Koronavírus17. októbra 2020 15:37
Experti sa Matoviča pýtajú na plošné testovanie: aká je logistika, čo s pozitívnymi, nenakazia sa ľudia pri odberoch? (anketa)
Marianna OnuferováMarianna Onuferová
Juraj KoníkJuraj Koník
Koronavírus SARS-CoV-2 pod mikroskopom. Foto – TASR/AP
Koronavírus SARS-CoV-2 pod mikroskopom. Foto – TASR/AP

Odborníkov na molekulárnu biológiu, medicínu či matematické modelovanie sme sa pýtali, čo hovoria na plán Igora Matoviča otestovať väčšinu Slovenska antigénovými testami.

Plán Igora Matoviča otestovať takmer celé Slovensko ešte nikto z vyspelých krajín nevyskúšal a má veľa rizík. Experti dúfajú, že vláda pozná odpovede na problémové otázky, keď už to premiér oznámil.

Celoslovenské testovanie napríklad výrazne zvýši mobilitu a vystaví ľudí ďalšiemu riziku nákazy, varuje matematik Richard Kollár. Uznáva, že nás odhalenie pozitívnych prípadov a ich izolácia môže posunúť možno o tri týždne späť do minulosti, a hovorí, že globálne by takýto experiment v boji s vírusom mohol pomôcť.

Pýtali sme sa: Premiér Igor Matovič chce za dva víkendy otestovať celé Slovensko antigénovými testami. Čo na tento nápad hovoríte?



Peter Celec
molekulárny biológ a prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny na Lekárskej fakulte UK v Bratislave
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Pevne verím, že skutoční odborníci na testy vyriešili problémy, ktoré treba vyriešiť pred tým, než sa niečo také ide urobiť. Chýbajú detaily, bez ktorých si to neviem ani vyrátať. Antigénových testov je veľa, každý má nejaký profil, to znamená nejakú senzitivitu, špecificitu, koľko bude falošne negatívnych, kde je limit detekcie a také tie technické veci, ktoré väčšinu ľudí nezaujímajú.

Závisí to aj od toho, čo potom s tými pozitívnymi, kto to bude robiť. Dúfam, že toto všetko je vyriešené. Naozaj som optimista, ale keby som náhodou niekedy v minulosti bol do diskusií zapojený, tak by som asi spýtal na niekoľko vecí, čo sa týka logistiky a detailov okolo toho. Budem sa tešiť, ak to všetko bude fungovať.



Peter Visolajský
predseda Slovenských lekárskych odborov

Takéto testovanie prináša množstvo rizík a nezodpovedaných otázok, nielen čo sa týka logistiky, organizácie a celkového zabezpečenia testovania, ale predovšetkým aj otázok ohľadne vhodnosti týchto antigénnych testov. Účelnosť týchto testov stále nie je doriešená vo vedeckej komunite. Summa summarum vnímam tento krok ako riskantné politické rozhodnutie, ako politické rozhodnutie vlády a politikov, ktorí sa chcú vyhnúť celoštátnemu tvrdému lockdownu.



Peter Kováč
súdny lekár a právnik

Ako nápad to nie je zlé, ale sú tu riziká právne aj organizačné. V prvom rade nemáme legislatívu, ktorá by umožňovala donútiť ľudí ísť na také testy povinne. Povedzme, že v populácii máme 2 percentá infikovaných v rámci 5,5 milióna ľudí. Každý ten test má nejakú falošnú pozitivitu. To znamená, že ak test má napríklad 2 % falošne pozitívnych výsledkov, tak v rámci 5,5 milióna obyvateľov nám vyjde 110-tisíc falošne pozitívnych ľudí, ktorí vyjdú ako pozitívni, ale v skutočnosti budú negatívni. Otázkou je aj, koľko z pozitívne testovaných je aj naozaj pozitívnych. Keď to bude 97 %, hypoteticky pri 110-tisíc pozitívnych ich nechytíme 3300. Takýmto testom nám vyjde niečo okolo štvrť milióna pozitívnych výsledkov, z ktorých skutočne pozitívnych bude asi tak polovica. Do izolácie či karantény však pôjdu všetci s pozitívnym testom, čo sa dá povedzme akceptovať ako sprievodná škoda vo vyššom záujme.

Hlavná otázka je, ako to bude zorganizované. Podľa toho, čo povedal premiér na tlačovke, materiál sa bude odoberať z nosohltanov. Kde zoberú ľudí, ktorí to budú vedieť? Technika odberu pritom môže byť kriticky dôležitá. Zrejme to predpokladá plnú mobilizáciu polície a armády, čo bude zaujímavé, najmä ak je problém poradiť si už dnes s davom pred úradom vlády, hoci zhromaždenia sú obmedzené.

Odbery na kvázi volebných okrskoch predpokladajú nevyhnutne zhromažďovanie väčšieho počtu osôb, čo tiež nemusí byť úplne ideálne. Vyhlásiť takúto operáciu cez Dušičky sa môže veľmi dobre skončiť obmedzením pohybu, ako to bolo cez Veľkú noc. Premiér to asi myslí dobre, ale dopadne to podľa mňa ako vždy – v dôsledku jeho chaotického spôsobu vládnutia.



Alexandra Bražinová
epidemiologička

Neviem, na základe akých odborných stanovísk je tento návrh robený, aký je jeho cieľ a aké sú plánované ďalšie kroky. Vidím tu viacero problémov. V prvom rade, antigénové testy nie sú natoľko citlivé ako PCR testy, mnoho infikovaných ľudí pri takom testovaní unikne, pretože budú falošne negatívni. Ak je cieľom takéhoto celoplošného testovania „vychytať“ všetkých pozitívnych, toto sa nepodarí. Ďalej si neviem predstaviť tú logistiku. Bude nato potrebných veľmi veľa odberových miest a ľudí, ktorí budú zaškolení robiť odbery a vyhodnocovať testy.

Ak je cieľom presne vyhodnotiť epidemiologickú situáciu, skôr by dávalo zmysel urobiť testovanie pomocou PCR testov na reprezentatívnej vzorke obyvateľstva, prípadne na viacerých takýchto vzorkách vo viacerých regiónoch. Pri súčasnej incidencii by takýto skúmaný súbor nemusel byť veľký. Takýto prieskum by poskytol oveľa presnejšie informácie, ktorí ľudia či ktoré populačné skupiny nám pri vyhľadávaní prípadov COVID-19 unikajú.



Richard Kollár
matematik, odborník na predpovedné modely

Nezdá sa mi, že ide o rozumný nápad. Už len to, že sa o to nepokúsila žiadna z vyspelých krajín, ktoré úspešne bojujú s pandémiou, upozorňuje na to, že ide o veľmi neštandardné riešenie.

Osobne vnímam niekoľko vážnych problémov. Tým najzávažnejším je to, že použité antigénové testy nie sú dostatočne spoľahlivé. Majú horšie parametre ako PCR testy, a tak zachytávajú len časť infikovaných. Mnohí sa domnievajú, že dokážu zachytiť tých najinfekčnejších, teda tých, ktorí spôsobujú najviac šírenia. Avšak naša analýza dát z existujúcich PCR testov na Slovensku zatiaľ ukazuje, že množstvo veľkých ohnísk u nás nie je spojených s detekovanou vyššou virálnou náložou identifikovanou v PCR teste, t. j. dá sa predpokladať, že ani opakované pretestovanie úplne celej populácie nedokáže odhaliť všetkých superšíriteľov. Jednoduché odhady hovoria, že antigénové testy zachytia len asi polovicu infikovaných a najviac 90 % superšíriteľov. Z toho vyplýva, že pri odhadovanom počte doposiaľ nezachytených infikovaných na Slovensku sa nám podarí znížiť ich počet z cca. 50- až 60-tisíc na 15- až 20-tisíc. A počet superšíriteľov zostane asi minimálne na úrovni desiatok. To nás vráti síce o zhruba 3 týždne späť v čase, ale keďže nenastali principiálne zmeny pri trasovaní kontaktov, tak sa následne veľmi pravdepodobne rýchlo vrátime na dnešnú úroveň.

Ďalej predpokladám, že testy nebudú zahŕňať menšie deti či imobilných ľudí, ktorí sa nebudú vedieť dostaviť na testovanie. Pri dobrovoľnom testovaní bude problém aj s veľkosťou otestovanej vzorky, čiže odhad o posune o 3 týždne späť je asi prehnane optimistický. Asi nemusím spomínať to, že pri otvorených hraniciach a pomerne zlej epidemickej situácii v okolitých krajinách môže byť naším problémom aj import infekcie zo zahraničia.

Lenže malá spoľahlivosť testov je len malá časť problému, ktorý vidím. Pri takom veľkom množstve testov sa dá predpokladať, že odbery nebudú zabezpečovať úplne odborne vyškolení pracovníci, a najmä bude ťažké udržať kvalitu každého steru. Preto očakávam, že testy zachytia ešte menšie percento infikovaných, ako som odhadol vyššie.

Okrem toho odbery výrazne zvýšia mobilitu občanov, čo je v tejto fáze pandémie veľmi nešťastné. Na masových odberových miestach pri predchádzajúcich epidémiách boli často nové ohniská pozorované práve na mieste odberov, keďže pri takom množstve testov je veľmi ťažké zabezpečiť úplne sterilné prostredie. Nemožno teda vylúčiť ani možnosť infikovať sa priamo pri testovaní pri takejto veľkej záťaži a záujme testovať skutočne úplne plošne vrátane ľudí s oslabenou imunitou, prípadne ľudí, ktorí sa v súčasnosti snažia čo najviac izolovať.

A to som ešte nespomínal možné logistické problémy. Plošné akcie podobných rozmerov na Slovensku zatiaľ nikdy neboli. Napríklad sčítanie ľudu, ktoré pravidelne organizuje Štatistický úrad SR, sa dlhodobo pripravuje, sú s ním skúsenosti, ale aj tak predstavuje veľkú logistickú výzvu, pričom netrvá dvakrát dva dni. Už skúsenosti s objednávaním ľudí na PCR testy, ktorých teda bolo oveľa menej, boli na mnohých miestach spojené s netriviálnymi problémami.

Ak predpokladáme, že tieto testy objavia veľký počet infikovaných naraz, povedzme 20-tisíc, tak vzniknú aj ďalšie dodatočné problémy. Vznikne veľký nárast dopytu po zdravotníckej pomoci. A práve takéto plošné testovanie nepresnými testami v severnom Taliansku bolo jedným zo spúšťačov zahltenia zdravotníckych zariadení na jar. Takisto sa mnohí budú chcieť izolovať od svojich rodín, čo nemusí byť taktiež úplne jednoduché, keď to budú chcieť urobiť všetci z nich naraz.

Napokon je tu časové hľadisko. Pri odbere trvajúcom v priemere 3 minúty odoberie jedna osoba za 8 hodín (bez prestávky) 160 vzoriek. Pri plánovanom počte povedzme 2 miliónov testov denne (to sú 4 milióny počas jedného víkendu) to znamená 12 500 odberových miest v prevádzke naraz, t. j. odbery musí zabezpečovať pravdepodobne aspoň 25-tisíc ľudí naraz (keďže treba robiť aj elektronickú evidenciu testovania, podľa pozorovaní boli dvaja ľudia na odber tak akurát pri doterajšom testovaní PCR na Slovensku). Podľa Wikipédie je počet príslušníkov našej armády cca. 16 000 vojakov a do 4000 civilných zamestnancov. Tieto počty ma utvrdzujú v tom, že takéto testovanie bude veľmi ťažké logisticky zvládnuť. Všetky tieto faktory ma utvrdzujú v tom, že riziko fiaska takéhoto celoplošného testovania je veľké.

Samozrejme, je šanca, že budeme mať šťastie a dostaneme sa znovu na vytúžené prvé miesto v aspoň jednej štatistike. Teda aspoň na chvíľu. A je tiež možné, že náš postup na pár dní zaujme zahraničnú tlač a iné krajiny budú môcť využiť našu skúsenosť, čo môže byť prínosom pre globálne potlačenie pandémie. Preto z globálneho hľadiska je to asi dobrý krok, bolo by však lepšie z nášho slovenského hľadiska, keby tento experiment uskutočnili najprv niekde inde.



Miroslav Beblavý
bývalý poslanec a štátny tajomník, pomáhal modelovať scenáre pandémie pre Bratislavu (na FB)

Mne sa zdá byť celoplošné otestovanie v tejto chvíli dobrým krokom, aj keď nezachráni momentálnu vlnu náporu na nemocníc.

Väčšina sa asi nezotaví. Reportáž z libereckej nemocnice

Minúta po minúte
Rekord za víkend
Reportáž z nemocnice
Mapa a grafy Slovenska
Korona v Česku
Koronavírus vo svete

Ako to vyzerá v českej nemocnici, ktorá pre Covid-19 kolabuje.

16. okt 2020 o 16:55 Markéta Plíhalová, Hospodářske noviny

(Zdroj: HN - JAKUB PLÍHAL )
Písmo:A-|A+7270

PRAHA. Nebyť hadičiek na tvári a pažiach, vyzeralo by to, že pacienti pokojne spia. V skutočnosti sa zakuklený personál, ktorý sa o nich nepretržite stará, zo všetkých síl snaží, aby sa ešte niekedy prebudili a mohli sa vrátiť k svojim blízkym.

Vo veľkej izbe anesteziologicko-resuscitačného oddelenia libereckej krajskej nemocnice leží deväť chorých s ťažkým priebehom Covidu-19. Okrem pípania monitorov, ktoré strážia pulz alebo krvný tlak, počuť pomalé a hlboké nádychy a výdychy.

Za väčšinu pacientov ich zabezpečujú prístroje, pretože ich pľúca postihnuté koronavírusovou infekciou by na to samy nestačili.
Toto sme ešte nezažili

Nielen v Liberci, ale v celej Českej republike nakazených, ktorí potrebujú intenzívnu starostlivosť, pribúda. Momentálne leží s Covidom v nemocniciach vyše 2700 ľudí. Viac ako päť stoviek z nich je vo vážnom stave.
Súvisiaci článok Česko zatvorí školy i krčmy. Aké opatrenia zavádzajú štáty? Čítajte

Podľa vládnych prepočtov sa bez zvýšenia počtu lôžok kapacity nemocníc naplnia najneskôr na konci októbra. Prísne protiepidemické opatrenia začali platiť ešte len v stredu, na počte nakazených a hospitalizovaných sa prejavia s oneskorením.

Je teda nevyhnutné, že tlak na nemocnice bude v nasledujúcich týždňoch silnieť. „Určite to bude niečo, čo sme nikto ešte v živote nezažili,“ hovorí s obavami primár libereckého ARO Dušan Morman.

Vláda začala budovať náhradné kapacity a vyzýva k tomu aj nemocnice. Tie však nebudú mať problém ani tak s posteľami a prístrojmi, ako skôr s personálom.

„Prístroj kúpite, sestru nie,“ hovorí vrchná sestra libereckého ARO Hana Šimonová. Z kapucne overalu jej nad respirátorom vidno len oči chránené štítom. Na nohách má gumáky a na rukách dva páry modrých rukavíc, ten spodný je zaistený červenou lepiacou páskou.

Takto sa musí obliecť každý, kto medzi pacientov s Covidom vstúpi. Sestry sa po štyroch hodinách striedajú, pretože sa v odeve nemôžu napiť ani si odskočiť na toaletu.

Keď sa potrebujú na čomkoľvek dohodnúť s kolegom, musia ho najprv medzi zakuklencami identifikovať a potom hovoriť dostatočne nahlas, aby ich bolo cez masku počuť.

Vďaka častejšiemu striedaniu personál službu ľahšie zvláda. Komplikuje sa však odovzdávanie všetkých potrebných informácií o stave pacienta. Za deň sa u jedného môže vystriedať až šesť sestier.
Mohli by ešte žiť

Pacienti majú zvyčajne nad šesťdesiat rokov, ale sú tu aj mladší. Jeden z lekárov z libereckého ARO Pavel Sedlák vysvetľuje, že ide mnohokrát o krehkých ľudí, ktorí sú síce v bežnom živote sebestační a mohli by žiť ďalších desať-pätnásť rokov, ale z ťažkého priebehu Covidu sa zotavujú ťažko.

„Väčšia šanca je, že sa nezotavia,“ podotýka lekár.

Nielen infekcie, ale aj napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu a zavedenie rúrky až do priedušnice je pre organizmus obrovskou záťažou. Preto je podľa Sedláka teraz také dôležité, aby sa ľudia správali zodpovedne.

„Ak vy alebo ja ochorieme na Covid, je to v zásade jedno. Strávime dva týždne doma. Keď to pôjde dobre, zazimujeme záhradu, keď to pôjde horšie, budeme na paralene. Našich prarodičov to však položí. A môže ich to aj zahubiť. Každý má svojho seniora,“ hovorí Sedlák.

“

Každý má svojho seniora.„

Pavel Sedlák, lekár

V Liberci teraz leží celkom 47 nakazených na štyroch oddeleniach, teraz pre nich uvoľňujú lôžka na oddelení rehabilitácie.

Miestne ARO si prácu v covidovom režime vyskúšalo počas jarnej fázy epidémie. Vtedy tam však mali naraz nanajvýš štyroch pacientov.

„Nevedeli sme si predstaviť, že ich bude napríkad desať," hovorí vrchná sestra. Teraz, keď ten moment nastal, zostáva im iba „nejako to zvládnuť“. „Ale je to záťaž pre sestry, lekárov a celý ošetrovateľský personál," vysvetľuje Šimonová s tým, že pre extrémnu záťaž už oddelenia opustili štyri sestry.

Z nákazy na pracovisku vrchná sestra obavy nemá. „Ešte sa nám tu nikto nenakazil. Vírus chytíte skôr v autobuse ako tu,“ vysvetľuje. Niektoré jej kolegyne sa však infikovali mimo nemocnice a v tíme potom chýbali.
Deti mimo škôl

Teraz sa nemocnica snaží zariadiť sestrám stráženie pre deti, ktoré pre vládne nariadenie nemôžu chodiť do školy. „Niektoré sestričky sú matky samoživiteľky. Je to pre ne problém,“ hovorí Šimonová. Teraz o to väčší, že z hygienických dôvodov si k pacientom nemôžu brať ani mobily.

Skúsených sestier, ktoré zvládnu intenzívnu starostlivosť o pacienta, nemala nemocnica dosť ani predtým. A nemá možnosť dohnať to. Na ARO teraz mieria najmenej dvaja medici.

„Hlásia sa nám aj dobrovoľníci, ale nenahradia sestru intenzívnej starostlivosti. Je to na nás,“ vysvetľuje Šimonová.

Vedenie libereckej nemocnice už začína obmedzovať starostlivosť, ktorú možno odložiť, a snaží sa k pacientom s Covidom-19 nasmerovať sestry z iných oddelení. Ani tie však nemôžu byť na pacienta samy, pretože zácvik na ARO trvá mesiace až rok.

Podľa primára Mormana teraz systém musí fungovať tak, že skúsená sestra dohliada na personál, ktorý dostane k dispozícii. A ten sa potom učí za pochodu. „Je to stav núdze a v ňom platia trochu iné pravidlá. To nikto nechce veľmi počuť, ale tak to jednoducho bude,“ vysvetľuje primár.
Súvisiaci článok Babiš: Ľudia umierajú, situácia je vážna. V Česku pracujú aj lekári, ktorí by mali byť v karanténe Čítajte

Situácia je podľa neho teraz úplne iná ako na jar, keď celá krajina dodržiavala príkazy, pretože očakávala katastrofu, ktorá neprišla. „Teraz sa stále pohybujeme medzi hystériou a aroganciou. Nič rozumného medzi tým,“ myslí si Morman. A kritizuje niektorých lekárov, ktorí nie sú odborníkmi na vírusy ani na starostlivosť o ľudí v kritickom stave, že Covid-19 verejne bagatelizujú.

„Keď chcem hovoriť o tom, čo sa deje v podhradí, musím tam zísť a chvíľku tam stráviť," podotýka.

Vláde Morman vyčíta, že sa počas pokojnejšieho leta na rastúce počty nakazených nepripravila. Chybou bolo podľa neho aj to, že toľko otáľala s obnovením povinnosti nosiť rúška vo vnútorných priestoroch.

Exminister Adam Vojtěch (za ANO) chcel povinnosť vyhlásiť od prvého septembra. „Podľa mňa to bolo o minútu dvanásť, kedy rúška mali nastúpiť,“ myslí si primár.
Až keď prikážu

Morman kvituje, že sa vláda konečne na podobe opatrení zhodla a vyhlásila ich. „Ak verejnosť nechce, aby sa zdravotníctvo stalo nepriechodné a ľudia umierali zbytočne, tak každý sám za seba musí opatrenie dodržiavať,“ odkazuje primár.

Kľúčové je teraz podľa neho udržať zdravotníctvo v chode a zabrániť tomu, aby ho pacienti s covidom „upchali“ a nedostávalo sa potom potrebnej starostlivosti ani im, ani ľuďom s inými problémami.

To, že by sa mal rozhodovať, o ktorého z dvoch pacientov sa postará, pretože na oboch nebude mať miesto, si primár nepripúšťa. Ak situácia dospeje tak ďaleko, je podľa neho na vláde, aby také zásadné rozhodnutie urobila.

„Ja ho robiť nebudem, budem ho len realizovať, ale až vtedy, keď mi to prikážu, skôr nie,“ opisuje primár.

Čítajte viac: https://svet.sme.sk/c/22511983/covid-19 ... ortaz.html

Koronavírus28. septembra 2020 11:49
Strata čuchu je pri koronavíruse iná ako pri nádche. Podľa štúdie postihuje až 85 percent infikovaných
Iva BezděkováIva Bezděková
Ilustračné foto – Unsplash/Elly Johnson
Ilustračné foto – Unsplash/Elly Johnson

Strata čuchu a chuti je typickým príznakom COVID-19. Podľa tímu vedcov pod vedením francúzskeho otorinolaryngológa Jeroma Lechiena postihuje až 85 percent nakazených, úplnú stratu čuchu a chuti má 80 percent infikovaných.

Za tento nepríjemný symptóm nákazy koronavírusom by však chorí mohli byť vďační. Podľa lekárov sa ukazuje, že u ľudí s dobrou imunitou sa vírus udrží v čuchovom nerve a vďaka tomu sa nerozšíri do pľúc.

Tento pocit väčšina ľudí s bežným nachladnutím nezažíva: bez nádchy, bez kašľa, bez teploty, bez akýchkoľvek výstražných znamení zrazu stratia chuť aj čuch.

Pri nákaze koronavírusom však ide o typický príznak, ktorý signalizuje, že v tele prebieha choroba inak ako pri bežnom prechladnutí.

„Pri nádche máte plný nos, nemôžete dýchať, smrkáte. Pri koronavíruse však náhle stratíte chuť aj čuch, nos máte pritom úplne voľný,“ opísala pre český Deník N žena, ktorá si chorobou aktuálne prechádza.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Vírus obsadí čuchové nervy

Prečo teda pacient nič necíti, aj keď má nos úplne priechodný?

Koronavírus napáda zakončenie čuchového nervu na strope nosnej dutiny. Tento nerv nie je obalený ochranným tkanivom. Keď naň vírus zaútočí, pacienti prestanú dostávať čuchové signály do mozgu.

To pre človeka znamená, že necíti žiadnu vôňu a jedlo prestane mať svoju typickú chuť.

„Nemá preto žiadny význam, aby chorý napríklad užíval kvapky do nosa alebo inhaloval, pretože problém nie je v nose, ale v čuchovom nerve. Pri pacientoch, ktorí nemajú nádchu, nemá aktívna liečba význam – ani sa žiadna neodporúča,“ hovorí Jan Plzák, prednosta Kliniky otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku v pražskom Motole.

Plzák sa v spolupráci so špecialistami z ďalších európskych krajín podieľal na budovaní európskych štandardov, vďaka ktorým bola strata čuchu a chuti zaradená medzi typické symptómy koronavírusu.
Prečítajte si
Zrejme sa premoríme skôr, než príde vakcína, vraví český imunológ
Čuchové vlákna zadržia vírus

„Náhla strata týchto zmyslov nie je bežná. Ak človek nemá nádchu alebo neutrpel úraz hlavy, pri ktorom mohlo dôjsť k poškodeniu čuchového nervu, treba spozornieť. Všeobecne platí, že často býva jediným symptómom nákazy koronavírusom a dotyčný by mal podstúpiť desaťdňovú izoláciu,“ uvádza Plzák.

Odborníci tento symptóm opísali až v priebehu jari, na zoznam typických príznakov pre COVID-19 bol zapísaný až niekoľko týždňov po rozšírení nákazy v Európe.

V ázijských krajinách, kde sa epidémia vírusu začala, sa strata čuchu a chuti nevyskytovala ani zďaleka tak často ako u nakazených v Európe.

Lekári upozorňujú, že strata čuchu a chuti (takzvaná anosmia) postihuje častejšie mladších pacientov.

„Anosmia sa častejšie vyskytuje u asymptomatických pacientov, ktorí sa stretli s menšou vírusovou záťažou alebo sú imunitne silnejší. Imunitný systém zadrží vírus v oblasti čuchových vlákien a ten tak nepreniká ďalej do pľúc, kde môže byť pre mnohých ľudí fatálny,“ dopĺňa Plzák.
Napadnutie nervov

Koncom augusta zverejnili britskí výskumníci z University of East Anglia výsledky pilotnej štúdie, v ktorej ukázali, že koronavírus na rozdiel od bežnej nádchy zrejme napáda priamo mozgové nervy človeka.

Inými slovami, zatiaľ čo pri nádche človek necíti preto, že k čuchovým vláknam v mozgu neprichádzajú z upchatého nosa žiadne vnemy, pri COVID-19 zasahuje vírus čuchové vlákna priamo.

„Zistili sme, že u veľkej časti pacientov s COVID-19 dochádza k úplnej strate čuchu a chuti. Chorí nielenže necítia chuť jedla, ale mnohí ani nedokážu rozpoznať horké od sladkého,“ píšu autori štúdie.

Práve tento poznatok by podľa nich mohol pomôcť odlíšiť pacientov, ktorí majú len nádchu, od tých, ktorí sú nakazení koronavírusom.

„Necítim vôbec nič, môžem zjesť trebárs celý cesnak alebo vypiť tri vylisované citróny naraz a neviem povedať, či jem kyslé alebo štipľavé jedlo,“ potvrdila žena z Prahy, ktorú strata čuchu a chuti momentálne postihla.

Čuch a chuť pritom podľa lekárov spolu úzko súvisia. „Porucha čuchu znamená aj zmenu vnímania jedla. Pri prehltnutí totiž dochádza k uvoľneniu pachových látok cez nosohltan do nosnej dutiny, a preto vieme, čo jeme a pijeme,“ vysvetľuje Jan Vodička, prednosta ORL kliniky v Pardubickej nemocnici.
Prečítajte si
Infektológ: Je tu nádej, že nakazených koronavírusom je viac, než je počet dokázaných prípadov
Náhrada klasického testovania?

Britskí vedci dokonca dúfajú, že práve úplná strata čuchu a chuti by mohla pomôcť pri diagnostike nakazených, predovšetkým počas nadchádzajúcej sezóny nachladnutia, keď budú laboratóriá na hrane svojich testovacích kapacít.

Ako stopercentný návod na odlíšenie bežných viróz od koronavírusu však toto pravidlo zrejme fungovať nebude. Niektorí pacienti s pozitívnym testom na COVID-19 totiž dočasne stratia čuch práve vinou nádchy, teda rovnako ako pri bežnom prechladnutí.

„Na tretí deň choroby som dostala silnú nádchu, takže som mala upchatý nos. Stratila som len čuch, ale chuť nie. Problémy s čuchom pretrvávali aj po tom, čo ma prešla nádcha. Našťastie sa mi po štyroch dňoch čuch opäť vrátil,“ opísala pre Deník N ďalšia žena, ktorá chorobu nedávno prekonala.
Pachové halucinácie

Pacienti, ktorí ochoreli na COVID-19, často uvádzajú aj to, že nepretržite cítia nepríjemné pachy, napríklad pach spáleného jedla. Podľa lekárov ide o typický úkaz.

„Čuchové bunky pri tomto ochorení nefungujú normálne, čo však neznamená, že by nefungovali vôbec. Impulzy do mozgu stále prichádzajú, ale dostanú sa k nemu len čiastočne. Mozgová kôra je zo signálov čuchu úplne zmätená. Preto ich mozog môže vyhodnotiť ako zápach spáleniny alebo iné nepríjemné zápachy. Ide o poruchu zvanú kakosmia,“ hovorí Jan Plzák.

Spolu s rýchlym nárastom počtu nakazených tak pribúdajú aj ľudia, ktorých postihuje strata čuchu a chuti. Lekári pacientov upokojujú, že po čase sa ich zmysly v drvivej väčšine prípadov obnovia.

„Poruchy čuchu a chuti sú pri ochorení COVID-19 veľmi časté (vyše 85 percent) a u väčšiny chorých dochádza k úprave – u 72,6 percenta do 8 dní, u 96,7 percenta do 14 dní,“ dodáva doktor Vodička, ktorý je zároveň koordinátorom výskumu straty čuchu a chuti u českých pacientov.

U niektorých pacientov však môže problém pretrvávať dlhší čas. Strata chuti a čuchu postihla začiatkom septembra aj mladého muža, ktorý má problémy doteraz.

„V prvú septembrovú nedeľu mi vyskočila teplota, v pondelok ráno sa pridala bolesť svalov, hlavy a podobne. V ten istý deň som bol pozitívne testovaný. Teplota trvala asi štyri dni a potom začala ustupovať. Na ďalší štvrtok večer mi odišiel čuch, na druhý deň i chuť. A trvá to doteraz, aj keď sa to v náznakoch začína vracať,“ opísal redakcii muž, ktorý COVID-19 nedávno prekonal.

Hoci je strata čuchu a chuti jedným z hlavných symptómov nákazy, lekári nepovažujú pacientov s týmito príznakmi po uplynutí izolačnej lehoty za infekčných. „Rekonvalescencia nervových postihnutí prebieha veľmi pomaly, takže ak pacient necíti iné príznaky, prevláda názor, že už nie je infekčný,“ dodáva Plzák.

Koronavírus21. októbra 2020 10:14
Primár z prvej línie: Ešte len fŕka voda, ale blíži sa cunami
Pavol MajdákPavol Majdák
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je primár interného oddelenia NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach

Po lete prišla jeseň a s ňou druhá vlna. A my v prvej línii. Ale mnohí z nás zrejme aj v poslednej. Ak tieto hrádze povolia, príde potopa. Zrejme sa zhodneme na tom, že po prvej bolo pomerne dosť času, aby sme sa zodpovedne pripravili na to, čo nás čaká. Okrem analýz spravili aj opatrenia, plány a algoritmy, čo budeme robiť, keď k tomu dôjde.

Spustíme plán A, zo šuflíka vytiahneme program, o ktorom budeme informovaní, budeme organizovaní, dobre zásobení a každý bude vedieť, čo má robiť.

Potom možno vytiahneme plán B. Budeme vedieť, čo robí ktorá nemocnica, kedy a koľko. Lenže situácia vyzerá trochu inak. Žiaden plán, žiaden šuflík. Po krátkom čase plnenia infekčných kliník a takzvaných červených nemocníc sa covidoví pacienti valia na absolútne nepripravené „biele nemocnice“.
Z hodiny na hodinu
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

V Trenčianskom kraji máme jednu Fakultnú nemocnicu, FN Trenčín, jedno infekčné oddelenie. Zo dňa na deň, z hodiny na hodinu prišiel oznam. Už neprijímame. Žiaden signál: naše kapacity sa plnia, nestačia, pripravujte vlastné lôžka, oddelenia. Vo FN Trenčín bolo v tom čase hospitalizovaných 45 covid pozitívnych pacientov. Poraďte si, ako viete.

Zrazu ostali pozitívni, chorí, symptomatickí pacienti visieť medzi závažne chorými, ale „ešte negatívnymi“ pacientmi nie na oddeleniach, ale na izbách (!), z ktorých ich nebolo kam presunúť, izolovať, ochrániť. Preto, lebo iné oddelenia neboli a na danom oddelení nebolo ani žiadne voľné miesto. Oddelenia boli plné. Ako vždy. A priestor na ďalšiu improvizáciu, v ktorých sme zrejme majstrami sveta, sa absolútne vyčerpal.

Panika, sťahovanie oddelení, sťahovanie pacientov, zháňanie personálu. Za plnej prevádzky, v plnej poľnej, s ťažko chorými pacientmi.

Infekčné oddelenie bolo v bojnickej nemocnici pred pár rokmi zrušené. Chvalabohu zostalo aspoň pľúcne oddelenie, ktoré to malo tiež nahnuté. V Žiline pred rokmi zrušili jedným ťahom infekčné, pľúcne aj kožné oddelenie. Zostalo interné oddelenie praskajúce vo švíkoch. A takto môžeme pokračovať naprieč Slovenskom. Absolútne medicínsky nekontrolovaná devastácia zdravotnej starostlivosti. Takzvaná samospádová stratifikácia nemocníc. Podvýživa vedúca ku kachexii a exitu.

Súkromné nemocnice zrušili nerentabilné oddelenia, sústredili sa na zisk. Nič proti tomu, ak je zabezpečená dostupná zdravotná starostlivosť. Spád sa rozširuje, hrdlo lievika pre tých naozaj chorých, nerentabilných, sa zužuje. Bojnická nemocnica so spádom väčším ako FN v Trenčíne. Podobný scenár, len v rôznych meradlách sa zrejme odohral aj v iných kútoch Slovenska, od Bardejova cez Lučenec po Oravu atď. Všade v červených nemocniciach deklarujú reprofilizované lôžka a ich relatívne malú obložnosť. Rezervy. Ako je možné, že nebol ani len čas na prípravu lôžok v ostatných nemocniciach? Prípravu priestorov, služieb, personálu? Aspoň pár dní…
Na takúto prevádzku nie sú nemocnice pripravené

Prečo je korona taký problém? Laikom sa čísla uvádzané v médiách nemusia zdať také strašné.

Prvý problém a skupinu pacientov predstavujú symptomatickí pacienti so zápalmi pľúc a dychovou nedostatočnosťou. Tí hrajú o život.

Druhú skupinu hospitalizovaných pacientov tvoria závažne chorí, polymorbídni pacienti, ktorí sú „zatiaľ“ len pozitívni, ale ešte nemajú známky respiračného infektu. Často však majú ďalšie chorobné prejavy ako obličkové zlyhanie či neurologické prejavy. O obe skupiny týchto pacientov sa musíte postarať, musíte ich izolovať, sú vysoko infekční. Nie vždy viete, kto je pozitívny, nie ste schopní testovať všetkých a stále. Časť testov (protilátky z krvných testov, antigénový test, ale aj PCR test) vyjdú negatívne. A následne pozitívne.

O chorých pozitívnych pacientov sa staráte s kompletnými ochrannými pracovnými prostriedkami – plášte, štíty, respirátory (či plynové masky) –, o ostatných chorých pacientov, ktorých neubudlo, len v rúškach či respirátoroch a rukaviciach. Pretože život beží ďalej a vy sa snažíte maximálne zabezpečiť prevádzku oddelenia a starostlivosť o chorých.

Na takýto typ prevádzky nie sú nemocnice pripravené. Nemajú infekčné oddelenia, nemajú izolačky, nemajú separované infekčné a neinfekčné OAIM (kde sú pacienti vyžadujúci toľko spomínanú umelú pľúcnu ventiláciu), nemajú oddeliteľné jednotky intenzívnej starostlivosti a nemajú ani dostatok personálu.

Personál, najmä sesterský, ale aj lekársky je aj za normálnych okolností pod hranicou normatív. Na novovzniknutých covidových oddeleniach sa sformovali šíky lekárov, ktorí akútne povstali do služieb. Najmä z radov mladých lekárov, neatestovaných, nekvalifikovaných, najrôznejších medicínskych odborov. Pri lôžkach najťažších covidových pacientov sa striedajú kožiari, krčiari, psychiatri, ortopédi, pľúciari…

Už predtým to bola vojnová medicína, ale teraz sme už hlboko v zákopoch.

Hanbím sa a je mi do plaču, keď vidím referovať o súčasnom stave naše kapacity pred svojimi nemocnicami a klinikami. Pred popraskanými stenami, opadanou omietkou, obitými 40-ročnými kabrincami. Stav našich a mojej nemocnice je ponižujúco zúfalý. Drevené, nedoliehajúce okná vypchaté dekami, obité dvere, zatekajúce steny. Spoločné WC na oddelení. Neskutočný amortizačný a morálny deficit. Ako sme toto všetko mohli dopustiť?

Počúvam, že možno nám prídu pomôcť ambulantní lekári. Ktorí? V Trenčianskom kraji bolo v roku 2018 51 percent všetkých všeobecných lekárov starších ako 61 rokov! So špecialistami je to podobné.
Situácia začína byť kritická

Evidujem oficiálne deklarované počty pripravených lôžok v rôznych červených nemocniciach. Napríklad vo FN Trenčín uvádzajú, že reprofilizovali viac ako 100 lôžok pre covidových pacientov. Hospitalizovaných majú približne 42. Ako je teda možné, že neprijímajú ďalších? Nemajú personál, prístroje? Potemkinovské dediny. To isté sa odohráva aj v iných kútoch Slovenska. V Ružomberku slávnostne otvorili nový pavilón a nemajú kyslíkové rozvody. Riaditelia a ich hovorkyne všetko reprofilizovali (veľmi obľúbené slovo v súčasnosti), pripravili, zariadili, majú kopu rezerv.

Na našom internom oddelení sme mali za posledný týždeň 13 pozitívnych prípadov z radov personálu a väčšinou aj symptomatických. Všetci sú PN. Situácia začína byť kritická. Dúfam, že sa nám podarí vydržať v prevádzkyschopnom stave. Že ak ochorieme, tak postupne, a nie naraz. To isté sa týka celej nemocnice. Dúfam, že budeme schopní sa prestriedať a podržať poslednú líniu. V rámci nemocnice sme hospitalizovali v priebehu šiestich dní viac ako 40 pacientov na karanténnom a covidovom oddelení. Väčšina z nich je pozitívna a závažne symptomatická, zvyšok je vysoko rizikový a čaká na ďalšie výsledky testov. Vyčlenených je 50 lôžok, celý jeden pavilón, štyri ošetrovacie jednotky. Ak to takto pôjde ďalej, do konca týždňa sú zaplnené. Čo ďalej?

Napriek všetkému vyššie uvedenému musím povedať, že som hrdý na svojich kolegov v nemocnici, na ich odhodlanie pomáhať a bojovať. Na statočnosti týchto ľudí, lekárov sestričiek, záchranárov, sanitárov stojí celý systém. A v dnešných časoch absolútne.

Úplne na záver. Ľudia, nebuďte blázni. Dávajte si pozor. Nedajte sa zmanipulovať šialencami manifestujúcimi v davoch bez rúšok. Oháňajúcimi sa svojou slobodou. Blíži sa cunami. Ešte len fŕka voda. Ale záplava sa blíži. Buďte opatrní. A zdraví. My budeme robiť, čo bude v našich silách.

Koronavírus21. októbra 2020 12:16
Vedci: Antigénové testy nie sú určené na masové testovanie bezpríznakových, ich spoľahlivosť bude nižšia, ako uvádza výrobca
Otakar HorákOtakar Horák
Ilustračné foto N - Vladimír Šimíček
Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček

Viacerí slovenskí vedci sa zhodujú, že antigénové testy nakúpené Slovenskom ideme používať v rozpore s tým, na čo sú pôvodne určené.

Aké presné sú antigénové testy, s ktorými chce vláda na prelome októbra a novembra otestovať takmer celé Slovensko?

Premiér Igor Matovič už pripúšťa, že namiesto celoplošného testovania by krajina išla do lockdownu. Hovorí, že on osobne je stále za testovanie, no zároveň hovorí: Ak bude právny názor, že sa nemôžu posielať tí, čo odmietnu testovanie, do karantény, bude to mať slabý efekt a bude treba ísť do lockdownu.

Vedci oslovení Denníkom N však spochybňujú aj samotné použitie antigénových testov v masovom meradle.

Hovoria, že nie sú určené na také veľké počty ľudí, navyše bezpríznakových, a že ich presnosť by bola výrazne nižšia, ako uvádza výrobca.
Zmenia pravidlá hry a dostanú vírus pod kontrolu?
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Niektorí zahraniční zdravotnícki experti hovoria, že PCR testy sú príliš citlivé a zachytia aj minimálnu vírusovú nálož, ktorá už nemusí predstavovať riziko pre daného človeka alebo jeho okolie.

