Vo vinohrade rodiny Šarovcov je začiatkom októbra už po oberačke. „Stihli sme obrať už v sobotu, keď bolo pekne,“ hovorí pani Šarová, keď v malom vinohradníckom domčeku nad Skalicou – tu sa mu inak nepovie ako „búda“ – mieša obrané hrozno vo veľkej kadi.

„Nech sa ti, vínečko, darí,“ zaželá hroznu nahlas pri kadi, keď sa pomaly presúvame medzi riadky rodinného vinohradu, v ktorom si rodina dorába víno pre vlastnú potrebu. Skalický rubín, za ktorý v minulosti dostali aj medaily. „Manžel tento rok ešte stihol prvý raz vinič striekať. Oberali sme už bez neho,“ povzdychne si pani Šarová.

Už pár týždňov má svojho 55-ročného muža v Leopoldove. Starší syn, ktorý má dnes 29 rokov, sedí už dva roky; väčšinu času strávil vo väzbe, teraz je už spolu s otcom vo výkone trestu.

Dva roky ubehli od chvíle, keď v septembri 2018 vinohrad Šarovcov obsadilo policajné komando. Na pána Šaru najprv čakali pred jeho domom v Skalici, kým sa vráti z roboty. Keď o pol šiestej večer prišiel, zobrali ho aj s povolením na domovú prehliadku do vinohradu.

V „búde“ aj medzi viničom hľadali rastliny konope, čiže cannabisu. Usušené listy a šišky tejto rastliny sú pre väčšinu známe ako marihuana. Podľa policajných záznamov tu pár stoniek našli: dve rastliny zasadené medzi viničom, ktoré mali 1 a 1,7 metra, jednu metrovú rastlinu v žltom sude, štyri 20 či 30-centimetrové rastliny v sude či v kvetináčoch a ďalšie dve, ani nie metrové stonky na ďalších miestach.

[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Dohromady deväť rastlín, ku ktorým sa prihlásil starší syn Šarovcov. V otcovom vinohrade nasadil zopár sadeníc od kamaráta, ktorý mu ich posunul, aby ich dopestoval. Vtedy, pred dvomi rokmi, keď pána Šaru staršieho odvážali na výsluch, nikto z rodiny nečakal, že na konci tohto príbehu dostane drakonický desaťročný trest; teda dokonca prísnejší, ako súd vymeral jeho synovi, ktorý sadenice medzi vinič zasadil.


Policajné fotografie zo zásahu u Šarovcov. Foto – TASR a PZ SR
„Narkobaróni“ z vinohradu
Koncom septembra 2018 vydala tlačová agentúra TASR suchú správu o policajnom zákroku na Záhorí.

„Policajti postupne získavali operatívne informácie a na základe vopred získaného súhlasu vykonali v stredu 12. septembra 2018 policajný zákrok pre podozrenie na drogovú trestnú činnosť,“ písalo sa v nej. „Počas domovej prehliadky a prehliadky pozemkov policajti našli v chate a vo vinohradoch rastliny konope, o ktoré sa starali dvaja muži, otec so synom.“

Pani Šarová si na deň, keď jej muža zatkli, pamätá emotívnejšie, než ako to opisuje agentúrna správa. Pán Šara pracoval ako šofér kamióna. Z jazdy sa vrátil aj v ten deň, keď ho pred domom čakali policajti. Keď s ním prišli do vinohradu, zrejme rátali s tým, že objavia celú plantáž.

No našli len pár rastlín. „Oni si mysleli, že ktovie koľko tu toho je. Na manžela hulákali, nech im ukáže, kde to má,“ spomína si pani Šarová. Do očí jej z času na čas vyhŕknu slzy.

Čo sa vlastne v rodine stalo? Na súde o tom hovoril starší syn pani Šarovej. Dodo, ako mu hovoria doma, sa k marihuane vo vinohrade priznal. Jeho kamarát, ktorý sám o sebe hovoril ako o „rekreačnom užívateľovi marihuany“, si zohnal asi desiatku sadeníc konope, ktoré mal u seba doma. Keď sa mu vyskytla možnosť ísť za prácou do Holandska, poprosil syna Šarovcov, či by ich nezasadil v otcovom vinohrade.

