetku tú trávu mal pri sebe skutočne len pre vlastnú potrebu. Čiže keď človek prečíta ako to s týmto chalanom bolo skutočne, tak to už až taký nevinný ten odsúdený nie je.
Jasné, potom sa tu začne písať, že marihuana je len ľahká droga, no nijako neviem nikde to delenie na ľahké a tvrdé drogy nájsť. Niekto tvrdí, že to je podľa toho, či sa dá stať na droge závislým, tak potom ma zaujíma, či je aj LSD "ľahkou drogou".
Ale teda, ja osobne som za legalizáciu všetkých drog. Aj tak, ak sa legalizuje marihuana, tak za chvíľu niekto bude ukazovať na nezmyselnosť kriminalizácie nejakej inej drogy. Takto by sa drogy mohli aspoň predávať v lekárni, každému len na jeho osobnú zodpovednosť a v nejakej dávke napríklad jedna dávka na dva týždne s tým, že následný predaj liekov by bol trestný (aby sa predišlo kupčeniu s drogami smerom k feťákom) a ľudia by mali k dispozícii menej závadné drogy a štát by mal z toho osoh. A dal by som do zákonu ešte niečo také, že kto spôsobí škodu pod vplyvom drogy, hoc aj na svojom zdraví tak si to všetko platí pekne krásne sám a štát mu platí len nevyhnutné náklady. Nech motivuje ľudí to neužívať.
Drogy sa už teraz predávajú v lekárni a na internetoch sa s tým obchoduje - rôzne deriváty ópia pre onkopacientov a pod. U nás sa každému musi dostať ošetrenia, aj keď nemá peniaze a neplatí poistenie. Nie je možné niekoho neošetriť, lebo si za to môže sám...resp. uplatniť to len na drogy, pretože to je jasná diskriminácia. Čo fajčiari? Čo opitý človek, ktorý spadne? Čo ľudia s obezitou?
Úplne by stačilo, keby sme išli portugalskou cestou a tie milióny eur, ktoré investujeme to trestania užívateľov drog, by sme investovali do prevencie a do zdravotnej/psychologickej pomoci pre narkomanov. Ale to je u nás scifi. Aj striekačky narkomanom v BA musí meniť mimovládka a stále sa nájdu ľudia, ktorí im ešte za to nadávajú.
Re: Dekriminalizacia alebo legalizacia marihuany?
Nie, tak so skutočne nebolo. On mal hlavne už za prvý skutok podmienku. Čiže on následne dostal súhrnný trest, čiže jeden trest za dva skutky, keďže predchádzajúci trest nerešpektoval a nezdržal sa ďalšieho protiprávneho konania.ephramko napísal: 11 okt 2020, 11:46 Mal pri sebe 7g...to je podľa polície 100 jednorazových dávok, pre niekoho iného to je 7 dávok. Vďaka týmto úplne absurdným normám z 90. rokov u nás dostávajú užívatelia marihuany vyššie tresty, ako obchodníci s pervitínom či heroínom.
Drogy sa už teraz predávajú v lekárni a na internetoch sa s tým obchoduje - rôzne deriváty ópia pre onkopacientov a pod. U nás sa každému musi dostať ošetrenia, aj keď nemá peniaze a neplatí poistenie. Nie je možné niekoho neošetriť, lebo si za to môže sám...resp. uplatniť to len na drogy, pretože to je jasná diskriminácia. Čo fajčiari? Čo opitý človek, ktorý spadne? Čo ľudia s obezitou?
Úplne by stačilo, keby sme išli portugalskou cestou a tie milióny eur, ktoré investujeme to trestania užívateľov drog, by sme investovali do prevencie a do zdravotnej/psychologickej pomoci pre narkomanov. Ale to je u nás scifi. Aj striekačky narkomanom v BA musí meniť mimovládka a stále sa nájdu ľudia, ktorí im ešte za to nadávajú.
Prvý krát mal desať gramov konope a toto bolo vyhodnotené tak, že z tohto množstva by sa dalo pripraviť od 21 do 62 obvykle jednorazových dávok drogy
Následne druhý krát mal pri seba 8 uzatváratených plastových sáčikov s konope. Už len z toho, že ich bolo 8 a boli uzatvárateľné (na opakované vybratie a vrátenie sušiny) je zrejmé, že to nebolo iba na pár použití. A prosím pekne, kto verí tomu, že jedna osoba si so sebou vláči svoje úspory na zdrogovanie sa stále so sebou. Ak by to mal len a len pre seba, asi by pri sebe nevláčil 8 sáčikov
To čo píšeš ďalej, že sa drogy v lekárni predávajú, tak áno, gratulujem, to je všeobecne známy fakt. A?