Nižšiu citlivosť antigénových testov – ktoré sa majú použiť aj pri celoštátnom testovaní na Slovensku – vydávajú ich zástancovia za výhodu, lebo takéto testy zachytia najmä ľudí s najväčšou vírusovou náložou, o ktorých by pri zvládaní šírenia nákazy malo ísť predovšetkým.

Aj ministerstvo zdravotníctva uvádza, že „vďaka antigénovým testom budeme môcť identifikovať najinfekčnejších ľudí“.

Štátni úradníci si od testovania antigénovými testami sľubujú aj to, že zachytíme nakazených, ktorí hygienikom doteraz unikali. „Ich následná domáca izolácia nám môže pomôcť zvrátiť súčasný negatívny vývoj.“
Prečítajte si
Hromadné testovanie chceli aj Česi. Ich plán má dve slabiny – nedá sa uskutočniť a môže byť nebezpečný

Antigénové testy sú lacnejšie ako PCR testy, ľahšie sa používajú, lebo nevyžadujú zložitú laboratórnu techniku a výsledok poskytujú do pol hodiny.

Aj preto sa minulý mesiac v článku od prestížneho časopisu Nature viacerí epidemiológovia týchto testov zastali a povedali, že potenciálne ide o „game changer“, čiže nástroj, ktorý „zmení pravidlá hry“ a vírus dostane konečne pod kontrolu.

Celoplošné testovanie antigénovými testami ocenil aj odborník na tropické choroby Vladimír Krčméry, ktorý v rozhovore pre tvnoviny.sk povedal, že „je to aktívny prístup k riešeniu epidémie a je to lepšie ako pasívne vyčkávať na počty nakazených a zatvárať ekonomiku“.

Uvedené vyjadrenia majú niekoľko podstatných „ale“, ktoré by sme pred plošným testovaním Slovenska mali poznať. O nich bude tento článok.
Deklarujú senzitivitu 96,52 percenta

Zásadným problémom je, že v tejto chvíli nie je úplne jasná hranica vírusovej nálože, pod ktorou už osoba nie je infekčná a vírus nemôže šíriť ďalej, ako pre Nature vysvetlila virologička Marion Koopmansová. Odborníčka pracuje pre Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) na vypracovaní štandardov, ktoré by mali spĺňať antigénové testy.

Uvedený poznatok v praxi znamená, že antigénovým testom môže unikať vírusová nálož, ktorá bude s ohľadom na schopnosť šírenia nákazy stále podstatná.

Čo znamená falošná pozitivita či senzitivita

falošná pozitivita testu: výsledok testovania je pozitívny, pričom v skutočnosti by mal byť negatívny, lebo človek v sebe nový koronavírus nemá;
falošná negativita testu: výsledok testovania je negatívny, no ide o falošný výsledok, lebo v skutočnosti je človek pozitívny;
senzitivita testu: percento správne rozpoznaných nakazených;
špecificita testu: percento správne rozpoznaných nenakazených;
PCR test: deteguje genetickú informáciu vírusu vo vzorke. Test na prítomnosť genetickej informácie vírusu metódou RT-PCR je vhodné robiť v priebehu zhruba do troch týždňov od nástupu symptómov (časové intervaly závisia od infekčnej dávky vírusu a celkovej zdravotnej kondície infikovaného). Test zistí, či v danej chvíli máte vírus v tele;
antigénový test: test deteguje antigén vo vzorke. Antigénom je bielkovina vírusu, ktorú možno v odobratej vzorke identifikovať pomocou protilátok.

Slovensko zakúpilo celkovo 13 miliónov testov za takmer 60 miliónov eur, z toho 43,5 milióna eur je za 10 miliónov testov od juhokórejského výrobcu SD Biosensor.

Juhokórejského výrobcu sme telefonicky kontaktovali, no firma SD Biosensor odmietla nákup či testy akokoľvek komentovať a s otázkami nás odkázala na slovenského distribútora testov, trnavskú firmu Eurolab Lambda.

Jej predstaviteľ Peter Krajčovič povedal, že antigénový test od Biosensoru má senzitivitu 96,52 percenta (percento správne rozpoznaných nakazených), čo je údaj, ktorý uvádza výrobca aj v príbalovom letáku.

Lenže Krajčovič nespomenul podstatnú informáciu, – že senzitivita testu sa testovala iba na 115 vzorkách, pričom každá z nich patrila chorému s príznakmi.
Nie sú určené na masové testovanie bezpríznakových

Na Slovensku tieto testy ideme použiť na miliónoch ľudí, pričom značná časť z nich nebude mať koronavírus vôbec a veľká časť z tých, ktorí ho budú mať, budú bezpríznakoví.

„Test ideme používať v rozpore s tým, na čo je pôvodne určený výrobcom,“ hovorí virológ Boris Klempa, vedúci oddelenia ekológie vírusov vo Virologickom ústave Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Antigénové testy podľa neho „nie sú určené na masové testovanie bezpríznakových ľudí“. Keďže test nepoužijeme len na symptomatických, Klempa predpokladá, že pri celoplošnom testovaní senzitivita „úplne jednoznačne klesne v porovnaní s hodnotou deklarovanou výrobcom“.

Aj príbalový leták antigénového testu od SD Biosensor uvádza, že test funguje len ako „pomoc pre skorú diagnostiku infekcie SARS-CoV-2 pacientov s klinickými prejavmi“. Podľa spoločnosti poskytuje ich antigénový test len „počiatočný výsledok“ a „negatívny výsledok testu neznamená, že človek nie je infikovaný SARS-CoV-2“.
Pri celoplošnom testovaní senzitivita antigénových testov klesne, zhodujú sa vedci. Ilustračné foto – Deník N/Gabriel Kuchta

Epidemiologička Alexandra Bražinová z Lekárskej fakulty UK v Bratislave pre Denník N potvrdila, že spoločnosť overovala testy iba na symptomatických, no pri plošnom testovaní na Slovensku bude veľa ľudí bezpríznakových. „Ak by test validovali na takejto vzorke, hodnoty spoľahlivosti testov by boli oveľa nižšie.“

Aj vedec Peter Celec je presvedčený, že možno predpokladať pokles spoľahlivosti antigénových testov, ak sa využijú celoplošne aj na asymptomatických. „Testovanie na symptomatických pacientoch má úplne iné parametre ako plošné testovanie na asymptomatickej populácii. Čísla z letáka sú čísla zo štúdií na chorých pacientoch, u ktorých je väčší predpoklad veľkej vírusovej nálože. Preto sú tieto testy firmami, ale aj testujúcimi laboratóriami odporúčané na úplne iné použitie,“ dodal Celec, ktorý je prednostom Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Vedec vysvetlil, že skutočné parametre senzitivity a špecificity možno pri celoplošnom testovaní len odhadovať vzhľadom na odhadovanú prevalenciu, ktorá bude v bežnej populácii určite nižšia ako u symptomatických pacientov. „Bolo by veľmi vhodné, aby sa odbery, respektíve celé testovanie kontrolovalo pomocou PCR testov, aspoň v pilotnej štúdii.“
Veľkosť vírusovej nálože

Odlišné PCR testy sú založené na detekcii genetickej informácie vo vzorke. Ak ju nájdu, človek je pozitívny.

PCR testy zmnožujú (amplifikujú) genetický materiál v cykloch – čím menej cyklov treba, tým väčšie je množstvo vírusu vo vzorke (z angl. Ct, cycle throshold, čiže počet cyklov).

Naopak, mnoho cyklov treba vykonať v prípade, že vo vzorke je málo genetickej informácie vírusu. Až keď sa cyklus množenia zopakuje povedzme 32-krát, až potom test nájde genetickú informáciu vírusu.

Matematik Richard Kollár z Katedry aplikovanej matematiky a štatistiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave pre Denník N povedal, že s ministerstvom zdravotníctva a Inštitútom zdravotných analýz (IZA) pracoval na analýze, z ktorej vyplynulo, že hranica, „keď sme predbežne dokázali identifikovať 75 percent klastrov (zhlukov infikovaných – pozn. red.), bola pri Ct 32“. Podľa Kollára ide o „pásmo, keď majú antigénové testy spoľahlivosť okolo 40 percent“.

To znamená, že s poklesom vírusovej nálože klesá aj spoľahlivosť antigénových testov. Tento poznatok je absolútne zásadný – ako sme už spomínali, príbalový leták antigénového testu od spoločnosti SD Biosensor spomína senzitivitu 96,52 percenta, no ide o údaj, ktorý sa viaže výhradne na chorých pacientoch so symptómami, ktorí mali vírusovú nálož najvyššiu.
Budú tisíce falošne pozitívnych a falošne negatívnych? Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Desaťtisíce s pozitívne falošným výsledkom

To, že senzitivita (percento správne rozpoznaných nakazených) testov použitých pri celoplošnom testovaní na Slovensku môže byť nižšia, ako deklaruje výrobca na príbalovom letáku, už overilo viacero zahraničných štúdií.

Napríklad na Filipínach, kde chceli použiť rovnaký test ako my, klesla pri validácii senzitivita testu na 71 percent. Čiže nie 96,52, ale 71.

Svetová zdravotnícka organizácia hovorí, že antigénové testy môžu zohrať kľúčovú rolu pri zvládaní pandémie, no má to zásadnú podmienku – musia mať senzitivitu na úrovni minimálne 80 percent.

V ďalšej štúdii vydanej minulý mesiac validovali testy Biosensoru na dvoch miestach v Nemecku a na jednom v Brazílii na vzorke 1600 ľudí. Ako sa ukázalo, senzitivita v Nemecku bola na úrovni 76,6 percenta, v Brazílii dosiahla hodnotu 88,7 percenta.

V Nemecku by teda prehliadli v priemere jedného infikovaného zo štyroch. Taký človek by bol v skutočnosti infikovaný, no test by poskytol falošný výsledok, že infikovaný nie je.

Na Slovensku by podľa Kollára mohlo byť takých ľudí pri celoplošnom testovaní až 25-tisíc. Tisíce ľudí by sa tak ocitli v situácii, že si budú myslieť, že sú neinfikovaní, takže budú napríklad chodiť do práce, ho skutočnosť je taká, že v sebe vírus majú.

Okrem senzitivity sa sleduje ešte druhý faktor, špecificita. Vyjadruje schopnosť testu správne rozpoznať nenakazených.

Štúdia, o ktorej sme hovorili naposledy, zistila špecificitu pre Nemecko na úrovni 99,3 percenta a v Brazílii 97,6 percenta.

To v praxi znamená, že falošne pozitívny výsledok – osoba nebola v skutočnosti infikovaná, hoci antigénový test ukazoval opak – mali v Brazílii zhruba dve osoby zo sto.

To neznie ako veľa, no na milión testov ide o 20-tisíc osôb. Celoplošné testovanie na Slovensku sa má týkať osôb od 10 do 65 rokov. Podľa údajov z roku 2018 žije na Slovensku vo veku od 14 do 64 rokov viac ako 3 milióny 700-tisíc ľudí. Na zjednodušenie povedzme, že by sa celoplošné testovanie týkalo 4 miliónov ľudí. To dáva 80-tisíc ľudí s pozitívne falošným výsledkom, ktorí sa ocitnú v karanténe, hoci by nemuseli, lebo v skutočnosti nový koronavírus nemajú. Uvedený výpočet platí za predpokladu, že možno údaje z Brazílie preniesť aj k nám.
Prípad v americkom Vermonte

Ďalšia štúdia pochádza z Talianska a vyšla minulý mesiac v časopise Clinical Microbiology and Infection. Uvádza sa v nej, že senzitivita antigénového testu od SD Biosensor bola na úrovni len 47,1 percenta. Špecificita testu bola na úrovni 98,4 percenta.

Štúdia z časopisu International Journal of Microbiology and Biotechnology, na ktorej robili odborníci z Egypta, stanovila senzitivitu antigénového testu od Biosensoru na 68,7 percenta a špecificitu na 96 percent.

Biochemik Pavol Čekan bol zdržanlivý, čo sa týka špecificity a senzitivity antigénového testu v slovenských podmienkach, pretože také dáta nemá k dispozícii, no v zhode s ostatnými kolegami potvrdil, že zahraničné výskumy ukázali, že senzitivita antigénových testov klesá až pod 80 percent – limit odporúčaný WHO –, ak sa robí aj na ľuďoch bez príznakov.

Senzitivitu a špecificitu testov znižuje nielen to, ak sa do testovania zaradia aj asymptomatickí, ale aj spôsob, ako sa ster vykoná – pri návale miliónov testovaných a časovom strese hrozí, že nie každý ster bude odobraný dokonale.

Napríklad v lete v meste Manchester v americkom štáte Vermont otestovali antigénovými testami značky Quidel s uvádzanou špecificitou 100 percent viacero ľudí, z nich 65 bolo pozitívnych, píše Boston Globe.

Keď sa títo ľudia nechali pretestovať PCR testami, ktoré predstavujú zlatý štandard testovania na koronavírus, až 48 prípadov z 65 vyšlo negatívnych, čo je vyše 70 percent. Toľkí ľudia si mysleli, že sú infikovaní, hoci v skutočnosti neboli.
Antigénovými testami by sa po správnosti malo testovať po pár dňoch celkovo 6- či 8-krát. Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček
Dve testovania s týždňovým rozostupom?

V súčasnosti sa vie, že väčšia vírusová nálož koreluje so závažnejším priebehom ochorenia, no zatiaľ nemáme dostatok poznatkov o tom, či väčšia vírusová nálož znamená aj výraznejšieho šíriteľa.

Stratégia ministerstva zdravotníctva, aby sme našli osoby s najväčšou vírusovou náložou, ktoré izolujeme, tak nemusí fungovať, lebo šíriť nákazu môžu aj tí, ktorých antigénový test nezachytí. Tí, ktorých test zachytí, nákazu, naopak, šíriť nemusia.

Ak vynecháme tento problém, prichádza ďalší. Nákaza má istý priebeh, preto dáva zmysel, že sa bude testovať viackrát. Vďaka tomu sa lepšie odhadne, v akom štádiu nákazy sa dotyčný nachádza.

Lenže štúdie upozorňujú, aby sa antigénovými testami testovalo po pár dňoch a aj 6- či 8-krát.

Vezmite si tento príklad. Odhaduje sa, že maximum vírusovej nálože pretrváva zhruba tri dni. Ak je to naozaj tak a maximum budete mať akurát v utorok, stredu a štvrtok, vaše testovanie naplánované na nedeľu 1. 11. a nedeľu 8. 11. vás nemusí zachytiť, hoci ste vírus – dokonca vo vysokom množstve – mali.

Ak budete pri prvom víkendovom testovaní negatívni, no pri druhom týždeň nato pozitívni, čo to znamená? Znamená to, že druhý výsledok správne zachytil nástup nákazy alebo došlo k chybe (falošná pozitivita)? „Pri druhom testovaní môžu byť niektorí ľudia iba v rozbehu infekcie. Alebo, naopak, môžu byť v neskoršom štádiu – a hoci budú stále infekční, test ich nezachytí,“ dodáva ešte Bražinová.

Práve z uvedených dôvodov vedci odporúčajú, aby sa antigénové testy používali „niekoľkokrát za týždeň“, odkazuje Nature na imunológa Michaela Minu z Harvardu.

Na Slovensku teda chceme dvakrát použiť antigénové testy s týždňovým rozostupom, hoci odborníci hovoria, aby sa používali niekoľkokrát za týždeň spolu aj 6- či 8-krát, aby sa tak odhadlo, v akej fáze nákazy sa dotyční nachádzajú. Ako sme už spomínali, aj samotný výrobca uvádza, aby sa test používal na symptomatických, čo je ďalšia podmienka, ktorú celoplošné testovanie na Slovensku nespĺňa.

Imunológ Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie SAV vidí aj ďalšie riziko, ktorým je zvýšené riziko nákazy na odberových miestach. Ľudia s príznakmi by sa podľa neho nemali testovania zúčastniť a namiesto toho by mali ísť individuálne na PCR testy po konzultácii s lekárom.
Naozaj sa nič nerobí?

Nie je však testovanie antigénovými testami lepšie ako nič, ako vraví Krčméry?

Leksa s uvedeným vyjadrením nesúhlasí a hovorí, že nie je pravda, že sa nič nerobí. „Prijali sa mnohé opatrenia – aj odstupy, rúška a hygiena. To nie je nanič, to sú tie najdôležitejšie veci,“ hovorí imunológ a dodáva, že peniaze, ktoré sa dali do antigénových testov, by sa využili lepšie, ak by sa poskytli regionálnym úradom verejného zdravotníctva, aby sa lepšie trasovalo a dohľadávali sa kontakty infikovaných. Leksa súhlasí s podporou testovania, no na mysli má výhradne PCR testy.

Podľa imunológa z SAV je možné, že opatrenia, ktoré sú už v platnosti, by v najbližších týždňoch viedli k ústupu druhej vlny. „V tom prípade bude celoplošné testovanie zbytočné a skôr poškodí,“ hovorí vedec a dodáva: „Ak sa vinou nedodržiavania týchto opatrení situácia zhorší, celoplošné testovanie už ničomu nepomôže a skôr napomôže šíreniu nákazy. Ak táto celospoločenská akcia zlyhá, ľudia už nebudú mať dôveru ani pri celoplošnom očkovaní, ak bude k dispozícii vakcína, ktorá jediná môže pandémiu definitívne potlačiť. A to bude veľký problém.“

Leksa má obavy aj z falošne negatívnych výsledkov, ktoré môžu viesť k tomu, že časť ľudí prestane dodržiavať preventívne opatrenia (rúško, odstup a hygiena), lebo si budú myslieť, že sú negatívni, hoci v skutočnosti v sebe budú mať vírus. „Bude to mať katastrofálne následky.“
Odborníci sa zhodujú, že súčasné antigénové testy by sa mali použiť len na lokálne ohniská. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Mestá a regióny namiesto celého Slovenska

Zatiaľ nie je jasné, či sa ľudia s pozitívnym výsledkom antigénového testu budú pretestovávať PCR testom, ktorý ponúka vysokú spoľahlivosť. Dodajme, že test na prítomnosť genetickej informácie vírusu metódou RT-PCR je vhodné robiť v priebehu zhruba do troch týždňov od nástupu symptómov (časové intervaly závisia od infekčnej dávky vírusu a celkovej zdravotnej kondície infikovaného).

Po zhruba troch týždňoch od príznakov už nemusí byť vírus v organizme prítomný, respektíve ho môže byť tak málo, že sa nezachytí v mieste odberu (nosohltan). Z toho dôvodu je vhodnejšie siahnuť po uplynutí uvedenej lehoty po teste na protilátky ako po PCR teste.

Zvládnuť otestovať celé Slovensko naraz je veľký logistický problém. Aj preto si epidemiologička Bražinová myslí, že by sa antigénové testy mali použiť len na lokálne ohniská – mesto či región. S tým súhlasí aj imunológ Leksa.

Matematik Kollár upozorňuje, že antigénové testy sú určené na pretestovanie ohnísk, kde je veľa pozitívnych, a v prípade, že sa použijú celoplošne na celú krajinu vrátane regiónov, kde je málo nakazených, vygenerujú tisíce falošne negatívnych a falošne pozitívnych, čo povedie k zmätku.

„Dávalo by zmysel použiť tie testy na Orave, v Bardejove alebo teraz v Žiline či Martine. No tam, kde je málo infikovaných, môžu byť dominantné falošne pozitívne výsledky,“ hovorí matematik a dodáva: „Namiesto masovej akcie sa mali zamerať na najzasiahnutejšie kraje, kde by testovali po pár dňoch a viackrát.“
Prečítajte si
Odomknuté: Ako má vyzerať test, kto naň nemusí ísť a čo hrozí za neúčasť (otázky a odpovede)
Obáva sa zmätku

Niekto by mohol namietať, že antigénové testy síce vygenerujú tisíce falošne pozitívnych, čo však nevadí, lebo „najhoršie“, čo sa tým ľuďom stane, je, že len desať dní zostanú v karanténe.

Kollár však vidí problém, že ak budú mať ľudia pozitívne testy, sami sa nechajú pretestovať kvalitnými PCR testami. Ak sa potom ukáže – podobne ako v Manchestri vo Vermonte –, že na výsledky antigénových testov sa nedá spoľahnúť, posilní to konšpiračnú scénu a oslabí dôveru v štát.

„Ak o pár mesiacov prídu omnoho lepšie testy, ktoré už budú vhodné na plošné testovanie, možno na eradikáciu choroby, ľudia sa už nebudú chcieť dať testovať, lebo im nebudú veriť. Povedie to k strate dôvery v testovanie, ktorá je východiskom z tejto krízy. To je aj vakcína, ale tá je zatiaľ ďaleko,“ pomenoval svoje obavy matematik.

Premiér sa odvoláva na vynikajúce čísla z letáka antigénových testov, no ako sme ukázali, spoliehať sa na ne je chyba, ak validačné štúdie z iných krajín zrážajú senzitivitu testu až o desiatky percent, vo viacerých prípadoch dokonca pod hranicu 80 percent odporúčanú WHO.

„Ostatné krajiny čakajú, kým príde dostatočne presný a rýchly test, aby sa dal aplikovať. Ak premiér uvádza fantastické čísla, no realita bude pravdepodobne iná a ľudia uvidia, že tieto testy celkom nefungujú, nastane zmätok a odpor proti testovaniu. Konšpiračné médiá toho budú plné,“ myslí si matematik.

Slovensko nakúpilo celkovo 13 miliónov antigénových testov. Okrem 10 miliónov testov od Eurolab Lambda (výrobca SD Biosensor) aj dva milióny testov od Abbott Laboratories a milión testov od firmy Juhapharm.

Koronavírus20. októbra 2020 12:39
Príbehy štyroch ľudí, ktorí covid-19 prekonávajú doma: dávali si pozor, aj tak sú pozitívni. S príznakmi žijú týždne
Veronika FolentováVeronika Folentová
Dušan MikušovičDušan Mikušovič
Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Väčšina ľudí, ktorá sa infikuje covidom-19, ho prekoná doma. Zhruba polovica nemá v čase testovania príznaky, u niektorých je priebeh ťažší. Denník N hovoril so štyrmi ľuďmi, ktorí prekonali alebo ešte prekonávajú covid-19 doma.

Erika prekonala pred rokmi rakovinu prsníka, infikovala sa počas tehotenstva. Jozef je učiteľ aj starejší, myslí si, že sa nakazil na svadbe. Dominik bol na malej rodinnej oslave a Monika sa infikovala zrejme od manžela.

Väčšinou sa od jedného nakazia všetci v spoločnej domácnosti. A príznaky? Kašeľ, strata čuchu a chuti aj únava, ktorá pretrváva aj po tom, čo sú negatívni.
Erika prekonala rakovinu, s manželom majú covid-19: Najviac som sa bála o dieťa

Erika Mokrý žije v Montpellier na juhu Francúzska. Pred takmer dvomi týždňami s manželom zistili, že majú pozitívne výsledky testov na covid-19. Mladá Slovenka pred tromi rokmi prekonala rakovinu prsníka. Teraz je tehotná a pre príznaky, ktoré ochorenie sprevádzajú, sa bojí o dieťa.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

„Som naozaj veľmi unavená. Rovnako aj môj manžel. Neverila som, že toto ochorenie by mohlo mať u nás takýto priebeh,“ hovorí. Únava ich neopustila ani týždeň od potvrdenia pozitívnych výsledkov. No obaja veria, že sa ich zdravotný stav v priebehu najbližších dní zlepší a všetky symptómy odznejú.

Lekári ich hneď na začiatku upozorňovali, že príznaky budú na piaty deň od objavenia sa prvých symptómov najsilnejšie. Následne by sa ich stav mal zlepšovať. No ani u jedného z nich k očakávanému zlepšeniu nedošlo. „Symptómy sa zhoršovali a zlepšovali. Doslova z minúty na minútu. Bolo to ako na hojdačke,“ hovorí Erika.

Jej manžel zostal zo dňa na deň ležať v posteli, unavený a v silných bolestiach. Ochorenie sa u neho začalo prejavovať o niekoľko dní skôr. „Hoci to znie šialene, vďaka tomu, že sa príznaky u nás neobjavili v rovnakom čase, v tom najhoršom období sme zvládli postarať sa jeden o druhého. A teda kým uňho vrcholilo ochorenie, ja som bola na začiatku,“ opisuje Erika.

Kde sa s manželom nakazili, nevedia. Test na koronavírus im odporučila ich lekárka, lebo jej manžel mal príznaky. Mal bolesti hrdla, svalstva aj kašeľ. Pár dní nato stratil čuch aj chuť, pričom tieto symptómy pretrvávajú aj dva týždne po objavení sa prvých symptómov.

V oblasti, kde žijú, ešte neprebieha chrípková sezóna, lekárka si tak chcela byť istá, či nejde o koronavírus. Ako prvý tak na test išiel manžel.

Erika sa dala otestovať dva dni po jeho pozitívnom výsledku. Už vtedy sa u nej objavili prvé symptómy. „Mala som obrovské bolesti svalov, kostí a kašeľ. Rovnako ako môj manžel som aj ja stratila čuch a chuť. Všetky tieto symptómy boli po celý čas sprevádzané veľmi zvláštnou nádchou, ktorú skutočne nedokážem opísať,“ hovorí.

Covid-19 nikdy nezľahčovala, keď sa dozvedela, že má pozitívny test, bála sa najmä o to, ako to zvládne dieťa, ktoré čaká. Lekári ju však upokojili, vírus podľa nich neohrozuje dieťa. Problémom však môžu byť symptómy, ktoré ju počas celého ochorenia sprevádzajú. A to najmä silný a dusivý kašeľ. Preto podstúpila vyšetrenia.

„Nemyslela som si, že koronavírus dokáže v takej sile zaútočiť aj na aktívnych ľudí, ako je napríklad môj manžel. Za posledných 13 rokov nebol ani raz chorý, ani raz prechladnutý. Jednoznačne nemôžeme koronavírus podceňovať a prirovnávať ho k obyčajnej chrípke. Samozrejme, priebeh ochorenia je u každého iný, no napriek tomu treba byť obozretný,“ dodáva Erika.
Po teste. Foto – Erika Mokrý
Jozef z Detvy: Bol som na svadbe, priznávam, bez rúška

Jozef má 30 rokov, pochádza z Detvy, je učiteľom a zároveň starejším. Kde sa infikoval, presne nevie, aj keď hypotézu má. „Mojou nevýhodou je, že tam aj tam je veľa ľudí,“ hovorí. „Ale tým, že v škole sú rúška povinné a aj deti ich tam viac-menej mali, nepredpokladám, že to bolo v škole, skôr na niektorej svadbe.“

Do úvahy pripadajú dve, 5. septembra alebo v piatok 11. septembra, zrejme to bola skôr tá druhá. „Na tej svadbe som rúško nemal. V tom čase čísla neboli nejako extra veľké, nikto na tej svadbe rúško nemal.“

Sobotu po piatkovej svadbe prakticky celú prespal. „To sa mi ešte nikdy nestalo, to bola taká únava, že som šiel len von so psom, na toaletu, urobil som základné veci, ale naozaj som veľmi veľa spal. Na tej svadbe sa veľa vypilo, takže som si myslel, že to je len nejaká dodatočná únava.“

V nedeľu sa už cítil fit. „Ešte som si večer zacvičil, kardio aj silové cvičenie, ako zvyknem, to som v pohode zvládol. V pondelok som normálne šiel do roboty, bez príznakov.“

Keď sa však v pondelok popoludní vracal z práce, začalo mu byť zle. Cítil sa ako pri prechladnutí či chrípke. Teplota mu stúpla na 37,5 stupňa a zostala tak dva dni. Na druhý deň, 15. septembra, sa do práce nešlo, bol sviatok Sedembolestnej Panny Márie.

„Bol som doma a naozaj som to vyležal, nemal som iné príznaky okrem toho, že som mal zvýšenú teplotu a slabosť tela. Aj som normálne vstal, niečo som si porobil na počítači, navaril som si,“ hovorí.

V stredu zavolal obvodnému lekárovi a išiel na vyšetrenie, ten mu dal antibiotiká a na test na koronavírus ho neposlal. „Nevyčítam mu to, pri takýchto príznakoch je ťažké určiť, o akú chorobu ide.“

Jozef sa sám od seba rozhodol na test ísť, do Zvolena ako samoplatca za 65 eur. Na druhý deň prišiel výsledok – bol pozitívny. Do piatich minút mu volali regionálni hygienici a nariadili mu karanténu. Ďalších desať dní Jozef zostal doma, zvýšenú teplotu už nemal, trápil ho len kašeľ, proti ktorému užíval kvapky Stoptussin.

„Ale ten kašeľ nebol ani dusivý, ani ťažký, chvalabohu ma netrápila ani dýchavičnosť. Okrem toho ma v tomto období dosť bolela hlava, v prednej časti, okolo očí. Nie som odborník, ale laicky si to vysvetľujem tak, akoby som mal vírus skôr v horných dýchacích cestách, v nose a hrdle, a neprešlo to do pľúc.“

Čuch nestratil, ale bol slabší. Keď chcel pocítiť vôňu či zápach, musel si predmety priblížiť k nosu.

Jozef býva sám, s nákupmi mu počas izolácie pomáhala rodina či známi. Po desiatich dňoch karantény a odznení príznakov by podľa pravidiel úradu verejného zdravotníctva teoreticky mohol ísť do práce. Tak je to pri väčšine profesií, učitelia však musia mať kontrolný negatívny test. No ten mal Jozef pozitívny, takže ho opäť čakala karanténa.

Drobnou komplikáciou bolo, že mu najprv – zrejme pre technickú chybu – prišla esemeska, že je negatívny, po pár hodinách prišla oprava, že je pozitívny. Po ďalších desiatich dňoch bol už jeho test negatívny a Jozef mohol nastúpiť do práce.

Hygiena reagovala rýchlo, aj keď na svadbe, na ktorej sa Jozef pravdepodobne nakazil, iných pozitívnych nenašli. Vypýtali si zoznam ľudí, s ktorými bol v užšom kontakte aspoň 15 minút bez rúška.

„Nadiktoval som niekoľko stolov, kde som sa na drink ako starejší zdržal. Na svadbe bolo viac ako 100 hostí, ale vo veľkom priestore s vysokým stropom. Iných pozitívnych nenašli. Testovali aj moje kolegyne z kabinetu, no ani tie neboli pozitívne.“

Pre deti, ktoré učí, v malom meste a v čase, keď pandémia ešte tak nenabrala na sile, bol tak trochu kuriozitou. „V každej triede som potom venoval 10 minút vysvetleniu, o akú chorobu ide, aby to deti mali z počutia a nepoznali len to, čo sa k nim môže dostať z internetu,“ hovorí Jozef a dodáva, že takáto priamo sprostredkovaná skúsenosť pomáha, aby ľudia brali vírus vážnejšie.

Aj kolegovia učitelia to podľa neho berú vážnejšie, keď poznajú niekoho, kto to mal. „Takže aj rúška si nasadili na nosy, ako má byť.“

Jozef cvičí a športuje, choroby sa nebál. No aj teraz, keď ju prekonal, z času na čas pocíti na 10 – 15 minút akúsi nevoľnosť, ktorá sa podobá na to, čo prežíval v septembri. Inak už žije normálne. Svojím spôsobom berie ako upokojenie, že má teraz protilátky, vďaka ktorým by aspoň na pár mesiacov mohol mať od covidu-19 pokoj.

Čo bolo teda na chorobe najťažšie?

Pre človeka z malého mesta boli nepríjemné reakcie okolia. Ako učiteľa ho veľmi dobre poznajú, informácia o tom, že sa infikoval koronavírusom, sa rýchlo rozšírila. „Asi horšie ako príznaky boli rôzne reči. Od toho, že som zomrel alebo že som na prístrojoch, po ohováračky. Šírilo sa, že som bol na ďalšej svadbe, hoci som vedel, že som pozitívny, alebo že behám po vonku kade-tade a nakazil som iných. Klasické dedinské reči, to ma hrozne hnevalo.“

Jozef zvládol covid-19 s ľahkým priebehom, ale zľahčovanie choroby odmieta. Keďže ide o nový vírus, nikto nevie, či si nevyžiada nejaké následky do budúcnosti – aj keď on sám dúfa, že nie. „Dbám o svoje zdravie, nechávam sa očkovať proti chrípke, cvičím. No aj keď som mal mierny priebeh, stále je to choroba a cítil som sa zle.“
Foto N – Tomáš Benedikovič
Monika: Pri chrípke si poviete, že to prekonáte. Teraz si to povedať neviete

Aj po mesiaci od pozitívneho testu je Monika stále neuveriteľne unavená, oveľa viac spí a denne inhaluje kamilkový čaj, aby sa jej lepšie dýchalo a necítila tlak na hrudi. „Človek to v detstve neznáša, ale teraz je to jediné, čo mi pomáha,“ hovorí.

Ako prvý ochorel jej manžel. Bola nedeľa, 6. septembra, zakašľal a odvtedy sa jeho stav rýchlo zhoršil. Do pol hodiny mal teplotu nad 38 stupňov, silný kašeľ a ležal v posteli. Otestovať ho prišli v utorok. Monika s rodinou žije v Maďarsku, testy im tak prišli zobrať domov.

Manžel bol pozitívny, potom otestovali aj ju a dve deti. Výsledky sa dozvedeli až 14. septembra, všetci boli pozitívni. Po výsledku boli zničení. „Keď máte chrípku, prechladnutie, zápal priedušiek, tak si poviete, že to prekonáme. Ale tu zrazu neviete, či to prekonáte alebo nie,“ hovorí. Takú chorobu ako teraz ešte nemali.

Vtedy už boli všetci chorí. Deťom prišli príznaky rýchlo, vysokú teplotu nad 38 stupňov mali len deň. Monike sa príznaky prejavili už 9. septembra. Mala vysoké teploty nad 38, ale inak mala iné príznaky ako jej manžel. „Keď ľudia hovoria, že to je chrípka, asi som nikdy nemala chrípku,“ hovorí Monika.

Máva migrény a koronavírus sa jej prejavil aj veľmi silnou bolesťou hlavy. „Jeden deň som mala takú strašnú bolesť hlavy, že som nemohla sedieť ani ležať, len mi tiekli slzy. Mala som vysoké teploty. Nezaberali mi žiadne lieky,“ hovorí Monika.

Obaja s manželom kašľali, kým on mal suchý kašeľ, ona mala hlienovitý. Manžel ochorenie prekonával ťažšie. Teploty 38 až 39 stupňov mal deväť dní. Choroba prišla akoby v dvoch etapách. „Po piatich dňoch sa na pol dňa stav zlepšil, ale potom prišlo horších päť dní, keď už bolo naozaj ťažké posúdiť, či tam ten zápal pľúc je alebo nie a či mu dokážete pomôcť sami doma alebo treba volať záchrannú službu,“ vraví.

Pred covidom-19 mala rešpekt aj pred tým, ako ochorela. „Ale nemyslela som si, že to bude také ťažké,“ hovorí. Nemajú pridružené ochorenia, sama opisuje, že nemajú „modelkovské“ postavy, ale nie sú ani obézni. Jej manžel má 45 rokov a dnes si nepamätá niektoré dni počas choroby.

„Pamätá si len, ako som ho prezliekala a dávala mu studené sprchy, lebo sme nevedeli zraziť teplotu pod 38 stupňov. Veľmi kašľal, nevedel sa nadýchnuť, dusil sa až do vracania,“ opisuje Monika.

Aj napriek teplotám nad 38 stupňov vstala na tretí deň z postele. Veľmi ju bolel chrbát, pľúca, a pritom mala voľný nos, klasickú nádchu nemala. Doteraz má zapálené oči. Všetci štyria na piaty deň stratili chuť aj čuch. „No deň predtým to bol pocit, akoby vám vypláchli nos chlórovanou vodou, všetky vône boli veľmi ostré,“ rozpráva Monika.

Čím mali príznaky silnejšie, tým dlhšie trvalo, kým sa im zmysly vrátili. Jej manžel prišiel len o čuch, chuť mu ostala aj počas príznakov.

Čuch aj chuť sa všetkým štyrom už vrátili, ale nie sú také ako pred chorobou. Monika mala výborný čuch, teraz je akoby tupý. Cíti, ale nie tak výrazne ako predtým.

Trvalo desať dní, kým sa vyliečila, no stále nie je úplne v poriadku. „Keď som išla vyniesť smeti na dvor, zapotila som sa. Po piatich minútach chôdze som potrebovala prestávku. To isté mal môj 12-ročný syn. Nevedel prejsť dĺžku izby, aby si nepotreboval sadnúť. Každý večer sa aj bez teploty veľmi potil a veľmi kašľal,“ hovorí Monika.

21. septembra testovali jej manžela opäť, stále bol pozitívny. Otestovali aj synov a Moniku, spadol im však IT systém, a tak sa nevedeli dostať k výsledkom. Manžel a starší syn mali ostať v karanténe. Mladší syn mal negatívny test. Monika predpokladala, že má tiež negatívny test, lebo jej už neposlali papiere na povinnú karanténu. Výsledky dodnes nemajú.

„Najhoršie je, že vám nikto nič nepovie,“ hovorí. A aj keď si prácu lekárov váži, je ťažké, že ani oni nevedia poradiť, čo má človek počas choroby robiť.

Ani po mesiaci od pozitívneho testu nežije ako predtým, stále nešportuje. Aj keď sa už cítili dobre, začiatkom týždňa sa im opäť zhoršil stav. „Obaja sme kašľali, bolel nás chrbát, ale nemali sme teplotu. Je to ako sinusoida, jeden príznak sa skončí, vráti sa iný a nik vám nevie povedať, či to je v poriadku alebo čo to je. Potom máte strach,“ vraví Monika.

Po pozitívnom teste sa báli jej kolegovia aj rodičia spolužiakov detí. Strach z koronavírusu je podľa nej veľký a má pocit, akoby si ľudia mysleli, že si za nákazu môže sama. Svojim rodičom sa vyhýba aj teraz, od choroby ich boli pozrieť len raz a všetci mali rúška. „Keby to bolo na mne, tak nejdem von do Vianoc, lebo neviete, či niekoho nenakazíte,“ hovorí.

Monika mala počas toho, ako bola pozitívna, aj iné zdravotné problémy. Pred chorobou jej zašívali prst, rozrezala si šľachu na ruke. Mala 18 stehov a podpornú sadru. Mali jej vyberať stehy počas toho, ako mala koronavírus. Lekári ju však ako pozitívnu odmietli vyšetriť, a to aj na infekčnom oddelení. Stehy si musela vyberať sama.

Dnes má najväčšiu obavu z toho, že nevie, ako dlho bude mať protilátky, či sa môžu nakaziť aj druhýkrát a či v takom prípade to nebude mať horší priebeh.
Monika s rodinou. Foto – archív M.
Dominik sa infikoval na oslave: Ani po troch týždňoch sa necítim fit

Dominik je programátor z Bratislavy a s koronavírusom bojuje už tri týždne, počas ktorých mu teplota prakticky neklesla pod 37 stupňov. O priebehu choroby píše aj statusy na Facebooku a o covide-19 hovorí: Keď to dostanete, viete, že je to ono, lebo je to úplne iný pocit ako pri bežnom prechladnutí.

„Páni Bukovský, Chudý, Banáš a ostatní, pri telefóne mladý zdravý človek v 18. dni neprestávajúcich príznakov koronavírusu. Áno, existujem. Áno, nevymýšľam si. Áno, stravujem sa zdravo. Áno, nežijem si bohémsky. Áno, nefajčím. Áno, alkohol skoro nepožívam. Áno, nemám nadváhu. Áno, nosil som rúško,“ napísal Dominik v poslednom statuse.

Aj po takmer troch týždňoch ho sužoval kašeľ, bolesti hlavy a nevedel sa sústrediť na prácu. „Neviem úplne normálne fungovať. Robím len úplné minimum, čo je nutné a potrebné, lebo sa neviem toľko sústrediť. Ako to býva aj pri bežných horúčkach, nie je to ničím špeciálne, pár hodín do dňa sa dá, ale osem hodín utiahnuť je nemožné,“ vraví programátor.

Čo iné príznaky? „Chuť cítim normálne a čuch, pokiaľ viem, som tiež zatiaľ nestratil. Čuch sa ťažko kontroluje, možno je to slabšie, ale ťažko sa to porovnáva, lebo už prešli takmer tri týždne a nie som si istý, aké boli veci predtým. Ten referenčný bod je už vo veľmi dávnej minulosti,“ hovorí.