Dodo ich zasadil a ako vravel, veľmi sa o ne nestaral. Tie, ktoré boli v menších kvetináčoch či v sude, príliš nerástli, no dve rastliny zasadené priamo medzi prihnojovaným viničom vyrástli do väčšej výšky (podľa polície mali 1 a 1,7 metra). Otec o rastlinách vo vinohrade vedel, no Dodo mu podľa výpovede na súde povedal, že ich chce použiť na konopnú masť, napríklad pre ich 90-ročného deda, ktorý má zdravotné problémy.

Viackrát zopakoval, že otec s pestovaním nič nemal. Rodičia trávili väčšinu leta 2018 na svojej chate v českej Lučine, syn býval na povale vinohradníckeho domčeka. „Otec mi veril, že je to konopa siata (na výrobu masti, pozn. redakcie), bol s tým v pohode. Keby vedel, že to nie je konopa, tak by ma s tým vyhodil. Rastlinám nevenoval nijakú zvláštnu starostlivosť,“ povedal syn Šarovcov na súde.

Dodo sa ku všetkému, čo mu kládla obžaloba za vinu, priznal. Vyšetrovali ho vo väzbe, strávil v nej necelé dva roky, kým ho v septembri 2019 skalický okresný súd odsúdil. Odvolací krajský súd v Trnave mu v auguste tohto roka potvrdil trest – šesť rokov a osem mesiacov. Po celý ten čas si on aj zvyšok rodiny mysleli, že jeho otec, ktorý s rastlinami fakticky nič nemal a počas vyšetrovania zostal na slobode, musí vyviaznuť maximálne s podmienkou.

Realita však bola šokujúco iná.


Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič.
Telefonát z Leopoldova
Keď s pani Šarovou stojíme na priedomí ich skalického vinohradníckeho domčeka, v dohodnutom čase zazvoní telefón. Volá Leopoldov. Pred tým, než sa pani Šarová spojí so svojím manželom, zaznie v telefóne upozornenie, že hovor je monitorovaný väzenskou strážou.

Pán Šara vraví, že pred tým, než ho zadržali, veľké znalosti o marihuane nemal. „Vedel som, že je to zakázané, ale že sú za to také pálky, to sme vôbec nevedeli,“ povedal. „Kamarát nášho syna doniesol rastliny, lebo išiel preč, nech to syn dopestuje a on si potom zoberie časť úrody. Videl som, že tam niečo doniesol, no syn mi povedal, že sa z toho dá urobiť masť,“ opakuje to, čo na súde vravel aj jeho syn Dodo.

„My sme sa tam s manželkou nezdržiavali, boli sme skoro celý čas na chate v Lučine, lebo to mám odtiaľ bližšie do práce, je to asi tak 15 kilometrov,“ vracia sa ďalej k letu 2018 pán Šara, ktorý jazdil na kamióne v Česku. „Ale zašlo to tak ďaleko, že pre mňa prišli policajti.“

Aj on čakal, že sa mu nič hrozné nemôže stať. „Policajti mi vraveli, nech to oľutujem, že keď som nebol trestaný, dostanem nízky trest. Dvadsaťtri rokov som robil v jednej firme, nikdy som nemal s policajtmi problém. Stále mi všetci vraveli, že je to na podmienku.“

Ako je teda možné, že pán Šara dostal nakoniec ostrých desať rokov väzenia? Súd mu totiž neuveril, že s marihuanou medzi viničom nič nemal, a tvrdenie, že si po celý čas myslel, že ide o konope vhodné na výrobu mastí, označil za účelovú obranu.

Použil na to tri v podstate nepriame dôkazy. Svedectvo známeho ich syna, s ktorým Dodo pracoval, a ktorý na súde tvrdil, že mu syn Šarovcov hovoril o tom, že jeho otec si tiež občas zapáli džointa. Ako hovoria manželia – tento svedok je človek, s ktorým sa pán Šara nikdy nestretol a ktorý mal s ich synom pracovné spory.

Po druhé, súd poukazoval na rozpory medzi výpoveďami na súde a tým, čo hovorili Šarovci počas policajného výsluchu. Sudca sa chytil najmä Dodovej vety z policajného výsluchu, že otcovi na otázku, čo do vinohradu zasadil, povedal, že je to „mariška“ a že sa otec vraj hneval. Syn Šarovcov však trval na svojej výpovedi na súde; opakoval, že otca presvedčil, že ide o konope na výrobu mastí.

