Denník N
Darovať
Moje konto
5. júla 2021 8:04
Kuba má tri problémy: raňajky, obed a večeru. Krajina zažíva extrémny nedostatok potravín
KRISTINA BÖHMER

Kubánci stoja pred obchodom, v ktorom sa platí dolármi. Foto - TASR/AP
Kubánci stoja pred obchodom, v ktorom sa platí dolármi. Foto – TASR/AP
Kuba sa desaťročia spoliehala na import potravín zo zahraničia, ale ostrovu by najviac pomohlo, keby vláda podporovala malých výrobcov.

Naľavo od dverí portréty lídrov kubánskej revolúcie Camila Cienfuegosa a Ernesta Che Guevaru, napravo od dverí vyblednutý nápis Frutas Selectas. To, čo tam chýba, je samotné ovocie.

Prázdne regály v predajniach s ovocím, zeleninou, mäsom aj v potravinách naprieč celou Kubou sa stali každodennou realitou.

Na Kube vraj teraz majú len tri problémy: raňajky, obed a večeru. „Presne tak,“ prikyvuje kubánska nezávislá novinárka Maria Matienzová Puertová a dodáva, že „zásoby sú veľmi vzácne“.

[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]
Staršie ročníky zažívajú déjà vu. Takto to v obchodoch, do ktorých si najprv treba vystáť niekoľkohodinový rad, vyzeralo aj v 90. rokoch po páde Sovietskeho zväzu. Predtým najdôležitejší spojenec zásoboval ostrov potravinami.

Kedy ste mali mäso?
V dokumentárnom filme Kuba sa kameraman a novinár Jon Alpert vrátil na Kubu, na ktorú chodieval dlhé roky predtým, aj po páde Sovietskeho zväzu. Prišiel do baru a chcel si dať pivo, ale už nemali.

„Kedy ste tu naposledy mali mäso?“ opýtal sa barmanky, ktorá sa len poriadne rozosmiala.

Teraz Kuba zažíva ďalšiu vlnu výpadku potravín. „Tie nedostatky sa nedajú vyčísliť,“ povedal pre Denník N kubánsky umelec, nezávislý výskumný pracovník a novinár Henry Eric Hernández.

„Jediné, k čomu máme ako-tak prístup, je kura, takže už vyše roka jeme v podstate len to. Zvyšok potravín sa predáva za doláre, na čo však musíte mať kreditnú alebo debetnú kartu z banky, ktorú väčšina ľudí nemá,“ opisuje situáciu Matienzová Puertová.

Odkazuje na obchody, ktoré za americké doláre alebo konvertibilné peso predávali domáce spotrebiče či súčiastky do áut. V súčasnosti sa v nich dajú kúpiť aj potraviny a drogéria, lenže doláre nemá každý a konvertibilné peso už neexistuje.

Vláda od januára zrušila systém dvojitej meny, čo malo priniesť zvýšenie platov, ale zároveň aj cien. V konečnom dôsledku veľa domácností nemalo zrazu ani na elektrinu.

Platy im zvýšia, ale na elektrinu mať nebudú. Kuba konečne ruší systém dvoch oficiálnych mien
Postoja si sedem hodín
„Väčšina ľudí si musí vystáť dlhé rady, aby sa dostali aspoň k tomu kuraťu,“ vraví Matienzová Puertová. Na to kura si podľa nej postoja aj sedem až osem hodín a nie je výnimočné vidieť pred obchodom postávať dvesto ľudí.

V posledných mesiacoch sú tie rady ešte dlhšie, keďže podľa pravidiel boja s pandémiou covidu môžu obchodníci dnu púšťať len dvoch zákazníkov naraz.

Kuba v týchto týždňoch prechádza dosiaľ najsilnejšou vlnou pandémie. Koncom júna krajina prvýkrát hlásila viac ako tritisíc nových prípadov nákazy za deň. Od začiatku pandémie sa covidom na Kube nakazilo už takmer 200-tisíc ľudí a oficiálnych obetí je viac ako 1300.

Krajina vyvinula vlastnú vakcínu Abdala, ktorá má mať efektivitu 92,28 percenta.

Stáť v rade s dvesto ďalšími ľuďmi s rizikom infikovania sa covidom je neprijateľné najmä pre seniorov. To dalo priestor novej ilegálnej profesii. Takzvaný colero, teda ten, čo stojí v rade, ju za malý zárobok vystojí pre svojich zákazníkov.

Keď sa ľuďom podarí niečo v obchode zohnať, stoja pred otázkou, čo z toho vlastne urobiť. Odpoveď môžu nájsť napríklad na Facebooku. Yuliet Colónová založila skupinu Recetas desde el corazón, teda Recepty zo srdca, v ktorej ona aj iní ľudia uverejňujú fotografie a recepty na jedlá, ktoré sa dajú navariť z chabých zásob.


Ľudia v Havane sa prihlasujú na očkovanie kubánskou vakcínou Abdala. Foto – TASR/AP
Nielen vinou pandémie
Hovorí sa, že za krízou je pandémia. Kuba toho veľa nevyrobí a je závislá od importu. Dováža 70 percent potravín. Tie sú však stále drahšie.