Dominik máva dojem, že sa mu aj ťažšie dýcha, ale opäť si nie je istý. Opäť, dobre mu bolo už dávno, a tak je porovnanie ťažšie. „Keď ma to celé prejde, tak si plánujem ísť zabehať, lebo viem, že aj keď som bol zdravý, chorý, aj keď som nebehal pol roka, tak cca viem, koľko zabehnem, a podľa toho uvidím, či som troska alebo som v pohode,“ vraví.

Dominik sa infikoval na malom rodinnom obede. Boli na ňom piati a pozitívni boli všetci. V karanténe žije s manželkou a malou dcérou, jeho žena sa od neho infikovala tiež, aj keď mala šťastie a príznaky choroby neprišli. Testovali aj jeho kolegov, tí boli negatívni.

Z rodiny majú, našťastie, všetci mierny či ľahký priebeh. „Nikto zo starých rodičov sa nenakazil, našťastie, oni na tej oslave neboli,“ vysvetľuje. „Ale ten pocit, keď regionálnemu úradu verejného zdravotníctva hlásite svoje kontakty, snažíte sa spomenúť si, s kým ste boli bez rúška, to je zlý pocit. Ja som introvert, nechodím na párty, navyše som si dával pozor a stretával som sa len s kolegami a rodinou. A aj tak som tých svojich kontaktov napočítal pätnásť. Prišlo mi to veľmi veľa.“

S nákupmi Dominikovi a jeho manželke pomáhajú ľudia z okolia. „Keď sme to spomenuli v blogu, tak sa ozvalo asi sedem susedov, že nám môžu chodiť nakupovať, plus kopec ďalších kamarátov, že nám môžu zohnať nejaké ďalšie veci. Napríklad kamarát mi hneď v prvý deň na počkanie doniesol matrac, aby som sa mohol izolovať vo vedľajšej izbe. Takže, našťastie, máme veľmi dobré zázemie, to nám veľmi pomohlo,“ rozpráva.

Obmedzením trošku bolo, že nemôžu chodiť kočíkovať von malú dcérku. Ale posledné dni je aj tak počasie mizerné a navyše sú trochu opatrní, ak by dcéra bola tiež pozitívna. Nechcú teda, aby s ňou išiel niekto iný a prípadne sa od nej infikoval.

Zostávajú aj mierne obavy, či koronavírus nezanechá problémy do budúcnosti. „Trochu mám pocit, že môže také niečo byť. Že možno aj ten čuch sa postupne stratí alebo možno prídu problémy s dýchaním, menšia výdrž pri športe. Ale aktuálne mám pocit, že plus-mínus som okej, len stále čakám, kým sa to skončí. Povedal by som, že netrpím, ale čakám. A zároveň, som matematik, takže tak k veciam pristupujem – nič s tým neurobím, proste it is what it is, bude, ako bude.“

Hekeri a kyberbezpečnosťRuskí špióni20. októbra 2020 15:24
Útočili ako zo sci-fi knihy: vypli elektrinu, zasiahli voľby aj olympiádu. Ruskí hekeri z jednotky 74455
Mirek TódaMirek Tóda
Hekeri z ruskej rozviedky GRU sa ukázali ako fanúšikovia seriálu Mr. Robot. Pri útokoch použili obrázok masky fsociety - fiktívnej anarchistickej hekerskej skupiny. Foto - americké ministerstvo spravodlivosti
Hekeri z ruskej rozviedky GRU sa ukázali ako fanúšikovia seriálu Mr. Robot. Pri útokoch použili obrázok masky fsociety – fiktívnej anarchistickej hekerskej skupiny. Foto – americké ministerstvo spravodlivosti

Prehľad najdesivejších útokov obávanej hekerskej skupiny z Moskvy.

Majú veľa mien. Sandworm, TeleBots, Voodoo Bear či Hades. Až donedávna sa o nich špekulovalo ako o ruských hekeroch, ktorí pracujú pre tajné služby a podnikajú podvratné útoky na kritické infraštruktúry či západné demokracie a postsovietske krajiny, ktoré sa odklonili od Moskvy.

Útoky, o ktorých sa donedávna písalo len v sci-fi knihách. Boli to práve oni, komu sa v roku 2015 prvý raz, deň pred Vianocami, podarilo vďaka phishingu a škodlivým kódom na niekoľko hodín odstaviť dodávky elektriny a nechať státisíce Ukrajincov doma mrznúť.

Z ich krajiny si postupne urobili laboratórium pre svoje najničivejšie zbrane.
[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]

Americké ministerstvo spravodlivosti im teraz dalo meno a oficiálne ich spojilo s ruským štátom. Za jednými z najhorších hekerských útokov v histórii kyberzločinu stojí podľa amerických vyšetrovateľov a súdov špeciálna jednotka 74455 ruskej vojenskej rozviedky GRU a na šiestich z nich uvalili zatykač.

Spísali sme ich najväčšie útoky, spôsob, akým ich podnikajú, a rozprávali sme sa s jedným z expertov, ktorý ich z Bratislavy pomohol odhaliť. Toto je prehľad útokov zrejme najdeštruktívnejšej hekerskej skupiny na svete.
Malér všetkých malérov

V Kodani bolo dokonalé letné slnečné popoludnie, keď 27. júna 2017 v sídle najväčšej prepravnej spoločnosti na svete Maersk začali ľudia pre paniku strácať hlavu. Zamestnanci spoločnosti, ktorá sa výraznou mierou podieľa na dánskom HDP, sa rad radom nevedeli dostať do svojich počítačov.

A čo bolo ešte horšie, prestali fungovať jej nakladacie terminály a dopravcovia nedokázali doručiť kontajnery so svojím nákladom po celom svete. Ako sa hovorí v angličtine, bola to perfektná búrka (perfect storm).

Na niektorých počítačoch svietil jednoduchý nápis „repairing file system on C:“ s poznámkou, aby v žiadnom prípade nevypínali počítač. Iní, ako opisuje americký novinár z Wired Andy Greenberg vo svojej knihe Sandworm, si prečítali ešte desivejšiu správu:

„Ups, vaše dôležité súbory sú zašifrované.“

A ak ich chcete späť, zaplaťte bitcoinami zhruba tristo dolárov, písalo sa v pokynoch na počítačových obrazovkách, ktoré sa však už v danom momente stali nepoužiteľnými. Na prvý pohľad išlo o útok, ktorý sa tváril ako ransomvér – teda vydieračský hekerský útok.

No v tomto prípade išlo o ničenie. Aj keby ste zaplatili, k svojim údajom z disku by ste sa už nikdy nedostali.

Do polhodiny pobehovali zamestnanci Maersk po kanceláriách a kričali na kolegov, aby si okamžite vytiahli počítače z elektrickej zásuvky a siete. Ešte skôr, ako ich napadne škodlivý kód, spomínal Greenberg vo svojej knihe, kde sa podrobne venuje histórii obávanej hekerskej skupiny z Moskvy, presnejšie štvrte Chimki.

Bolo však už neskoro. Maersk bol ako čierna diera. Bol to clusterfuck of clusterfucks, opísal to Greenberg, čo by sa dalo slušne preložiť asi ako malér všetkých malérov.

Prepravný gigant Maersk sa stal obeťou extrémne ničivého hekerského útoku, ktorý sa do dejín kyberzločinu a špionáže zapísal pod menom NotPetya. V 17 zo 76 terminálov od Los Angeles cez Rotterdam až po Bombaj počítače prepravnej spoločnosti skolabovali.

Na svedomí to mala hekerská skupina s mnohými názvami: jedným z nich je Sandworm (Piesočný červ zo sci-fy knihy Duna) podľa ktorej Greenberg nazval aj svoju knihu. Za poetickým názvom sa skrýva jednotka 74455 ruskej vojenskej rozviedky GRU, ktorá je zodpovedná za jedny z najdeštruktívnejších útokov na svete.
Hekerské útoky ruskej kyberjednotky GRU 74455

medzi kyberexpertmi sú známi pod rôznymi menami: Sandworm, TeleBots, Voodoo Bear, Iron Viking, Hades;
Američania opísali ich útoky medzi rokmi 2015 až 2019, aktívni sú však dodnes;
Ukrajina, 23. december 2015: vyvolali vôbec prvý blackout elektrárne vďaka malvéru BlackEnergy;
útoky na ukrajinské ministerstvo financií a štátnu pokladnicu v roku 2016;
medzi aprílom a májom 2017 zaútočili na prezidentskú kampaň Emmanuela Macrona;
27. jún 2017: v čase ukrajinského Dňa ústavy rozbehli útok NotPetya, najdeštruktívnejší v histórii internetu, ktorého škody sa odhadujú na desať miliárd dolárov;
zasiahli asi 150-tisíc webstránok v Gruzínsku v roku 2018;
útoky na Zimné olympijské hry v roku 2018 v Južnej Kórei;
útok na vyšetrovanie Skripaľovej otravy novičkom v Organizácii pre zákaz chemických zbraní v apríli 2018.

Američania vydali zatykač na jej šiestich členov: Jurija Sergejeviča Andrienka, Sergeja Vladimiroviča Detistova, Pavla Valerijeviča Frolova, Anatolija Sergejeviča Kovaleva, Artema Valerieviča Očičenka, Pjotra Nikolajeviča Pliskina.

Jednotku 74455 spájajú americké tajné služby s budovou GRU známou ako Veža na moskovskej adrese Kirova ulica 22, Chimki.

V pondelok večer nášho času ich s nimi oficiálne spojilo americké ministerstvo spravodlivosti a na jej šiestich členov vydali zatykač „za nasadzovanie deštruktívnych malvérov a iných ničivých aktivít v rámci strategických záujmov Ruska cez nepovolený prístup do počítačov obetí“.

Podnikli celý rad operácií, ktoré sa týkali viacerých krajín sveta.

Okrem iného zaútočili na americké aj francúzske voľby, organizátorov zimných olympijských hier v roku 2018 ako pomstu za to, že pre dopingový škandál sa na nich nemohli zúčastniť ruskí olympionici, Organizáciu pre zákaz chemických zbraní, keď skúmala novičok, ktorým otrávili Sergeja Skripaľa v Salisbury, či prvý raz sa im podarilo odstaviť elektrickú sieť na Ukrajine a spôsobiť blackout, o ktorom sa predtým písalo iba v sci-fi knihách a vo varovaniach kyberexpertov.

Útoky tejto hekerskej skupiny pritom sledovali tí najlepší malvéroví experti na svete už niekoľko rokov.

Postupne im prisudzovali rôzne napadnutia a zbrane, ktoré pri útokoch používali. Dalo sa to vydedukovať podľa časového pásma, v ktorom obvykle pracovali, z ich zlej gramatiky alebo štylistiky či vďaka chybám, ktorých sa dopustili, keď si napríklad zabudli zapnúť VPN.
Expert na ruské červy z Bratislavy

Jedným z expertov, ktorí prispeli k odhaleniu metód kyberjednotky 74455, je aj ruský malvérový špecialista Anton Čerepanov, ktorý žije v Bratislave, kde pracuje v spoločnosti Eset.

Aj jeho bol Andy Greenberg navštíviť, keď písal svoju knihu. Čerepanov, rodák z Čeľjabinska, sa dostal do Esetu, keď rozlúštil päťdielnu šifrovaciu hádanku určenú pre reverzných inžinierov – teda tých, čo sa babrú v napadnutých počítačoch, aby odhalili, ako hekeri útočia a ako im v tom v budúcnosti zabrániť.

Anton Čerepanov má za sebou viacero prebdených nocí, keď skúmal modus operandi masívnych kyberútokov, porovnával ich s inými podľa databáz a postupne načrtol pracovné metódy hekerskej skupiny, ktorej v Esete dali viacero mien podľa zbraní, ktoré použili.

Napríklad BlackEnergy podľa malvéru, ktorým v roku 2015 odstavili uprostred tuhej zimy v Kyjeve na niekoľko hodín 225-tisíc ľudí od elektriny. Išlo o sofistikovný nástroj, ktorý dokázal prevziať kontrolu nad elektrickou sieťou.

Kým ho však hekeri z jednotky 74455 dostali do systému, podobne ako pri ostatných kyberofenzívach útočili štandardne cielenými phishingovými emailami, čomu sa hovorí spear-phishing.

„Na začiatku útočníci použili emaily so škodlivými dokumentmi. A ako finálny krok nasadili červa, ktorý maže dáta – napríklad OlympicDestroyer,“ rozpráva Anton Čerepanov.

Ruských hekerov hodnotí ako mimoriadne sofistikovaných útočníkov. A ich zbraň Industroyer v tom čase považovali s kolegami z Esetu za najhorší škodlivý kód od čias Stuxnetu (izraelsko-americká kyberzbraň, ktorá odstavila iránske elektrárne).

Prečítajte si
Odkryl kyberútok na ukrajinské elektrárne: Každý by mal byť trochu paranoidný

Ako príklad obzvlášť krutej zbrane udáva Čerepanov malvér Industroyer. „Nadizajnovali ho tak, aby cielil na priemyselné zariadenia používané energetickými spoločnosťami. Ich útoky sú veľmi nebezpečné aj preto, že používajú malvér, ktorý maže dáta,“ hovorí ruský expert na škodlivé kódy z Esetu.
Napadni a vymaž: KillDisk

Jedným z nich je tiež KillDisk, ktorý použili spolu s Industroyerom a BlackEnergy pri útoku na ukrajinskú elektrickú sieť, ministerstvo financií či štátnu pokladnicu. Do počítačov svojich obetí sa na ukrajinskom ministerstve financií dostali klasicky vďaka phishingu – v emailoch mali nainfikované súbory Microsoft Excel s názvom MoF critical IT needs_eng.xls.

Keď už tam boli a dosiahli, čo chceli, heckeri spustili KillDisk, ktorý mazal dáta.
Ľudská pohodlnosť často uľahčuje hekerom prácu. Ilustračné foto – Mr. Robot

Zaujímavosťou je, že ruský heker Pavel Frolov a jeho spoločníci nakonfigurovali malvér tak, aby na obrazovke obete nakreslil masku fsociety – teda fiktívnej kyberanarchistickej skupiny, ktorá vystupuje v známom americkom seriáli o hekeroch Mr. Robot, kde hrá hlavnú rolu Rami Malek.

Prečítajte si
Mr. Robot je späť. Čo by sa stalo, keby sa mu podarilo vymazať všetky dlhy?

Jednou z poínt mazania všetkých údajov bolo aj vymazanie všetkých prihlásení na napadnutých počítačoch, aby bolo pre forenzných vyšetrovateľov čo najkomplikovanejšie získať digitálne dôkazy o hekerských útokoch.

Keďže Anton Čerepanov každý deň sleduje používanie malvérov na celom svete, nemá pochýb o tom, že v prípade Sandwormu (či ju nazveme TeleBots alebo BlackEnergy) ide o skupinu, ktorá je stále veľmi aktívna.

Aby ste si uvedomili, že nejde o hekerov, ktorí dostanú svoje obete len cez obyčajné sociálne inžinierstvo, oplatí sa stručne opísať spôsob, akým rozbehli útok NotPetya, ktorého škody sa rátajú na miliardy dolárov.
NotPetya. Takto vyzerá sofistikovaný útok

Meno mu dali potom, čo si kyberspoločnosť Kaspersky všimla, že pri útokoch bola použitá zbraň, ktorá sa podobala na malvér Petya, ktorý koloval internetom už v roku 2016.

Na začiatku hekli ukrajinskú rodinnú firmu Linkos Group, ktorá predáva účtovnícky softvér M.E.Doc, ktorý u našich východných susedov používa takmer každý, kto platí dane.

Kyberútočníci sa dostali do ich serverov a potom to už bolo jednoduché. S každým updatom, ako píše Greenberg, sa im podarilo nasadiť backdoor do tisícov počítačov po celom svete.

Stačilo, aby mali nainštalovaný softvér M.E.Doc.

„Výsledkom bola najdevastujúcejšia kyberzbraň v histórii internetu,“ píše novinár z Wired.

Obeťami sa stala napríklad druhá najväčšia ukrajinská banka Oščadbank či UkrEnergo, spomínaný Maersk, farmaceutická spoločnosť Merck alebo potravinárske firmy ako Cadbury a Mondelēz. Skolabovali aj dve nemocnice a aj rôzne ruské inštitúcie.

Je otázkou, či išlo hekerom o niečo konkrétne alebo si len skúšali svoju novú malvérovú hračku.

Obzvlášť cynickým prejavom ich útoku bolo, že aj keby ste zaplatili výkupné, k údajom vlastných počítačov by ste sa už nedostali. Bol napísaný tak, aby permanentne zničil dáta.

Útoky jednotky 74455 nikdy neprebiehali tak, že by použili iba jeden malvér. Išlo o kombináciu viacerých sofistikovaných škodlivých kódov. Niektoré si vyrobili sami, iné ukradli napríklad americkej NSA (tej organizácie, ktorú nabonzoval whistleblower-agent na úteku Edward Snowden), ktorá si zraniteľnosť v operačných systémoch Windows nechala pre seba.

Prečítajte si
Hackeri útočia po celom svete, pýtajú si výkupné a používajú pri tom zbraň NSA

Hekeri pri NotPetya použili napríklad zbrane známe pod názvami EternalBlue (ukradnutá zbraň z dielne americkej NSA) a Mimikatz, ktorý umožňoval infikovať aj tie počítače, ktoré mali nainštalovaný patch, teda bezpečnostnú záplatu (jeden z dôvodov, prečo si vždy treba aktualizovať softvér – sťažujete tým prácu hekerom).

Mimikatz jednoducho zbieral prístupové heslá, na ktoré narazil v systéme, a infikoval počítače malvérom kaskádovito ďalej a ďalej.

Samozrejmou súčasťou ofenzívy hekerov zo Sandwormu bol aj false flag, teda snaha tváriť sa, že sú hekeri z iného štátu. Išlo pokus našiť to na niekoho iného. V prípade útokov na olympijské hry v Južnej Kórei to na prvý pohľad vyzeralo, že útočia hekeri zo Severnej Kórey.
Zatykač na ruských hekerov zo Sandwormu

Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa malvéroví špecialisti väčšinou vyjadrujú veľmi opatrne, keď ide o určenie pôvodu útočníka, a radšej to nechávajú na tajné služby, ktoré na určenie páchateľa majú viac prostriedkov.

Vo Francúzsku sa napríklad ruskí hekeri v minulosti tvárili ako islamský kyberkalifát, keď napadli televíziu TV5 Monde. Rok potom, ako napadli prezidentské voľby v USA v prospech Donalda Trumpa (ukradli citlivé emaily Demokratickej strany), sa jednotka 74455 zamerala aj na prezidentskú kampaň vo Francúzsku.

V rámci phishingu použili súbor Google Doc s názvom Quit_peut_parlerx_journalists.docx (Kto môže hovoriť s novinármi), ktorý bol nainfikovaný malvérom. Cieľom boli straníci hnutia En Marche! kandidáta Emmanuela Macrona, ktorý nakoniec voľby s prehľadom vyhral.

Ruskí hekeri si možno neuvedomili, že na rozdiel od USA deň pred voľbami platí vo Francúzsku moratórium a francúzske médiá o ukradnutých emailoch neinformovali tak, ako si predstavovali. Okrem toho, že v nich vlastne nič škandálne nebolo, Francúzi sa na podobný útok, aký zažili Američania v roku 2016, pripravovali.
Červená čiara, ktorá chýbala

„Žiadna krajina nepoužila ako zbraň svoje kybernetické schopnosti tak zlomyseľne a nezodpovedne ako Rusko, pričom chtiac-nechtiac spôsobila bezprecedentné škody, aby tým získala malé taktické výhody a uspokojila svoje záchvaty zášti,“ vyhlásil zastupujúci generálny prokurátor John Demers.

Aj podľa neho jednotka 74455 naďalej podniká svoje deštruktívne útoky. Britskí kyberexperti spolu s americkými partnermi napríklad spozorovali aktivity, ktoré mali viesť k pokusu o napadnutie olympijských hier v Tokiu, ktoré sa z roku 2020 pre covid-19 preložili na neskôr.

Napriek tomu, že obvinení šiesti hekeri z GRU nebudú zrejme nikdy súdení (sú na území Ruskej federácie) a veľmi pravdepodobne ani nemajú finančné prostriedky tam, kde by mal dosah západný finančný systém, aby ich mohli postihnúť sankcie, predsa len ide podľa amerického novinára Andyho Greenberga o posun.

Až doteraz sa Západ tváril, akoby v kyberpriestore neexistovali červené čiary. Volalo sa po nich už po bezprecedentnom útoku na ukrajinské elektrárne či NotPetya, ktorý ohrozil množstvo kritických infraštruktúr, ako sú aj nemocnice. Ide o útoky, ktoré vážne ohrozujú životy civilistov.

„Obvinenie hekerov zo Sandwormu vyslalo správu GRU a ďalším hekerom na celom svete, že aj ich môžu menovať a zahanbiť,“ povedal pre Wired John Hultquist, riaditeľ bezpečnostnej firmy FireEye, ktorá dala v roku 2014 ako prvá meno týmto hekerom Sandworm.

A prečo dostali názov Sandworm?

Keď počítačoví experti z iSight detailne analyzovali krok za krokom útok s malvérom BlackEnergy, všimli si, že útočníci použili v škodlivom kóde názov arrakis02. A milovníci sci-fi literatúry vedia, že ide o púštnu planétu z ikonického diela Duna od Franka Herberta, kde vystupujú aj púštne, respektíve piesočné červy (Sandworm).

Koronavírus20. októbra 2020 15:39
Druhá vlna sa dá zastaviť aj bez lockdownu. Čo sa môžeme naučiť od Dánska
Tomáš VasilkoTomáš Vasilko
Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Dôvera ľudí vo vládu + správna komunikácia + rozsiahle testovanie a trasovanie = žiadny lockdown.

Vo väčšine Európy rastie počet nových prípadov koronavírusu, sprísňujú sa opatrenia a mnohé štáty už hovoria o druhom lockdowne. Existuje však krajina, ktorej sa nárast nových pozitívnych prípadov podarilo (aspoň nateraz) zastaviť.

Denné prírastky sú tu nižšie ako koncom septembra. A nie, nie je to Švédsko.

Dobrý európsky príklad, ako sa dá bojovať s pandémiou, je Dánsko. V krajine ľudnatej ako Slovensko zistia momentálne za deň zhruba 400 pozitívnych prípadov z vyše 30-tisíc testov. Miera pozitivity je tu najnižšia z celej Európy (1,3 percenta), čo naznačuje, že epidémiu majú skutočne pod kontrolou.
[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]
Počet potvrdených prípadov na počet obyvateľov v Dánsku a na Slovensku. Zdroj – Our World in Data

Za vzor ho dávajú aj nemeckí experti.

„Dobrý príklad je susedné Dánsko. Bol tam ostrý nárast počtu prípadov v septembri a prijali sa opatrenia: okrem rozsiahleho testovania musia reštaurácie a bary zatvárať o 22.00, v istých oblastiach sú povinné rúška, oslavy a stretnutia nad 50 ľudí sú zakázané. Školy a denné centrá však zostali otvorené. Toto spomalilo rýchly nárast v Dánsku,“ povedala pre Der Spiegel nemecká virologička Sandra Ciesek.
Čo robia inak?

Slovenské opatrenia boli a sú ešte tvrdšie, no aj tak to zatiaľ viditeľne nezabralo. Čo teda robia Dáni inak?

Flemming Konradsen je profesor verejného zdravotníctva na Kodanskej univerzite a hovorí, že dánska stratégia nie je úplne odlišná od ostatných škandinávskych krajín, ako sú Nórsko, Fínsko, Island a čiastočne aj Švédsko.

Nové prípady začali stúpať koncom augusta, keď sa otvorili školy a univerzity. Vírus sa podobne ako inde šíril najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí podľa neho stratili ostražitosť.

„Vláda, obce, školy, univerzity, športové kluby, ale aj influenceri začali komunikovať s mladými ľuďmi, aby zmenili správanie. Epidémia je do veľkej miery o komunikácii. Je to jedna z vecí, ktorú sme v Škandinávii zvládli,“ hovorí Konradsen pre Denník N.

Priznáva, že nie je ľahké prinútiť mladých ľudí, aby nechodili do barov. Zároveň však došlo aj k iným opatreniam.

V baroch sa napríklad znížila hlučnosť hudby, ktorá núti ľudí viac kričať, a tak prskať kvapôčky. Rúška, ktoré tu neboli povinné, sa začali používať vo verejnej doprave či v reštauráciách a kaviarňach, pokiaľ sa nesedí.
Počet obetí na počet obyvateľov. V Dánsku celkovo zomrelo 686 ľudí s pozitívnym testom na covid-19. Na Slovensku rátame obete pľúcnej formy covidu-19, zatiaľ ich je 98. Zdroj – Our World in Data
Otestovaná polovica populácie

Konradsen hovorí, že druhou obranou je rozsiahle testovanie a trasovanie. „Zamestnanci domovov dôchodcov či ľudia v zdravotníctve sa môžu testovať bez obmedzenia,“ vraví.

Dánsko už stihlo urobiť celkovo 4,6 milióna testov, ktoré absolvovala skoro polovica dánskej populácie. U nás sa doteraz vykonalo 630-tisíc testov, počet otestovaných ľudí nie je známy.

Slovenka Barbora Budzáková žije v Dánsku už sedem rokov. Od začiatku pandémie ju testovali trikrát.

„Prvýkrát, keď som bola chorá vo vysokom štádiu tehotenstva, ma na testy poslala lekárka. Test som mala ráno a výsledok poobede. Druhýkrát ma testovali, keď som prišla rodiť do nemocnice – bolo to povinné pre všetky rodičky,“ hovorí Slovenka, ktorá je momentálne na materskej.

Tretíkrát sa na test prihlásila sama, keď mala horúčku a priateľ preto musel zostať doma v karanténe.

„Objednala som sa večer pred testom, na termíny sa vôbec nemusí čakať,“ hovorí Slovenka.

Dodáva, že testy sú vždy zadarmo. Na Slovensku si samoplatcovia PCR testov musia zaplatiť okolo 70 eur, čo môže niekoho odradiť.
Denný počet testov v Dánsku a na Slovensku na počet obyvateľov. Zdroj – Our World in Data
Nárast počtu trasovačov

Dánske úrady podľa Konradsena po prvej vlne, ktorú podobne ako Slováci zvládli dobre najmä vďaka rýchlej reakcii a prijatiu tvrdých opatrení (na rozdiel od Švédska), výrazne navýšili aj počty trasovačov, ktorí obvolávajú kontakty pozitívneho človeka.

„Bolo ich niekoľko stoviek, ale teraz ich je oveľa viac,“ povedal Konradsen. Ako dodáva, krajina sa nespolieha len na centrálne trasovanie úradov, ale samy si to robia napríklad školy. „Ak máme infikovaných študentov, máme systém, ako kontaktovať ostatných,“ dodáva.

Krajina takisto používa aplikáciu, ktorá vás upozorní, keď ste sa stretli s niekým pozitívnym. Funguje to cez Bluetooth a treba byť s daným človekom najmenej 15 minút vo vzdialenosti menej ako meter. Podobne ako inde, ani v Dánsku to však nejde bez problémov.

Aj vďaka trasovaniu sa Dánom podarilo dostať epidémiu pod kontrolu.

„Dáni našli ohnisko a konali. Napríklad ak našli infikovaného žiaka, išiel do karantény a trieda na testy. Keď sa ukázalo, že ohnisko infekcie bolo v jednom meste v komunite s iným etnickým pôvodom, začalo sa pracovať na preložení materiálov aj do iných jazykov,“ hovorí Budzáková.
Miera pozitívnych testov na Slovensku a v Dánsku. Foto – TASR/AP
Veria vláde

Podľa Slovenky je dôležitá dôvera Dánov vo vlastnú vládu a v to, že opatrenia majú zmysel.

„Dáni systému veria, a keď sa im niečo odporučí, tak to poslúchnu. Samozrejme, ako všade, aj tu sa nájdu jedinci, ktorí s tým majú problém, ale vo väčšine prípadov, ak sa povie dodržiavať odstupy a umývať si ruky, Dáni tak spravia. Veria, že im chcú to najlepšie, a nik ich nemusí kontrolovať,“ hovorí Slovenka.

S tým súhlasilo aj šesť expertov, ktorí sa vyjadrili pre televíziu TV2.

„Napriek nelegálnym večierkom a kritikom stratégie úradov, všetci šiesti experti veria, že naša dôvera je jeden z najdôležitejších faktorov správania Dánov počas pandémie,“ píše sa v článku.

Rovnako sa podľa Budzákovej mohli Dáni spoľahnúť na podporu vlády. „Napríklad v októbri sa vyplácal jednorazový príspevok pre ľudí, ktorí boli v apríli na podpore, na rodičovskom či pre penzistov. Takisto vláda pomohla aj firmám,“ dodáva.
Mierne klesla

Podpora vlády medzi Dánmi však aj tu mierne klesla v porovnaní s jarou. No podľa prieskumov Aarhuskej univerzity je stále vyššia ako v Nemecku či Švédsku, nehovoriac o Francúzsku a Británii (momentálne 69 percent).

„Ľudia potrebujú vedieť, kam to smeruje. Či to robíme preto, že čakáme na vakcínu, alebo predchádzame kolapsu zdravotného systému,“ hovorí Konradsen.

Keď sa začiatkom septembra situácia začala zhoršovať, premiérka Mette Fredericksenová povedala, že druhý lockdown by nebola správna vec.

„Urobíme všetko, čo vieme, aby sme sa vyhli lockdownu z 11. marca,“ povedala v televízii. Dánsko zatiaľ ukazuje, že sa to dá.

Nechcem ísť na testy, budem v karanténe. Mám nárok na PN či dovolenku?

Podrobnosti celoplošného testovania chýbajú.

21. okt 2020 o 13:48 Martina Raábová

Testovanie na nový koronavírus.
Testovanie na nový koronavírus. (Zdroj: TASR)
Písmo:A-|A+52106

BRATISLAVA. Celoplošné testovanie v súvislosti s pandémiou Covid-19 nastoľuje zatiaľ viac otázok ako dáva odpovedí.

Už tento víkend plánuje štát testovať ľudí na Orave či Bardejove, druhé a tretie veľké testovanie by malo prebehnúť počas ďalších dvoch víkendov na prelome októbra a novembra.

Antigénové testovanie bude podľa usmernení, ktoré vydalo ministerstvo obrany, dobrovoľné, no premiér Igor Matovič (OĽaNO) hovorí o akomsi sankčnom či odmeňovacom mechanizme: kto sa nedá testovať, mal by zostať povinne doma v karanténe aspoň po dobu desiatich dní.

Môžem si čerpať PN, ak na testovanie nepôjdem? A čo ak pôjdem a zistia, že som pozitívny? INDEX prináša odpovede na najčastejšie otázky v súvislosti s testovaním a izoláciou.
Otázky a odpovede

Kedy mám nárok na pandemickú dávku počas PN?
Chystá sa celoplošné testovanie, no nechcem ísť. Musím ostať doma?
Keď nepôjdem na testy, no budem musieť ostať v izolácii, môžem si požiadať o pandemickú PN?
Ak nedostanem dávku počas izolácie, aké mám vôbec možnosti?
Ostanem doma, mám nárok na nejakú náhradu mzdy?
Čo ak testy ukážu, že som pozitívny? Vtedy pandemickú PN dostanem?
Ak na testovanie nepôjdu masy ľudí, ako to ovplyvní podniky, najmä výrobné?
Na čo mám nárok, ak vyhlásia lockdown a zamestnávateľ bude musieť zatvoriť?

1. Kedy mám nárok na pandemickú dávku počas PN?

Na začiatku roka, počas prvej vlny pandémie, presadila vláda vyplácanie takzvanej pandemickej PN. Ide o dávku počas práceneschopnosti, avšak s mierne upravenými pravidla.
Súvisiaci článok Koľko nakazených má VW, Tesco či U. S. Steel? Top podniky bojujú i mlčia Čítajte

Kým pri bežnej PN vypláca náhradu mzdy zamestnancovi prvých desať dní zamestnávateľ, pandemickú PN hradí od začiatku Sociálna poisťovňa. Rovnako sa pre pandemickú PN upravili aj limity: dávka je vo výške 55 percent z denného vymeriavacieho základu (hrubá mzda zamestnanca) za každý deň práceneschopnosti a to od prvého dňa.

Oproti bežnej PN je pandemická dávka výhodnejšia, pretože zamestnávateľ platí prvé tri dni iba 25 percent denného vymeriavacieho základu. Na pandemickú PN má však nárok iba ten, kto bol pozitívne testovaný na Covid-19 a bola mu nariadená karanténa alebo dokonca izolácia.

Nemusí ísť však nevyhnutne o osobu, ktorá sa nakazila, do karantény musia ísť aj tí, čo sa vracajú z rizikových krajín.

Sociálna poisťovňa tiež upozorňuje, že “PN z dôvodu karantény pre Covid-19 na obdobie trvania karantény sa uznáva iba v prípade, ak má osoba alebo osoby žijúce s ňou v jednej domácnosti regionálnym úradom verejného zdravotníctva nariadenú izoláciu v domácom prostredí”.
2. Chystá sa celoplošné testovanie, no nechcem ísť. Musím ostať doma?

Hoci to premiér spolu s ministrami obrany a zdravotníctva pripúšťa, zatiaľ nebol predstavený a odsúhlasený jasný takzvaný sankčný mechanizmus.

Vláda však uvažuje o tom, že kto nepôjde na testy, mal byť ostať doma aspoň desať dní, pričom hrozí, že sa zavedie zákaz vychádzania.

Von bude môcť ísť iba ten, kto test absolvoval. Všetko je stále nejasné, napriek tomu, že prvé hromadné testovanie takmer dvestotisíc ľudí má prebehnúť už tento víkend.
3. Keď nepôjdem na testy, no budem musieť ostať v izolácii, môžem si požiadať o pandemickú PN?

Situácia je zatiaľ nejasná, ani ministerstvo práce nevie jednoznačne na túto otázku odpovedať.

“Vzhľadom na to, že o sankčnom/motivačnom mechanizme vo vzťahu k plošnému testovaniu ešte nebolo rozhodnuté, považujeme za predčasné sa k uvedenej veci v tejto chvíli vyjadrovať,” vraví hovorkyňa ministerstva Michaela Slivková Kirňaková.

Nie je teda jasné, či všetci tí, ktorí na testy nepôjdu a budú musieť povinne ostať v karanténe, budú môcť čerpať aj vyššie spomínanú pandemickú PN.

Ak bude izolácia nevyhnutná, ako to zatiaľ hovorí Matovič, môže sa stať, že tí, čo sa neotestujú, budú žiadať od štátu dávku. Či bude pandemická dávka v takomto prípade oprávnená či ako to bude štát vyhodnocovať nevie nateraz reagovať ani Sociálna poisťovňa.

“V tejto chvíli nie sú známe podrobnosti o podmienkach celoštátneho plošného testovania a postupe v prípade, ak občan testovanie odmietne,” hovorí Jana Hrabková z komunikačného odboru poisťovne.
4. Ak nedostanem dávku počas izolácie, aké mám vôbec možnosti?

Zamestnanec, ktorý nepôjde na testy a nebude spadať ani medzi výnimky (napríklad zdravotne postihnutí ľudia a pod.), má niekoľko možností. Pri všetkých však musí počítať so súhlasom zamestnávateľa.
Súvisiaci článok Koronavírus: Slovensko má denné maximum nakazených, v hre je lockdown (minúta po minúte) Čítajte

Medzi riešenia, ako ostať doma a neprísť o peniaze, patrí v prvom rade home office, ak to konkrétny zamestnávateľ alebo povolanie umožňuje.

Ďalším riešením by bola napríklad dovolenka, teda čerpanie dní voľna, tu sa však môže stať, že zamestnávateľ voľno neodsúhlasí.

Zamestnávateľ môže zamestnancom nariadiť čerpanie voľna, no musí tak urobiť v predstihu aspoň 14 dní vopred, no môže ísť aj o kratšie obdobie, ak s tým zamestnanec súhlasí.

Ako možnosť sa ešte núka neplatené voľno, aj s tým však musí zamestnávateľ súhlasiť, pretože ho musí uvoľniť, a zamestnanec musí počítať s povinnými platbami na zdravotné poistenie. Pričom prichádza o mzdu počas obdobia neplateného voľna.
5. Ostanem doma, mám nárok na nejakú náhradu mzdy?

Nie, aspoň podľa platných pravidiel. Buď ostane zamestnanec doma a čerpá dovolenku, za čo mu patrí mzda, alebo pracuje z domu a v takom prípade sa taktiež nič nemení.

Na náhradu mzdy však nemá nárok zamestnanec, ktorý musí byť v izolácii, pretože sa napríklad vrátil z rizikovej krajiny, no zároveň môže žiadať o pandemickú PN.
6. Čo ak testy ukážu, že som pozitívny? Vtedy pandemickú PN dostanem?

Áno, minimálnej v tejto veci majú jasno aj úrady. “Ak bude občan pri celoplošnom testovaní pozitívne testovaný, a teda mu bude nariadená povinná izolácia alebo karanténa, nárok na pandemickú PN bude mať,” vraví Hrabková zo Sociálnej poisťovne.

Vysvetľuje, že na získanie pandemickej PN musí žiadateľ splniť aj ďalšie podmienky. Napríklad sa poisťovňa pozerá na to, či je v tom čase nemocensky poistený, a teda či má vôbec nárok na dávku. O pandemickú PN môže žiadať aj SZČO, teda živnostník.

“Dôležité je, aby sa občan telefonicky alebo mailom obrátil na ošetrujúceho lekára a požiadal ho o vypísanie dočasnej pracovnej neschopnosti,” opisuje postup Hrabková. Tlačivo vystavuje a vypĺňa lekár, ktorý ho posiela priamo do Sociálnej poisťovne, pričom lekár uvádza aj kontakt na pacienta.

Kontakt je v tomto prípade dôležitý, pretože Sociálna poisťovňa vďaka tomu ďalej komunikuje priamo s pacientom, pričom spolu spíšu (telefonicky) žiadosť o dávku.

“Ak poistenec lekárovi neuvedie svoje telefónne číslo, je povinný kontaktovať Sociálnu poisťovňu sám,” upozorňuje Hrabková. Rovnako je povinný informovať aj svojho zamestnávateľa, že ostáva doma na PN, či už kvôli karanténe alebo izolácii. Neurobí to tak za neho lekár ani štát.
7. Ak na testovanie nepôjdu masy ľudí, ako to ovplyvní podniky, najmä výrobné?

Zamestnávateľské zväzy či asociácie varujú, že ak bude štát “trestať” zamestnancov za neúčasť na testoch izoláciou, bude to mať vážne dôsledky.

“Vláda by mala pri plošnom testovaní pristupovať k pozitívnej motivácii na účasť namiesto toho, aby zavádzala reštriktívne opatrenia,” reagoval predseda Iniciatívy slovenských maloobchodníkov Daniel Krakovský.

Iniciatíva upozorňuje, že maloobchodníci nemajú možnosti, ako svojich zamestnancov donútiť ísť na testy, a pokiaľ sami nepôjdu a ostanú v karanténe, prevádzky budú musieť postupne zatvárať.

“Dnes sme pripravení na pár pozitívnych prípadov v našich firmách, nie však na výpadok väčšieho množsta zamestnancov z dôvodu karantény,” dodáva Krakovský.

“Náhly masívny výpadok pracovných síl by mal v tomto prípade za následok odstavenie výrob s dramatickými ekonomickými i bezpečnostnými následkami,” upozorňuje Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ).

Ako sa s testovaním či výpadkami vysporiadajú podniky, je zatiaľ otázne. Stále totiž chýbajú mnohé dôležité detaily.
8. Na čo mám nárok, ak vyhlásia lockdown a zamestnávateľ bude musieť zatvoriť?
Súvisiaci článok Viac na výplaty aj nová podpora pre reštaurácie či hotely. Vláda ukázala, ako chce pomáhať Čítajte

V takom prípade má zamestnanec nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa, pretože mu vznikla prekážka.

Novelizovaný Zákonník práce hovorí, že ak taká situácia nastane, a to na základe “rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 percent jeho priemerného zárobku”.

Náhradu mzdy musí zamestnávateľ platiť teda aj počas pandémie, môže však od štátu pýtať príspevok z balíka prvej pomoci. Príspevok sa pre povinne zatvorené podniky pohybuje na úrovni 80 percent z celkovej ceny práce, najviac 1100 eur na zamestnanca. Od októbra by mal pokryť napríklad aj odvody, ktoré platí zamestnávateľ.

V prípade nie povinne zatvorených podnikov sa príspevok zvyšoval na rovnaké limity (80 percent celkovej ceny práce a 1100 eur na zamestnanca najviac).

Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/22515514/nechcem ... lenku.html

Trnkovi pomohla druhá polovica vety. Šťastie mal aj v minulosti

Zníženie platu je v porovnaní s navrhovaným trestom symbolické.

20. okt 2020 o 18:19 Peter Kováč

Bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka.
Bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. (Zdroj: TASR)
Písmo:A-|A+4680

BRATISLAVA. Bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku delila v pondelok od straty funkcie zrejme len polovica jednej vety. Práve tým obhajuje prekvapivo nízky trest disciplinárna komisia, ktorá sa zaoberala návrhom, aby Trnku zbavila funkcie.

Disciplinárka vychádzala z rozhovoru, ktorý Trnka poskytol v októbri minulého roka televízii Markíza. Spravil tak len niekoľko dní po tom, ako sa na verejnosť dostala zvuková nahrávka jeho rozhovoru s Marianom Kočnerom ešte z leta 2014.

Trnka v Markíze rozhovor s Kočnerom vysvetľoval. A televízia pri strihu skrátila Trnkovu výpoveď.

Kočner s Trnkom hovoria na 70-minútovom zázname o tom, či a ako chcel Trnka kšeftovať s nahrávkami Gorily.

„A hovor teraz len pravdu. Lebo len pravda ťa zachráni a možno zachráni aj tvojho syna, ktorý si to takisto odserie. Lebo si to odserieš ty, prehráš súd, odj..ú ťa, pôjdeš do basy a tvojmu synovi zničia život. Tak rozprávaj a prestaň ma klamať, lebo keď ma budeš klamať, tak uvidíš, čo potom spravím s tebou," nalieha Kočner na Trnku.
Súvisiaci článok Trnku potrestali iba symbolicky, môže sa dostať aj k ušlému platu Čítajte

„Oskár (Bereczk, starosta obce Dolný Bar, pozn. red.) dostal nápad, že by sa to dalo speňažiť. Že by sme to nahrali. Povedal som, že si to necháme premyslieť hlavou,“ reagoval Trnka.

Keď sa ho na tieto repliky pýtal redaktor Markízy, Trnka opakoval, že nevie potvrdiť ani vyvrátiť, že sa takýto rozhovor naozaj udial. Vraj si to už nepamätá a takúto nahrávku by bolo možné aj sfalšovať.

„Na nahrávke môžu byť aj také udalosti, ktoré môžu byť v reálnom čase stotožnené,“ odvysielala televízia Trnkove vyjadrenie.

Disciplinárna komisia na čele s Attilom Izsákom, ktorá o prípade rozhodovala, podržala Trnku s tým, že Trnkovo vyjadrenie bolo vytrhnuté z kontextu. Nezaznela totiž druhá časť vety: „alebo nemusia byť stotožnené“.

„Táto veta dáva v autentickom znení úplne iný zmysel, než jej pripísal navrhovateľ,“ vysvetľoval Izsák. Trnka takto podľa disciplinárnej komisie nepotvrdil, že sa rozhovor s Kočnerom udial, s čím však pracoval navrhovateľ.

Navrhovateľom bol dnes už bývalý generálny prokurátor Jaromír Čižnár, ktorý Trnkovi za jeho vyjadrenie i styky s Kočnerom navrhoval odobrať funkciu prokurátora. Zároveň mu vlani koncom októbra pozastavil výkon funkcie.

Čižnár s pokusom potrestať Trnku váhal niekoľko mesiacov. Tvrdil počas nich, že skutok je premlčaný. Rozhýbal sa deň po tom, čo sa na verejnosť dostalo video zachytávajúce, ako Kočner inštaluje v Trnkovej kancelárii skrytú kameru.

Prakticky všetci zo siedmich kandidátov na generálneho prokurátora dnes hovoria, že Čižnár pri postupe proti Trnkovi zlyhal a konal prineskoro.
Rada prokurátorov bola pobúrená

Zatiaľ neprávoplatným záverom disciplinárky s Trnkom je to, že by mal prísť o pätnásť percent platu na tri mesiace.

O treste však bude definitívne rozhodovať odvolacia disciplinárna komisia. Ak rozhodnutie potvrdí, tak Trnka, ktorý má už rok pozastavený výkon funkcie a poberá len tretinu platu, bude mať nárok na doplatenie ušlej mzdy. Zároveň by mohol ďalej pôsobiť ako prokurátor.

V porovnaní s navrhovaným trestnom ide o symbolickú sankciu.

Trest je aj v protiklade s tým, čo o Trnkovi povedala etická komisia prokuratúry či rada prokurátorov.

„Rada prokurátorov je hlboko znepokojená a pobúrená medializovanými informáciami týkajúcimi sa vzťahu bývalého generálneho prokurátora s Marianom Kočnerom,“ napísala rada vo vyhlásení vlani v polovici októbra.

Uviedla aj to, že Trnka viac nemôže byť prokurátorom a žiadala ho postaviť mimo výkonu funkcie minimálne do skončenia vyšetrovania.

Viaceré pochybenia Trnku konštatovala aj etická komisia.

Izsák však tvrdí, že aj rada, aj komisia sa vyjadrovali k veciam, ktoré ani neboli zahrnuté do disciplinárneho konania. Podozrenia o obchodovaní s Gorilou a koordináciu Trnku s Kočnerom totiž rieši polícia.

Čižnár však komplikoval prácu aj policajným vyšetrovateľom. Záznam rozhovoru medzi Trnkom a Kočnerom mala polícia od novembra 2018. Žiadosť o to, aby zbavil Trnku mlčanlivosti, však Čižnár policajtom najprv vrátil pre formálne nedostatky a po doplnení ju posudzoval približne šesť týždňov.

V súčasnosti polícia avizuje, že vyšetrovanie sa blíži ku koncu. Trnkovi hrozí v prípade dokázania viny väzenie na tri až osem rokov.

„Je možné predpokladať, že vyšetrovanie bude ukončené v lehote do konca roka 2020,“ povedal policajný hovorca Michal Slivka.

V januári tohto roka sa zdalo, že by Trnka mohol byť stíhaný aj v inej veci. Polícia ho zadržala v jeho dome v Hamuliakove a obvinila zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Vychádzala pritom z videa z tajnej kamery v Trnkovej kancelárii. Na zázname z roku 2009 Trnka hovoril s vtedajším ministrom financií Jánom Počiatkom zo Smeru o kauze Lemikon. Trnku však už deň po zadržaní polícia prepustila na slobodu a prokurátor dal zrušiť jeho obvinenie.
Trestom uniká
Súvisiaci článok Žilinka: Za Trnku došlo k personálnemu zaplieneniu prokuratúry, trvá to dodnes Čítajte

Bývalému generálnemu prokurátorovi sa trestom darí vyhýbať dlhodobo.

V minulosti ho polícia bez výsledku preverovala pri podozreniach, že bral od Kočnera úplatky v kauze Glance House, v ktorej išlo o bytovku v Bernolákove. Ešte ako zastupujúci generálny prokurátor totiž v roku 2012 umožnil odblokovanie nehnuteľnosti, ktorú pre vyšetrovanie blokovala špeciálna prokuratúra.

Trnka tým pomohol skupinke podnikateľov okolo Kočnera.

Dva disciplinárne senáty rozhodli, že Trnka by mal pre tento postup prísť o funkciu prokurátora.

Trnka však vyviazol. Krajský súd v Bratislave, na ktorý sa odvolal, totiž uznal procesné chyby a spor sa ťahal tak dlho, až bol skutok premlčaný. Disciplinárne stíhanie v tejto veci definitívne zastavili v auguste 2018.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22514949/trnkovi ... losti.html

Imunita voči Covid-19 je otázna. Pribudol ďalší prípad opätovnej nákazy

Genetická výbava vírusov sa líšila.

13. okt 2020 o 18:29 Michaela Nagyová

K opätovnej infekcii novým koronavírusom dochádza výnimočne.
K opätovnej infekcii novým koronavírusom dochádza výnimočne. (Zdroj: AdobeStock)
Písmo:A-|A+2976

Dvadsaťpäť ročný mladík z Nevady mal v marci pozitívny test na Covid-19.

Ochorenie sa u neho prejavilo bolesťou hlavy a hrdla, kašľom, nevoľnosťou a hnačkou. Po odznení príznakov mu dva negatívne testy potvrdili, že koronavírus úspešne prekonal.
Súvisiaci článok Koronavírus môže blokovať signály bolesti. Nakazení necítia príznaky Čítajte

Prešiel zhruba mesiac a pol a mladíka začali opäť trápiť veľmi podobné symptómy. Opäť mal koronavírus, no tentoraz bola nákaza značne silnejšia.

Mal závrate a dýchavičnosť. Napokon museli 25-ročného muža bez predošlých zdravotných problémov napojiť na kyslík pľúcnu ventiláciu.

Keď vedci porovnali genetické kódy vírusu z oboch odberov, ukázalo sa, že mladík sa nakazil dvoma odlišnými variantami vírusu SARS-CoV-2.

Prvý potvrdený prípad opätovnej infekcie novým koronavírusom v USA mapuje nová štúdia publikovaná v časopise The Lancet Infectious Diseases.
Hypotézy

Autori štúdie sa zamýšľali nad tým, prečo u mladíka z Nevady došlo k výraznému zhoršeniu stavu po tom, čo sa u neho znova prejavilo ochorenie Covid-19.

Jednou z najpravdepodobnejších hypotéz je, že bol druhýkrát vystavený veľmi vysokej dávke vírusu, čo vyvolalo akútnejšiu reakciu.

Druhou domnienkou je, že mohlo ísť o nákazlivejší kmeň koronavírusu.

Ako tretiu hypotézu uvádzajú, že práve imunitná odpoveď organizmu vďaka protilátkam spôsobila zhoršenie ochorenia. K podobnej reakcii dochádza napríklad u horúčky dengue.

Vedci poukazujú na to, že ku opätovnej nákaze dochádza výnimočne v porovnaní s počtom infikovaných ľudí na svete. Doteraz sa vie iba o zopár potvrdených prípadoch, keď sa pacienti nakazili novým koronavírusom po druhý raz.

Navyše, mnoho ľudí nemá symptómy preto je nemožné zistiť, koľkí z nich už Covid-19 raz prekonali.
Druhá nákaza

Vôbec prvým opätovne infikovaným pacientom bol 33-ročný muž z Hongkongu, ktorý sa koronavírusom nakazil druhýkrát cestou zo Španielska. Bolo to štyri mesiace po prvotnej nákaze.

“

Možnosť opätovných infekcií by mohla mať významné dôsledky na naše chápanie imunity voči Covid-19.„

Mark Pandori, autor štúdie

Podobne ako u amerického mladíka, ani on dovtedy netrpel žiadnymi závažnými ťažkosťami.

Zatiaľ čo sa u Hongkončana prvá nákaza Covidom-19 nezaobišla bez nepríjemných príznakov, druhýkrát jeho ochorenie nesprevádzali žiadne symptómy.

Ďalšou dvakrát nakazenou pacientkou bola Belgičanka po päťdesiatke. Tá znova ochorela tri mesiace po prvom prepuknutí nákazy. Oba razy mala mierne príznaky, preto nemusela ísť do nemocnice.

K niekoľkým opätovným nakazeniam došlo aj v Holandsku. V prípade 89-ročnej ženy, ktorá sa okrem Covidu liečila aj na rakovinu, druhá infekcia skončila smrťou.

Aj u nej sa preukázalo, že sa jej vírusy geneticky líšili. Takéto zistenie vylučuje možnosť, že sa žena z Covidu-19 prvýkrát nevyliečila.
Pomôže vakcína?

Skúmanie opätovných nákaz je dôležité aj pre vývoj vakcíny proti koronavírusu, o ktorú sa snažia viaceré farmaceutické spoločnosti.
Súvisiaci článok Imunita mladých reaguje na Covid-19 rýchlejšie. U starších prevládajú protilátky Čítajte

Dlhoočakávaná vakcína proti Covidu-19 by totiž mala, podobne ako iné očkovacie látky, vyvolať u človeka prirodzenú imunitnú odpoveď tela na určitý patogén.

Organizmus vyzbrojený protilátkami sa vďaka nim dokáže ľahšie brániť proti infekcii alebo vie rýchlejšie prekonať umiernené prejavy ochorenia, ak k nemu napokon dôjde.

Problém je, že vedci presne nevedia, ako dlho protilátky vydržia v tele ľudí.

Štúdie, ktoré skúmali protilátky z reálnych nákaz, naznačujú, že protilátky na Covid neposkytujú ľuďom dostatočnú ochranu. Najvyššiu hladinu protilátok zaznamenali zhruba tri týždne po prvých príznakoch infekcie.

Postupne sa protilátky u ľudí vytrácali, u niektorých takmer vymizli.

Rýchlosť, akou dôjde k poklesu protilátok, sa zrejme odvíja aj od závažnosti prekonanej infekcie. U osôb, ktoré prekonali vážnejšie formy Covidu-19 sa udržali dlhšie, než u tých, ktorí mali slabý alebo bezpríznakový priebeh infekcie.

Na základe nových výsledkov preto vedci začali polemizovať, či bude vakcína proti novému koronavírusu trvalá. To zrejme ukážu až prvé výsledky klinických skúšok jednotlivých firiem na konci tohto roka.

„Možnosť opätovných infekcií by mohla mať významné dôsledky na naše chápanie imunity voči Covid-19, najmä pri absencii účinnej vakcíny,“ tvrdí podľa Science Alert hlavný autor štúdie Mark Pandori z Nevadského štátneho laboratória pre verejné zdravie.

„Potrebujeme ďalší výskum, aby sme pochopili, ako dlho môže trvať imunita u ľudí vystavených SARS-CoV-2, a prečo sú niektoré z týchto druhých infekcií závažnejšie, aj keď sú zriedkavé,“ dodáva.

Zdroj: DOI: 10.1016

Článok pôvodne uvádzal, že mladíka z Nevady napojili na pľúcnu ventiláciu. V skutočnosti mu bola podaná podporná liečba kyslíkom. Za chybu sa ospravedlňujeme.

Čítajte viac: https://primar.sme.sk/c/22509028/imunit ... ml?ref=tit

Koronavírus môže blokovať signály bolesti. Nakazení preto necítia príznaky

Covid-19 sa tak ľahšie šíri.

9. okt 2020 o 15:58 Michaela Nagyová

Koronavírus útočí na bunky cez receptor spájajúci sa so signalizovaním bolesti.
Koronavírus útočí na bunky cez receptor spájajúci sa so signalizovaním bolesti. (Zdroj: TASR/AP)
Písmo:A-|A+21167

Predstavte si, že sa človek nakazí smrteľným vírusom, ktorý ho robí odolným proti bolesti. V čase, keď si uvedomí, že je infikovaný, je neskoro. Ochorenie už stihol rozšíriť ďalej.
Súvisiaci článok Je ťažký priebeh Covidu-19 zapísaný v ľudských génoch? Čítajte

V novej štúdii vedci z Arizona Health Science naznačujú, prečo sa dá takýto scenár aplikovať aj na súčasnú pandemickú situáciu.

Podľa ich zistení má nový koronavírus schopnosť blokovať signály bolesti v ľudskom tele.

To by mohlo byť jedným z možných vysvetlení, prečo mnohí pozitívni ľudia na Covid-19 nepociťujú žiadne alebo len slabé príznaky, napriek tomu, že šíria nákazu okolo seba bez toho, aby o tom vedeli.

Ich výskum bol publikovaný v časopise Pain.
Prepojenie koronavírusu s bolesťou

Niektoré z dovtedajších štúdií, ktoré však ešte neprešli procesom nezaujatého hodnotenia odborníkmi, polemizovali o tom, či neexistuje iná cesta, ktorou by mohol vírus SARS-CoV-2 infikovať nervový systém človeka.

Dosiaľ sa totiž naisto vedelo len o ACE2 receptoroch.

Ukázalo sa, že druhým receptorom, ktorý by mohol slúžiť pre nový koronavírus ako vstupná brána, je neuropilín-1. Ide o proteín, ktorý zohráva dôležitú úlohu v tvorbe nových krvných ciev a pri prežití nervových buniek.

“

Bolesť ako skorý príznak Covidu-19 môže oslabiť spike proteín SARS-CoV-2, pretože utišuje signalizačné dráhy bolesti v tele.„

Rajesh Khanna, autor štúdie

Vedci z Arizona Health Science pod vedením profesora farmakológie Rajesha Khannu ešte pred vypuknutím pandémie skúmali, akú úlohu zohráva neuropilín-1 v súvislosti s vnímaním bolesti.

Zistili, že k signalizovaniu bolesti u človeka dochádza vtedy, keď sa neuropilín-1 naviaže na proteín VEGF-A (vaskulárny endoteliálny rastový faktor A).
Pôsobí analgeticky

V laboratóriu sa rozhodli otestovať na nervových bunkách formou in vitro, čo sa stane, ak sa naviaže na neuropilín-1 koronavírus.

Ukázalo sa, že nový koronavírus sa naviazal na rovnaké miesto v neuropilíne-1, aké zvykne využívať proteín VEGF-A. Došlo tak k zablokovaniu väzby s proteínom VEGF-A, čo zapríčinilo zníženie vzruchov u neurónov, a teda aj zníženie citlivosti na bolesť.
Súvisiaci článok Oči sú bránou pre Covid-19. Môžu pomôcť okuliare? Čítajte

Na vzorkách od pacientov pozitívnych na Covid-19 sa následne potvrdilo, že v porovnaní so zdravými ľuďmi je u nich aktivita neuropilínu-1 naozaj vyššia.

„Tento výskum zvyšuje pravdepodobnosť, že bolesť ako skorý príznak Covidu-19 môže oslabiť spike proteín SARS-CoV-2, pretože utišuje signalizačné dráhy bolesti v tele,“ vysvetľuje Khanna v tlačovej správe Arizonskej univerzity.

Profesor Khanna zároveň otestoval, čo sa stane, ak na rovnaké miesto v neuropilíne-1 naviaže namiesto koronavírusu molekulu vyvinutú na potlačenie rastu nádoru u určitých typov rakoviny. Ukázalo sa, že aj v tomto prípade došlo k poľaveniu bolesti.

Zistenie, že nový koronavírus útočí na bunky cez receptor, ktorý sa spája so signalizovaním bolesti, by mohlo vedcom ukázať novú cestu vo vývoji liekov proti Covidu-19. A nielen to. Ďalším skúmaním by mohli prísť aj na spôsob, ako pomôcť pacientom s chronickou bolesťou.

Zdroj: Medical Xpress, The Conversation

DOI: 10.1101

Čítajte viac: https://primar.sme.sk/c/22505786/korona ... ml?ref=tit

Spisovateľ Karika: Roztrieštenej spoločnosti sa bojím viac ako mojich hororov

Jeho nová kniha prichádza ako Smršť.

20. okt 2020 o 12:39 Jana Alexová

Spisovateľ Jozef Karika vydáva svoju 19. knihu - mysteriózny triler Srmšť.
Spisovateľ Jozef Karika vydáva svoju 19. knihu - mysteriózny triler Srmšť. (Zdroj: Archív J. Kariku)
Písmo:A-|A+1349

Keď mi vyjde nová kniha, je to pre mňa magický moment, hovorí spisovateľ JOZEF KARIKA. Píše už dvadsať rokov a jeho knihy patria medzi bestsellery nielen na Slovensku, ale i v susedných štátoch.

Veľký úspech zaznamenal s knihou Trhlina o miznutí ľudí v pohorí Tribeč, ktorá dostala aj filmovú podobu. Obľúbené sú i jeho ďalšie mysteriózne trilery.

Najnovším je román Smršť, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Ikar. Tentoraz sa Karika pri písaní inšpiroval fenoménom poľského Halného vetra. Hrdinov v knihe prenasleduje veterný démon, pred ktorým niet úniku.

V rozhovore pre SME hovorí nielen o svojej novinke, ale i o tom, čo máta jeho samého.
Súvisiaci článok Môže byť na Slovensku bermudský trojuholník? Trhline chýba dobrá konšpiračná teória Čítajte

Ako sa cíti autor pár dní predtým, ako vyjde jeho nová kniha?

Toto je moja devätnásta kniha, takže už to neprežívam tak ako prvú. Vydanie knihy je pre autora ako pôrod. Je to realizácia, manifestácia toho, čo ste doteraz mali len v hlave.

Pre mňa je to vždy veľmi magický moment. Pri prvých knihách som to prežíval dosť intenzívne. Bol som zvedavý, čo na to ľudia povedia. Teraz ma to viac zaujíma skôr v metafyzickej rovine. A to myslím všeobecne, nielen pri knihách.

Autor vytvorí vo svojej hlave niečo originálne, čo nikde inde v kozme nie je. A zrazu sa jeho dielo preleje do objektívneho sveta. Zrazu to tam je. Je to niečo neprírodné, neprirodzené. To je pre mňa fascinujúce.

O vás už môžeme povedať, že ste mainstreamový autor, lebo na Slovensku vaše knihy naozaj čítajú masy a je to rôznorodé publikum.

So skromnosťou sebe vlastnou musím podotknúť, že nielen na Slovensku. V Poľsku i v Česku sú moje knihy bestsellermi, patria k najúspešnejším titulom vo vydavateľstvách. To len taká vsuvka, aby som podráždil neprajkníkov a môžeme pokračovať.

V novinke Smršť ste sa inšpirovali fenoménom Halného vetra, ktorý sa objavuje na poľskej strane Tatier a Poliaci ho dávajú do súvisu so zvýšeným počtom samovrádž, násilia, bitiek či depresií v oblasti, kde veje. Vznikol o ňom aj dokument, ktorý má v ponuke HBO. Videli ste ho?

Áno, ale až keď som mal napísanú knihu. Aj som si tak hovoril, že zase som objavil Ameriku, ľudia si budú myslieť, že som sa inšpiroval dokumentom.

Ale keď som si ho pozrel, zistil som, že je to niečo úplne iné ako moja kniha. Ale veľmi sa mi páčil svojou atmosférou.

Niečo ste si o Halnom vetre aj naštudovali?

Námet mi podobne ako pri Trhline prišiel od čitateľa, ktorý žije na slovensko-poľskom pohraničí a zdalo sa mu zaujímavé, čo sa deje, keď tam fúka Halný vietor.

“

Aj naše oblasti majú svoju mytológiu, folklórne povedačky o žene v čiernom, ktorá sa zjavuje popri ceste vždy vtedy, keď fúka vietor.„

Keď v oblasti hlásia Halný, Poliaci posilňujú v pohotovosti počty nielen hasičov, ale aj políciu, záchranárov, operátorov núdzových liniek, lebo ľudia sa správajú čudne. To je fakt, nie je to žiadny hoax alebo niečo podobné. Naozaj je v tom akýsi psychologický rozmer.

Tak som sa na to pozrel a zaujalo ma to najmä v prepojení s oblasťou Liptova a Oravy, kde veľmi rád chodievam a kde som aj vyrastal.

A aj tieto naše oblasti majú svoju mytológiu, folklórne povedačky o žene v čiernom, ktorá sa zjavuje popri ceste vždy vtedy, keď fúka vietor. Dobre sa mi to prepojilo s Halným vetrom a vyhodnotil som to ako fajn námet.

Skúšali ste aj pátrať, prečo Halný vietor spôsobuje psychické dopady? Čím to je?

Trochu som pátral po tom, či aj na Slovensku sú o jeho pôsobení zmienky, či dosiahne až na naše územie.

V popradskej knižnici som natrafil na zaujímavé denníkové záznamy rôznych významných osobností, ktoré sa vo Vysokých Tatrách liečili na tuberkulózu, alebo tam len boli.

V knihe spomínam práve tieto záznamy, teraz si už nespomínam na meno, ale bol to autor, spisovateľ alebo novinár, ktorý sa v slovenských Tatrách liečil v 20. alebo 30. rokoch minulého storočia. V denníku mal poznačené, že keď mal fúkať Halný vietor, pacientov premiestňovali do iného sanatória, aby sa im nezhoršil psychický stav.

To ma veľmi zaujalo. Ale dopodrobna som neskúmal, čím to je, že tak na ľudí pôsobí. Ja som skôr skeptický voči takýmto veciam. Opísal som to aj v Trhline a aj si myslím, že je to prevažne mystifikácia.

Pre mňa je to zaujímavé z filozofického hľadiska, že existuje niečo, čo presahuje bežný výklad reality, ale osobne tomu vôbec neverím.
Spisovateľ Jozef Karika už píše 20 rokov.
Spisovateľ Jozef Karika už píše 20 rokov. (zdroj: Archív J. Kariku)

Takže sa nebojíte, keď píšete svoje knihy.

Keď píšem knihy, tak sa bojím. Mám totiž metódu, že počas písania vyvolávam strach v sebe. Je to skôr strach zo situácie. Nebojím sa toho, že zmiznem v Tribeči.

Aj keď v prípade Tribeču ma prekvapilo, koľko ľudí mi potom napísalo rôzne čudné zážitky. Stále si však myslím, že všetko má nejaké prirodzené vysvetlenie.

Ale priznám sa, že trochu som povolil. Na začiatku som bol presvedčený, že to okolo Tribeča je celé hoax. Teraz som len na 85 percent presvedčený, že je to hoax.
Jozef Karika

Pochádza z Ružomberka.
Vyštudoval históriu a filozofiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Patrí k najčítanejším slovenským prozaikom a úspešným stredoeurópskym autorom.
Doteraz publikoval 19 kníh, ktoré okrem slovenčiny vyšli aj v češtine, poľštine, angličtine a macedónštine.
Predalo sa viac než 400 000 výtlačkov jeho kníh.
Je držiteľom troch Platinových kníh, ôsmych Zlatých kníh, dvoch Zlatých pier od literárnej kritiky, Ceny čitateľov Anasoft litera, finálovej nominácie na cenu Anasoft litera, Ceny Literárneho fondu a ďalších ocenení.
Jeho román Trhlina sfilmoval držiteľ Českého leva – režisér Peter Bebjak; film sa stal jedným z komerčne najúspešnejších v slovenskej kinematografii.
Premietal sa aj v Česku, Británii či Taliansku, neskôr ho do svojej ponuky zaradil Netflix.

Prečo sme náchylní veriť nadprirodzeným veciam? Možno aj preto sú vaše knihy obľúbené, že istá časť čitateľov verí, že sa im môže niečo podobné stať.

Vidím posun v naladení čitateľov za posledných desať rokov.

Keď mi v roku 2010 vyšiel román V tieni mafie, veľmi realistický spločensko-kriminálny román, spoločnosť si pýtala realitu.

Za dekádu sa to postupne zmenilo, teraz mám pocit, že prevláda skôr úniková literatúra. Zdá sa, že ľudia majú reality plné zuby, sú ňou ubití. A nemyslím len politickou realitou, ale všeobecne všetkým, čo sa deje okolo nás, teraz ešte dvojnásobne koronakrízou. Ľudia toho majú dosť a hľadajú niečo iné, kde by načerpali silu a na chvíľu mali pokoj od skutočnosti.

Chápem to, veď možno preto to aj ja píšem. Ani aj nie som vyčlenený zo spoločnosti. A keď hovorím o forme únikovej literatúry, nemyslím to v pejoratívnom význame, je to psychická potreba.

Prečo teraz ľudia veria, že covid je hoax? A že rúška nepomáhajú a že je to celé vymyslené? Preto, že tomu chcú veriť, že sú vydesení z reality, je to pre nich likvidačné a spôsobuje im to takú tenziu, že radšej uveria hoaxu, lebo to je pre nich lákavé.

Ale nechcem toto porovnávať. V knihe je to zámer a podľa mňa to na niekoho môže mať až terapeutický účinok. Je to niečo ako fantasy - na chvíľku odídete z reality, nadýchnete sa tam, uvoľníte sa cez napätie, zažijete katarziu.

Už Artistotles písal, že výsledkom drámy má byť katarzia, určité očistenie, a o to sa aj ja snažím v mojich knihách. Nemyslím to v zlom, ale myslím si, že toto je motivácia - ľudia sa potrebujú nadýchnuť niekde mimo, prekročiť každodennosť a nadýchnuť sa niečoho iného.

Pre mňa je to niečo iné, ja v tom vidím filozofiu, ktorú som vyštudoval. Veľmi ma baví na nadprirodzené javy nazerať filozoficky.

Vždy si vezmem istú filozofiu a cez príbeh ju prerozprávam. Napríklad Trhlina je Kant, Priepasť je Schopenhauer, Smršť je novoplatonizmus a podobne. Nie sú to hlúposti, je to väčšinou metafyzika, prerozprávaná cez ten príbeh.

Áno, tento filozofický aspekt je vo vašich knihách silne prítomný a napríklad výrazne spomaľuje čítanie. Niečo, čo by sme inak zhltli ako jednohubku sa zrazu zmení na niečo, nad čím treba rozmýšľať. Ale nemusia to pochopiť všetci, jednoducho sa v tom stratia.

Ako som už povedal, ja sa nesnažím tvoriť pre všetkých a zapáčiť sa všetkým. No na druhej strane ani nechcem, aby to znelo elitársky, tomu sa vyhýbam. Nemám rád intelektualizmus v umení. Moje knihy sa snažím písať tak, aby fungovali na viacerých úrovniach.

Vrchná úroveň je napínavý príbeh, ktorý funguje aj sám o sebe, takže pokiaľ si niekto z knihy vezme len toto a ostatné pasáže nejako pretrpí, budem rád.
Nový román Smršť vychádza vo vydavateľstve Ikar
Nový román Smršť vychádza vo vydavateľstve Ikar (zdroj: Ikar)

Pod tým je hlbšia rovina. Napríklad v prípade Smršte je vrchná vrstva naháňačka s veterným démonom, pod tým je filozofická rovina, kde rozoberám filozofiu novoplatonizmu a Plótina.

A ešte pod tým je rovina alegorického príbehu, čo to je smršť. V tej najhlbšej rovine uvažujem o ľudskej konečnosti, smršť ako smrť, ktorá sa stále blíži za nami. Zvlášť v tejto dobe. Je to o rôznych spôsoboch vyrovnávania sa s našou konečnosťou.

Nerád niekde vysvetľujem, ako by to ľudia mali chápať. Nech si z toho každý vezme čo chce. Niekoľké vrstvy tam sú a možno je to aj môj zámer, aby čitateľ spomalil.

Vašim postavám v knihách vždy preskočí. Čím to je, že sa dostanú do úplného šialenstva?

Lebo prekročia hranicu konsenzuálnej reality, kde sa väčšinou všetci zhodneme na väčšine vecí. V súčasnosti sa síce asi zhodneme čoraz menej. Vidíme to najmä na sociálnych sieťach, kde každý žijeme vo svojej subjektívnej realite a z hľadiska základných faktov sa zhodneme na čoraz menej veciach.

Je to prelínaním objektívnej a subjektívnej reality. V mojich románoch sa hrdinovia dostávajú práve za ten prah, kde konsenzuálna realita prestáva platiť. To sú zážitky, ktoré človek môže zažiť napríklad pod vplyvom šoku, keď jeho mapa reality nevydrží a zosype sa.

Alebo sa ten stav dá navodiť aj meditáciou, napríklad zenovou, tá je špeciálne zameraná na prekročenie duálneho vnímania. To sú veľmi reálne zážitky, len nie v rámci bežnej reality.

“

A mne príde vždy veľmi zaujímavé ukázať, že to čo vnímame ako každodennú realitu, nie je úplne všetko.„

A mne príde vždy veľmi zaujímavé ukázať, že to čo vnímame ako každodennú realitu, nie je úplne všetko. A to naozaj nemyslím ezotericky, ja si myslím, že ezoterika je veľmi nebezpečná.

Keď si odmyslíme filozofiu, ezoteriku a zostaneme v jednoduchej rovine, dokáže napríklad strach vyvolať v ľuďoch podobné šialenstvo?

Každá dostatočne silná emócia to dokáže. V šamanizme sa na to používa strach, sexuálne vzrušenie, hnev či zúrivosť. Všetky primárne emócie v najhrubších formách majú potenciál vás dostať do týchto stavov. Sú to veľmi nebezpečné veci.

V miernejších formách to vidíme i v každodennej relite. Keď sa emócie vybičujú, objektívna realita sa rozostúpi a každý sa ocitá vo svojej subjektívnej realite.

Vždy si myslíme, že sa to týka len druhých, lebo na nich to jasne vidíme, ale pointa je, že sa to deje aj nám. To je normálne fungovanie ľudskej mysle. Keď si niekto myslí, že jemu sa to nedeje, tak sa do toho len hlbšie zabára.

Ak jeden tábor verí, že covid je iba výmysel a druhý tábor verí tomu, že Trump naozaj radil liečiť covid Savom, jeden o druhom si vzájomne myslia, že ten opačný tábor blúzni. Pričom sú to rovnaké hoaxy.

Diskusia je paralyzovaná, oba tábory nechcú počúvať, chcú len presadiť svoje videnie reality. A vidíme, kam to vedie v Amerike a som zvedavý, ako to bude vyzerať po voľbách, lebo to ovplyvní i celý svet.

Je to však nebezpečné a môže to viesť k roztrhnutiu spoločenského tkaniva. Toho sa bojím viac ako mojich hororov.

Aj z vašej novej knihy cítiť silnú frustráciu zo spoločenskej situácie, zo skorumpovaných úradníkov, politikov, polície, z "našich ľudí", zo štátu, kde sa stala vražda novinára.

Prirodzene, že napríklad vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na mňa dodnes dolieha. A preto je tá kniha datovaná do rokov, kedy to bolo kritické.

Nikde sme sa neposunuli?

Určite je tu nádej, vyšetrovania, zatýkania, zmena vlády, to všetko je určite nový nádych. A ja novej vláde fandím.

Krajne nešťastné je, že do toho malého začiatku zmeny prišiel covid. Je to absolútne nespravodlivé, že vlády, ktoré tu dvanásť rokov rozkrádali krajinu, skončili tesne predtým, ako toto prišlo.

Musí to riešiť nová vláda, na ktorej popularite sa to určite odrazí, namiesto toho, aby riešila iné problémy.

Teraz, keby som písal knihu, možno by zachytila aj tento nádych, ale ja som skôr skeptický. O tom bol aj môj román z vlaňajška s názvom Čierny kruh. Sme v čiernom kruhu a točíme sa v ňom. Máme síce snahu sa z toho dostať, ale akosi nám to nejde.

Ťahá sa to s nami prinajmenšom od Slovenského štátu. Vtedy spoločnosť morálne zlyhala, teda presnejšie, zlyhala vláda, ale s tichou podporou veľkej časti spoločnosti. Tento morálny priestupok už neodčarujeme, ale musíme vyjsť z koľajnice, ktorú to vyhĺbilo. A to sa dá len vtedy, ak sa veľká časť spoločnosti zachová o to morálnejšie a tým zneutralizuje prekliatie, ktoré tam vzniklo.

Ja si myslím, že takéto morálne vypätie bolo v spoločnosti po vražde Jána Kuciaka, ale myslím si, že bolo trochu politicky zneužité. Ja som preto veľmi skeptický ohľadne ďalšieho vývoja, ale nechcem nikoho znechutiť. V rámci svojich možností robím všetko preto, aby to tak nebolo.

Čítajte viac: https://kultura.sme.sk/c/22513948/spiso ... ml?ref=tit

Je ťažký priebeh Covidu-19 zapísaný v ľudských génoch?

Začalo to zhruba pred 60-tisíc rokmi.

2. okt 2020 o 19:20 Michaela Nagyová

Približne pred 60-tisíc rokmi došlo k stretu a kríženiu moderného človeka s človekom neandertálskym.
Približne pred 60-tisíc rokmi došlo k stretu a kríženiu moderného človeka s človekom neandertálskym. (Zdroj: ADOBE STOCK )
Písmo:A-|A+26124

Genetické dedičstvo po dávnych predkoch človeka môže zvyšovať závažnosť ochorenia Covid-19.
Súvisiaci článok Našli prvý dôkaz, že záhadní predkovia ľudí žili aj mimo sibírskej jaskyne Čítajte

Zhruba pred 60-tisíc rokmi došlo k stretu a kríženiu moderného človeka s človekom neandertálskym. Genetická výbava, ktorú po sebe zanechali, sa stala v čase celosvetovej pandémie predmetom záujmu.

Vedci Hugo Zeberg z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Nemecku a Svante Pääbo z Okinawského inštitútu vedy a techniky v Japonsku vo svojom výskume zistili, že skupina génov (takzvaný haplotyp), ktorú zdedil moderný človek po svojom neandertálskom predkovi, pravdepodobne zvyšuje riziko ťažkého priebehu ochorenia na Covid-19.

Ich štúdia bola uverejnená v časopise Nature.
Vyššie riziko úmrtia

Ak je človek nositeľom neandertálskeho haplotypu, má až trikrát vyššie riziko, že bude potrebovať pri svojej liečbe pľúcnu ventiláciu, ukazuje nový výskum.

Tieto neandertálske gény sa vyskytujú približne u 16 percent obyvateľov Európy a zhruba u polovice ľudí z južnej Ázie. Naopak, u obyvateľov východnej Ázie a Afriky sa takmer nenašiel.

Vôbec najväčší výskyt zaznamenali u Bangladéšanov, kde neandertálske gény má až 63 percent ľudí.
Môže zato genetika

Odhliadnuc od rizikových faktorov, akými sú vek či zdravotné ťažkosti, doposiaľ nebolo známe, prečo priebeh nákazy novým koronavírusom u niektorých mladých pacientov sprevádzajú vážnejšie príznaky než u ich rovesníkov.

“

Je do očí bijúce, že genetické dedičstvo po neandertálcoch má také tragické následky v súčasnej pandémii.„

Svante Pääbo, švédsky genetik

Vedci analyzovali genetické informácie od 3 199 hospitalizovaných pacientov s Covidom-19. Zistili, že určité varianty génov na chromozóme 3 sa u nich nachádzajú častejšie, než aby išlo iba o náhodnú mutáciu.

Následne gény porovnávali s génmi dávnych obyvateľov Zeme.

Zhodu objavili v génoch z dvoch neandertálcov zo Sibíri, no najviac podobností zdieľali práve s neandertálcom z Chorvátska.

Tento chorvátsky neandertálsky človek bol geneticky najbližšie k väčšine neandertálcov, ktorí svojím DNA prispeli do genetickej výbavy súčasných ľudí.
Súvisiaci článok Ich DNA máte aj vy. Odhalili potomka medzidruhového párenia Čítajte

Zatiaľ nie je jasné, prečo génové varianty na chromozóme 3 zvyšujú riziko ťažkého priebehu ochorenia na nový koronavírus.

Vedci sa domnievajú, že tieto konkrétne gény od neandertálskych predkov mohli v minulosti chrániť ich nositeľov od iných patogénov tej doby. Preto bolo výhodné, ak ich jedinec mal.

"Je zarážajúce, že genetické dedičstvo po neandertálcoch má také tragické následky v súčasnej pandémii,“ hovorí v tlačovej správe Okinawského inštitútu Pääbo.

„Prečo to tak je, musíme čo najrýchlejšie zistiť,“ dodáva.

Nositelia neandertálskych génov síce nemôžu zmeniť svoju genetickú výbavu, no dodržiavaním protipandemických opatrení znížia riziko, že sa Covidom-19 vôbec nakazia.

Zdroj: DOI: 10.1038

Čítajte viac: https://primar.sme.sk/c/22500793/tazky- ... ef=av-left

Smrekom v Karpatoch sa zhoršuje zdravie. Na štúdii pracovali aj Slováci

Pôde chýba vlaha.

16. okt 2020 o 18:00 Matúš Beňo

Veporské vrchy sú jednou z oblastí, kde na Slovensku miznú smreky. Nahradzuje ich hlavne buk, ktorý sa dokáže lepšie prispôsobiť novým podmienkam. Smrek oslabujú suchá a takýto strom je náchylnejší na lykožrútovú kalamitu.
Veporské vrchy sú jednou z oblastí, kde na Slovensku miznú smreky. Nahradzuje ich hlavne buk, ktorý sa dokáže lepšie prispôsobiť novým podmienkam. Smrek oslabujú suchá a takýto strom je náchylnejší na lykožrútovú kalamitu. (Zdroj: SME - Marko Erd)
Písmo:A-|A+10129

Popri lesnej ceste sa sem tam mihnú skupinky vysokých vyschnutých smrekov. Bijú do očí svojou farbou, nedajú sa prehliadnuť. Oproti bujným zeleným korunám ostatných stromov sú tieto smreky svetlohnedé, od zeme až po vrchol.