Súd tak isto videl rozpor medzi tým, čo hovoril pri policajnom výsluchu, teda v takzvanom prípravnom konaní, pán Šara. Pred policajtmi mal uviesť nielen, že konope polieval, ale aj to, že dve najvyššie rastliny, zasadené priamo pri viniči, dokonca sám presadil. Na súde otec rodiny hovoril, že to tak nebolo. Opravil sa v tom duchu, že bol pri tom, ako jeho syn rastliny presadil – ale nepresádzal ich on sám.

No a na záver, pánovi Šarovi priťažilo, že mu po zadržaní našli v krvi stopy THC, teda tetrahydrocannabinolu, hlavnej psychoaktívnej zložky marihuany. Pán Šara to vysvetľuje tým, že si krátko pred policajnou raziou zapálil džointa na svadbe. „Mňa v živote nikto nevidel, že by som fajčil, ale neter mala práve svadbu,“ rozpráva.

„Ja veľmi tvrdý alkohol nepijem, ale toto boli svadobčania zo stredného Slovenska, viete si to predstaviť. Pivo, štamprle. Tak som sa opil a zapálil si ten džoint. Ale odvtedy som to nemal, lebo mi z toho bolo zle. Ja jazdím kamiónom, každé ráno som vstával o štvrtej, o piatej. Ja by som si nikdy nedovolil požívať nejaké omamné prostriedky, však to je nemysliteľné.“

Pripusťme na chvíľu, aj keď to celá rodina popiera, že by súd teoreticky mal pravdu a pán Šara vedel, že rastliny vo vinohrade sú marihuana.

Stále tu zostáva otázka: Ako je možné sa dopracovať k absurdne tvrdému desaťročnému nepodmienečnému trestu?


Ilustračné foto – TASR
„Vo väčšom rozsahu“
Na tomto mieste sa ukáže, ako slovenský právny systém nedokáže odlíšiť ľudí, ktorí si doma dopestujú pár rastlín marihuany, od obchodníkov s drogami a reálnymi dílermi, ktorí ju pestujú pre biznis.

V prvom rade, súd odmietol obhajobu pána Šaru, ktorý si mal myslieť, že vo vinohrade rastie konope na liečebné účely. Podľa sudcu by aj to bolo nelegálne. „Aj keby sme prisvedčili obrane obhajoby v podobe pestovania konope výhradne a len za účelom liečby chorého člena rodiny, dopustil by sa nepochybne trestnej činnosti,“ píše sa v rozsudku.

Jedným z kľúčových argumentov súdu ďalej bolo, že pán Šara starší bol vlastníkom vinohradu, a teda podľa rozsudku „poskytol pre vypestovanie rastlín produkčnú plochu“.

A teraz samotný trest. Ak niekoho chytia pri pestovaní marihuany, hoci ide len o pár rastlín, poruší paragraf 172 trestného zákona, ktorý hovorí: „Kto neoprávnene vyrobí, dovezie, (…) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku (…) potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.“

Zákon v ďalšom bode hovorí o ešte prísnejšom treste, ktorý súd uplatnil aj pri Šarovcoch. Ak totiž tento trestný čin niekto spácha takzvane „vo väčšom rozsahu“, začína sadzba na desiatich a končí na pätnástich rokoch väzenia. Laik by čakal, že toto sprísnenie už tak dosť prísnej sadzby sa bude týkať skutočných obchodníkov s drogami.

Ale súd sa pri definovaní toho, čo pri výrobe omamných látok znamená spáchať trestný čin vo väčšom rozsahu, držal definície „škody vo väčšom rozsahu“, čo je podľa zákona desaťnásobok sumy 266 eur, čiže 2660 eur. Z deviatich rastlín nájdených vo vinohrade Šarovcov by sa podľa policajnej expertízy dalo usušiť niečo vyše 700 gramov marihuany, pričom cenu za gram policajti stanovili na 10 až 15 eur.

Zhrnuté, podčiarknuté: u Šarovcov podľa polície zaistili rastliny, z ktorých by sa dala usušiť marihuana za niečo vyše 7-tisíc eur, čo zodpovedá spáchaniu trestného činu „väčšiemu rozsahu“ a prísnejšiemu trestu. Fakticky by na takýto trest stačila jedna jediná, 1,7-metrová rastlina konope, zasadená priamo pri viniči, z ktorej by sa podľa policajtov dalo usušiť asi 400 gramov marihuany.