Že nemôžeš niekoho neošetriť lebo..... kto písal o tom, že by sa niekto neošetril? prečítaj si ešte raz čo som napísal a v súvislostich, nič také som nenapísal. Nevyhnutná zdravotná starsotlivosť by sa poskytnúť isto mala. Nič viac, postarať sa aby nezomrel a arivaderc, za starostlivost zi zaplat a staraj sa. Privodíš si trávou schízu? mal si s tým rátať. Čus.
Že budem nadávať na to, že sa narkomanom dávajú zadarmo striekačky (mimovládky majú tieto peniaze spravidla práve od štátu, lebo je úplne normálne všade vo svete, že štát veľmi štedrýmdotovaním mimovládok zabezpečuje tieto úohy štátu), keď sa dobre nepostará o iné skupiny ľudí, ktoré si zaslúžia lepší život ale stará sa o hen ten feťácky odpad spoločnosti, ktorý predlžovaním svojho života len viac otravuje normálnu populáciu. Každý z nich má plnú hubu toho, aký majú hrozný život a vedia figu borovú o tom, čo je to mať ťažký život.
Re: Dekriminalizacia alebo legalizacia marihuany?
Tu nejde o to, ci tych davok bolo 100, 20 alebo 7, ani o to ci to mal pre vlastnu spotrebu a ani nie o to, ci je alebo nie je vinny, ide o tu vysku trestu - 10 rokov, ako za vrazdu.Peter00 napísal: 11 okt 2020, 8:10Teraz každý rieši teraz ten prípad odsúdeného chalana na desať rokov, no málokto vie, že je to chalan, ktorý bol trestaný opakovane a mal pri sebe na vlastnú potrebu cez sto jednorazových dávokhádam len hlupák verí tomu, že všetku tú trávu mal pri sebe skutočne len pre vlastnú potrebu.
Ine drogy sa mozu predavat mozu, trest za to nie je ziadny, pritom je dokazane, ze cigarety sposobuju rakovinu, alkohol sposobuje rozne nasilne trestne ciny, aj smrtelne autonehody.
Toto je nezmysel, po ekonomickej, aj moralnej stranke. Ako dokazes, ze psychicka choroba bola nasledkom uzivania drogy, ze drogy nezacal clovek uzivat kvoli tej psychickej chorobe?Peter00 napísal: 11 okt 2020, 12:11Že nemôžeš niekoho neošetriť lebo..... kto písal o tom, že by sa niekto neošetril? prečítaj si ešte raz čo som napísal a v súvislostich, nič také som nenapísal. Nevyhnutná zdravotná starsotlivosť by sa poskytnúť isto mala. Nič viac, postarať sa aby nezomrel a arivaderc, za starostlivost zi zaplat a staraj sa. Privodíš si trávou schízu? mal si s tým rátať. Čus.
Pokial sa o vazne chorych (zavislych, bezdomovcov, beznych ludi), ktori si neplatia zdravotne poistenie system nepostara, tak ich problemy sa prehlbuju, nepracuju, neplatia dane - a ked im pojde neskor o zivot, nasledna liecba je ovela drahsia a zaplatis to ty, ja a ostatni z dani. Pokial sa o drogovo zavislych postarame, ich zdravotny stav sa zlepsi, zaradia sa do systemu, zacnu pracovat a platit dane. To je velky rozdiel, namiesto velkeho minusu je to velky plus.
Ako uz bolo spominane, pokial sa niekto cely zivot nezdravo stravuje, zostane na invalidnom dochodku, na ktory sa mu musime roky skladat - pokial mlady clovek spravi chybu, uziva nelegalne alebo legalne drogy, chce sa liecit, staci mala pomoc a moze nasledne dlhe roky sam prispievat do systemu, tak stale sa viac oplati podporit toho zavisleho.
Dokonca aj ked zrejme pocitas s tym, ze nepodpora zavisleho mu casom sposobi smrt, tak do systemu uz neprinesie nic a tym sa to tiez celkovo oplati menej, ako keby ho stat podporil, pretoze cele jeho detstvo bol v minuse a ako mlady zavisly tiez. Ak by mal zavisly este deti, bol by to este vacsi minus a tiez by nemali rodica, to by malo dalsie, nielen ekonomicke problemy.
Re: Dekriminalizacia alebo legalizacia marihuany?
A ty skutočne veríš, že niekto reálne má pri sebe sto dávok len pre vlastnú potrebu a nosí ich bežne pri sebe, keď ide von?Dreamer napísal: 11 okt 2020, 13:21 Tu nejde o to, ci tych davok bolo 100, 20 alebo 7, ani o to ci to mal pre vlastnu spotrebu a ani nie o to, ci je alebo nie je vinny, ide o tu vysku trestu - 10 rokov, ako za vrazdu.