Podľa aktuálnej správy Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN rástli svetové ceny potravín v máji najrýchlejšie za posledné desaťročie, a to napriek tomu, že svetová produkcia obilnín dosiahne svoj rekord.

Index cien potravín medzimesačne v máji narástol o 4,8 percenta a v porovnaní s májom minulého roka o takmer 40 percent.

Ceny obilnín narástli v porovnaní s aprílom o šesť percent. Kuba preto začína mať problém aj s chlebom, na ktorý sa mnohé rodiny spoliehali, keďže ryže je nedostatok. Dovážať pšenicu je však čoraz drahšie a klíma ostrova jej pestovaniu nepraje.

Podľa Erica Hernándeza však pandémia nie je jediným dôvodom, prečo si Kubánci podľa jeho slov „nemôžu dovoliť tri jedlá denne“ a „musia vynechať jedno až dve jedlá“.

„Je to legitímne spôsobené neschopnosťou politickej správy kubánskej vlády od 60. rokov,“ povedal.

Embargo z USA
Kubánska vláda ukazuje prstom na USA a ich sankcie voči Kube. Tie boli zavedené v 60. rokoch, keď sa Kuba priklonila ku komunistickému Sovietskemu zväzu a jeho 1,5-miliónovej pôžičke.

Prezident Barack Obama pracoval na zlepšení vzťahov s Kubou, Donald Trump sankcie znovu zaviedol a sťažil Američanom aj cestovanie na Kubu za oddychom. Ranu teda dostal aj kubánsky turistický ruch. A pre prezidenta Joea Bidena vraj zatiaľ Kuba „nie je priorita“.

Koncom júna USA hlasovali proti rezolúcii OSN, ktorá odsúdila americké ekonomické embargo voči Kube. Zo 193 krajín hlasovalo za rezolúciu 184. Okrem USA bol proti Izrael. Pár krajín, ako Brazília, Kolumbia či Ukrajina, sa zdržali.

Ešte pred hlasovaním politický koordinátor americkej misie Rodney Hunter povedal zhromaždeniu, že USA budú hlasovať proti, pretože veria, že sankcie sú kľúčové pre napredovanie demokracie a ľudských práv, ktoré „ostávajú v jadre našej politiky voči Kube“.

Podľa Matienzovej Puertovej sa kubánska vláda vyhovára na embargo ako na dôvod, prečo na Kube nie sú potraviny, lebo „to kura, ktoré býva v obchode, je z USA“.

Objem však klesol. Pre AP to potvrdil aj prezident Americko-kubánskej obchodnej a ekonomickej rady John Kavulich, podľa ktorého predaje z USA na Kubu padli o 36,6 percenta v porovnaní s rokom 2019. To však bude skôr spôsobené vysokými cenami.


Aj doma by sa dalo
„Situácia je taká vážna, lebo väčšina polí je neproduktívnych,“ hovorí Matienzová Puertová. „Neexistuje žiadna efektívna politika, ktorá by pomohla, aby sa potraviny mohli produkovať priamo na ostrove.“

Farmári vraj čelia takej veľkej byrokracii, že svoje výrobky ani nedovážajú do miest.

„Vláda chce zrážať ceny, farmári sa tomu vzpierajú, lebo poznajú hodnotu svojej práce. Sú to produktívne sily, ktoré by mali byť voľnejšie, a nie totálne kontrolované štátom, mala by to byť prirodzená transakcia medzi tým, kto jedlo produkuje, a spotrebiteľom,“ myslí si kubánska novinárka.

Ich liberalizácia by podľa nej priniesla viac potravín aj pracovných miest.

„Teraz trpíme následom ekonomickej centralizácie. Výrobcovia, farmári, aj keď niečo vyrobia, majú problém to dostať k spotrebiteľovi a pre nich by to taktiež bolo lepšie ako nechať všetko na sklade,“ dodala Matienzová Puertová s tým, že vláda by mala podporovať malých výrobcov.

Bežní Kubánci nemajú na jedlo a Castrov vnuk sa predvádza na mercedese. Môže však režim v Havane padnúť?
Môže za to vláda
Aj Eric Hernández vidí riešenie vo vlastnej výrobe. Len otvorenie ekonomiky by podľa neho nepomohlo.

„Keby v budúcnosti došlo ku skutočnému hospodárskemu otvoreniu, keďže na Kube zatiaľ neexistuje voľný tok investícií, bude potrebné, aby krajina zabezpečila pravidelnú výrobu potravín,“ povedal.

Podľa Erica Hernándeza kubánska vláda nikdy nevedela poriadne zvládať potravinovú situáciu v krajine. Kuba sa podľa neho dlhodobo zadlžovala, keď nakupovala potraviny na medzinárodných trhoch, a teraz už pôžičku nezíska.

Verí, že situácia sa vyrieši vďaka pomoci a dotáciám z Európskej únie a USA. „Odhadujem, že čoskoro dôjde k určitému obnoveniu vzťahov medzi Kubou a USA, čo prinesie krajine úľavu a predovšetkým pomôže zakryť neschopnosť vlády a nedostatok vôle podniknúť skutočné demokratické kroky,“ uzavrel.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].



×