Podmienka pre pána Šaru staršieho neprichádzala do úvahy, lebo tú môžu súdy udeliť len pri treste do dvoch rokov, a osobitne ju zákon vylučuje pri trestných činoch s hornou hranicou trestnej sadzby nad päť rokov. Pán Šara, ktorý od začiatku procesu opakoval, že je nevinný, tak síce dostal trest na dolnej hranici sadzby, ale bol to trest desať rokov väzenia.

Jeho synovi, ktorý sa k sadeniciam priznal, súd vďaka priznaniu mimoriadne znížil trest o tretinu, na šesť rokov a osem mesiacov. Keďže si už dva roky odsedel vo väzbe, a časť trestu mu môžu odpustiť za dobré správanie, môže byť doma v čase, keď oslávi 32. narodeniny.

Dodov 55-ročný otec by mal zostať vo väzení prakticky do dôchodku.

Mimochodom, súd v rámci tejto kauzy odsúdil aj kamaráta, od ktorého sadenice vo vinohrade Šarovcov pochádzali. Aj on si musí odsedieť prísny, desaťročný trest väzenia.


Leopoldovské väzenie. Foto – TASR
Kedy konečne znížime tresty
Zúfalá rodina Šarovcov cíti krivdu. S právnikmi sa ešte pokúšajú podať dovolanie na Najvyšší súd, ale slovenskej justícii prestali veriť.

Pani Šarová je presvedčená, že sa na jej syna a manžela dohodli policajti s prokurátormi a sudcami, aby sa predviedli, ako bojujú proti kriminalite. Osobne si dokonca myslí, že policajti pri domovej prehliadke zamenili niektoré rastliny, ktoré u nich našli, aby boli väčšie a tresty boli prísnejšie.

Preháňa, povedia si mnohí. Ale ťažko sa čudovať žene, ktorá posledné roky videla v správach, ako súdy udeľovali za vraždu či zabitie menej rokov, ako jej muž dostal za pár rastlín vo vinohrade. Stačí si spomenúť na hokejistu Ladislava Ščurka, ktorého za vraždu rozhodcu odsúdili na šesť rokov.

Takéto drakonické tresty za pestovanie marihuany nie sú bežné ani u susedov. Český aktivista Zdeňek Majzlík prirovnáva prípad rodiny Šarovcov s kauzou Dušana Dvořáka z českého Olomouca, známeho propagátora liečby marihuanou. „Aj on pestoval konope a niekto ho udal. Polícia mu opakovane zabavila viac ako 150 rastlín konope s vysokým obsahom THC,“ hovorí Majzlík.

„Dostal za to tri a pol roka väzenia, ale podmienečne. On potom konope zasadil znovu a opäť v takom množstve, tak ten trest dostal natvrdo. V priebehu vyšetrovania nevyberavo slovne urážal prokurátorov aj sudcov, navyše sa dvom poslankyniam vyhrážal smrťou, tak ho potrestali ďalšími tromi rokmi. Stále je to menej, než dostal pán Šara. Prepáčte, ale prípad pánov Šarovcov je ukážkou zvrátenosti systému.“



Debata o zmiernení trestov za prechovávanie ľahkých drog sa nedávno opäť rozbehla po tom, čo médiá informovali o prípade 26-ročného Košičana. Pri razii v pivárni mu našli necelých 8 gramov marihuany. Keďže bol v podmienke, súd ho odsúdil na dvanásť a pol roka natvrdo.

Vzápätí po medializácii tohto prípadu prezidentka Zuzana Čaputová odpustila časť trestu inému mužovi, ktorý bol taktiež dvakrát prichytený za držanie marihuany. V roku 2016 mu súd vymeral dohromady 10,5 roka väzenia, viac ako polovicu si odsedel. Zvyšok mu prezidentka odpustila.

O zmierňovaní trestov už otvorene hovorí aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). „Chceme komplexne prehodnotiť tresty vo vzťahu k závažnosti trestných činov,“ povedal hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla. „K slabým páchateľom chceme byť tolerantnejší. Na organizovanú a závažnú kriminalitu byť aj prísnejší. Táto úloha je určená na ďalší rok.“

Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová z SaS, ktorej strana mieni otvoriť tému dekriminalizácie marihuany, je presvedčená, že nižšie tresty by sa nemali týkať len držby marihuany (čo je paragraf 171 trestného zákona), ale aj jej pestovania (na čo sa vzťahuje paragraf 172 trestného zákona, na základe ktorého odsúdili aj Šarovcov).