Kôra popraskaná. Ani stopy po zelenom ihličí. Konáre až pôsobia ako drôty nastoknuté do pňa.
Súvisiaci článok Ako môže vyzerať les, ak ho zbytočne neničíme (reportáž) Čítajte

Veporské vrchy v Slovenskom rudohorí sú oblasťou, kde smrek postupne mizne. Vidno to už z cesty, ktorou nás vedú výskumníci z Technickej univerzity vo Zvolene.

No suchom zasiahnutý strom, ku ktorému sa neskôr pridá ešte aj lykožrút, nie je jediným prejavom miznutia smrekových lesov.

Kým na jednej strane cesty stoja podobne vysoké smreky v približne rovnakom rozostupe s množstvom prázdneho miesta medzi nimi, na druhej už vidno, že tento prázdny priestor vypĺňajú nízke mladé buky, ktoré ihličnany nahrádzajú.

"Je tu prirodzené bukové zmladenie. Konkurenčne je buk schopnejší a presadí sa. Smrekové porasty sa vymieňajú za zmiešané," opisuje pohľad Michal Bošeľa.

Výskumník je hlavným autorom nedávnej medzinárodnej štúdie v časopise Science of the Total Environment o vplyve otepľovania klímy a sucha na smreky.

Zistenia pre drevinu nenaznačujú pozitívnu budúcnosť.
Suchá pôda v sonde, ktorú výskumníci z Technickej univerzity vo Zvolene vykopali vo Veporských vrchoch.
Pôda bola presušená aj pol metra hlboko.
Kopa pôdy pripomínala pieskovisko.
Smreky vo Veporských vrchoch (9 fotografií)
Paradoxný problém zrážok

Do Veporských vrchov šli vedci skúmať stav pôdy, z ktorej smreky vyrastajú.

Už prvé zabodnutie rýľa do zeme sa im nezdalo. V tenkej, párcentimetrovej vrstve hneď na povrchu našli iba pár drobných, zlepených hrudiek, ktoré naznačovali akú-takú prítomnosť vody.

Postupne v svahu, ktorý obklopovali smreky, vykopali dieru v tvare kvádra. Pôda, ktorá sa vedľa jamy hromadila, pripomínala pri dotyku a aj farbou skôr kopu piesku z detského ihriska. Aj zhruba pol metra hlboko je skôr ako prach.

Pôde chýba vlaha.
Súvisiaci článok Zmena klímy bude pre stromy požehnaním aj prekliatím Čítajte

Keby padali zrážky normálne, zemina by bola pekne premočená.

"Je to všeobecný trend," povedal o nálezoch podobne suchej pôdy na Slovensku bioklimatológ Jaroslav Vido z Technickej univerzity, ktorý jamu kopal.

Ukázal na hornú vrstvu diery v zemi, v ktorej bolo vidno korene smrekov. Sú plytké, nesiahajú hlboko, a tak nedočiahnu k spodnej vode. Strom je preto odkázaný na zrážky, ktoré sa stávajú čoraz väčším problémom.

Niežeby ich bolo málo, ročná bilancia sa podľa výskumníkov zdá byť v poriadku. Výrazne sa však mení ich rozloženie počas roka.

Stáva sa, že niekoľkokrát do roka príde suché obdobie, keď pôda úplne preschne, a potom nárazovo padne mnoho zrážok.

"Keďže preschnutá pôda má špecifické vlastnosti, všetok dážď rýchlo stečie po povrchu. Je málo času, aby sa voda dostala do pôdy," pokračuje Vido.

Suchá pôda by potrebovala dlhodobo veľmi veľa zrážok, aby bola opäť schopná nasávať dostatok vlahy pre ideálny rast stromov.
Smrek obyčajný

Latinský názov Picea abies.
Dorastá do výšky 25 až 50 metrov.
Má špicaté ihlice dlhé až 1,5 centimetra, ktoré obrastajú celý konár.
Drevo sa využíva v papiernictve, nábytkárstve aj v stavebníctve.

"Potrebujete ideálne zrážky a sled šťastných poveternostných udalostí, aby sa to napravilo. To je to nebezpečenstvo pri extrémoch počasia."

Keďže sa zároveň zvyšuje teplota, zrážky sa aj viac vyparujú. Mnohé zachytia koruny stromov a do pôdy sa dostáva málo vlhkosti.

Smrek, ako nová štúdia potvrdila, veľmi zle znáša nedostatok vlahy. Suchá ho oslabujú, a tak má problém s rastom, regeneráciou či replikáciou buniek. Celkové zdravie týchto stromov chradne.

Sucho nemusí okamžite spôsobiť odumretie, ale môže prilákať škodcov. Smreky sú obzvlášť náchylné na lykožrútové kalamity. V zlom stave sú náchylné ešte viac.

Občasné skupinky takýchto drevín - vyschnuté, vysoké, bledé a zjavne bez života - lemujú aj cestu vedúcu k miestu, kde vedci kopali jamu.
Klesá prírastok objemu smrekov

Medzinárodný tím vedcov sa v štúdii zameral na to, ako sa od roku 2000 menil objem smrekov - prírastok - v Karpatskom oblúku od Čiech, cez Slovensko až po Rumunsko. Indikátor prírastku je často hrúbka pňa, no môže byť aj iný.
Súvisiaci článok Schopnosť dažďových lesov odoberať uhlík slabne, môžu sa obrátiť proti nám Čítajte

Zistili, že od začiatku 21. storočia dochádza k dlhodobému poklesu ročného prírastku objemu smrekov.

Obzvlášť výrazný bol v rokoch s nedostatkom zrážok a vysokými letnými teplotami. Takými boli napríklad roky 2000 a 2003, keď v porovnaní s predošlými ročný prírastok klesol o desať až tridsaťpäť percent.

Znamená to, že smrek sa pomaly vytráca, a to najmä z nižších a stredných polôh. Práve v týchto výškach - vrátane nižších polôh Veporských vrchov, kde vedci prišli robiť pôdnu sondu - býval smrek v minulosti masívne vysádzaný a tvorí monokultúry. Jeho drevo je totiž veľmi žiadané v mnohých oblastiach.

A hoci vo vysokohorských polohách je smrek doma a má dostatok vlahy, výskumníci určitý úbytok objemu pozorovali aj tu. V budúcnosti teda problém môže nastať aj vo vyšších polohách.
Smrek nahrádzaný bukom

"Simulačné štúdie naznačujú, že buk si bude posúvať miesta, kde sa mu darí," pokračuje lesník. Bude sa teda tlačiť vyššie, lebo mu na to vzniknú vhodné podmienky.

Listnaté dreviny ako buk majú výhodu, že sú plastickejšie ako ihličnaté - ľahšie sa prispôsobia zmenám.

“

Nemyslím si, že hrozí úplný výpadok smreku, aspoň nie v horských polohách.„

Michal Bošeľa

Smrek, ako každý strom, si dokáže šetriť energiu. No ak extrémy trvajú dlho, alebo sú častejšie, už tieto situácie nedokáže vykryť. Klesá jeho vitalita a nastupujú činitele, ktoré postupne vedú k rozpadu.

Ak by smrek zmizol, môže sa to prejaviť na zmene druhov. Na staré smreky sú naviazané napríklad hlucháne. Ak by teda smreky vypadli z lesa, vták by zredukoval svoju populáciu, lebo bučiny mu nevyhovujú.

"Nemyslím si, že hrozí úplný výpadok smreku, aspoň nie v horských polohách. Tam je dominantnou drevinou a zrejme ešte bude dlhú dobu," hovorí Bošeľa. No práve smreky v nižších a stredných polohách budú mať pre rastúce suchá problém.

DOI: 10.1016/j.scitotenv.2020.141794

Čítajte viac: https://tech.sme.sk/c/22499438/smrek-z- ... sucha.html

Začnú sa po rokoch partneri na seba podobať? Vedci našli odpoveď

Teória vychádza zo štúdie z roku 1987.

19. okt 2020 o 10:18 Matúš Beňo

Herec Tom Hanks a herečka Rita Wilsonová sú manželmi viac ako tridsať rokov.
Herec Tom Hanks a herečka Rita Wilsonová sú manželmi viac ako tridsať rokov. (Zdroj: TASR/AP)
Písmo:A-|A+15

Podobajú sa ľudia vo vzťahoch na seba viac, čím dlhšie spolu sú? Otázka zaujíma psychológov už celé desaťročia.
Súvisiaci článok Aký je úspešný vzťah? Umelá inteligencia skúmala tisíce párov Čítajte

Staré povedačky a jedna vedecká štúdia z 80. rokov minulého storočia tvrdia, že to tak skutočne je. No žiaden ďalší výskum nič nepotvrdil ani nevyvrátil.

Mnohí ľudia si preto myslia, že myšlienka je pravdivá. Zdá sa to aj logické, lebo partneri spolu trávia čas, venujú sa rovnakým činnostiam či zrkadlia svoje pocity.

Americkí výskumníci si však myslia, že na základe počítačovej analýzy už môžu definitívne rozhodnúť, ako to je naozaj.

Štúdiu zverejnili v časopise Scientific Reports.
Výsledky nik nepotvrdil

Hypotéza o podobnosti partnerov vznikla zrejme na základe štúdie z roku 1987. Jej autor psychológ Robert Zajonc tvrdil, že partneri, ktorí spolu žili dvadsaťpäť rokov, sa na seba začali fyzicky ponášať.

Príčinou malo byť ich dlhodobé spolužitie, vďaka ktorému sa dostali do určitého súladu. Nevedomky začali vzájomne napodobňovať svoju mimiku, ktorá nakoniec prostredníctvom svalov zmenila ich tváre.

Podľa Zajonca teda platilo, že ak sa napríklad dvojica často usmieva a navyše si úsmev aj vzájomne vyvolávajú, črty ich tvárí sa začnú postupne podobať.

“

Je to jedna z tých teórií, ktorú sa vysokoškoláci učia na základoch psychológie.„

hlavná autorka Pin Pin Tea-makorn

A hoci Zajoncov výskum prebehol na veľmi malej vzorke - dvanástich pároch- a výsledky nik opätovne nepreukázal, ujala sa.

"Je to jedna z tých teórií, ktorú sa vysokoškoláci učia na základoch psychológie," píše v tlačovej správe Stanfordovej univerzity doktorandka a hlavná autorka štúdie Pin Pin Tea-makornová.

Spolu s kolegom zhromaždili zbierku fotiek 517 párov krátko po sobáši a zhruba o dvadsať až sedemdesiat rokov neskôr. Dvojice boli biele a heterosexuálne, fotky párov inej orientácie či rasy nevedeli nájsť v počte, aby mal ich výsledok výpovednú hodnotu.

Fotografie následne hodnotili iní ľudia aj softvér na rozpoznávanie tvárí. Úloha bola jednoduchá.

Vyhodnotiť, ktorá zo šiestich tvárí na fotkách sa najviac podobá vybranému človeku. Šesticu tvorilo päť náhodných ľudí a partner vybraného človeka.
Bez dôkazov

Výsledky od ľudí aj softvéru boli veľmi podobné. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa páry postupom času začali na seba čoraz viac podobať.
Súvisiaci článok Priťahujú sa protiklady? Čo hovorí veda o výbere partnera Čítajte

"Keď sme projekt začali, bola som presvedčená, že poľahky nájdeme dôkazy o zbiehaní sa vzhľadov tvárí," vysvetľuje Tea-makornová.

"Boli sme prekvapení, že napriek veľkej vzorke podobizní a veľmi presným meraniam podobnosti sme nenašli žiadne dôkazy," hovorí.

Výsledky však naznačili - minimálne v porovnaní s náhodnými tvárami - že ľudia si podľa všetkého vyberajú dlhodobých partnerov, ktorí sa im podobajú. To podľa autorov sedí so zisteniami starších štúdií.

Nová práca tiež ukazuje, že by sa výskumníci mali vrátiť k starším štúdiám a overiť ich platnosť.

"Myslím si, že vedci by mali stráviť viac času overovaním rozšírených psychologických teórií. Mnohé stoja na chatrných základoch a štúdiách, ktoré by dnes neboli považované za dostatočné," uzatvára spoluautor Michal Kosinski.

DOI: 10.1038/s41598-020-73971-8

Čítajte viac: https://tech.sme.sk/c/22512383/zacnu-sa ... poved.html

Zeptosekundy. Odmerali najkratší jav doteraz

Prekonali rekord z roku 2016.

19. okt 2020 o 15:01 Matúš Beňo

Ilustračná fotografia. Vedci odmerali doteraz najkratší proces.
Ilustračná fotografia. Vedci odmerali doteraz najkratší proces. (Zdroj: Unsplash/Jon Tyson)
Písmo:A-|A+611

Vedci zmerali najkratší proces doteraz. Normálne stopky by im nestačili, pretože jav sa udial v extrémne drobnom zlomku sekundy.
Súvisiaci článok Objavili maximálnu rýchlosť zvuku Čítajte

Merali šírenie svetla v molekule, ktoré trvalo niekoľko zeptosekúnd.

Táto zatiaľ najmenšia známa odmeraná jednotka času má hodnotu bilióntiny miliardtiny sekundy - predstavte si ju ako číslo, ktoré má za desatinnou čiarkou dvadsať núl a jednotku.

Štúdiu zverejnili v časopise Science.
Ešte kratší čas

Objavy v chémii koncom 20. storočia umožnili merať javy na čoraz menších časových škálach.

Pomocou ultrakrátkych laserových lúčov mohli študovať vytváranie alebo rozbíjanie chemických väzieb, ktoré trvajú femtosekundy, teda milióntiny miliardtiny sekundy (desatinná čiarka a za ňou štrnásť núl a jednotka).

Vývoj pokročil a vedci postupne posúvali hranice možností. Teraz sa už pohybujú v zeptosekundách.
Súvisiaci článok Prvýkrát zachytili vlny pri prechode lietadla zvukovou bariérou Čítajte

Prvýkrát sa k najkratšej odmeranej časovej jednotke dostali v roku 2016, keď odmerali uvoľnenie elektrónu z atómu hélia po zásahu svetlom. Vďaka výskumu dokázali zaznamenať javy trvajúce 850 zeptosekúnd.

Nová štúdia nemeckých vedcov presnosť posúva ešte ďalej.

Zistili, ako dlho trvá svetlu, kým prejde molekulou vodíka. V priemere je to 247 zeptosekúnd, čo je doteraz najkratší nameraný časový úsek.
Ako kameň vo vode

Experiment vyzeral tak, že molekulu ožarovali röntgenovými lúčmi. Žiarenie bolo nastavené tak, aby jediný fotón uvoľnil z molekuly dva elektróny, ktoré bežne obsahuje.
Krátke časové jednotky

Milisekunda: tisícina sekundy; svetlo za tento čas vo vákuu prejde tristo kilometrov.
Mikrosekunda: milióntina sekundy; trvanie záblesku vysokorýchlostných stroboskopických svetiel.
Nanosekunda: miliardtina sekundy; čas, za ktorý prejde svetlo tridsať centimetrov.
Pikosekunda: milióntina milióntiny sekundy.
Attosekunda: trilióntina sekundy.

Celý pokus sa v podstate podobal ploskému kameňu hodenému po hladine vody.

Fotón si predstavte ako kameň, ktorý sa dvakrát odrazil a vyvolal kruhové vlnky šíriace sa von z miesta dopadu. Vlnky sú v tomto príklade elektróny. Keď sa vlnenie stretne, vyruší sa a vznikne interferencia, ktorá sa dá merať.

Proces pozorovali pomocou mikroskopu, ktorý zachytil inferferenciu aj priestorovú orientáciu molekuly. Takto vedci už presne odvodili, ako dlho ňou svetlo putovalo.

"Keďže sme poznali orientáciu molekuly, použili sme interferenciu oboch elektrónov na presné vypočítanie, kedy sa fotón dostane k prvému a kedy k druhému atómu vodíka," vysvetľuje v tlačovej správe Goetheho univerzity vo Frankfurte hlavný autor Sven Grundmann.

Výsledkom je zhruba 247 zeptosekúnd, pričom trvanie môže ovplyvniť vzdialenosť medzi atómami v molekule.

DOI: 10.1126/science.abb9318

Čítajte viac: https://tech.sme.sk/c/22513796/zeptosek ... teraz.html

Z dojčenských fliaš sa uvoľňujú milióny mikroplastov

Vplyv mikroplastov je stále nejasný.

19. okt 2020 o 18:11 Matúš Beňo

Ilustračná fotografia.
Ilustračná fotografia. (Zdroj: ADOBE STOCK )
Písmo:A-|A+1654

Plastové dojčenské fľaše môžu počas bežnej prípravy výživy uvoľňovať množstvo mikroplastov.

Zistenia novej štúdie naznačujú, že deti na počiatku života môžu byť vystavené oveľa väčšiemu množstvu drobných kúskov plastu, ktoré majú od sto nanometrov až do päť milimetrov.
Ilustračné foto.
Ilustračná fotografia.
Ilustračné foto.
Mikroplasty v jedle a nápojoch (6 fotografií)

Vo výskume analyzovali dojčenské fľaše, ktoré sú dostupné v mnohých častiach sveta.

Štúdia zverejnená v časopise Nature Food zároveň zdôrazňuje potrebu hlbšieho skúmania vplyvu mikroplastov na ľudské telo. Ich vplyv na zdravie zatiaľ nie je známy.
Mnoho fliaš je z plastu

Mikroplasty sa do prostredia dostávajú pri bežnom narábaní s plastovými výrobkami. Uvoľnia sa napríklad pri otvorení plastovej fľaše či používaní nádob pri vysokej teplote.

Žiaden výskum sa doteraz nezaoberal tým, koľko drobných čiastočiek môžu uvoľniť dojčenské fľaše.

Vedci skúmali fľaše zložené z polypropylénu a také, ktoré plast obsahovali. Keďže dojčenské fľaše bývajú pri príprave výživy vystavované vysokým teplotám, chceli vedieť, koľko plastov sa z nich uvoľňuje.
Súvisiaci článok Čajové vrecúška uvoľňujú do čaju miliardy mikroplastov Čítajte

Otestovali desať detských fliaš, ktoré sa predávajú na dvoch tretinách svetového trhu s dojčenskými potrebami.

Zároveň dodržiavali nariadenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) týkajúce sa starostlivosti o deti. Tá odporúča, aby rodičia či opatrovatelia fľašu a ďalšie potreby najprv sterilizovali vo vriacej vode, pretože dojčatá sú citlivé na baktérie. Dojčenskú výživu potom treba zaliať horúcou vodou s teplotou 70 stupňov Celzia.

Opakované vystavenie vysokým teplotám a pravidelný mechanický pohyb v podobe trasenia však zaťažujú materiál, z ktorého je fľaša.

Vedci zistili, že počas prípravy výživy sa z fliaš uvoľnilo zhruba jeden až šestnásť miliónov mikročiastočiek polypropylénu na liter.

Upozorňujú, že na tieto čísla môže pri bežnej príprave vplývať aj použitá voda - ktorá môže obsahovať mikroplasty - či kanvica, v ktorej voda zovrela. Ak je plastová, môžu sa mikroplasty uvoľňovať aj z nej.
Ako postupovať?
Súvisiaci článok Mikroplasty sa uvoľňujú, už keď otvárate fľašu Čítajte

Kúsky sa z dojčenských fliaš uvoľňovali aj tri týždne po prvom použití. Väčšina z nich bola menších ako dve tisíciny centimetra.

Platilo, že viac čiastočiek vedci našli vo výživách pripravených vo fľašiach zložených iba z polypropylénu než u tých, v ktorých bol plast len jednou výrobnou súčasťou.

Hlavným faktorom, ktorý stál za uvoľňovaním mikroplastov, bola teplota.

Vedci pomocou modelu odhadli, že dojčatá v Európe, Severnej Amerike a Oceánii sú vystavené najväčšiemu množstvu umelých čiastočiek, zatiaľ čo deti v Ázii a Afrike najmenej.

"Dôležité je, že riziko prijatia mikroplastov možno obmedziť tak, že sa zmení proces sterilizácie a prípravy výživy," píše v tlačovej správe Trinity College v Dubline John Boland, jeden z autorov.

Postup odporúčaný autormi štúdie:

Po sterilizácii dojčenskej fľaše ju aspoň trikrát prepláchnite v sterilizovanej vode s izbovou teplotou.
Výživu pripravte v neplastovej nádobe aspoň pri teplote 70 stupňov Celzia. Nechajte výživu vychladnúť a až potom ju prelejte do dojčenskej fľaše. Tým zabránite, aby horúca zmes spôsobila uvoľnenie čiastočiek zo samotnej fľaše.

Sú všade

Odhaduje sa, že dospelý človek prostredníctvom stravy každoročne prijme zhruba stotisíc čiastočiek mikroplastov. Namerané množstvo mikročiastočiek uvoľnených pri príprave detskej výživy je teda veľmi veľké.

Vplyv mikroplastov na zdravie ľudí je stále otázny. Vieme, že v našich telách sú, no nevieme, čo nám spôsobujú.

"Musíme neodkladne vyhodnotiť možné riziká mikroplastov pre ľudské zdravie. Určenie ich vplyvu je kľúčové pre zvládanie mikroplastového znečistenia," hovorí spoluautor štúdie Liwen Xiao.
Mikroplasty

Akékoľvek plastové úlomky s dĺžkou menšou ako päť milimetrov.
Sú dva typy, primárne a sekundárne.
Primárne pochádzajú z priemyselných procesov, kozmetiky či oblečenia.
Sekundárne vznikajú pri rozpade väčších výrobkov, ako sú tašky či fľaše.
Dostali sa všade, našli ich v Antarktíde aj tri kilometre pod hladinou mora.

Autori novej štúdie dosah na deti nezisťovali, a preto upozorňujú pred unáhlenými závermi.

Svetová zdravotnícka organizácia zatiaľ hladiny mikroplastov vo vode nepovažuje za riziko, pretože väčšina len telom prejde. No zároveň dodáva, že je potrebný rozsiahlejší výskum, ktorý zatiaľ chýba.

Obavy z drobných umelých čiastočiek vychádzajú z pozorovaného dosahu na živočíchy, hlavne morské.

Blokujú im tráviacu sústavu, zmenšujú potrebu jesť, môžu dokonca ovplyvniť ich správanie. Tohtoročná štúdia ukázala, že kraby pustovníky majú pre mikroplasty problém vybrať si vhodnú ulitu.

Nehovoriac o tom, že zvieratá, ktoré nevedomky požierajú mikroplasty, sa cez potravinový reťazec dostávajú aj k človeku.

DOI: 10.1038/s43016-020-00171-y

Čítajte viac: https://tech.sme.sk/c/22514020/z-dojcen ... astov.html

Koronavírus22. októbra 2020 23:45
Ako zraziť horúčku a kedy už volať sanitku? Lekári vysvetľujú, ako sa vyznať v príznakoch covidu
Iva BezděkováIva Bezděková
Ilustračné foto - Unsplash/Engin Akyurt
Ilustračné foto – Unsplash/Engin Akyurt

Pokles kyslíka v krvi, dýchavičnosť, zvýšený tep aj v pokojnom stave, poruchy vedomia, dezorientácia. To sú varovné signály, pri ktorých by nakazení koronavírusom mali volať záchranku.

Ako nepodceniť vážne prejavy a kedy naopak zbytočne nepanikáriť? Český Deník N oslovil lekárov z rôznych odborov, aby pacientom poradili, ako sa v príznakoch orientovať.

Nebezpečným prejavom covidu-19 je dýchavičnosť. Ako spoznám, že nejde napríklad len o prejav stresu?

Varovným signálom je, ak sa človek zadýchava pri bežných denných činnostiach, teda pri pohybe po byte, obliekaní, alebo dokonca pri reči. Ľudia tiež mávajú potrebu sa častejšie nadýchnuť, dochádza k takzvanej zvýšenej dychovej frekvencii.

„Keď ste v úplnom pokoji, nič vás nebolí, nemala by vaša dychová frekvencia prekročiť 20 dychov za minútu. Normálna dychová frekvencia je 12-20 dychov za minútu,“ upozorňuje pľúcne lekár Pavel Špás z benešovskej nemocnice.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Vyššie riziko dýchavičnosti pri pľúcnej infekcii pritom mávajú ľudia, ktorí už trpia inou chronickou chorobou pľúc. „Napríklad astmou alebo iným pľúcnym ochorením, kvôli čomu majú už aj tak menšiu dychovú rezervu. Ďalšie podstatné riziko majú ľudia s monštruóznou obezitou, ktorá vo všeobecnosti – a o to viac pri pľúcnej infekcii – zhoršuje mechaniku dýchania,“ doplnil pľúcny lekár Pavel Turčan z FN Brno.

Dýchavičnosť tiež súvisí s nízkou hladinou kyslíka, ktorá sa môže prejaviť zmodraním pier alebo slizníc (takzvaná cyanóza).

Prečo koronavírus spôsobuje dýchavičnosť?

„Výmena kyslíka medzi prostredím a organizmom prebieha cez pľúcne mechúriky. Možno si ich predstaviť ako necelú miliardu pivníc, ktoré sú obmývané krvou a pri nádychu sa plnia vzduchom.

Ak dôjde ku koronavírusovej infekcii, niektoré pivničky prestanú byť funkčné a množstvo kyslíka, ktoré sa môže dostať krvou do organizmu, klesá,“ vysvetľuje Turčan.

Upozorňuje na to, že pre dýchavičnosť je charakteristický pocit nedostatku vzduchu alebo problematické dýchanie, v akútnych prípadoch panika, potenie, tlaky na hrudi, nevoľnosť a búšenie srdca. Významný a akútny pokles hodnôt kyslíka vedie k rýchlej strate vedomia.

K dýchavičnosti dochádza tiež pre to, že pri chorobe sa môže meniť pľúcne tkanivo chorého. „Väčšina pacientov s covidom-19 má zápalové zmeny na CT pľúc, a to vrátane pacientov s miernym priebehom, pri ktorých nie je potrebná hospitalizácia. Dýchavičnosť je teda vysoko pravdepodobne spôsobená týmito zmenami pľúcneho tkaniva,“ upozorňuje Pavel Špás.
Prečítajte si
Obezita zníži účinnosť vakcíny. Každé kilo sa počíta, ide o život, vraví obezitológ

Ako zistím, kedy mám život ohrozujúci nedostatok kyslíka v krvi?

Kľúčovým ukazovateľom pri infekcii koronavírusu je percento nasýtenia krvi kyslíkom. Pri zdravom človeku by táto hodnota nemala klesnúť pod 93 – 95 percent. Lekári však upozorňujú, že každý človek môže pociťovať dýchavičnosť pri inej hodnote.

„Je veľký rozdiel, či predo mnou stojí 20-ročný zdravý človek, alebo osemdesiatročný fajčiar či kardiak. Všeobecne sa dá povedať, že problémové sú až na niektoré extrémne prípady hodnoty pod 90 percent. U zdravého mladého človeka by som iste už pri 91 -92% indikoval miernu podpornú kyslíkovú terapiu aj bez prejavov dýchavičnosti,“ poznamenáva Špás.

Hodnoty kyslíka merajú lekári takzvanými oxymetrami, používajú ich záchranári a majú ich aj pacienti na lôžkach v nemocniciach.

Môžem si merať hodnotu kyslíka sám doma?

Áno. Na trhu je pomerne široký výber pulzných oxymetrov na domáce použitie. Ich cena sa pohybuje od 25 do 55 eur. Prístroj, ktorý sa podobá malej zošívačke, meria hodnoty kyslíka z prsta. České lekárne v týchto dňoch zaznamenávajú zvýšený záujem o tieto pomôcky.

Lekári však poukazujú na úskalia domáceho použitia prístrojov. „Hromadné nakupovanie oxymetrov inak zdravými ľuďmi za účelom merania saturácie pri infekcii koronavírusom nie je vhodné. Chyby, ktorých by sa laici pri meraní a interpretácii výsledkov dopúšťali, by len zhoršovali paniku chorých,“ upozorňuje Pavel Turčan.

Na riziko nepresného merania poukazuje tiež Pavel Špás: „V rukách racionálne uvažujúceho človeka, ktorý netrpí panickou poruchou a úzkosťami, to môže byť dobrá pomôcka. Dôležité je myslieť na prekrvenie. Ak budete mať studené prsty, môže prístroj ukazovať falošne nízke hodnoty.“

Mám koronavírus a beriem lieky na vysoký tlak. Čo teraz?

V Česku žije takmer dva a pol milióna ľudí s vysokým krvným tlakom, vzácne nie sú ani ďalšie choroby srdca alebo ciev. Títo ľudia sú pritom covidom ohrození viac, keď žiadne lieky neberú.

„Zvlášť opatrní by mali byť pacienti s akoukoľvek formou srdcového zlyhania, nech je príčina akákoľvek – ischemická choroba srdca, chlopňová porucha, arytmia, tachykardia. Patria sem aj ľudia s vysokým krvným tlakom, ktorí užívajú väčší počet liekov,“ hovorí ambulantný kardiológ Zorian Jojko.

Pacienti, ktorí sú v starostlivosti kardiológov alebo iných špecialistov, by mali pri pozitívnom teste svojho lekára kontaktovať a volať mu aj pri akýchkoľvek pochybnostiach, napríklad ak pociťujú tlak na hrudi.

„Ak dôjde k zhoršeniu v priebehu noci, je dobré zavolať záchrannú službu a absolvovať vyšetrenie na špecializovanom pracovisku. Okrem iného aj preto, že covid dokáže prekvapiť prudkým zhoršením stavu,“ upozorňuje Jojko.

Niektorí ľudia si na upokojenie vysokého tepu berú zdvojenú dávku lieku. To však lekári neodporúčajú. „Pred akoukoľvek ,samoobsluhou‘ by som dôrazne varoval. Pacient zavolá svojmu kardiológovi a ten pri znalosti jeho ochorenia rozhodne, aký postup použiť,“ dodáva Jojko.

Náhle som úplne stratil chuť aj čuch. Aké lieky mám užívať?

Strata čuchu a chuti je bežným príznakom ľahšieho priebehu covidu. Postihnutie týchto zmyslov pociťuje viac ako 80 percent všetkých nakazených.

Lekári sa domnievajú, že tieto symptómy majú častejšie pacienti s dobrou imunitnou odpoveďou alebo menšou vírusovou záťažou, u ktorých sa vírus „zastaví“ v čuchových nervoch a nepostupuje ďalej na pľúca.

Pacient nič necíti, aj keď má nos úplne priechodný. V tom sa covid líši od klasickej nádchy, a preto tradičná liečba prechladnutia v tomto prípade nepomáha.

„Nemá žiaden význam, aby chorý napríklad užíval kvapky do nosa alebo inhaloval, pretože problém nie je v nose, ale v čuchovom nerve. U pacientov, ktorí nemajú nádchu, sa ani žiadna liečba neodporúča,“ hovorí otorinolaryngológ Jan Plzák z motolskej nemocnice.

Ako liečiť doma ostatné prejavy covidu-19, napríklad teplotu a kašeľ?

Ľudia, u ktorých choroba prebieha bez vážnejších príznakov, by mali podľa možnosti dodržiavať režim pokoja. „Chorí by mali dvakrát denne sledovať teplotu, pulz, dychovú frekvenciu a podľa svojho stavu kontaktovať lekára, eventuálne si dohodnúť s lekárom pravidelné telefonické kontroly,“ hovorí lekárka urgentnej medicíny Jana Šeblová.

Ak má človek len zvýšenú teplotu do 38 stupňov, lekári neodporúčajú brať lieky na znižovanie horúčky, takzvané antipyretiká.

„Pacienti s covidom, ktorí na začiatku ochorenia nebrali lieky na znižovanie teploty, mali podľa niektorých výskumov ľahší priebeh než tí, čo sa od začiatku snažili zraziť teplotu pomocou paralenov a brufenov,“ upozorňuje neurológ Tomáš Bouzek.

Dodáva, že napríklad obklady z tvarohu dokážu pri zvýšenej teplote pomôcť viac. S horúčkou by však človek nemal váhať a mal by siahnuť po liekoch typu paralen.

Na kašeľ odporúčajú lekári okrem takzvaných antitusík (klasické kvapky proti kašľu) tiež lieky z kategórie expektorancií, čo sú preparáty, ktoré pomáhajú odstrániť hustý hlien z dýchacích ciest.
Prečítajte si
Mám covid, je mi zle a bojím sa. Zľahčovanie choroby je cesta do pekla, vraví český novinár Hynek

Čo robiť pri opakovaných hnačkách?

Typickým príznakom covidu je hnačka alebo zvracanie. V prípade intenzívnejších ťažkostí môže dôjsť pomerne rýchlo k dehydratácii, ktorá je nebezpečná nielen u starších ľudí. Chorí by preto mali čo najviac piť, a to aj vtedy, keď nemajú pocit smädu. Vysoké dávky vitamínu C a D sú samozrejmosťou, na ktorú však množstvo ľudí pri chorobe zabúda.

V prípade silných hnačiek alebo iných komplikácií by sa mal dotyčný dostať do nemocnice, kde mu budú podávať výživu a lieky vo forme infúzií.

Skúsenosti nemocníc ukazujú, že dehydratácia môže u pacientov s koronavírusom ľahko viesť k ďalším komplikáciám. „U dehydratovaných pacientov sa často vyvinie zhruba piaty až siedmy deň hospitalizácie zápal pľúc, ktorý môže byť pre chorých fatálny,“ vraví hovorca libereckej nemocnice Václav Řičář.

Ako nebezpečné sú „covidové prsty“ a vyrážky u detí?

S rastúcim počtom nakazených v Česku pribúda aj počet detí s covidom. U nich prebieha nákaza často úplne bez príznakov, alebo len s miernymi príznakmi.

Práve u malých pacientov sa pritom nákaza môže prejaviť takzvanými covidovými prstami. Ide o vyrážky v podobe červených hrboľov na prstoch, najmä pri nohách, ktorá bolia a môžu svrbieť. Objavuje sa zvyčajne na druhý až tretí deň choroby a do týždňa zmizne.

„Okrem toho môže mať choré dieťa tiež treba žihľavku alebo drobné výrony na koži nôh,“ upozorňuje pediater Jan Lebl z nemocnice v Motole. Tieto problémy väčšinou samy odznejú, ale rodičia by sa mali radšej o príznakoch poradiť so svojím pediatrom.

„Každopádne platí, že covidu sa pri deťoch netreba báť. Dokonca sa ukazuje, že aj deti, ktoré majú napríklad slabšiu imunitu alebo iné vážnejšie ochorenie, zvládajú boj s vírusom veľmi dobre,“ dodáva Lebl.

Problémy počas lockdownu bude mať zákazník, nie predavač (otázky a odpovede)

Minúta po minúte
Minúta z Oravy
Minúta z Bardejova
Fotogaléria
Nové prípady
Zákaz vychádzania
Otázky a odpovede
Mapa a grafy
Rizikové okresy
Vírus v Česku
Situácia vo svete

Cintoríny budú zatvorené, čistiarne nie.

23. okt 2020 o 16:06 Jozef Tvardzík, Roman Cuprik

Polícia bude naďalej kontrolovať dodržiavanie opatrení. (Zdroj: SITA)
Písmo:A-|A+188326

BRATISLAVA. Môžem si zobrať po ceste do práce kávu so sebou? Môže si ísť maliar kúpiť do obchodu farbu, keďže je to súčasť jeho zamestnania? Ako budú vyzerať Dušičky?
Súvisiaci článok Matovič najprv čakal nižšie čísla, teraz zatvára krajinu. Prezidentka hovorí o chaose Čítajte

Jednotlivé inštitúcie - ministerstvá, polícia či úrad vlády ešte len spresňujú, ako počas zákazu vychádzania riešiť rôzne životné situácie a nevedia, kto by mal tieto otázky zodpovedať.

Ministerstvo zdravotníctva najprv na otázky SME neodpovedalo s tým, že ich preposiela na Úrad verejného zdravotníctva, ktoré opatrenia aj zverejňuje na svojom webe. Neskôr odpovede poslalo.

Úrad verejného zdravotníctva oznámil, že bližšie informácie nemôže poskytnúť s tým, že na výklad opatrení nemá kompetenciu a mal by ich vysvetliť úrad vlády, keďže vláda tieto opatrenia vo štvrtok prijala.

Úrad vlády odkázal redakciu na ministerstvo vnútra.

Za ministerstvo vnútra odpovedala hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová. Tá na väčšinu otázok neodpovedala s tým, že platí vyhlásenie ministra vnútra Romana Mikulca, že ľudia by sa mali snažiť ostať doma a bydliská opustiť len v nevyhnutných prípadoch.

Podobne vyhlásenie poskytlo aj ministerstvo hospodárstva vedené Richardom Sulíkom.

„Noviny sú plné nariadení a výnimiek. Korona je komplikovaná. Všetci majú tisíce otázok, na ktoré je možné mať milión odpovedí. Netreba však špekulovať. V podstate ide o jedno - ostať doma až do testovania, aby splnilo svoj účel,“ píše ministerstvo na svojom facebooku.

Napriek tomu sa denníku SME podarilo zozbierať niekoľko usmernení, ktoré vysvetľujú jednotlivé obmedzenia v oficiálnych dokumentoch.
Čiastočný lockdown v Bratislave (28 fotografií)
V článku sa dozviete odpovede na otázky:

Môžem chodiť do zamestnania?
Čím sa mám preukázať, keď ma zastaví po ceste policajt?
Môžem vykonávať donáškovú službu a tovar doručovať?
Aké opatrenia prijala vo štvrtok vláda?
Celý deň som pracoval a idem domov. Môžem sa zastaviť na pivo v neďalekom bare?
Môžem ísť za dieťaťom pri striedavej starostlivosti?
Môžem ísť počas Dušičiek na cintorín?
Musím sa testovať v mieste trvalého bydliska?
Ak som pozitívny alebo sa nechcem dať testovať, môžem ísť do dobrovoľnej karantény aj do hotela?
Mám nárok na pandemickú PN, ak sa nepôjdem otestovať a následne ostanem doma?
Budú stáť policajti na štátnych hraniciach a hraniciach okresov?
Aké sú pokuty?
Daňové úrady medzi výnimkami chýbajú, znamená to, že osobne priznanie nepodám?
Musím mať prevádzku z titulu nariadenia zatvorenú?
Ak nepatrím k výnimkám z nariadenia vlády a do mojej prevádzky príde zákazník, mám problém ja alebo on?
Ak potrebujem kúpiť napríklad cement zo stavebnín, je možné nariadenie obísť?
Mám ako podnikateľ nárok na nejakú kompenzáciu od štátu?
Budem mať nárok na dotáciu na nájom, ktorú pripravilo ministerstva hospodárstva?
Ako budú fungovať súdy?

Môžem chodiť do zamestnania?

Áno, cesta do zamestnania alebo za výkonom podnikateľskej činnosti sa nepovažuje za porušenie zákazu vychádzania.
Čím sa mám preukázať, keď ma zastaví po ceste policajt?

To zatiaľ nie je jasné. Ľudia sa podľa ministra vnútra Mikulca nebudú musieť na ceste do práce preukazovať pracovnou zmluvou, tak ako to bolo počas prvej vlny.
Kam si môžem ísť zašportovať?

Aj na športovanie sa vzťahuje zákaz vychádzania.

Výnimkou je pobyt v prírode mimo zastavanej časti mesta v okrese bydliska. Hranice zastavanej časti sa dajú nájsť v katastrálnych mapách.
Môžem ísť s rodinou na chatu mimo svojho okresu, ak tam mám vybavený prechodný pobyt?

Nie, na túto situáciu sa vzťahuje zákaz vychádzania.
Môžem vykonávať donáškovú službu a tovar doručovať?

Áno, cesta za výkonom podnikateľskej činnosti sa nepovažuje za porušenie zákazu vychádzania, takže ak to charakter vašej činnosti a tovarov alebo služieb umožňuje, prejdite na donáškovú službu, odporúča poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska Jaroslava Lukačovičová.
Aké opatrenia prijala vo štvrtok vláda?