„Sme toho názoru, že marihuana, či už držba, alebo pestovanie, nepredstavuje také riziko pre spoločnosť, ako iné obzvlášť závažné trestné činy. Trestný zákon to dnes nerieši. Je nelogické a disproporčné, ak sú tresty za znásilnenie, vraždu, úmyselné zabitie či závažnú korupčnú činnosť alebo závažné daňové podvody nižšie ako za prechovávanie či konzumáciu marihuany,“ povedala Ďuriš Nicholsonová.

„Naša spoločnosť démonizuje marihuanu a pritom ospravedlňuje a dokonca podporuje konzumáciu alkoholu. O tom, že tresty v slovenskej legislatíve vo vzťahu k marihuane sú nielen drakonické, ale ešte sa aj míňajú účinku, svedčí aj fakt, že konzumácia marihuany sa zvyšuje celosvetovo, v rámci EÚ aj v krajinách, ktoré majú k marihuane liberálny postoj. Je absurdné, aby sme takými vysokými trestami kriminalizovali najmä mladých ľudí, ktorým takto kradneme budúcnosť.“

Podľa Tomáša Strémyho z katedry trestného práva bratislavskej Právnickej fakulty by malo byť v podobných prípadoch kľúčové, aby legislatíva za každých okolností rozlišovala medzi užívateľom, ktorý má omamnú látku pre vlastnú potrebu, a dílerom.

„Absolútny základ je rozlišovať minimálne trestné sadzby pre užívateľa a dílera, ktorí mali spáchať trestný čin ‚vo veľkom rozsahu‘. Následne potom môže byť predmetom diskusie, do akého množstva dekriminalizovať prechovávanie pre vlastnú spotrebu.“

„V prípade, že bude zmenená platná právna úprava, bude podľa môjho názoru vhodné posudzovať prípad od prípadu a neaplikovať paušálne kritérium ‚rozsah‘. Avšak aktuálny stav podľa platného právneho poriadku v Slovenskej republike nerozlišuje medzi dílerom a užívateľom pri tomto množstve. Napríklad v Českej republike je držanie pre iného trestné v akomkoľvek množstve, ale týka sa to len dílerov.“


Foto – TASR/AP
Odsúdený otec: Nie som vrah
Keď stojíme s pani Šarovou v ich rodinnom vinohrade, pýtam sa jej, či sa na svojho staršieho syna Doda nehnevá za to, čo sa ich rodine stalo. Doma totiž zostala len s mladším synom Kristiánom. Na chvíľu sa zamyslí, otázka ju trochu prekvapí.

„Naštvaná? To sa tak nedá povedať. On je nahnevaný, pýta sa ma – mami, zvládneš to? Hovorím mu, že musím,“ odpovie nakoniec. Vidno, že jediné, na čo myslí, je to, aby jej muž a syn boli doma.

Aby ich dostala z Leopoldova.

Skalica je malé mesto. To, čo sa rodine Šarovcov prihodilo, sa rýchlo rozkríklo. Ako vraví mladší syn Kristián, občas na sebe zacíti pohľady miestnych. „Ale ja už si nevšímam nikoho,“ hovorí.

„To, že zatvorili brata, s tým som sa nejako zmieril. Ale to, že zatvoria otca, s tým som ja, a ani nikto nepočítal. Ani mi len nenapadlo, že by ho mohli odsúdiť, 55-ročného človeka, ktorý celý život pracoval. Ako keby niekoho zabil, akoby to bol najväčší mafián v Skalici.“

Krátko predtým, než bol tento text vydaný, ozval sa manželke z Leopoldova pán Šara s prosbou, či by mohol do článku ešte niečo povedať. Bolo to vlastne len pár viet.

„Mám odrobených poctivých štyridsať rokov práce. Po celú dobu som riadne platil dane a odvody, viedol som usporiadaný život a mohol som byť pre mnohých príkladom,“ povedal pán Šara.

„Pre svoju nevedomosť som sa dostal do väzenia. Na celách mi robia spoločnosť ľudia, ktorí boli odsúdení za vraždy, podvody, ozbrojené lúpeže či predaj tvrdých drog. Netvrdím, že sú to všetci zlí ľudia, ale viem, že viac ako polovica z nich nikdy nepracovala. Mnohí z nich mi hovoria – čo tu robíte, veď vy sem nepatríte. Myslím si, že by štát mal prihliadať na to, čo som urobil a aký život som doteraz viedol.“