Zákaz vychádzania v okresoch Námestovo, Dolný Kubín, Tvrdošín a v okrese Bardejov

Výnimky zo zákazu vychádzania mimo bydliska bez testu

v čase od 01.00 do 05.00 hod,
cesta na testovanie,
najbližšie potraviny,
lekáreň, lekár,
starostlivosť blízku osobu,
starostlivosť o vlastné hospodárske zvieratá,
vetranie spoločenských zvierat do 100 metrov od bydliska,
pohreby,
dojazd od bydliska do 25.10.2020

Výnimky zo zákazu vychádzania mimo bydliska s negatívnym výsledkom testu (PCR test, alebo antigénový test – nie starší ako z 23.10.2020)

cesta do zamestnania,
doprovod dieťaťa do školy,
najbližšie potraviny,
lekáreň, lekár,
starostlivosť o blízku osobu,
starostlivosť o vlastné hospodárske zvieratá,
venčenie spoločenských zvierat do 100 metrov od bydliska,
pohreby,
cesta na poštu, do banky, do poisťovne,
cesta do čistiarne,
cesta do autoservisu, na čerpaciu stanicu pohonných hmôt,
pobyt v prírode (v okrese bydliska)

Zákaz vychádzania – celé Slovensko

Výnimka zo zákazu vychádzania mimo bydliska bez testu

v čase od 01.00 do 05.00 hod
cesta na testovanie,
cesta do zamestnania, doprovod do školy,
doprovod dieťaťa do školy,
najbližšie potraviny,
lekáreň, lekár,
starostlivosť o blízku osobu,
starostlivosť o vlastné hospodárske zvieratá,
venčenie spoločenských zvierat do 100 metrov od bydliska,
pohreby,
cesta na poštu, do banky, do poisťovne,
cesta do čistiarne,
cesta do autoservisu, na čerpaciu stanicu pohonných hmôt,
pobyt v prírode (v okrese bydliska),
dojazd do bydliska do 25.10.2020

Môžem tovar posielať prostredníctvom pošty alebo kuriéra?

Áno, ak zákazník poruší zákaz vychádzania za účelom návštevy pošty a teda vyzdvihnutia zásielky, takýto úkon sa nepovažuje za porušenie zákazu vychádzania.
Celý deň som pracoval a idem domov. Môžem sa zastaviť na pivo v neďalekom bare?

Ak sa vraciate z práce od jednej do piatej v noci, zastaviť sa môžete. Inak je to zakázané.

Ďalej platí, že prevádzky môžu jedlo a nápoje podávať len vonku na terase alebo so sebou.
Môžem ísť za dieťaťom pri striedavej starostlivosti?

Áno, na túto situáciu sa vzťahuje výnimka o opatrovaní blízkej osoby.

Rodič ale podľa ministerstva zdravotníctva nemôže ísť pozrieť svoje deti, ktoré sú u starých rodičov v inom okrese.
Môžem ísť počas Dušičiek na cintorín?

Na cintoríny sa podľa predsedu vlády Igora Matoviča počas zákazu vykázania chodiť nemá a to ani počas sviatku Všetkých svätých a Spomienky na zosnulých.

„Platia pravidlá, ktoré platia. Keď si dáte do toho otázku, či môžete ísť na cintorín, z toho vám výsledok vyjde. Nemusím vám to explicitne povedať, však máme zákaz vychádzania, máme určené prevádzky alebo výnimky, ktorých sa to týka, ja som tam cintoríny nenašiel, takže buďme naozaj zodpovední,“ povedal v piatok Matovič.

Výnimkou sú pohreby. Stále platí, že ľudia na pohrebe musia v exteriéri dodržiavať od seba vzdialenosť dva metre a počet účastníkov v interiéri v jednom okamihu nesmie prekročiť koncentráciu jedna osoba na 15 štvorcových metrov.
Musím sa testovať v mieste trvalého bydliska?

Test môžete absolvovať na ľubovoľnom odbernom mieste v čase 08.00 – 12.00 h a 13.00 – 20.00 h, nemusíte sa vracať do miesta trvalého bydliska.

Vláda však prosí občanov, aby prioritne využívali odberné miesta zriadené v ich meste alebo obci.
Ak som pozitívny alebo sa nechcem dať testovať, môžem ísť do dobrovoľnej karantény aj do hotela?

Áno, ministerstvo dopravy už vyzvalo ubytovacie zariadenia, aby poskytli svoje
služby pre ľudí, ktorí sa v rámci celoštátneho testovania rozhodnú pre takúto formu dobrovoľnej karantény. Cenu si stanovia samotní hotelieri a hostia si pobyt hradia sami.
Mám nárok na pandemickú PN, ak sa nepôjdem otestovať a následne ostanem doma?

Minister práce Milan Krajniak vo štvrtok večer po rokovaní vlády povedal, že kto nepôjde na testy, bude sa musieť z práce uvoľniť, pretože takzvanú pandemickú PN nedostane.

Na pandemickú PN má nárok ten, kto sa testovania zúčastní a vyjde mu pozitívny výsledok.
Súvisiaci článok Bez testu jedine dovolenka alebo prekážka v práci. Čo to znamená? Čítajte
Budú stáť policajti na štátnych hraniciach a hraniciach okresov?

Policajné kontroly nebudú na hraniciach okresov tak, ako to bolo na Veľkú noc.

„Spoliehame sa na občanov, že pochopia, z akého dôvodu sa to zaviedlo,“ povedal minister vnútra Roman Mikulec.

Sprísňuje sa režim na hraniciach s Ukrajinou a platí režim na hranici s Českou republikou, kde prebiehajú náhodné kontroly.

V pondelok bude zasadať ďalší krízový štáb, ktorý bude opatrenia na hraniciach prehodnocovať.
Aké sú pokuty?

Polícia bude dodržiavanie zákazu vychádzania kontrolovať a v prípade porušenia bude každý prípad riešiť individuálne.

Sankcie zostávajú vo výške ako dosiaľ, v blokovom konaní do 1000 eur a v správnom konaní, ktoré rieši Úrad verejného zdravotníctva a okresné úrady do 1659 eur.

Členovia vlády však vo štvrtok zdôrazňovali, že cieľom nie je ľudí čo najviac pokutovať, ale presvedčiť ich, aby ostali doma.

„Chcel by som poprosiť ľudí, aby nerobili schválnosti a nehľadali cestičky, ako to obídu,“ povedal Mikulec.
Daňové úrady medzi výnimkami chýbajú, znamená to, že osobne priznanie nepodám?

Áno, presne tak, daňové úrady vláda medzi výnimkami zo zákazu vychádzania neschválila a preto ich nikto nemôže navštíviť. Paradoxne, Finančná správa potvrdzuje, že otváracie hodiny nemení a je naďalej pripravená prijímať daňové priznania odložené do konca októbra. Priznanie je možné podať na pošte alebo online.
Súvisiaci článok Čo robiť, keď ste nepodali daňové priznanie? Do výnimky sa úrady nedostali Čítajte
Musím mať prevádzku z titulu nariadenia zatvorenú?

Nie, prevádzku môžete mať otvorenú. Problémom je, či sa vám to oplatí, pretože zákazníci k vám prísť nemôžu.

„Obmedzenia sú prísne tento jeden týždeň. Predpokladám, že veľa predajní zavrie, lebo si povedia, že sa nám to neoplatí. Tento týždeň je jednoducho obeta, ktorú musíme všetci priniesť aj majitelia predajní,“ povedal minister hospodárstva Richard Sulík.

Výnimkou sú len podnikatelia alebo živnostníci, ktorí potrebujú tovar, ktorý predávate, pre výkon ich povolenia. Ako predajca môžete vykonávať iné činnosti typu inventúra alebo upratovanie.

Takisto je teoreticky možné si v obchodoch nakúpiť od 1:00 do 5:00.
Ak nepatrím k výnimkám z nariadenia vlády a do mojej prevádzky príde zákazník, mám problém ja alebo on?

Problém má zákazník, pretože porušil zákaz vychádzania a navštívil prevádzku, ktorá nepatrí medzi vymenované výnimky. Ak by prišla kontrola, predajca by nemal byť potrestaný.

Zákazníkom môže byť len podnikateľ alebo remeselník, ktorý tovar z obchodu potrebuje ku svoje práci.
Ak potrebujem kúpiť napríklad cement zo stavebnín, je možné nariadenie obísť?

Je tu možnosť. Ak máte suseda, ktorý pracuje ako remeselník v stavebníctve a má živnostenský list, môže ísť nakúpiť za vás. Obchod nevie odlíšiť, pre koho je cement kupovaný a váš sused sa tak môže tváriť, že cement kupuje pre výkon svojej práce.
Mám ako podnikateľ nárok na nejakú kompenzáciu od štátu?

Áno, aj napriek tomu, že podniky nebudú zatvorené povinne, štát naďalej poskytuje príspevky z takzvaného balíka prvej pomoci.

Zamestnávatelia si môžu vybrať medzi príspevkom na mzdu zamestnanca vo výške 80 percent superhrubej mzdy alebo najviac 1100 eur, alebo príspevkom pri poklese tržieb, ktorý je najviac 810 eur na zamestnanca.

Živnostníci, ktorý nezamestnávajú, majú tiež nárok na príspevok pri poklese tržieb vo výške od 270 do 810 eur.
Súvisiaci článok Obchody ostanú bez zákazníkov, môžu pýtať kompenzácie Čítajte
Budem mať nárok na dotáciu na nájom, ktorú pripravilo ministerstva hospodárstva?

Dotácie na nájom, ktoré poskytuje ministerstvo hospodárstva, sú zatiaľ plánované do 30. novembra 2020 a je možné o ne požiadať len v prípade, ak prevádzka musela byť zatvorená z titulu nariadenia Úradu verejného zdravotníctva alebo bola podstatne obmedzená zákazom prítomnosť verejnosti v predmete nájmu.

Ministerstvo hospodárstva už oznámilo, že dotácie na nájmy predĺži.

“Informácie k nariadeniu boli len včera, preto sme to ešte nestihli dať do novej schémy a prezentovať to. V dotáciách plánujeme pokračovať a pracujeme na tom,” povedala hovorkyňa ministerstva hospodárstva Katarína Matejková.
Ako budú fungovať súdy?

Ministerstvo spravodlivosti odporúča súdom zrušiť respektíve odročiť súdne pojednávania, hlavné pojednávania, verejné zasadnutia, ktoré sa majú uskutočniť v čase od 24. októbra 2020 do 1. novembra 2020.

Odporúčanie zrušiť a odročiť pojednávania platí aj pre notárov vykonávajúcich dedičské pojednávania, ako aj pre súdnych exekútorov pri úkonoch, ktoré vyžadujú fyzickú prítomnosť osôb.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22517466/zakaz-v ... ensko.html

Koronavírus27. októbra 2020 10:46
Riaditeľ nemocnice v Čadci: Situácia je veľmi vážna, desať percent zdravotníkov je v karanténe, chystali sme sa na 50 pacientov, máme 63
Veronika FolentováVeronika Folentová
Michaela BarcíkováMichaela Barcíková
Riaditeľ Kysuckej nemocnice Martin Šenfeld. Foto - TASR
Riaditeľ Kysuckej nemocnice Martin Šenfeld. Foto – TASR

Riaditeľ Kysuckej nemocnice v Čadci Martin Šenfeld na Facebooku prosí zdravotníkov, aby im pomohli v nemocnici, kde je kritická situácia. V Čadci pribúda stále veľký počet nových infikovaných koronavírusom.

Aká je situácia v nemocnici?

Je tu veľmi vážna situácia. Prekročili sme už kapacitu lôžok vytvorených pre pacientov s covidom-19. Na začiatku sme vytvorili 25 lôžok, potom prišiel príkaz z ministerstva zdravotníctva, že máme vytvoriť desať percent z našej kapacity. Pre nás to znamenalo 43 lôžok. To sme aj urobili. Bohužiaľ, pacientov pribúda a museli sme lôžka znova rozšíriť a momentálne máme 63 lôžok obsadených pacientmi s covidom-19. To je na našu nemocnicu veľmi veľké číslo.

Pôvodne ste neboli nemocnicou, ktorá mala prijímať covidových pacientov. Mali ich prijímať v Martine či v Ružomberku. Kedy ste sa dozvedeli, že máte vytvoriť lôžka pre covidových pacientov?

Časť lôžok sme pre nich vytvorili už počas prvej vlny. Potom nás trochu upokojovalo vyhlásenie, že nebudeme patriť medzi tých, ktorí budú prijímať covidových pacientov. Že sa to mení, sme sa dozvedeli zhruba pred mesiacom a pol, keď začali nemocnice v Martine a v Ružomberku prijímať pacientov najmä z Oravy. Komunikovali sme s nimi, pretože sme tam prekladali pacientov. Ružomberok zaplnila najskôr Orava.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Pre nás bol určený Martin. Tam však tiež začali pribúdať pacienti z Oravy a neskôr sme už mali s umiestnením pacientov problémy. Po viacerých poradách s ostatnými nemocnicami z nášho regiónu sme zistili, že nemáme dostatok kapacít a že hrozí, že aj napriek tomu, že sme nemali prijímať covidových pacientov, budeme sa musieť o nich postarať.

Ako ste na to reálne pripravení? Máte dostatok personálu, aby ste sa dokázali postarať aj o 63 pacientov s koronavírusom a aj o iných pacientov, ktorých v nemocnici máte?

Máme veľké problémy, lebo máme aj pomerne veľa pozitívne testovaných zamestnancov. Momentálne máme v karanténe 73 zdravotníkov. To je na našu nemocnicu dosť veľké číslo. Je to viac ako desať percent zdravotníckych pracovníkov. Máme viac ako sedemsto zdravotníkov a už to cítime. K tomu ešte pribudlo zopár PN-iek, takže sa dostávame do problémov. Preto sme žiadali o pomoc, aby sme sa personálne posilnili. Podarilo sa nám osloviť niekoľko ľudí na sociálnych sieťach. Momentálne s nimi komunikujeme a snažíme sa navýšiť počet personálu. Takto chceme pomôcť našim zdravotníkom, ktorí sú preťažení a vidno, že svoju robotu robia s maximálnym úsilím, ale z posledných síl.
Foto – TASR

Prihlásili sa vám medici, ale žiadali ste aj zdravotníkov. Našli sa? Máte výpomoc?

Snažili sme sa širšie oslovovať ľudí aj z externého prostredia. Ide o súkromných lekárov, ktorí by mohli byť užitoční. Ale aj oni majú svoje povinnosti. Sem-tam sa niekto nájde, kto je ochotný pomôcť, preto sme pokračovali v hľadaní ďalej. Oslovili sme najskôr medikov, prví už aj nastúpili. Veľmi si to vážim, ale na druhej strane to nie je plnohodnotná sila, ktorá môže vykonávať prácu, s ktorou by sme potrebovali pomôcť. Oslovili sme preto ďalších zdravotníkov. Teraz nám vypadli aj viaceré sestry. Preto som oslovoval cez sociálne siete aj túto skupinu zdravotníkov.

Reagujú na to?

Áno. Včera sa nám ozvalo asi 25 ľudí. Snažíme sa situáciu nejako riešiť. Ozvali sa mi aj dvaja lekári a dokonca aj lekárka, ktorá nie je z nášho regiónu, ale z Bratislavy. Povedala, že by si na týždeň alebo dva týždne zobrala dovolenku a prišla by nám pomôcť. Verím, že spoločnými silami to zvládneme. Povzbudilo ma, že dobrí ľudia ešte existujú. Teraz by sme potrebovali, aby nedošlo k ďalšiemu nárastu, pretože 63 pacientov je na našu nemocnicu naozaj veľmi veľa.

Koľko pacientov dokážete zvládnuť?

Žiaľ, ideme v takej línii ako ľudia z Oravy alebo Bardejova. V pandemickom pláne sme rátali s maximálne 50 pacientmi. Keďže sme to už prekročili, tak viac-menej už improvizujeme. Takýto počet sme naozaj nečakali, ale musíme si s tým vedieť poradiť. Urobíme všetko, aby o nich bolo postarané.

Ak tomu správne rozumiem, pri 50 pacientoch ste mali zabezpečené lôžka, personál. Teraz máte 63 a dá sa predpokladať, že nasledujúce dni budú počty ešte stúpať. Máte viac ako 70 zamestnancov v karanténe – ako to dokážete zvládať? Sestry a lekári sa starajú o viac pacientov, ako sa mali, a majú viac služieb, ako by mali mať?

Áno, poprosili sme náš personál, aby zvládli tieto situácie – lekári aj zdravotné sestry majú viac služieb. Momentálne sa nepozeráme na to, aká by mala byť optimálna situácia. Musíme riešiť veci ad hoc a musíme sa vedieť postarať o pacientov. Je to naozaj na našom personáli, ktorý je veľmi vyťažený.

Pre predstavu, koľko hodín robia lekári, sestry či sanitári navyše?

Nedá sa to zovšeobecniť. Máme aj časť zamestnancov, ktorých sa to až tak nedotklo. Ale medzi nimi je zas veľa nakazených. Menej zamestnancov musí zvládnuť prácu aj za tých 70, čo nám chýba. Určite sa to odzrkadľuje aj v službách. Každé oddelenie je trochu špecifické, najviac zaťažené sú teraz interné odbory. Nemáme pľúcne oddelenie ani infekčné, čo je vážny problém. O pacientov s covidom-19 by sa mali starať najmä tieto oddelenia, ale my ich nemáme. Celkovo je ich v kraji veľmi málo. V minulosti sa tieto oddelenia rušili.

Na akých oddeleniach ležia u vás pacienti s koronavírusom?

Máme vytvorené covidové oddelenie, kde sa o nich starajú zväčša internisti.
Foto – TASR

V akom stave sú pacienti, ktorí sú u vás hospitalizovaní? Potrebujú umelú pľúcnu ventiláciu?

Mali sme pacientov, ktorí potrebovali umelú pľúcnu ventiláciu. Pre tých sme mali vytvorené dve lôžka na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny. Podarilo sa nám získať tri prístroje na umelú pľúcnu ventiláciu od ministerstva zdravotníctva. Máme stredne ťažkých a ťažkých pacientov. Ale problém nie je až tak v prístrojoch a vo vybavení. To sme sa snažili zabezpečiť spolu so zdravotnými pomôckami. Problém je teraz v ľudských silách. Veľmi ťažko sa teraz komunikuje aj s okolitými nemocnicami, kde máme určité dohody, ako napríklad s nemocnicou v Martine. Sem-tam nám zoberú pacienta, ktorý potrebuje intenzívnu starostlivosť.

Pýtali ste pomoc aj od iných nemocníc v okresoch, kde situácia nie je až taká kritická ako práve na Orave a v Žilinskom kraji?

Rozprávame sa najmä v rámci kraja, kde majú nemocnice rovnaký problém ako my. Rozmýšľali sme nad tým, že by sme pacientov posielali do vzdialenejších zariadení, zatiaľ k tomu nedošlo. Je to však na stole. Je možné, že o chvíľu začneme oslovovať aj nemocnice, ktoré nemajú taký veľký problém ako my. Ale musí ísť o dohodu na úrovni ministerstva a župy. Viem, že sa o tom rozpráva.

Pomáha vám v kritickej situácii ministerstvo zdravotníctva?

Do dnešného dňa sme testovali pacientov antigénovými testami, ktoré sme si museli zakúpiť sami. Teraz nám prišla zásielka zo štátnych hmotných rezerv, čo nám veľmi pomôže, lebo sme veľmi dlho čakali na výsledky. Takto vieme pacientov rýchlejšie prerozdeliť. To vnímam ako veľkú pomoc. Podpora ministerstva je zameraná skôr na materiálne veci a na komunikáciu. Ľudská sila chýba v každej nemocnici.

To áno, ale ak vy máte už o trinásť pacientov viac, ako ste predpokladali v plánoch…

… vlastne ešte viac, lebo sme povinní uvoľniť len 43 lôžok a už máme 63.

Keď toto hovoríte na ministerstve, ako na to reagujú?

Komunikácia sa posúva, preto viac-menej veríme, že sa podarí nájsť nejakého lekára. Sme si vedomí, že je to zatiaľ na našich pleciach. Ale z odboru zdravotníctva v Žilinskom kraji bola ochota to riešiť. Verím, že v tomto týždni sa nám podarí niekde pohnúť aj v tejto oblasti. Máme tu troch lekárov, s ktorými komunikujem, a dúfam, že nám to pomôže. Niektorí nám možno pomôžu so službami, možno len na dva týždne, ale hlavné je, aby sme to zvládli. Potrebujeme, aby krivka infikovaných išla dole.

Aj keď začne počet infikovaných klesať, v nemocniciach to dobieha týždeň až dva. Čo očakávate od nasledujúcich dní a týždňov, kým sa neprejavia opatrenia?

Očakávame ťažké obdobie. Pozitívna správa je, že zdravotníci, ktorí boli pozitívni, sa začínajú postupne vracať do roboty. Ideme krok za krokom, zo dňa na deň.

Koľko vám pribúda denne pacientov s koronavírusom?

Je to rôzne. Niektorí pribúdajú, niektorí ubúdajú. Orientačne: niektoré dni nám pribudne aj pätnásť nových pacientov a ubudnú nám traja. Stále je to veľký nepomer. Nám by pomohlo, keby niektorých pacientov, ktorí majú ľahší priebeh a nemusia byť hospitalizovaní, prijali domov. Príbuzní ich však odmietajú, lebo sa boja nákazy. V spoločnosti je teraz obava prijať takéhoto pacienta a radšej ho nechajú v nemocnici. Pomohlo by nám, keby tú zodpovednosť prevzali na seba.

Čo sa stane v nemocnici, ak vám pribudne desať nových pacientov?

Urobíme všetko, aby sme sa o nich vedeli postarať. Je to hypotetická otázka. Ak sa to stane, budeme sa snažiť sa s tým vyrovnať.

Pri tom vývoji je pravdepodobná.

Áno, máte pravdu. Snažíme sa komunikovať so žilinským samosprávnym krajom, ktorý je náš zriaďovateľ. Komunikujeme o možnosti presunu pacientov do iných nemocníc.

Iných ako covidových?

Covidových, momentálne sa to rieši.

Ako ste obmedzili starostlivosť pre ľudí, ktorí nemajú koronavírus, ale iné ochorenie?

Boli sme donútení obmedziť operačné výkony. Robíme len neodkladnú zdravotnú starostlivosť, čiže akútne operácie a operácie, ktoré neznesú odklad. Obmedzili sme chronickú starostlivosť. Obmedzili sme aj neurologické lôžka, ale akútnu zdravotnú starostlivosť poskytujeme neobmedzene.

Obávate sa toho, že budete musieť vyberať, koho prijmete, lebo nebudete mať kapacity postarať sa o všetkých pacientov?

Áno. Keď komunikujeme s našimi lekármi, dostávame otázku, čo budeme robiť, ak to nastane. Bolo by veľmi nepríjemné, ak by k tomu došlo. Zatiaľ sa snažíme postarať sa o všetkých. Materiálne vybavenie na to máme, dochádzajú nám ľudské sily, energia, ale verím, že sa nám to podarí vyriešiť.

Bojíte sa tých nasledujúcich dní?

Máme rešpekt.

BratislavaKoronavírusOchrana prírody26. októbra 2020 18:30
Cyklista kričal na ženu s dieťaťom „uhni“ a nadával jej. V lesoch pri Bratislave stúpa počet konfliktov
Tomáš GrečkoTomáš Grečko
Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Viac než negatívneho vplyvu na zvieratá sa v mestských lesoch obávajú konfliktov medzi ľuďmi. Počas zákazu vychádzania je návštevníkov podľa odhadov trikrát viac.

Mestské lesy v Bratislave zažívajú nápor ľudí aj áut. Pri vstupoch vznikajú zápchy.
Medzi cyklistami, bežcami, chodcami a psičkármi dochádza častejšie ku konfliktom. Ochranári prosia ľudí, aby boli k sebe ohľaduplní.
Zver stres z väčšieho počtu ľudí podľa ochranárov zvláda, lebo v mestských lesoch je na ľudí zvyknutá. Problémom sú iba psy.
V článku nájdete aj návod, ako na online katastrálnej mape zistiť, kde je intravilán a kde extravilán.

„Mali sme už aj vyhrotený prípad, keď išla mamička s kočíkom po asfaltovej ceste, ktorá je určená pre chodcov aj cyklistov, a človek na bicykli na ňu z diaľky kričal ‚uhni‘ a pridal aj nejaký vulgarizmus,“ opisuje zástupca riaditeľa Mestských lesov v Bratislave Marek Páva.

Nie je to typický príklad toho, ako vyzerá prechádzka mestským lesom počas lockdownu. Väčšina ľudí sa správa ohľaduplne, no nervozita narastá.
[ Odoberajte nové vydania Športového newsfiltra každý pondelok od septembra do júna na e-mail. Pre aktiváciu stačí raz kliknúť. ]

Najviac sťažností sa podľa Pávu týka správania cyklistov. „Stáva sa najmä to, že ľudia na bicykli jazdia rýchlo alebo idú po ceste, ktorá je určená pre peších návštevníkov. Rodičia s deťmi alebo dôchodcovia sa ich boja,“ hovorí Páva. „Tieto problémy tu vždy boli, no teraz je to oveľa vypuklejšie. Chceli by sme návštevníkov poprosiť, aby sa k sebe správali ohľaduplne a rešpektovali, že ľudia chcú v lesoch oddychovať rôznym spôsobom.“

Počet ľudí v prírode v okolí obcí a miest je v týchto dňoch vyšší, pretože tu platí výnimka zo zákazu vychádzania. V Bratislave odhadujú, že v mestských lesoch sa pohybuje trojnásobok návštevníkov oproti normálu.
Mestské lesy v Bratislave, kam chodia ľudia behať, bicyklovať sa a prechádzať. Foto – TASR

Mestské lesy hlavného mesta zaberajú územie s rozlohou viac ako 3-tisíc hektárov a spadajú do druhého stupňa ochrany. Znamená to, že pohybovať sa v nich je možné aj mimo vyznačených trás, dovolený je aj zber húb.

V okresoch, kde prebehlo pilotné štátne testovanie, platí výnimka na prechádzky a šport mimo zastavaného územia obce (v extraviláne), no človek musí mať so sebou certifikát s negatívnym výsledkom testu.
Zvieratá sú zvyknuté, vystrašiť ich však môžu psy

Pre lesnú zver sú najväčším strašiakom domáci miláčikovia. „Aj vzrastom malý pes vo veľkosti jazvečíka dokáže srnku usmrtiť alebo uštvať tak, že si zláme nohy. Takýchto prípadov máme celkom veľa,“ upozorňuje Páva.

V lese by mali podľa neho majitelia držať svoje psy na vôdzke. Nejde o žiadnu novinku. Voľný pohyb psa v lesoch – okrem poľovníckych a služobných – zakazuje zákon. Platí to aj pre ostatné domáce zvieratá.

Športovci či ľudia na prechádzke podľa Pávu nepredstavujú pre zver problém. „Iná situácia môže byť v chránených oblastiach, kde žijú ohrozené druhy vtákov alebo šelmy, ktoré sú veľmi plaché. To však nie je problém mestských lesov,“ hovorí Páva. Tunajšie zvieratá si na prítomnosť ľudí už zvykli. „Vďaka tomu ich veľakrát vidíte celkom zblízka.“
Foto – Tomáš Hulík
Zápchy a plné parkoviská

Ďalším negatívnym javom je zvýšený počet áut. Dáta o mobilite už dlhšie signalizujú, že časť ľudí využíva počas pandémie radšej individuálnu než verejnú dopravu. A to aj vtedy, keď sa vyberú na čerstvý vzduch.

„Pri vstupoch do lesných parkov vzniká dopravný chaos. Ak už sa ľudia vyberú autom, je lepšie, keď vozidlo odstavia na parkovisku nižšie pod lesom,“ odporúča Páva a hovorí, že ešte lepšie je využiť mestskú dopravu, ktorá funguje naďalej.

V Bratislave sa podľa neho oplatí vystúpiť z auta už pri Tescu Lamač, na sídlisku pod Peknou cestou alebo pri reštaurácii Stroodel.

Na dodržiavanie zákazu parkovania a vjazdu áut dohliada v lesoparku lesná stráž a pri vstupoch zase mestská polícia.
Čo je extravilán a intravilán

Zjednodušene preložené, intravilán by malo byť zastavané územie obce a extravilán nezastavané. V praxi to však často vyzerá inak. Iba podľa toho, či sú dookola budovy alebo les, sa intravilán a extravilán jednoznačne určiť nedajú.

Tu je príklad – Horský park v Bratislave sa rozprestiera na ploche viac ako devätnásť hektárov. Väčšinu z nich tvorí lesný porast. Napriek tomu ide podľa katastrálnej mapy o zastavané územie obce. Športovať ani prechádzať sa tu teda počas zákazu vychádzania nesmie.
Bratislavský Horský park je podľa katastrálnej mapy v intraviláne. Aj tu platí zákaz vychádzania. Reprofoto N – Tomáš Grečko

Iný príklad – obytnú štvrť v severovýchodnej časti obce Jarovce tvoria prevažne rodinné domy. Pri satelitnom pohľade cez službu Google Maps medzi nimi vidno aj bazény. Ide však o extravilán. Aj tam je pritom možné stavať, len vybavovanie povolení je náročnejšie.

Napriek nejasnostiam štátna polícia zatiaľ nezaznamenala pri rozlišovaní intravilánu a extravilánu problémy. „Pri zistení, že občan nevie, kde sa môže pohybovať, sa takýto prípad rieši individuálne,“ uviedla hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.
Postup na určenie extravilánu na katastrálnej mape

1. Otvorte si v prehliadači túto adresu: https://zbgis.skgeodesy.sk.

2. Vľavo hore prepnite zobrazenie na Kataster nehnuteľností.3. Ak chcete ľahšiu orientáciu, môžete si vpravo hore zmeniť zobrazenie na ortofotomapu.

4. Zadajte aspoň približnú adresu oblasti, ktorú chcete skontrolovať.

5. Na mape sa pohybujete so stlačeným ľavým tlačidlom myši (rovnako ako na mapách Googlu).

6. Vyznačte kliknutím bod na mape, ktorého vlastnosti chcete skontrolovať.

7. V ľavom menu kliknite na tretiu položku – malé i v krúžku.
Reprofoto N – Tomáš Grečko

8. Vo vlastnostiach listu vlastníctva je v časti Umiestnenie pozemku uvedené, či sa nachádza na zastavanom území (intravilán) alebo mimo neho (extravilán) – hranica je vyznačená aj tyrkysovou čiarou na mape.
Ochranár: Ľudia v prírode si k nej aspoň vybudujú vzťah

Viac ľudí v prírode môže lesom a zvieratám paradoxne pomôcť, tvrdí ochranár a filmár Karol Kaliský. Tým, že si k nim vytvoria vzťah, budú mať podľa neho väčší záujem pomáhať im a ochraňovať ich.
Výhľad z Kráľovej hole na Vysoké Tatry. Foto – TASR

„Vidíme to napríklad v Nízkych Tatrách. Ľudia tam mali zakázané chodiť a za rampami sa potom diali veci, ktoré sa už nedajú vrátiť,“ upozorňuje Kaliský s odkazom na kontroverznú ťažbu dreva.

Aby sa človek nedostal do konfliktu s prírodou, mal by vedieť, na aké územie vstupuje. Iné pravidlá platia pre mestské lesy a iné v národných parkoch. Tie už spadajú minimálne do tretieho stupňa ochrany, kde je pohyb možný len po vyznačených chodníkoch. Zakázaný je aj zber lesných plodov vrátane húb. Turistickú trasu vo vašom okrese si môžete vyklikať online.

Koronavírus26. októbra 2020 20:49
Bloger Kmeťo zomrel na covid. Šesť hodín predtým vo videu prosil ľudí, aby neverili popieračom
Veronika FolentováVeronika Folentová
Na covidovom oddelení lekárka práve udeľuje pokyny. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta
Na covidovom oddelení lekárka práve udeľuje pokyny. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

Nikdy sa nenechajte ovplyvňovať ľuďmi, ktorí neveria na koronavírus, odkázal Kmeťo pár hodín pred smrťou.

V pondelok pred deviatou hodinou doobeda zverejnil slovenský bloger Jozef Kmeťo na svojom facebookovom účte video. Zachytáva, ako sa mu zjavne veľmi zle dýcha, no napriek tomu ešte našiel silu upozorniť ľudí, aby sa nedali ovplyvniť tými, čo spochybňujú existenciu koronavírusu.

Kmeťo mal covid-19. Video zverejnil po tom, ako sa jeho stav začal rýchlo zhoršovať, v nahrávke avizuje, že po neho príde sanitka, ktorá ho odvezie na infekčné oddelenie. Zjavne vyčerpaný hovorí, že je živým príkladom, že covid-19 existuje. Napokon infekcii podľahol už v sanitke. Informoval o tom portál iDnes.cz.

Kmeťo písal blogy, napríklad na sme.sk, a bol zakladateľom a prevádzkovateľom rómskeho rádia Redakcia R1.
„Držte mi palce“

Vo videu upozorňuje, že nie je pravda, ak niekto koronavírus prirovnáva ku „chrípočke“. A najviac na to podľa neho doplácajú nevinní ľudia. „Neviem, ako dopadnem, ale chcel som vám to povedať. Nedajte sa ovplyvňovať, chráňte sa, noste rúška,“ vyzýval a dodal: „Držte mi palce.“
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Začiatkom októbra agentúra Ipsos zverejnila prieskum, podľa ktorého 54 percent opýtaných povedalo, že nevie, čomu pri koronavíruse veriť. Viac ako tisíc respondentov sa pýtali na to, ako vnímajú koronakrízu a jej následky.

„Okrem nových vedeckých poznatkov o koronavíruse sa v priebehu posledného pol roka objavilo aj množstvo hoaxov a dezinformácií. Ľudia, ktorí dezinformáciám veria, ich za dezinformácie nepovažujú, naopak, ako hoaxy často vnímajú správy zo štandardných médií,“ povedal vtedy Roman Pudmarčík z prieskumnej agentúry.
Prečítajte si
Prieskum: Viac ako polovica ľudí nevie, čomu môže pri koronavíruse veriť. Najviac dôverujú Čaputovej, najmenej Matovičovi

Zhruba polovica respondentov si myslí, že koronavírus je nebezpečný ako bežná chrípka. Odborníci sa pritom zhodujú, že covid-19 je omnoho nebezpečnejší.
Ravasz: Už raz koloval hoax, že Kmeťo zomrel

Na Kmeťovu smrť reagovalo aj ministerstvo zdravotníctva. „Je nám nesmierne ľúto, že moderátor a redaktor Jozef Kmeťo, ktorý bol infikovaný koronavírusom a ochorel na covid-19, pred niekoľkými hodinami zomrel. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť jeho rodine a blízkym,“ napísalo ministerstvo na Facebook.

Zdieľali aj video, ktoré Kmeťo šesť hodín pred smrťou spravil. „Chcel ním upozorniť ľudí, aby nepodceňovali toto ochorenie. Toto video zdieľame preto, lebo veríme, že chcel varovať čo najviac ľudí, aby si dávali pozor, nepodceňovali opatrenia, neverili dezinformáciám o neexistencii vírusu, a správali sa zodpovedne.“

S Kmeťom sa poznal aj bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz. „Sledoval som jeho prácu a napriek tomu, že nie vždy sme sa názorovo zhodli, rešpektoval som jeho zanietenosť pre tému integrácie, hovorí. Správa o jeho smrti ho šokovala a nechcel tomu veriť. „O to viac, že pred zopár rokmi bol hoax o smrti pána Kmeťa. Tak som veril, že aj tentokrát to bude falošná správa, žiaľ, ukázala sa byť pravdivá,“ hovorí Ravasz.

Dúfa, že zdokumentovaním vlastnej choroby Kmeťo prispel k tomu, aby jeho sledovatelia brali covid-19 vážne. „Mesiace bojoval proti korona-hoaxom a jeho posledné video, kde horko-ťažko vedel dýchať, bolo naozaj dramatické. Úprimnú sústrasť jeho rodine a priateľom,“ povedal Ravasz.
Počet úmrtí rastie

Celkovo na Slovensku na covid-19 zomrelo 165 ľudí. Ide o úmrtia z prvej aj druhej vlny. Od októbra sú však zjavné výrazné nárasty. Za posledný týždeň potvrdilo ministerstvo zdravotníctva 73 úmrtí. Aj keď vnímanie je také, že na koronavírus zomierajú najmä seniori vo vysokom veku, posledné štatistiky o ľuďoch, ktorí na covid-19 zomreli, ukazujú, že sú medzi nimi nielen 70 a 80-roční, ale aj štyridsiatnici.

Momentálne je v nemocniciach takmer 1100 pacientov s potvrdeným covidom-19 alebo s podozrením naň. Na jednotke intenzívnej starostlivosti je 86 pacientov. A podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje až 80 pacientov. Ide o ľudí v kritickom stave. Väčšina pacientov na umelej pľúcnej ventilácii sa nezotaví.

včera 14:37
Banky a poisťovne
Nie je jedno, ktorú banku máte. Platiť na webe sa bude inak, trochu komplikovanejšie
Martina Kláseková
Ilustračné foto - JumpStory
Ilustračné foto – JumpStory

Ak budete budúci rok nakupovať na webe, zaplatíte komplikovanejšie. Skončí sa odklad, ktorý dostali banky a platobné inštitúcie na silné overovanie klienta pri platení cez internet. Počítajte s tým, že v záujme väčšej bezpečnosti urobíte pár krokov navyše, bude treba ďalšie aplikácie, heslá alebo biometrické overovania.

Nie je jedno, v ktorej banke máte účet. Doteraz banky temer jednotne overovali platby prostredníctvom 3D Secure, teda cez poslanú SMS. Od budúceho roka budú používať odlišné metódy (prehľad nižšie v texte), ktoré nebudú rovnako pohodlné.
Niektoré banky budú od vás chcieť používať novú aplikáciu, iné vám pridajú nové heslá alebo vás pri platbe presmerujú do mobilnej apky.
Koniec roka je len dedlajn, do ktorého musia banky zmenu urobiť, niektoré ich už zavádzajú. Ak vám napríklad už teraz tlačia novú aplikáciu na generovanie hesiel, súvisí to práve s povinnosťami, ktoré im vyplývajú z európskej smernice o platení.
Platby prostredníctvom tlačidiel Apple Pay alebo Google Pay sa nezmenia, silné overenie už spĺňajú.

Čo sa deje: Už minulý rok na jeseň mali banky (nielen slovenské, ale všetky v EÚ) povinnosť zaviesť silné overovanie klienta pri platení tak, aby sa zvýšila bezpečnosť. Nie je to preto, že by sa doterajšie spôsoby začali javiť ako nebezpečné, ide o povinnosť vyplývajúcu z európskej smernice o platení (PSD2 Payment Services Directive 2).

Európske banky sa na nové pravidlá pripravovali, no vlani v lete Európsky orgán pre bankovníctvo vydal usmernenie, z ktorého vyplynulo, že ich riešenia v žiadnej krajine nestačili. Dostali odklad, ktorý sa skončí v závere tohto roka. „Potom už musia spĺňať podmienky na silné overenie klienta, žiadne dodatočné odklady nebudú,“ hovorí Národná banka Slovenska (NBS).
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

O čo ide: Silné overovanie klienta, takzvané SCA (Strong Customer Authentication), hovorí, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je. A to aj pri prihlasovaní, aj pri platení.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch bolo doteraz zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, overí ho systém 3D Secure a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde do jeho telefónu.

Lenže podľa vlaňajšieho výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým“ je. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňali len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS. Ešte vlani v lete banky nevedeli, ako z kaše von.

Riešenia nakoniec našli. Jednak EBA napokon 3D Secure vo vyšších verziách ako-tak počíta za niečo, „kým“ klient je. Na pozadí platby na rozdiel od prvej verzie totiž prúdi veľké množstvo parametrov, na základe ktorých banka vyhodnotí rizikovosť a transakciu schváli alebo nie. Na vyššie verzie 3D Secure prešli aj slovenské banky.

Banky navyše pridali aj nové heslá, teda niečo, čo klient vie, alebo jednoducho presmerujú klienta do mobilnej aplikácie či internetbankingu, ktorý odomyká biometricky alebo kódom, ktorý vie.

Čo sa zmení pri platení vo vašej banke

(odpovede bánk)

Tatra banka

Pracuje na vlastnom riešení, ktoré zahrnie autorizáciu platby do existujúcej mobilnej aplikácie a internetbankingu. Klientovi sa zobrazí po zadaní údajov z platobnej karty obrazovka, ktorá ho vyzve na autorizáciu platby v mobilnej aplikácii alebo internetbankingu. Klient sa do nich môže prihlásiť priamo alebo pomocou bankou zaslanej push notifikácie. Platba, ktorá čaká na autorizáciu klienta, sa zobrazí automaticky po prihlásení. Klient má možnosť platbu autorizovať (potvrdiť) alebo zamietnuť.

Slovenská sporiteľňa

Banka plánuje využívať biometriu, aplikáciu mToken, ktorú už klienti poznajú na schvaľovanie platieb elektronického bankovníctva, a sľubuje ďalšie riešenia. Tie ešte nekonkretizuje.

VÚB banka

Možností bude viacero. Najbezpečnejšie a najrýchlejšie bude podľa banky overenie cez mobilnú aplikáciu, klientovi príde push notifikácia a bude vyzvaný na zadanie 4-miestneho kódu (toho istého, ktorým sa prihlasuje do aplikácie). Pre klientov využívajúcich skenovanie tváre alebo odtlačok prsta banka ponúkne možnosť overenia cez biometriu pre transakcie do výšky 200 eur. Podporu pre silnú autentifikáciu banka ponúkne aj pre VÚB Mobilný token. Tí, čo nepoužívajú smartfón, budú používať kombináciu SMS kódu a hesla ku karte, ktoré si budú vedieť pozrieť a zmeniť v internetbankingu.

ČSOB

Banka postupne zavádza mobilnú aplikáciu SmartToken, ktorá slúži na prihlasovanie a verifikáciu platieb prostredníctvom vygenerovania jedinečného kódu. Bude slúžiť aj pre platby na webe, má nahradiť SMS kód.

Poštová banka

Spôsob potvrdzovania platieb na internete si klient zvolí sám. Na výber má dve možnosti – buď cez aplikáciu Bezpečné platby s možnosťou potvrdzovania pomocou odtlačku prsta, tvárovej biometrie alebo takzvaného UPIN-u, alebo využije naďalej jednorazové kódy z SMS, avšak s dodatočným zadaním 4-miestneho ePIN-u, ktorý si nastaví sám v internetbankingu.

mBank

Klienti mBanky už potvrdzujú biometricky internetové transakcie v mobilnej aplikácii. Pre tých, čo nemajú alebo nevyužívajú smartfón či bankovú apku, banka ako druhý faktor pridá overenie pomocou behaviorálnej biometrie.

Inými slovami, túto možnosť núka vyššia verzia 3D Secure. Vtedy sa pre klienta na prvý pohľad nič nemení a aj naďalej bude potvrdzovať transakcie tak, ako je zvyknutý, bez toho, aby si musel pamätať ďalšie kódy či ePiny. Na pozadí platby však na základe veľkého množstva parametrov bude prebiehať vyhodnocovanie rizikovosti. Ak bude rizikový profil pod určitou hranicou, transakcia bude vyhodnotená ako bezpečná.

UniCredit

Banka pri overovaní klienta cez push notifikáciu presmeruje do svojho mobilného alebo internetového bankovníctva, kde pripravenú platbu potvrdí ako obvykle, či už odtlačkom prsta, alebo číselným kódom.

OTP Banka

Banka využíva 3D Secure 2.1. Klienta pri platbe overuje v mobil bankingu na základe zaslanej push notifikácie.

Fio banka

Autorizácia transakcií už ide prostredníctvom mobilnej aplikácie, kde sa klient prihlási biometricky alebo cez PIN. Prvé overenie je prihlásenie do aplikácie, druhý faktor je SMS správa, PIN alebo biometria.

Prima banka Slovensko

Spôsob nespresnila, tvrdí, že bude v súlade s požiadavkami na silné overenie klienta.

Vedľajší efekt: Bezpečnejšie platenie vďaka silnej autentifikácii môže znamenať zložitejšie platenie. Je možné, že niektorých ľudí od online nakupovania odradí. Podľa obchodníkov každý dodatočný klik v nákupnom procese znamená väčšiu neistotu, či človek nákup aj dokončí.

Podľa vlaňajšieho európskeho prieskumu od firiem Stripe a 451 Research môže silné overovanie klientov spôsobiť stratu európskeho biznisu v hodnote 57 miliárd eur, a to za prvý rok. Pre dodatočné overovanie sa totiž pravdepodobne zníži podiel dokončených obchodov.

Či klienti vyhodnotia zmeny ako prívetivé, alebo nie, bude podľa Petra Ivanku z firmy Softec, ktorá poskytuje IT služby aj finačným domom, závisieť nielen od riešenia, ktoré banka prijala, ale aj od digitálnych zručností klienta. „Ak sa niekto prihlasuje do banky biometricky a odtlačkom prsta či skenom tváre a podobne overuje aj platby, môže to byť dokonca veľmi jednoduché a pohodlnejšie ako zadávanie SMS kódu z mobilu,“ myslí si.

Dôležitejšie než sa zdá: Keďže popularita online nákupov pre pandémiu vzrastá a obmedzené alebo zatvorené obchody budú ďalej vytláčať nakupujúcich na web, je pravdepodobné, že ľudia si budú musieť na nové overovanie zvyknúť. Aj keď ešte neprešli na biometrické overovanie, ktoré to uľahčuje, a využívajú kódy.

Spôsob, akým banky budú overovať platby na webe, bude rôzne pohodlný. Hoci sa v tejto chvíli zdá, že ide o detail, môže sa ukázať, že bude dôležitý aj pri výbere banky. Podobne to bolo v začiatkoch internetbankingu, keď pre slabú úroveň týchto služieb niektoré slovenské banky prišli o klientov.
Ako sa pripravujú obchodníci

Na silné overovanie klientov musia byť pripravení aj online obchodníci. No väčšinou za nich všetko potrebné urobí banka či poskytovateľ platobnej brány. Základ bol prejsť na vyššiu verziu 3D Secure protokolu, ktorý umožní poslať do banky výzvu na overenie zákazníka prostredníctvom dvojfaktorovej autentifikácie.

Najviac si podľa Tatra banky všimli zmenu tí e-commerce obchodníci, ktorí ponúkajú službu riešenie registrovanej karty. Táto služba umožňuje registráciu karty v systéme banky, zákazník pri ďalšom nákupe iba zvolí registrovanú kartu a tovar či službu zaplatí. Obchodníci museli urobiť IT zmeny, ktoré zabezpečia, že pri platbe registrovanou kartou pošlú aj výzvu na 3D Secure overenie zákazníka. Doteraz totiž stačilo takéto overenie iba pri prvej platbe.

Naopak, jednoduchšie to majú majú obchodníci, ktorí spracovávajú opakované transakcie (faktúry, predplatné, príspevky…). Zo silného overovania sú vylúčené, tieto typy obchodníkov nemuseli absolvovať žiadnu zmenu.
Slovensko patrí k bezpečnejším

Aj keď je silné overovanie klienta o bezpečnosti platieb, neznamená to, že doterajší spôsob bol nebezpečný. Slovensko celkovo patrí ku krajinám s najmenším podielom podvodov s kartami. Nákupy na webe však stúpajú, čo podvodníkov láka. Rastie aj objem transakcií kartami, ktoré boli podvodné.

Podľa Európskej centrálnej banky v roku 2018 stúpol objem podvodov s platobnými kartami (mimo bankomatov a POS terminálov) medziročne skoro o 18 percent a dosiahol 1,43 miliardy eur. Podvody bez prítomnosti karty, teda hlavne na webe, tvorili štyri pätiny všetkých kartových podvodov. Za predchádzajúcich päť rokov aj vďaka rozmachu nákupov na webe narástli o 40 percent.
Slovensko patrí k trom krajinám s najnižšou mierou podvodovosti v oblasti kariet. Z celkového objemu platieb kartou boli podvodné len štyri tisíciny percenta. Zriedkavejšie ako u nás sa zneužívali karty len v Rumunsku a v Poľsku.

Podiel podvodov z celkovej hodnoty transakcií. Zdroj – ECB
Podiel podvodov podľa typu zariadenia. Zdroj – ECB

BehanieRadíme športovcom14. októbra 2020 11:54
Bežec päťdesiatnik: Technika? Hlavne sa nezraňte, aj Zátopek behal škaredo
Jaroslav JelenikJaroslav Jelenik
Michal KolekMichal Kolek
Ľubomír Hrčka. Foto N – Peter Kováč
Ľubomír Hrčka. Foto N – Peter Kováč

[Tip pre vás: Reportér Michal Červený sa v novej knihe rozpráva s docentom Milanom Sedliakom nielen o správnej strave: Telo v 21. storočí. Návod na lepší život v prebytku]

Keď behá, má čas rozmýšľať nad stratégiami svojich firiem. „Počas jedného 20-kilometrového behu som prišiel na to, prečo mi doma nefunguje kotol, a po návrate som ho opravil,“ smeje sa Ľubomír Hrčka z klubu Run For Fun.

Rozhovor so štvrtým mužom na majstrovstvách Európy v behu na 1 500 metrov v kategórii masters vám prinášame v spolupráci s podcastom Vykroč.
[ Odoberajte nové vydania Športového newsfiltra každý pondelok od septembra do júna na e-mail. Pre aktiváciu stačí raz kliknúť. ]

V rozhovore sa dozviete aj:

ako sa po 14 rokoch „na gauči“ vrátil k behaniu a utvoril slovenské seniorské rekordy,
čo mu pomohlo stať sa rýchlejším bežcom,
akú formu regenerácie odporúča,
čo si myslí o skutočnosti, že naša bežecká populácia dosahuje v priemere horšie výsledky ako ich rovesníci v 60. až 80. rokoch 20. storočia,
čo si myslí o správnej technike behu.

Dlho ste nevedeli zlepšiť svoj osobný rekord v behu na 10 km. Neskôr ste ho v Majcichove výrazne posunuli o takmer 3 a pol minúty na 34:42 min. Čo by mali zmeniť všetci tí, ktorí síce nejako behajú (a väčšinou sa zameriavajú na stabilný počet kilometrov v strednej intenzite), ale roky sa nevedia zlepšiť?

Výrazné zlepšenie je možné dosiahnuť najmä u začiatočníkov, ktorí začali pravidelne, aj keď nekoncepčne behávať. Najskôr u nich nastane výrazný progres, neskôr sa však dostanú do stavu, keď sa ďalej v čase posunúť nevedia, prípadne ich to už nemotivuje, lebo nevedia, ako ďalej. Vtedy je dôležité, aby sa poradili s niekým, kto má skúsenosti so systematickejším trénovaním, či už so skúsenejším bežcom, alebo s trénerom. V mojom prípade stačil systematický tréning na výkony okolo 37 až 38 minút na 10 km pri veku 40 – 45 rokov, čo nie je zlé, ale ďalej som sa dostať nevedel.

Neskôr sa mi to však podarilo, a keď sme to spolu s trénerom Štefanom Merešom spätne analyzovali, dospeli sme k záveru, že to pravdepodobne spôsobila zmena v mojom stravovaní. Nebol som obézny a nemal sklon k nadváhe, ale vekom dochádza k zmene metabolizmu. Človek má vo vyššom veku iné nutričné potreby, inak spaľuje, inak organizmus reaguje na tréning a to všetko je dôležité vziať do úvahy. Ja som nikdy stravovanie špeciálne neriešil, vždy som bol chudý a v zásade to stačilo. Ale potom, keď som rozmýšľal, čo sa v tréningovom procese dá ešte vylepšiť, tak sme skúsili upraviť stravovanie a zdá sa, že práve to bola tá zásadná vec na ceste k zlepšeniu môjho výkonu.

Čo presne ste vo svojich stravovacích návykoch zmenili?

Vo vyššom veku som výrazne obmedzil sacharidy, so žartom hovorím, že biely cukor je dobrý pre včely, ale nie pre ľudí. Hlavná zložka mojej stravy je zelenina, ovocie, ryby, ale aj chudé mäso a vajcia. Snažím sa eliminovať všetko vyrobené zo pšenice a iných obilnín, nepijem mlieko, jem biele jogurty, tvaroh, nejaké syry a sústredím sa na jednoduchú stravu, vyrobenú zo základných, nespracovávaných potravín. Veľmi dôležité je časovanie rôzneho typu výživy v súvislosti s tým, v akom čase športovec trénuje a kedy ide spať. Sústredil som sa viac na príjem bielkovín, pridal som tiež rybí tuk, aby som znížil zápalové procesy v organizme. Z výživových doplnkov používam esenciálne aminokyseliny, ako aj proteín vo forme prášku, aby som nemusel konzumovať veľa mäsa a vajec a bezprostredne po tréningu mal k dispozícii ľahšie stráviteľné bielkoviny.

Ale aby ste si nemysleli, že sa nejako obmedzujem, myslím si, že aj v tejto oblasti je dôležitá dlhodobá udržateľnosť. Využívam pravidlo 85/15, podľa ktorého ak je 85 % stravy v súlade s pravidlami o zdravej športovej výžive, zvyšných 15 % mi dobrý efekt správneho stravovania nepokazí. Takto môžem mať občas dni, keď zjem aj plech lekvárových buchiet bez výčitiek a negatívneho efektu na moju životosprávu. (smiech)

Naším tipom na zrýchlenie sa bežca je intervalová metóda 30-20-10. Každá minúta päťminútového bežeckého intervalu je rozdelená podľa schémy 30-20-10, teda 30 sekúnd behu v nízkej intenzite (ideálne v tepovej frekvencii 50 až 65 % svojho maxima), 20 sekúnd v strednej intenzite (70 až 85 % TF max) a 10 sekúnd vo vysokej intenzite. Nasleduje dvojminútový ľahký poklus, celé opakujete dva až trikrát. Akú radu z vašej tréningovej praxe odporúčate každému, kto sa chce zlepšiť v behu na 10 km a zabehnúť ho rýchlejšie?

Tu funguje podľa mňa jediná vec: bežec musí do svojho tréningového plánu zaradiť intervalové tréningy. Možností, ako trénovať intervaly, je veľa, je však potrebné zohľadniť vek bežca, frekvenciu tréningov a schopnosť regenerácie. Intervaly môžeme zaradiť raz týždenne pri starších bežcoch, dvakrát týždenne pri mladších, ktorí sú schopní regenerovať rýchlejšie.

Ja intervaly zaraďujem raz týždenne, a to najmä v čase prípravy na preteky. Je potrebné povedať, že intervalový tréning nezaraďujem počas celého roka, ale len v rámci prípravnej fázy. Najskôr je potrebné vybudovať základnú vytrvalosť v podobe behov na dlhšie vzdialenosti v pomalom tempe. To sú základy domu. Múry domu sú intervalové tréningy zamerané na trénovanie a zlepšovanie rýchlosti behu.

Tréner Štefan Mereš hovorí, že v rámci bežeckého tréningu vždy niečo rozvíjam a zároveň niečo udržujem. Má byť podľa vás bežecká tréningová jednotka orientovaná len na dosiahnutie jedného cieľa (vytrvalosť, rýchlosť, sila), alebo bežec môže v rámci jedného tréningu zaradiť viacero cieľov?

Ja som zástanca toho, aby sa bežec v jednom tréningu sústredil iba na jeden cieľ. Týždenný tréningový cyklus poskytuje dostatok času, aby sa jednotlivé tréningy prispôsobili jednému konkrétnemu cieľu. Tento cieľ môže byť rozvíjaný poctivo, s maximálnym sústredením sa na jeho dosiahnutie. Následne sa organizmus zregeneruje a bežec môže pristúpiť k rozvoju ďalšieho cieľa.
Ľubomír Hrčka a Štefan Mereš. Foto N – Peter Kováč
Ľubomír Hrčka. Foto N – Peter Kováč

Akú formu regenerácie odporúčate?

Pre organizmus je veľmi dôležitý spánok, potom výživa. Oba faktory však bývajú často podceňované, prípadne zanedbávané. Bežci skôr skúšajú wellness, saunu, masáže, čo je vždy dobré, najmä pri svalových problémoch. Na dennej báze je však kľúčový kvalitný, dostatočne dlhý spánok a výživa.

Viacero tradičných športov ako basketbal, volejbal či hádzaná dnes hlási úpadok členskej základne a nezáujem detí a mládeže o šport. Ako sa darí oslovovať deti a udržať ich pri behu vám v Run For Fun?

Nemáme problém oslovovať malé deti. Všeobecnú pohybovú prípravu, ktorú pre deti vo veku od 5 do 12 rokov organizujeme, nazývame hravou atletikou. Atletika je všeobecnou prípravou pre akýkoľvek iný šport. Hravá atletika, ktorú robíme my, sa dá predstaviť ako telesná výchova na vyššej úrovni. Naše deti sa zúčastňujú aj organizovaných pretekov, nedávno napríklad na finále Čokoládovej tretry, podujatia organizovaného na československej úrovni s finále v Ostrave. Práve účasť na takýchto pretekoch dáva deťom extra motiváciu a chuť do tréningu.

Žijeme dobu špičkových technológií, oveľa väčšieho know-how v oblasti tréningu, výživy a regenerácie, než to bolo v minulosti. Čo si myslíte o skutočnosti, že práve v dnešnej dobe dosahuje naša bežecká populácia v priemere horšie výsledky ako ich rovesníci v 60. až 80. rokoch 20. storočia?

To je dobrá otázka. Do významnej miery je to aj záhada. Ja si to vysvetľujem tým, že ľudstvo ako také podľa mňa degeneruje v tom, ako žijeme. Ja mám 51 a pol roka a za mojich detských čias bolo pre nás deti veľkým trestom, keď sme nesmeli ísť von na vzduch za kamarátmi, lebo sme niečo vyviedli. Dnes nepoznám veľa detí, pre ktorých je trestom zákaz ísť von. Ja sa snažím byť veľkým príkladom pre moje deti, ale keď sme bývali v Marianke a mali rodinný dom so záhradou, bolo obdobie v ich veku, keď ich do záhrady nevylákalo ani nádherné počasie a všetko, čo potrebovali, bol telefón a internet. Myslím si, že v súčasnosti trávime menej času vonku, vykonávame oveľa menej fyzickej práce a aktivít, či už aeróbnych, alebo anaeróbnych, a to spôsobuje, že sa ako ľudstvo posúvame k fyzicky horšiemu stavu.
Prečítajte si
Slovenské dievčatá v roku 1987 bežali rýchlejšie ako dnešní chlapci, ukázal výskum (grafy)

Keď sa ma niekto pýta, ako má začať behať, odpoviem jednoducho: Začni pravidelne behávať a v tomto momente nie je podstatné, čo ideš behať, ako si postavíš tréning a podobne. Keď len začínaš, tak si počas týždňa nájdi tri- či štyrikrát priestor na to, aby si mohol pravidelne behávať, a uvidíš, aký obrovský efekt to bude mať. Akú veľkú zmenu zažiješ v tom, ako sa budeš cítiť, akú vzdialenosť časom odbehneš, aké prínosy pravidelný pohyb pre telo a myseľ prinesie. Až neskôr nastupuje organizácia a špecializácia jednotlivých tréningov.

Pravidelnosť v športe je dôležitá, pričom frekvencia raz týždenne nestačí. Deti majú v škole dvakrát do týždňa telesnú výchovu. Aj keby bola akákoľvek kvalitná, dvakrát do týždňa je pre rozvoj pohybovej kultúry veľmi málo. Ony by potrebovali mať dve hodiny pohybovej aktivity denne. Behať, skákať, hrať futbal či inú hru, lietať na bicykli, čokoľvek. Celá spoločnosť sa posúva niekam, kde je fyzickej aktivity čím ďalej, tým menej, absencia dostatočného pohybu sa dostáva až do našich génov a ovplyvňuje celé generácie.

Keď sa pozrieme na to, ako behajú malé deti pri hre vonku, vnímame pekný prirodzený pohyb. Po ranom detstve však často nastane dlhé obdobie bez pravidelnej fyzickej aktivity, človek možno poleží viacero rokov na gauči, a rozbehne sa znova. A zrazu beží úplne inak, na pohľad výrazne horšie. Aká je podľa vás správna bežecká technika a ako sa k nej dopracovať? A naopak, aké sú najväčšie a najčastejšie chyby?

Keď k nám do klubu prídu päť- či šesťročné deti, tak je vidno, že jedno má štýl behania prirodzený, druhé čapce, lebo možno geneticky je inak disponované. Myslím si, že deti, ktoré vonku behajú a naháňajú sa odmalička, budú mať v pubertálnom veku vcelku dobrú techniku behu a nikto ju nemusí zásadným spôsobom upravovať. Jednoducho sa prirodzeným a neustálym pohybom dostanú do takých koľají a techniky, ktorá je vyhovujúca. Avšak deti, u ktorých v mladosti chýba dostatok pohybu, budú neskôr čaptať a behať spôsobom „ľavá ruka, ľavá noha“.

Čo je správna bežecká technika? Jednoznačnú odpoveď nemám, pretože aj bežci s evidentne zlou technikou vyhrávali olympiády a prekonávali svetové rekordy. Emil Zátopek je krásny príklad – škaredý štýl behu najmä v hornej polovici tela, ale jeho výsledky sú dôkazom toho, že to možno nebolo až také dôležité. Ďalší príklad je Michael Johnson, fantastický bývalý svetový rekordér a olympijský víťaz v behu na 200 a 400 metrov, ktorý behával v neuveriteľnom záklone, čiže nesprávnou bežeckou technikou.

Keď sa však vrátime k rekreačným bežcom, dôležitosť a význam bežeckej techniky je hlavne v tom, aby sa nezranili. Ak bežec síce nebeží štýlom lahodiacim oku, ale zároveň beží bezpečne zo zdravotného hľadiska, tak by som s tým nič nerobil. A keď má 40 či 50 rokov, tak už vôbec nič. Akonáhle má nejaké extrémne zlé návyky, prípadne techniku behu, ktorá je neekonomická (napríklad vysoko skáče) a chce bežať maratón, je dobré, keď nejaký atletický tréner, ktorý sa v problematike vyzná, jeho techniku upraví. Keď hovoríme o rekreačných bežcoch na 5 či 10 km, tak je dôležité upraviť techniku, iba ak hrozí, že daná technika môže po určitom čase spôsobiť zranenie.

A čo je to tá správna technika? Máme si to pozrieť na internete, alebo kontaktovať atletického trénera? Ľudia riešia, či je lepšie dopadať pri behu na špičky či na päty a podobne.

Došľap na špičky, päty alebo na stred chodidla, to je len jedna časť techniky. Správny pohyb rúk a nôh, to sú jej ďalšie dôležité súčasti. Je viacero chýb, ku ktorým pri rekreačnom behu dochádza – napríklad vyskakovanie skôr, než sa človek pohne dopredu, točenie ramenami, mykanie hlavou a podobne. Sú chyby, ktoré sa veľmi ľahko dajú odstrániť a sú to skôr zlozvyky, ale najviac sa skutočne rieši spomínaný došľap. Tým, ako sa vyvíja priemysel, ktorý vyrába bežeckú obuv, tak sa všetky problémy riešia tak, že sa bežcovi pomáha. Máš problém s chodidlom? Dostaneš vložku do topánky. Beháš cez pätu? Kúpiš si tenisku, ktorá má vyššiu podporu. Voľakedy dávno sme všetci chodili bosí a noha sa vyvíjala inak, nemali sme ploché nohy. Keby som však dnes začal zrazu behať bosý, asi by som si privodil zranenia.
Prečítajte si
Sme stvorení pre beh? Mýty a fakty o barefootovom behaní

Pri voľbe typu nášľapu je dôležité zvolenie vhodnej obuvi s ohľadom na biomechaniku chodidla. Ak bežec behá 100 metrovú vzdialenosť, tak nemôže behať cez päty, lebo nezabehne žiaden normálny čas. Ak beháva maratónske vzdialenosti, nemôže bežať cez špičky, lebo ho neodbehne a skončí po pár kilometroch so zapálenými lýtkami, kŕčmi a podobne. Ja na mojej 800-metrovej až 5-kilometrovej trati väčšinou našľapujem na strednú vonkajšiu časť chodidla, ale pravdepodobne na 10-kilometrovej trati posledný kilometer či dva už veľa bežím cez pätu, lebo meliem z posledného.

Niektorí bežci sa snažia bežať tak, že natiahnu krok a zároveň bežia cez pätu, toto však spôsobuje naopak „brzdenie“, lebo dopadnú pred ťažiskom tela na pätu a potom sa musia cez tú celú nohu akoby prevaliť. Takáto kombinácia je kontraproduktívna.

Po vysokej škole ste na dlhých 14 rokov prestali s akýmkoľvek pravidelným športovaním. Prečo ste sa neskôr k behu vrátili?

V Trnave nám roky funguje polo humorný bežecký klub Fešák Team Trnava. Z jeho 15 členov dnes beháva už len málokto, ale pravidelne sa raz ročne stretávame na výročnej schôdzi. A práve na jednej z nich som v čase mojej bežeckej nečinnosti kamarátom sľúbil, že sa k behu vrátim účasťou na jarnom 5 km behu v Bojničkách. Do jari som však na svoj sľub zabudol. Tento beh som nakoniec po 14-ročnej bežeckej pauze a bez akéhokoľvek tréningu odbehol. Bol som posledný a predbehol ma dokonca chalan, ktorý bežal v kanadách. Keď ma môj vtedy 6-ročný syn videl, ako sa počas behu veľmi trápim, rozplakal sa. Vtedy som si povedal, že ak s behom neskončím teraz, tak potom už nikdy.

V seniorskej kategórii nad 45 rokov ste držiteľom viacerých slovenských seniorských rekordov, a to na 800 m (časom 2:03,38 min, pričom slovenský elitný rekord je 1:44), na 1500 m (časom 4:13, pričom slovenský elitný rekord je 3:39), 5000 m a 3000 m cez prekážky. Vekom sa však rýchlosť stráca. Prečo ste sa rozhodli orientovať sa na tieto krátke vzdialenosti a prekonávať v nich bradaté slovenské veteránske rekordy?

Práve na krátkych tratiach sa mi darilo najviac a víťazil som, preto som neskúšal behávať maratóny, ale 800 či 1500 m dlhé vzdialenosti. Povedal som si, že chcem zažívať situácie, keď na poslednej stovke v behu na 800m dokážem zabrať a na páske ešte niekoho predbehnúť. Postupne sa ukazovalo, že by som aj vo vyššom veku mohol behávať výborné časy, a tak sme s mojím trénerom a partnerom v bežeckej komunite Run For Fun Štefanom Merešom skúšali, kam by sme sa ešte mohli dostať. Moje výkony naznačovali, že by som mohol ísť ďaleko v bežeckých tabuľkách a zistil som, že môžem atakovať európsku špičku v mojej vekovej kategórii.
Ľubomír Hrčka (1969)

je aktuálny slovenský rekordér v kategórii nad 45 rokov (M45) na 800, 1500, 5000 a 3000 m SC. V roku 1984 získal bronz na majstrovstvách Slovenska v dráhovej cyklistike (šprint), na majstrovstvách Slovenska 1985 vyhral časovku družstiev a na MČSSR skončil druhý. V roku 1987 získal na MČSSR bronz v cezpoľnom behu míliarov. Je štvrtý z ME Masters v behu na 1500 metrov 2017 a šiesty z MS Masters v duatlone 2018.

Zomrel podnikateľ Turan, majiteľ veľkej dopravnej skupiny Turancar

Príčina úmrtia nie je známa.

26. okt 2020 o 19:52 Martina Raábová

Viliam Turan na archívnej fotografii.
Viliam Turan na archívnej fotografii. (Zdroj: Turancar)
Písmo:A-|A+11962

BRATISLAVA, NITRA. Vo veku 66 rokov zomrel v uplynulých dňoch významný podnikateľ v cestnej doprave Viliam Turan, majiteľ autobusového podniku a cestovnej kancelárie Turancar so sídlom v Nitre.

O jeho úmrtí informoval na Facebooku bývalý dlhoročný predseda predstavenstva autobusovej spoločnosti Slovak Lines Peter Sádovský. Presná príčina úmrtia nie je známa, nesúvisí však s ochorením Covid-19. Turan zomrel v noci zo štvrtka 22. októbra na piatok 23. októbra.

„Vilo za 30 rokov podnikania vybudoval z ničoho najväčšiu súkromnú firmu v autobusovej doprave na Slovensku, dnes počítajúcu 60 autobusov. Bol vzorom tvrdohlavého podnikateľa so zdravým rozumom. Potrebovali by sme takých viac,“ uviedol Sádovský.

„Dokázal vytvoriť partnerstvo so svetovým autobusovým gigantom, zvádzal ostré konkurenčné boje, obhajoval pozíciu svojej firmy na trhu ako vládal. Žiaľ, už viac nebude,“ dodal.
Patril k najväčším

Viliam Turan patril k najväčším súkromným podnikateľom v osobnej doprave na Slovensku.

Podnikať začal pred tridsiatimi rokmi, keď si otvoril požičovňu áut. Neskôr v 90. rokoch založil a vybudoval autobusový podnik Turancar, rozbehol aj rovnomennú cestovnú kanceláriu a vo svojej podnikateľskej skupine mal aj nákladnú kamiónovú dopravu.

Prevádzkoval tiež autorizovaný servis autobusov či nákladných áut Mercedes -Benz.

Turancar v autobusovej doprave prevádzkuje viac ako šesťdesiat autobusov na pravidelných linkách po Slovensku, ale aj do zahraničia. Cestujúci sa s jeho autobusmi môžu stretávať napríklad na linke medzi Nitrou a Bratislavou či Banskou Bystricou, Bratislavou a Komárnom.

„Na trasách medzi Bratislavou a Nitrou sme dominantným dopravcom a zabezpečujeme do 50 spojov denne,“ píše spoločnosť na svojom webe.

Viliam Turan vlani vo februári povedal, že len v autobusovej doprave zamestnáva Turancar dvesto ľudí. Práve v roku 2019 uzatvoril partnerstvo s dopravnou sieťou FlixBus.
Miliónové obraty

Turancar spomedzi dopravných firiem na Slovensku vyčnieval aj tým, že väčšinu svojho podnikania prevádzkoval už od 90. rokov prostredníctvom živnosti, nie cez eseročku alebo akciovú spoločnosť.

Pravdepodobne preto patril k najväčším živnostníkom v krajine podľa obratu, hoci práve preto, že podnikal prostredníctvom živnosti, nie je možné presne povedať, aké tržby dosahoval.

Hospodárske údaje o živnostníkoch totiž nie sú povinne zverejňované, zverejňujú sa iba účtovné závierky obchodných spoločností.

V roku 2017 podľa rebríčka Trend Top v cestovnom ruchu mala iba cestovná kancelária Viliama Turana obrat 20,7 milióna eur a patrila medzi desať najväčších kancelárií na Slovensku.

Turanova autobusová spoločnosť sa považuje za jednu z desiatich najväčších v krajine.

Smrť samotného živnostníka by nemala mať vplyv na prevádzku jeho podnikateľskej činnosti, podľa Živnostenského zákona v nej totiž môžu pokračovať dedičia.

Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/22519363/zomrel- ... l?ref=njct

OPUSTENÉ BUDOVY
Na východe boli gigantom. Padli, keď podnik predali Čechom

Roky sa snaží nájsť nového majiteľa.

25. okt 2020 o 23:07 Tomáš Vašuta Odoberať autora na email

Snímka z pekárne Medea z roku 2004.
Snímka z pekárne Medea z roku 2004. (Zdroj: TASR)
Písmo:A-|A+45163

V biznise platí porekadlo, že aj keď jeden deň ste na vrchole, o týždeň už o vás nemusí nikto vedieť. Do istej miery je to aj prípad košickej pekárne Medea.
Súvisiaci článok Za cenu garáže v Bratislave kúpite na východe trojizbový byt Čítajte

Svojho času sa zaraďovala medzi najväčšie pekárne nielen na východe Slovenska, ale aj v celej krajine. Dnes si na ňu spomenie len málokto.

Poslednou hmotnou pripomienkou východoslovenského pekárenského gigantu je opustený areál, ktorý nájdete v košickej mestskej časti Nad jazerom. Už roky hľadá nového majiteľa.

Na jeho osud sa pozeráme v ďalšej časti seriálu Opustené budovy.
Líder trhu

Medea začala svoju históriu písať krátko po zmene režimu. Oficiálne vznikla v roku 1992, keď nadviazala na Východoslovenské pekárne a cukrárne. Tie sa presťahovali z Južnej triedy do mestskej časti Nad jazerom, kde vyrábala aj Medea.

Okrem klasických pekárenských výrobkov sa špecializovala aj na cukrárenské produkty, trvanlivé pečivo a cestoviny. Pekáreň sa v priebehu rokov vypracovala na jedného z najväčších hráčov v odvetví.

Dopomohla jej k tomu podniková stratégia, ktorá predstihla trend z posledných rokov, keď pekárne otvárajú vlastné predajne s cieľom obísť maloobchod a ďalší medzičlánok predaja.

Aj Medea mala sieť vlastných predajní. V najlepších časoch zamestnávala 600 ľudí, jej portfólio zahŕňalo štyristo druhov pekárenských výrobkov a zásobovala takmer celé východné Slovensko.

A napríklad opekance, na východe nazývané bobaľky, dodávala Medea po celom Slovensku. „Kým do istého obchodného reťazca trebárs v Bratislave ide jedna paleta, čím bližšie na východ, tým počty paliet s opekancami pribúdajú,“ vysvetľoval v roku 2006 denníku Korzár riaditeľ pekárne Štefan Urda.
Na snímke z roku 2004 kontroluje činnosť plne automatizovenej chlebovej linky peciar Viliam Stolcz.
Na snímke z roku 2004 kontroluje činnosť plne automatizovenej chlebovej linky peciar Viliam Stolcz. (zdroj: TASR)
Príchod nového investora

Kým v deväťdesiatych rokoch Medea rástla a rozširovala odbytiská, v novom miléniu došlo k zmenám, ktoré sa zásadným spôsobom podpísali pod jej budúcnosť.

Pekáreň bola odkázaná na malých odberateľov, čo predražovalo logistiku. Situáciu mal zlepšiť predaj vo vlastných predajniach. Ako sa ukázalo, bol to jeden z krokov, ktorý viedol k odpredaju celej firmy.
Seriál Opustené budovy

Máte vo svojom okolí opustenú budovu a chcete sa dozvedieť, čo s ňou jej majiteľ chystá? Napíšte na [email protected].

K tomu došlo koncom roka 2003 prostredníctvom Burzy cenných papierov v Bratislave.

Za 89 percent akcií Medey zaplatila Pekáreň a cestovináreň Petržalka, za ktorou stála česká firma Delta, 174 miliónov slovenských korún.

Akcionármi košických pekární, ktorí sa zbavili podielu, boli firmy Pro Populo či Novekon a tiež fyzické osoby. Predaj bol z ich pohľadu vyústením problémov. Za prvý polrok 2003 vykázala pekáreň stratu päť miliónov slovenských korún.
Zatvorenie prevádzok

Česká skupina Delta, ktorá patrila pod luxemburský koncern United Bakeries, kúpou Medey zavŕšila expanziu do ďalšieho kúta Slovenska. V tom čase už ovládala pekárne v Bratislave, Žiline, Leviciach, Hliníku nad Hronom a Komárne.
Snímka z roku 2007, keď už bolo jasné, že Medea končí.
Snímka z roku 2007, keď už bolo jasné, že Medea končí. (zdroj: TASR)

Ako sa ukázalo, nový majiteľ a ním dosadené vedenie zvrat nepriniesli. Medea sa nedokázala dostať do čiernych čísiel. Nepomohlo jej ani to, že časť výrobkov sa mohla distribuovať na nové trhy. V Košiciach napríklad stopli výrobu cukrárskych výrobkov a viac posilnili výrobu slaných tyčiniek.

Už pri preberaní využívala Medea len tretinu výrobnej kapacity. Česi ju dokázali držať nad vodou len štyri roky. V marci 2007 oznámili, že pekáreň v Košiciach zatvárajú.

Hlavným dôvodom bol neúspešný pokus o zvýšenie cien výrobkov. „Rokovali sme so všetkými odberateľmi, ktorí prichádzali do úvahy. Vzhľadom na to, že viaceré subjekty vo východoslovenskom teritóriu v snahe získať trh ponúkli dampingové ceny, nedokázali sme zvýšiť obrat pekárne,“ uviedol pre Hospodárske noviny riaditeľ pre vzťahy s verejnosťou spoločnosti United Bakeries Jaroslav Pomp.

Aj keď sa objavili správy, že Delta by mohla Medeu predať, nestalo sa tak. O prácu prišlo 161 zamestnancov. Podobný osud postihol v krátkom čase aj pekárne v Hliníku nad Hronom a Komárne.
Areál, v ktorom sídlila pekáreň Medea.
Areál, v ktorom sídlila pekáreň Medea. (zdroj: Google Street View)
Na predaj

Medea je v súčasnosti takmer zabudnutá. Veľký výrobný závod sa jeho majiteľ snaží predať. Za areál s úžitkovou plochou 26-tisíc štvorcových metrov pýta takmer 2,6 milióna eur.

„Areál má vybudované nakladacie rampy pre nákladnú dopravu a priestory na parkovanie. Objekt má priestory pre šatne, sprchy, toalety,“ píše sa v inzeráte.
Súvisiaci článok Ostali po ňom len dlhy a nespokojní svadobčania. Historický hotel núkajú v dražbe Čítajte

Kde sa jeden pekárenský príbeh končil, druhý sa začínal a sčasti v tom mala prsty aj Medea. V dobrých rokoch kúpila menšiu pekáreň od Vladimíra Kopaničáka, ktorý z odvetvia neodišiel, ale aj za peniaze z predaja firmy Medei vytvoril s ďalšími partnermi sieť obchodov a v roku 2005 postavil v Košiciach novú pekáreň.

Jeho firma Vamex stavila na novú stratégiu. Na rozdiel od Medey nebola až taká odkázaná na ľudskú prácu, viac sa zameriavala na robotizáciu a automatizáciu. Dokázala teda vyrobiť viac pečiva s menším počtom pracovníkov.

Dnes patrí Vamex medzi najväčších hráčov na trhu. Paradoxne, pomohlo k tomu aj zatvorenie pekárne Medea.

Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/22504250/po-kosi ... ref=njctse

Koronavírus si nevyberá, v karanténe je aj primár z pľúcnej kliniky

V karanténe je aj primár z pľúcnej kliniky.

26. okt 2020 o 10:00 Klára Gajdošová

Primár pľúcnej kliniky sa infikoval od kolegu. Dúfa, že sa bude môcť čím skôr vrátiť do práce.
Primár pľúcnej kliniky sa infikoval od kolegu. Dúfa, že sa bude môcť čím skôr vrátiť do práce. (Zdroj:  foto: Jozef Jakubčo)
Písmo:A-|A+1356

MARTIN. Sú v prvej línii, starajú sa o pacientov infikovaných koronavírusom a v týchto ťažkých časoch sú tak veľmi potrební.

Reč je o lekároch a zdravotníkoch, ktorí denne pracujú vo vysokorizikovom prostredí a pociťujú ťarchu pandémie asi najzásadnejšie. Je veľkým problémom, keď sa nakazia práve oni, pretože to môže mať pre naše zdravotníctvo v čase pandémie fatálne dôsledky.

Vírus si však nevyberá a nakazil už niekoľkých zdravotníkov z Univerzitnej nemocnice v Martine. V karanténe je Ivan Kocan, primár z Kliniky pneumológie a ftizeológie, vírus prekonal aj Juraj Krivuš, primár z Internej kliny.
Ešte sa necíti fit

Primár z pľúcneho oddelenia Ivan Kocan sa nakazil od kolegu v práci. V jeden deň s ním strávil o čosi viac času než obvykle, a aj napriek tomu, že medzi sebou dodržiavali odstup a mali na tvárach rúška, vírus sa na doktora Kocana preniesol.

„Začal som mať príznaky. Cítil som bolesť celého tela, kĺbov aj chrbta. Mal som horúčku, triašku a bol som výrazne slabý. Už som vtedy vedel, že môj kolega v práci, s ktorým som strávil nejaký čas, bol pozitívne testovaný na ochorenie covid-19 a aj podľa príznakov som tušil, že to budem mať zrejme rovnako. Šiel som si dať spraviť výtery do práce a ostal som doma,“ povedal Ivan Kocan.

Priebeh ochorenia má lekár Ivan Kocan, našťastie, mierny. Horúčky a zimnica mu po pár dňoch odzneli, no stále sa necíti fit.
Súvisiaci článok Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším Čítajte

„Ešte nie som v poriadku, som výrazne slabý a ľahko sa unavím. Aj keď horúčky pominuli, bolesť kĺbov a chrbta pretrváva. Pridružila sa k tomu aj taká zvláštna suchá nádcha a mám aj oslabený čuch. Je to lepšie ako v prvé dni, ale nie som ešte tak fit, aby som mohol normálne fungovať,“ priznáva Ivan Kocan.

Aktuálne je doma v karanténe spolu so svojou rodinou. Jeho priebeh ochorenia je považovaný za ľahký, no nie všetci majú také šťastie. Podľa primára Kocana vírus netreba podceňovať.

„Ochorenie covid-19 nie je ako bežná chrípka. Určite sú ľudia, ktorí nevykazujú žiadne príznaky a nemajú ťažkosti. No potom sú tu pacienti, ktorí majú stredný, ťažký až kritický priebeh ochorenia. U nich sa často rozvíja zápal pľúc, ktorý môže smerovať k respiračnému zlyhaniu pľúc až k smrti. Samozrejme, môže sa to stať aj u pacientov, ktorí majú bežnú chrípku, no úmrtnosť na covid-19 je podstatne väčšia. Netreba to bagatelizovať,“ upozorňuje Ivan Kocan.

Primár pľúcneho oddelenia prichádza často do kontaktu s ťažšími prípadmi pacientov, ktorí boli infikovaní koronavírusom. Tak ako každý zdravotný špecialista, je teraz v práci dôležitý.

„Dúfam, že po 10 dňoch v karanténe už budem v poriadku natoľko, že sa budem môcť vrátiť do práce a fungovať normálne,“ vyjadril nádej v minulom týždni Ivan Kocan.
Primár Juraj Krivuš už naplno pracuje.
Primár Juraj Krivuš už naplno pracuje. (zdroj: foto: Roman Kopka)
Primár z Internej kliniky už naplno pracuje

Svoju skúsenosť s ochorením covid-19 má aj lekár Juraj Krivuš z Internej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine. Priebeh jeho ochorenia bol takisto ľahší.

„Len čo som bol pozitívne testovaný na nový vírus, okamžite mi bola nariadená karanténa. Priebeh môjho ochorenia bol ľahký. Neobával som sa vrátiť do práce aj napriek tomu, že by som sa mohol opätovne nakaziť. Dodržiavam všetky nariadenia, nosím rúško a snažím sa preventívne užívať aj vitamíny,“ vysvetľuje Juraj Krivuš.

Vírusom sa infikoval pravdepodobne v nemocnici, no dodnes nevie, kto bol primárny kontakt.

„Primárny kontakt nie je istý. Mali sme kolegyňu, ktorá bola pozitívne testovaná na ochorenie covid-19, a v rámci tohto zistenia bolo pretestovaných viacero lekárov a zdravotníkov, ktorí s ňou boli v kontakte. Napriek tomu, že sme striktne dodržiavali bezpečnostné protiepidemiologické opatrenia, niektorým lekárom vyšiel pozitívny test, vrátane mňa,“ povedal Juraj Krivuš.
Juraj Krivuš nemá strach pracovať aj napriek tomu, že by sa mohol vírusom znova nakaziť.
Juraj Krivuš nemá strach pracovať aj napriek tomu, že by sa mohol vírusom znova nakaziť. (zdroj: foto: Roman Kopka)

Aj nedávna návšteva prezidentky Zuzany Čaputovej v Univerzitnej nemocnici v Martine mnohých zdravotníkov povzbudila v ťažkých časoch. Výnimkou nebol ani primár Internej kliniky.

„Bolo pre mňa zážitkom pani prezidentku vidieť a určite ma jej návšteva pozitívne motivovala do ďalšej práce,“ uzatvára Juraj Krivuš.

Čítajte viac: https://myturiec.sme.sk/c/22518692/koro ... ml?ref=tit

Hekeri a kyberbezpečnosťRuskí špióni20. októbra 2020 15:24
Útočili ako zo sci-fi knihy: vypli elektrinu, zasiahli voľby aj olympiádu. Ruskí hekeri z jednotky 74455
Mirek TódaMirek Tóda
Hekeri z ruskej rozviedky GRU sa ukázali ako fanúšikovia seriálu Mr. Robot. Pri útokoch použili obrázok masky fsociety - fiktívnej anarchistickej hekerskej skupiny. Foto - americké ministerstvo spravodlivosti
Hekeri z ruskej rozviedky GRU sa ukázali ako fanúšikovia seriálu Mr. Robot. Pri útokoch použili obrázok masky fsociety – fiktívnej anarchistickej hekerskej skupiny. Foto – americké ministerstvo spravodlivosti

Prehľad najdesivejších útokov obávanej hekerskej skupiny z Moskvy.

Majú veľa mien. Sandworm, TeleBots, Voodoo Bear či Hades. Až donedávna sa o nich špekulovalo ako o ruských hekeroch, ktorí pracujú pre tajné služby a podnikajú podvratné útoky na kritické infraštruktúry či západné demokracie a postsovietske krajiny, ktoré sa odklonili od Moskvy.

Útoky, o ktorých sa donedávna písalo len v sci-fi knihách. Boli to práve oni, komu sa v roku 2015 prvý raz, deň pred Vianocami, podarilo vďaka phishingu a škodlivým kódom na niekoľko hodín odstaviť dodávky elektriny a nechať státisíce Ukrajincov doma mrznúť.

Z ich krajiny si postupne urobili laboratórium pre svoje najničivejšie zbrane.
[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]

Americké ministerstvo spravodlivosti im teraz dalo meno a oficiálne ich spojilo s ruským štátom. Za jednými z najhorších hekerských útokov v histórii kyberzločinu stojí podľa amerických vyšetrovateľov a súdov špeciálna jednotka 74455 ruskej vojenskej rozviedky GRU a na šiestich z nich uvalili zatykač.

Spísali sme ich najväčšie útoky, spôsob, akým ich podnikajú, a rozprávali sme sa s jedným z expertov, ktorý ich z Bratislavy pomohol odhaliť. Toto je prehľad útokov zrejme najdeštruktívnejšej hekerskej skupiny na svete.
Malér všetkých malérov

V Kodani bolo dokonalé letné slnečné popoludnie, keď 27. júna 2017 v sídle najväčšej prepravnej spoločnosti na svete Maersk začali ľudia pre paniku strácať hlavu. Zamestnanci spoločnosti, ktorá sa výraznou mierou podieľa na dánskom HDP, sa rad radom nevedeli dostať do svojich počítačov.

A čo bolo ešte horšie, prestali fungovať jej nakladacie terminály a dopravcovia nedokázali doručiť kontajnery so svojím nákladom po celom svete. Ako sa hovorí v angličtine, bola to perfektná búrka (perfect storm).

Na niektorých počítačoch svietil jednoduchý nápis „repairing file system on C:“ s poznámkou, aby v žiadnom prípade nevypínali počítač. Iní, ako opisuje americký novinár z Wired Andy Greenberg vo svojej knihe Sandworm, si prečítali ešte desivejšiu správu:

„Ups, vaše dôležité súbory sú zašifrované.“

A ak ich chcete späť, zaplaťte bitcoinami zhruba tristo dolárov, písalo sa v pokynoch na počítačových obrazovkách, ktoré sa však už v danom momente stali nepoužiteľnými. Na prvý pohľad išlo o útok, ktorý sa tváril ako ransomvér – teda vydieračský hekerský útok.

No v tomto prípade išlo o ničenie. Aj keby ste zaplatili, k svojim údajom z disku by ste sa už nikdy nedostali.

Do polhodiny pobehovali zamestnanci Maersk po kanceláriách a kričali na kolegov, aby si okamžite vytiahli počítače z elektrickej zásuvky a siete. Ešte skôr, ako ich napadne škodlivý kód, spomínal Greenberg vo svojej knihe, kde sa podrobne venuje histórii obávanej hekerskej skupiny z Moskvy, presnejšie štvrte Chimki.

Bolo však už neskoro. Maersk bol ako čierna diera. Bol to clusterfuck of clusterfucks, opísal to Greenberg, čo by sa dalo slušne preložiť asi ako malér všetkých malérov.

Prepravný gigant Maersk sa stal obeťou extrémne ničivého hekerského útoku, ktorý sa do dejín kyberzločinu a špionáže zapísal pod menom NotPetya. V 17 zo 76 terminálov od Los Angeles cez Rotterdam až po Bombaj počítače prepravnej spoločnosti skolabovali.

Na svedomí to mala hekerská skupina s mnohými názvami: jedným z nich je Sandworm (Piesočný červ zo sci-fy knihy Duna) podľa ktorej Greenberg nazval aj svoju knihu. Za poetickým názvom sa skrýva jednotka 74455 ruskej vojenskej rozviedky GRU, ktorá je zodpovedná za jedny z najdeštruktívnejších útokov na svete.
Hekerské útoky ruskej kyberjednotky GRU 74455

medzi kyberexpertmi sú známi pod rôznymi menami: Sandworm, TeleBots, Voodoo Bear, Iron Viking, Hades;
Američania opísali ich útoky medzi rokmi 2015 až 2019, aktívni sú však dodnes;
Ukrajina, 23. december 2015: vyvolali vôbec prvý blackout elektrárne vďaka malvéru BlackEnergy;
útoky na ukrajinské ministerstvo financií a štátnu pokladnicu v roku 2016;
medzi aprílom a májom 2017 zaútočili na prezidentskú kampaň Emmanuela Macrona;
27. jún 2017: v čase ukrajinského Dňa ústavy rozbehli útok NotPetya, najdeštruktívnejší v histórii internetu, ktorého škody sa odhadujú na desať miliárd dolárov;
zasiahli asi 150-tisíc webstránok v Gruzínsku v roku 2018;
útoky na Zimné olympijské hry v roku 2018 v Južnej Kórei;
útok na vyšetrovanie Skripaľovej otravy novičkom v Organizácii pre zákaz chemických zbraní v apríli 2018.

Američania vydali zatykač na jej šiestich členov: Jurija Sergejeviča Andrienka, Sergeja Vladimiroviča Detistova, Pavla Valerijeviča Frolova, Anatolija Sergejeviča Kovaleva, Artema Valerieviča Očičenka, Pjotra Nikolajeviča Pliskina.

Jednotku 74455 spájajú americké tajné služby s budovou GRU známou ako Veža na moskovskej adrese Kirova ulica 22, Chimki.

V pondelok večer nášho času ich s nimi oficiálne spojilo americké ministerstvo spravodlivosti a na jej šiestich členov vydali zatykač „za nasadzovanie deštruktívnych malvérov a iných ničivých aktivít v rámci strategických záujmov Ruska cez nepovolený prístup do počítačov obetí“.

Podnikli celý rad operácií, ktoré sa týkali viacerých krajín sveta.

Okrem iného zaútočili na americké aj francúzske voľby, organizátorov zimných olympijských hier v roku 2018 ako pomstu za to, že pre dopingový škandál sa na nich nemohli zúčastniť ruskí olympionici, Organizáciu pre zákaz chemických zbraní, keď skúmala novičok, ktorým otrávili Sergeja Skripaľa v Salisbury, či prvý raz sa im podarilo odstaviť elektrickú sieť na Ukrajine a spôsobiť blackout, o ktorom sa predtým písalo iba v sci-fi knihách a vo varovaniach kyberexpertov.

Útoky tejto hekerskej skupiny pritom sledovali tí najlepší malvéroví experti na svete už niekoľko rokov.

Postupne im prisudzovali rôzne napadnutia a zbrane, ktoré pri útokoch používali. Dalo sa to vydedukovať podľa časového pásma, v ktorom obvykle pracovali, z ich zlej gramatiky alebo štylistiky či vďaka chybám, ktorých sa dopustili, keď si napríklad zabudli zapnúť VPN.
Expert na ruské červy z Bratislavy

Jedným z expertov, ktorí prispeli k odhaleniu metód kyberjednotky 74455, je aj ruský malvérový špecialista Anton Čerepanov, ktorý žije v Bratislave, kde pracuje v spoločnosti Eset.

Aj jeho bol Andy Greenberg navštíviť, keď písal svoju knihu. Čerepanov, rodák z Čeľjabinska, sa dostal do Esetu, keď rozlúštil päťdielnu šifrovaciu hádanku určenú pre reverzných inžinierov – teda tých, čo sa babrú v napadnutých počítačoch, aby odhalili, ako hekeri útočia a ako im v tom v budúcnosti zabrániť.

Anton Čerepanov má za sebou viacero prebdených nocí, keď skúmal modus operandi masívnych kyberútokov, porovnával ich s inými podľa databáz a postupne načrtol pracovné metódy hekerskej skupiny, ktorej v Esete dali viacero mien podľa zbraní, ktoré použili.

Napríklad BlackEnergy podľa malvéru, ktorým v roku 2015 odstavili uprostred tuhej zimy v Kyjeve na niekoľko hodín 225-tisíc ľudí od elektriny. Išlo o sofistikovný nástroj, ktorý dokázal prevziať kontrolu nad elektrickou sieťou.

Kým ho však hekeri z jednotky 74455 dostali do systému, podobne ako pri ostatných kyberofenzívach útočili štandardne cielenými phishingovými emailami, čomu sa hovorí spear-phishing.

„Na začiatku útočníci použili emaily so škodlivými dokumentmi. A ako finálny krok nasadili červa, ktorý maže dáta – napríklad OlympicDestroyer,“ rozpráva Anton Čerepanov.

Ruských hekerov hodnotí ako mimoriadne sofistikovaných útočníkov. A ich zbraň Industroyer v tom čase považovali s kolegami z Esetu za najhorší škodlivý kód od čias Stuxnetu (izraelsko-americká kyberzbraň, ktorá odstavila iránske elektrárne).

Prečítajte si
Odkryl kyberútok na ukrajinské elektrárne: Každý by mal byť trochu paranoidný

Ako príklad obzvlášť krutej zbrane udáva Čerepanov malvér Industroyer. „Nadizajnovali ho tak, aby cielil na priemyselné zariadenia používané energetickými spoločnosťami. Ich útoky sú veľmi nebezpečné aj preto, že používajú malvér, ktorý maže dáta,“ hovorí ruský expert na škodlivé kódy z Esetu.
Napadni a vymaž: KillDisk

Jedným z nich je tiež KillDisk, ktorý použili spolu s Industroyerom a BlackEnergy pri útoku na ukrajinskú elektrickú sieť, ministerstvo financií či štátnu pokladnicu. Do počítačov svojich obetí sa na ukrajinskom ministerstve financií dostali klasicky vďaka phishingu – v emailoch mali nainfikované súbory Microsoft Excel s názvom MoF critical IT needs_eng.xls.

Keď už tam boli a dosiahli, čo chceli, heckeri spustili KillDisk, ktorý mazal dáta.
Ľudská pohodlnosť často uľahčuje hekerom prácu. Ilustračné foto – Mr. Robot

Zaujímavosťou je, že ruský heker Pavel Frolov a jeho spoločníci nakonfigurovali malvér tak, aby na obrazovke obete nakreslil masku fsociety – teda fiktívnej kyberanarchistickej skupiny, ktorá vystupuje v známom americkom seriáli o hekeroch Mr. Robot, kde hrá hlavnú rolu Rami Malek.

Prečítajte si
Mr. Robot je späť. Čo by sa stalo, keby sa mu podarilo vymazať všetky dlhy?

Jednou z poínt mazania všetkých údajov bolo aj vymazanie všetkých prihlásení na napadnutých počítačoch, aby bolo pre forenzných vyšetrovateľov čo najkomplikovanejšie získať digitálne dôkazy o hekerských útokoch.

Keďže Anton Čerepanov každý deň sleduje používanie malvérov na celom svete, nemá pochýb o tom, že v prípade Sandwormu (či ju nazveme TeleBots alebo BlackEnergy) ide o skupinu, ktorá je stále veľmi aktívna.

Aby ste si uvedomili, že nejde o hekerov, ktorí dostanú svoje obete len cez obyčajné sociálne inžinierstvo, oplatí sa stručne opísať spôsob, akým rozbehli útok NotPetya, ktorého škody sa rátajú na miliardy dolárov.
NotPetya. Takto vyzerá sofistikovaný útok

Meno mu dali potom, čo si kyberspoločnosť Kaspersky všimla, že pri útokoch bola použitá zbraň, ktorá sa podobala na malvér Petya, ktorý koloval internetom už v roku 2016.

Na začiatku hekli ukrajinskú rodinnú firmu Linkos Group, ktorá predáva účtovnícky softvér M.E.Doc, ktorý u našich východných susedov používa takmer každý, kto platí dane.

Kyberútočníci sa dostali do ich serverov a potom to už bolo jednoduché. S každým updatom, ako píše Greenberg, sa im podarilo nasadiť backdoor do tisícov počítačov po celom svete.

Stačilo, aby mali nainštalovaný softvér M.E.Doc.

„Výsledkom bola najdevastujúcejšia kyberzbraň v histórii internetu,“ píše novinár z Wired.

Obeťami sa stala napríklad druhá najväčšia ukrajinská banka Oščadbank či UkrEnergo, spomínaný Maersk, farmaceutická spoločnosť Merck alebo potravinárske firmy ako Cadbury a Mondelēz. Skolabovali aj dve nemocnice a aj rôzne ruské inštitúcie.

Je otázkou, či išlo hekerom o niečo konkrétne alebo si len skúšali svoju novú malvérovú hračku.

Obzvlášť cynickým prejavom ich útoku bolo, že aj keby ste zaplatili výkupné, k údajom vlastných počítačov by ste sa už nedostali. Bol napísaný tak, aby permanentne zničil dáta.

Útoky jednotky 74455 nikdy neprebiehali tak, že by použili iba jeden malvér. Išlo o kombináciu viacerých sofistikovaných škodlivých kódov. Niektoré si vyrobili sami, iné ukradli napríklad americkej NSA (tej organizácie, ktorú nabonzoval whistleblower-agent na úteku Edward Snowden), ktorá si zraniteľnosť v operačných systémoch Windows nechala pre seba.

Prečítajte si
Hackeri útočia po celom svete, pýtajú si výkupné a používajú pri tom zbraň NSA

Hekeri pri NotPetya použili napríklad zbrane známe pod názvami EternalBlue (ukradnutá zbraň z dielne americkej NSA) a Mimikatz, ktorý umožňoval infikovať aj tie počítače, ktoré mali nainštalovaný patch, teda bezpečnostnú záplatu (jeden z dôvodov, prečo si vždy treba aktualizovať softvér – sťažujete tým prácu hekerom).

Mimikatz jednoducho zbieral prístupové heslá, na ktoré narazil v systéme, a infikoval počítače malvérom kaskádovito ďalej a ďalej.

Samozrejmou súčasťou ofenzívy hekerov zo Sandwormu bol aj false flag, teda snaha tváriť sa, že sú hekeri z iného štátu. Išlo pokus našiť to na niekoho iného. V prípade útokov na olympijské hry v Južnej Kórei to na prvý pohľad vyzeralo, že útočia hekeri zo Severnej Kórey.
Zatykač na ruských hekerov zo Sandwormu

Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa malvéroví špecialisti väčšinou vyjadrujú veľmi opatrne, keď ide o určenie pôvodu útočníka, a radšej to nechávajú na tajné služby, ktoré na určenie páchateľa majú viac prostriedkov.

Vo Francúzsku sa napríklad ruskí hekeri v minulosti tvárili ako islamský kyberkalifát, keď napadli televíziu TV5 Monde. Rok potom, ako napadli prezidentské voľby v USA v prospech Donalda Trumpa (ukradli citlivé emaily Demokratickej strany), sa jednotka 74455 zamerala aj na prezidentskú kampaň vo Francúzsku.

V rámci phishingu použili súbor Google Doc s názvom Quit_peut_parlerx_journalists.docx (Kto môže hovoriť s novinármi), ktorý bol nainfikovaný malvérom. Cieľom boli straníci hnutia En Marche! kandidáta Emmanuela Macrona, ktorý nakoniec voľby s prehľadom vyhral.

Ruskí hekeri si možno neuvedomili, že na rozdiel od USA deň pred voľbami platí vo Francúzsku moratórium a francúzske médiá o ukradnutých emailoch neinformovali tak, ako si predstavovali. Okrem toho, že v nich vlastne nič škandálne nebolo, Francúzi sa na podobný útok, aký zažili Američania v roku 2016, pripravovali.
Červená čiara, ktorá chýbala

„Žiadna krajina nepoužila ako zbraň svoje kybernetické schopnosti tak zlomyseľne a nezodpovedne ako Rusko, pričom chtiac-nechtiac spôsobila bezprecedentné škody, aby tým získala malé taktické výhody a uspokojila svoje záchvaty zášti,“ vyhlásil zastupujúci generálny prokurátor John Demers.

Aj podľa neho jednotka 74455 naďalej podniká svoje deštruktívne útoky. Britskí kyberexperti spolu s americkými partnermi napríklad spozorovali aktivity, ktoré mali viesť k pokusu o napadnutie olympijských hier v Tokiu, ktoré sa z roku 2020 pre covid-19 preložili na neskôr.

Napriek tomu, že obvinení šiesti hekeri z GRU nebudú zrejme nikdy súdení (sú na území Ruskej federácie) a veľmi pravdepodobne ani nemajú finančné prostriedky tam, kde by mal dosah západný finančný systém, aby ich mohli postihnúť sankcie, predsa len ide podľa amerického novinára Andyho Greenberga o posun.

Až doteraz sa Západ tváril, akoby v kyberpriestore neexistovali červené čiary. Volalo sa po nich už po bezprecedentnom útoku na ukrajinské elektrárne či NotPetya, ktorý ohrozil množstvo kritických infraštruktúr, ako sú aj nemocnice. Ide o útoky, ktoré vážne ohrozujú životy civilistov.

„Obvinenie hekerov zo Sandwormu vyslalo správu GRU a ďalším hekerom na celom svete, že aj ich môžu menovať a zahanbiť,“ povedal pre Wired John Hultquist, riaditeľ bezpečnostnej firmy FireEye, ktorá dala v roku 2014 ako prvá meno týmto hekerom Sandworm.

A prečo dostali názov Sandworm?

Keď počítačoví experti z iSight detailne analyzovali krok za krokom útok s malvérom BlackEnergy, všimli si, že útočníci použili v škodlivom kóde názov arrakis02. A milovníci sci-fi literatúry vedia, že ide o púštnu planétu z ikonického diela Duna od Franka Herberta, kde vystupujú aj púštne, respektíve piesočné červy (Sandworm).

KoronavírusPlošné testovanie27. októbra 2020 19:14
Kedy nemusím ísť na testovanie, kto si od vás môže pýtať negatívny test, stačí fotka certifikátu a SMS? (otázky a odpovede)
Veronika FolentováVeronika Folentová
Veronika PrušováVeronika Prušová
Ilustrácia N - Hedviga Gutierrez
Ilustrácia N – Hedviga Gutierrez

Prečítajte si odpovede na časté otázky o tom, ako má prebehnúť celoplošné testovanie a čo z neho vyplýva.

Pri zostavovaní odpovedí sme vychádzali z oficiálnych vyjadrení ministerstva obrany, zdravotníctva a vnútra a stránky www.somzodpovedny.sk a odpovedí právnika Ivana Humeníka z advokátskej kancelárie h&h PARTNERS, ktorý sa zaoberá medicínskym právom.
Kedy bude prebiehať celoplošné testovanie?

Prvé kolo plošného testovania prebehne už nasledujúci víkend – od 31. októbra do 1. novembra. Nebude teda trvať tri dni ako pilotné testovanie na Orave a v Bardejove. Testovanie by malo prebiehať od 7. do 22. hodiny oba víkendové dni. Posledný ster by sa mal robiť o 21.30 h, aby ho stihli vyhodnotiť.
Ako prebieha testovanie?

Na začiatku testovania je administratíva. Preukážete sa občianskym preukazom, dieťa kartičkou poistenca. V odbernom tíme zapíšu údaje – meno, priezvisko, trvalý pobyt – a vypýtajú si aj telefónne číslo. Dostanete dve čísla, na základe ktorých urobia test a vydajú výsledok. Pošlú vás vysmrkať sa, vydezinfikovať si ruky a pristúpite na ster. Odovzdáte prvé číslo. Zdravotník vás vyzve, aby ste si dali rúško pod nos, ústa môžu ostať zakryté. Paličkou z jednej nosnej dierky urobí ster, trvá to zhruba desať sekúnd. Následne musíte počkať na výsledky. Keď zavolajú vaše číslo, prídete si po výsledok, dostanete ho v zalepenej obálke.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Ako rýchlo sa dozviem výsledok?

Vyhodnotenie antigénového testu trvá 15 až 30 minút. Dozviete sa ho rovno na mieste. Dostanete ho v zalepenej obálke, aby výsledok nik iný nevidel.
Mám prísť nalačno?

Hodinu pred odberom by človek nemal jesť ani fajčiť. Nemal by používať ani spreje a kvapky do nosa, mohli by ovplyvniť výsledky testu.
Kto sa musí dať otestovať?

Testovanie je dobrovoľné, ale kto sa testovať nepôjde, bude mať menšie možnosti na pohyb. Napríklad nebude môcť ísť do práce alebo zaviesť dieťa do školy. Testovania sa nemusia zúčastniť deti do desať rokov. Ľudia v domovoch sociálnych služieb či hospitalizovaní v nemocniciach budú testovaní priamo v zariadeniach. Testovanie vláda neodporúča ani ľuďom so zdravotnými problémami alebo seniorom. Zjednodušene, ak niekto môže ostať v izolácii, na testy ísť nemusí. Nie je to však udelenie výnimky, varuje ministerstvo obrany. Ak teda senior na testovanie nepôjde, nebude môcť ísť napríklad na poštu, do banky, autoservisu či na čerpaciu stanicu. Do potravín či k lekárovi ísť môže aj bez negatívneho výsledku testu.

Výnimku z testovania majú len ľudia s takým zdravotným obmedzením, ktoré znemožňuje absolvovať testy. Musia sa však vedieť preukázať lekárskou správou, ktorá to potvrdí. Ide podľa ministra obrany napríklad o ľudí so zlomeným nosom alebo autistov.
Kedy mám prísť na testovanie?

Minister obrany vydá odporúčanie, aby sa postupovalo podľa abecedy, počas uplynulého víkendu však toto pravidlo samosprávy nevyužívali. Lokálne samosprávy môžu vydať usmernenie, v ktorom čase majú ktorí obyvatelia prísť na test. Sledujte weby samospráv, niektoré obce to vyhlásia rozhlasom alebo vydajú informačné letáky. Zoznam odberných miest ministerstvo obrany zverejní v nasledujúcich dňoch na webe Somzodpovedny.sk.
Koľko budem na test čakať v rade?

Odberné miesta podľa náčelníka generálneho štábu Daniela Zmeka otestujú 35 ľudí za hodinu. Občanov upozornil, že ak vidia v rade 70 ľudí, nech prídu neskôr. Minister obrany Jaroslav Naď maximálny čas čakania garantovať nevie. Predpokladá, že vo veľkých okrskoch budú musieť ľudia čakať. Dá sa predpokladať, že v mestách budú vznikať dlhšie rady. Na Orave a v Bardejove niektorí ľudia stáli v rade aj dve či tri hodiny. Niektorých otestovali aj za pol hodiny.
Ak som covid-19 prekonal, musím ísť na test?

Nie. Ľudia, ktorí mali za posledných 90-dní pozitívny test, nemusia na plošné testy chodiť.
Čo pre mňa znamená negatívny výsledok?

Naďalej dodržiavajte všeobecne známe protiepidemické opatrenia. Opätovne absolvujete aj plošné testovanie, ktoré má byť 7. a 8. novembra. Opätovné testovanie má odhaliť tých, čo boli počas prvého kola testovania na začiatku ochorenia, a tak ich testy nemuseli identifikovať. Ak sa ľudia druhého testovania nezúčastnia, od 8. novembra budú pre nich platiť prísnejšie pravidlá, a teda menej výnimiek z vychádzania.
Čo ak mám pozitívny výsledok?

Choďte do domácej izolácie. Ak nemôžete byť v domácej karanténe, môžete byť v izolácii v hoteli, ale musíte si to zaplatiť. O výsledku pozitívneho testu informujte všeobecného lekára. Nechoďte k nemu osobne, pošlite mu SMS, e-mail alebo mu zatelefonujte. Ak treba, vystaví vám PN-ku. Ministerstvo obrany odporúča, aby pozitívne testovaní o tom informovali aj všetkých, s ktorými boli v úzkom kontakte dva dni pred odberom. Aj úzke kontakty majú byť v domácej karanténe, až kým nebudú mať negatívny test.
Ak som pozitívny, mám ísť na druhé kolo celoplošného testovania?

Nie, nechoďte, môžete takto infekciu šíriť. Domáca karanténa začne plynúť, odkedy máte pozitívny test. Ak nemáte príznaky, končí, keď sa skončí zákaz vychádzania po druhom kole celoplošného testovania. Tento termín závisí od situácie v krajine, ministerstvo obrany však predpokladá, že to bude 15. novembra.
Ako preukážem, že som prekonal covid-19 a nemusel som byť teda na plošnom testovaní? Musím mať stále pri sebe lekársku správu?

Ministerstvo obrany neuvádza, ako to má občan dokladovať v prípade kontroly. Ministerstvo zdravotníctva odporúča, aby ľudia, ktorí neboli na testovaní, mali pri sebe lekársku správu. Tá sa môže týkať prekonaného ochorenia covid-19, ale aj iného ochorenia, ktoré mu znemožnilo zúčastniť sa na testovaní. Napríklad ak má niekto zlomený nos.
Musím sa nechať testovať v mieste trvalého pobytu?

Nie. Otestovať sa môžete v ktoromkoľvek odbernom mieste. Ak je niekto z východu a býva v podnájme v Bratislave, má sa otestovať na odbernom mieste, ktoré je najbližšie k tomuto prenájmu. Ak budú na tomto mieste dlhé rady, môže to byť aj inde.
Foto N – Tomáš Benedikovič
Čo mám robiť, ak sa plošného testovania nechcem zúčastniť?

Môžete ísť na PCR testy v súkromnom laboratóriu. Testy stoja 50 až 70 eur podľa laboratória. Mnohé už majú termíny obsadené. Výsledok testu nesmie mať dátum starší ako 30. októbra o 8.00 h. Ak pôjde niekto na PCR test až v pondelok, je možné, že výsledok dostane až v stredu. V pondelok a v utorok teda bude musieť rátať so zákazom vychádzania. Ak nepôjdete na celoplošné testovanie ani na súkromný test, strácate možnosť ísť do práce, zaviesť dieťa do školy či škôlky alebo ísť na poštu či do banky.
Môžem mať antigénový test zo súkromného laboratória?

Nie, pokiaľ nepatríte medzi zamestnancov veľkých firiem ako U. S. Steel, ktorým ministerstvo obrany takéto testy schváli a certifikuje. Štát akceptuje len tie antigénové testy, ktoré budú certifikované armádou.
Pri PCR testoch nedostanem certifikát, príde mi SMS. Stačí to pri preukazovaní?

Áno. Potvrdil to minister obrany aj ministerstvo vnútra. Práve cez SMS informujú súkromné laboratóriá testovaných. Netreba teda certifikát, ktorý vydávajú pri plošnom testovaní.
Som na PCR test objednaný v piatok 30. 10. Bude mi platiť pre najbližší týždeň?

Áno. Ak pôjdete na testy v piatok, výsledok dostanete zrejme v sobotu a nebudete musieť ísť na plošné testovanie.
Môžem mať krvný test na protilátky?

Nie. Takýto test nestačí na ďalšie výnimky v zákaze pohybu.
Musím sa otestovať dvakrát?

S veľkou pravdepodobnosťou áno. Štát komunikuje, že budú dve kolá plošného testovania a certifikát je platný len sedem dní. O tom, či prebehne aj druhé kolo (7. 11. a 8. 11.), rozhodnú definitívne až po plošnom testovaní počas tohto víkendu. Ak bude aj druhé kolo plošného testovania, vláda opäť vyhlási zákaz vychádzania a na výnimky bude treba nový certifikát.
Budú mať tehotné ženy prednosť alebo si musia vystáť rad? Aký majú režim, keď neprídu?

Minister zdravotníctva Marek Krajčí hovorí, že sa ženy majú rozhodnúť aj podľa štádia tehotenstva. Ak je žena tesne pred pôrodom a nasledujúce dni bude len doma alebo v nemocnici, nemusí ísť na testy. Minister obrany verejnosť vyzval, aby pri čakaní na testy prednostne pustili tehotné ženy, seniorov a ľudí so zdravotným znevýhodneným alebo rodičov s deťmi.

Oficiálne však táto prednosť podľa ministerstva vnútra platná nie je. „Je to na vzájomnej dohode s predstaviteľmi miestnej samosprávy, ak niečo takéto vytvorí, aby zabezpečili prednosť tehotným ženám. Testovanie je dobrovoľné, odporúčame tehotným ženám, aby sa poradili so svojím obvodným lekárom či pôrodníkom, či je to v ich konkrétnom prípade vhodné.“
Foto N – Vladimír Šimíček
Majú sa testovať seniori a iné rizikové skupiny?

Ak môžu zostať v izolácii, nemusia test podstúpiť. Seniorom a rizikovým skupinám sa testovanie neodporúča. Aj bez negatívneho testu si po plošnom testovaní môžu ísť nakúpiť do najbližších potravín či ísť k lekárovi a do lekárne. Nemôžu však napríklad zaviesť vnúča do škôlky.
Ak stratím certifikát, bude mi stačiť mať ho odfotografovaný v mobile?

Nie. Minister obrany povedal, že záber certifikátu v telefóne nestačí. Certifikát je zabezpečený ochrannými prvkami, ktoré sa budú kontrolovať. Povinnosť nosiť originál certifikátu pri sebe potvrdilo aj ministerstvo vnútra.
V piatok idem na ošetrenie k lekárovi, kde mi urobia antigénový test. Musím ísť cez víkend na plošné testovanie?

Áno. Ministerstvo obrany informuje, že sa budú brať do úvahy len testy z plošného testovania alebo PCR testy.
Kedy ma môžu vyzvať, aby som predložila výsledok testu? Mám sa na to pripraviť na hranici okresu, cestou do obchodu alebo pri venčení?

Zatiaľ platí zákaz vychádzania len do 1. novembra, no počíta sa s tým, že vláda ho predĺži. Aj potom budú zrejme platiť výnimky, ktoré platia aj teraz. Pri venčení psa do sto metrov od bydliska, cestou do potravín, drogérie alebo lekárne by od vás nikto výsledok testu nemal žiadať.
Mám povinnosť predložiť výsledok testu? Ak to neurobím, hrozí mi pokuta?

Pokuta by hroziť nemala. V zákone o ochrane verejného zdravia sa nenachádza možnosť udeliť pokutu za porušenie povinnosti, ktorá je uložená uznesením vlády. Do úvahy by mohla prichádzať trestnoprávna sankcia, keďže trestný zákon obsahuje skutkovú podstatu trestného činu porušovanie povinností za krízovej situácie. Tá má široko koncipovanú objektívnu stránku aj predmet ochrany a nie je možné vylúčiť, že by sa konanie fyzickej osoby, ktoré by bolo v rozpore s uznesením vlády, mohlo kvalifikovať ako tento trestný čin. V takom prípade hrozí trest odňatia slobody do výšky dvoch rokov.
Kto si môže výsledok testu vypýtať? Má na to právo zamestnávateľ, učiteľky v základnej či materskej škole, kam chodí dieťa, alebo vodič pred cestou MHD?

V zákone nie je presne upravené, komu test musíte predložiť. Orgánom povereným na ochranu bezpečnosti a majetku je policajný zbor. V zákone o policajnom zbore však nenájdeme presnú formuláciu oprávnenia policajta vyžiadať si predloženie testu. Teoreticky by mohli výsledky testu požadovať hygienici alebo príslušníci civilnej ochrany. Ak zamestnávateľovi poviete, že mu test neukážete, na základe uznesenia vlády by vás nemal nijako postihnúť. Národný inšpektorát práce tvrdí, že takú právomoc má, a to na základe zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Ak máte príznaky ochorenia, môže si zamestnávateľ výsledok testu od vás pýtať. Vodič MHD si pri nastupovaní test vyžiadať nemôže.
Keď sa vrátia žiaci druhého stupňa do škôl, môžu od nich žiadať výsledok testu?

Ťažko povedať, keďže platnosť aktuálneho uznesenia vlády vo vzťahu k zákazu vychádzania je limitovaná do 1. novembra 2020. Uvidíme, ako sa s tým vláda vyrovná v nasledujúcich dňoch.
Môžem ísť na testovanie dvakrát v ten istý deň kvôli „skúške správnosti“? Hrozí za to pokuta?

Premiér Igor Matovič avizoval, že takéto správanie budú pokutovať, o akú zákonnú normu sa opieral, však nie je zrejmé. Z vecného hľadiska je však takéto správanie pri testovaní nežiaduce.
Môžu sa testovať aj cudzinci?

Áno, vláda ich na to vyzýva. Ak cudzinec žije na Slovensku, preukáže sa pasom.
Hrozí mi pokuta, ak nebudem dodržiavať opatrenia, ale budem mať výsledok testu negatívny?

Závisí to od toho, o aké opatrenia, respektíve povinnosť ide. Vo všeobecnosti negatívny výsledok neoprávňuje občana porušovať opatrenia, ako je napríklad zákaz zhromažďovania či povinnosť používať rúško.
Ak ma zastaví policajt cestou do práce, ako preukážem účel cesty? Potrebujem pracovnú zmluvu?

Spôsob, ako preukázať, že idete len do zamestnania, vo vládnom uznesení chýba. Ak sa chcete vyhnúť riziku, že voči vám začnú viesť konanie o uložení pokuty, je vhodné mať pri sebe akýkoľvek hodnoverný doklad či dokument, ktorým viete dokázať, že sa na vás daná výnimka vzťahuje. Napríklad pracovnú zmluvu. Môže to byť aj kombinácia občianskeho preukazu a internetového výpisu z obchodného registra, z ktorého je možné vyčítať, že ste konateľom spoločnosti. Dôležitý je aj účel výkonu povolania. Môže sa stať, že kompetentný orgán začne preverovať, či ste skutočne museli ísť do práce alebo ste len túto výnimku zo zákazu vychádzania využili účelovo. To už by bola otázka dokazovania.
Dostanem pokutu za to, keď sa za športom do prírody presúvam cez mesto?

Vláda to v uznesení upravila nejednoznačne. Pri oravských okresoch a Bardejove stanovila výnimku zo zákazu vychádzania pre takzvanú „cestu za účelom pobytu v extraviláne obce“, no pri ostatných okresoch to chýba. Nie je teda vylúčené, že v druhom prípade bude síce v poriadku, ak sa budete nachádzať v extraviláne obce v rámci okresu, de iure však budete mať problém sa do toho extravilánu dopraviť, pretože prejazdom z miesta bydliska na hranice extravilánu porušíte uznesenie vlády. Je to hra so slovíčkami, ale na tomto príklade sa prejavuje, aké je dôležité, aby boli predpisy formulované s potrebnou právnou čistotou, pretože v opačnom prípade spôsobuje právnu neistotou u občanov.
Ak budem hospitalizovaný, som povinný rešpektovať všetky opatrenia?

Aj počas hospitalizácie ste povinný dodržiavať záväzné právne predpisy aj organizačné a systémové opatrenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ má pacient dojem, že opatrenia nemocnice porušujú jeho zákonom, respektíve medzinárodnými dohovormi garantované práva, môže sa obrátiť so sťažnosťou na vedenie zariadenia. Treba si uvedomiť, že každé zariadenie potrebuje na zaistenie fungovania, aby zamestnanci aj pacienti rešpektovali pravidlá vzájomného súžitia.
Som povinný počas hospitalizácie stále nosiť rúško?

V opatrení hlavného hygienika, ktorým bola stanovená povinnosť nosiť rúška, sú uvedené výnimky z tejto povinnosti. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti, respektíve hospitalizácia medzi výnimkami nie sú. I keď pri niektorých výkonoch to bude nerealizovateľné. Napríklad zubár sa cez rúško ku kazu nedostane. Bolo by preto lepšie, ak by nabudúce povinnosť nosiť rúška bola upravená s prihliadnutím na viaceré životné okolnosti, ktoré vylučujú jej plnenie, respektíve aby boli určené výnimky založené na zvážení zdravotnej kontraindikácie zo strany ošetrujúceho lekára.
Kto môže udeliť pokutu za nedodržiavanie opatrení? Len policajt?

Za porušenie opatrení úradu verejného zdravotníctva môže policajt udeliť pokutu v blokovom konaní do 1000 eur, ak je povinnosť porušená počas krízovej situácie. Úrad verejného zdravotníctva môže v blokovom konaní pokutovať do 99 eur. V rámci správneho konania to môže byť pokuta do výšky 1659 eur. Zákon o ochrane verejného zdravia upravuje aj ďalšie druhy pokút, vzťahujú sa na porušenie opatrení zavedených v súvislosti s pandémiou covid-19.
Dostanem pokutu aj opakovane?

Pokuta môže byť uložená aj opakovane, pokiaľ došlo opäť k porušeniu povinnosti.
Ak mám do stredy budúceho týždňa PN-ku, mám ísť na testovanie?

V prípade, že osoba bude dočasne PN v čase celoplošného testovania, je potrebné, aby kontaktovala svojho ošetrujúceho lekára, v ktorého kompetencii je určenie liečebného režimu. Ten vzhľadom na charakter ochorenia posúdi, či absolvovanie testovania je alebo nie je v súlade so stanoveným liečebným režimom.