Situácia s koronavírusom na Seycheloch je zvládnuteľná, povedal minister zahraničia a turizmu tohto ostrovného štátu Sylvestre Radegonde. Krajina má najviac zaočkovanú populáciu na svete, no posledné týždne tu hlásili vysoký nárast pozitívne testovaných.

Celkovo je v krajine vyše 60 percent zaočkovaných dvoma dávkami. Podľa ministra však 80 percent ľudí, ktorým nedávno zistili infekciu, zaočkovaných nebolo. Predtým sa spomínalo zhruba 66 percent.

V ostrovnej krajine používajú vakcíny od čínskej firmy Sinopharm a v Indii vyrábané vakcíny od AstraZenecy. Je možné, že v krajine je prítomná juhoafrická mutácia, ktorú tu zistili vo februári.

Podľa ministra však vysoký počet prípadov nespôsobuje veľký nápor na zdravotnícke zariadenia. V nemocniciach v tejto skoro 100-tisícovej krajine je momentálne 40 ľudí s covidom, dvaja sú na JIS.

Podľa ministra majú zaočkovaní málo symptómov a sú stabilní. „Toto ukazuje, že očkovanie má svoj efekt,“ povedal.

Nárast prípadov pripisuje tomu, že obyvatelia si už nedávali pozor aj preto, že veľká časť je zaočkovaná. Krajina zaviedla na tri týždne opatrenia, napríklad zatvorenie škôl, a verí, že situácia sa zlepší.

V čakárni je len 240-tisíc ľudí, matematik Richard Kollár však verí, že sa napokon dá zaočkovať aj viac ako 60 až 70 percent populácie a silná vlna ako na jar sa nezopakuje. Okrem podielu zaočkovaných bude dôležité aj to, aké opatrenia budú platiť pre nezaočkovaných.

O pár mesiacov v budúcnosti: september 2021. Ľudia sa vracajú z dovoleniek, deti znova začínajú chodiť do škôl či hlásiť sa na krúžky. Počet nových pozitívnych prípadov infekcie SARS-CoV-2 v mesiacoch júl a august sa pohyboval v desiatkach denne, podobne aj počty ľudí v nemocniciach. Po zrušení núdzového stavu mnohí lekári dávajú výpovede.

S prichádzajúcou jeseňou však počty prípadov znova začínajú stúpať. Už prekročili 100 denne, krátko nato 200 denne. Ľudia narýchlo posúvajú svadby z obavy, že oslavy sa znova zrušia.

Máte pocit déjà vu? Nečudo, aj v septembri 2020 začali počty prípadov rásť, čo skončilo najskôr celoplošným testovaním a neskôr druhou vlnou, po ktorej zomrelo na covid oficiálne vyše 12-tisíc obyvateľov Slovenska. Trvalo takmer osem mesiacov, než sme sa vrátili na septembrové čísla.

[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]
Nasledujúcu jeseň to však môže byť inak. Veľká časť populácie bude dovtedy zaočkovaná proti covidu. Nedá sa vylúčiť, že v optimistickom scenári dosiahneme aj 60 až 70 percent zaočkovanosti populácie, pri akej odhadovalo ministerstvo zdravotníctva kolektívnu imunitu.

Na druhej strane, ani takýto scenár by ešte neznamenal, že sme pandémiu porazili. Situácia na Seychelách, kde už majú 60 percent ľudí zaočkovaných dvoma dávkami, no napriek tomu hlásili rekordné počty prípadov infekcie, ukazuje, že treba byť opatrný.

Navyše, bývalý šéf Národného centra zdravotníckych informácií varoval, že do konca augusta nemusíme mať zaočkovanú ani polovicu populácie.

Návrat jesennej vlny
Skúsili sme sa pozrieť na to, aká môže byť situácia s covidom na jeseň. Budú znova preplnené nemocnice a bude sa musieť opäť zaviesť lockdown, aby sme situáciu zvládli?

Patológ Michal Palkovič očakáva ďalší nárast počtu nakazených už v lete. Matematik Richard Kollár hovorí o jesennej vlne.

„Očakávam návrat jesennej vlny. Keď príde sezónny efekt, ubudne slnečného svitu, ľudia budú viac vo vnútri, zmení sa vlhkosť a teplota, je veľmi pravdepodobné, že sa vírusové ochorenie covid-19 vo väčšej miere vráti na Slovensko. Či budeme hovoriť o desiatkach, stovkách alebo tisíckach ľudí v nemocniciach, môžeme ovplyvniť nastavením opatrení a ako veľmi sa zaočkujeme,“ hovorí matematik z Univerzity Komenského Richard Kollár.

Myslí si, že také zlé ako na jar to zrejme nebude. Dodáva však, že dôležitá nie je len miera zaočkovanosti u nás, ale aj v Európe vrátane krajín mimo EÚ ako Srbsko a Ukrajina, odkiaľ k nám chodí veľa pracovníkov.

Koľko bude zaočkovaných?
Prvou otázkou je, aké percento populácie sa nám dovtedy podarí zaočkovať. Momentálne aspoň jednu dávku dostalo necelých 23 percent populácie. V čakárni na očkovanie bolo v pondelok podľa Národného centra zdravotných informácií (NCZI) len 248-tisíc ľudí.

Dokopy je to 27 percent populácie, ktorá sa dala zaočkovať alebo o to doteraz prejavila záujem.



„Motivácia ľudí vôbec sa registrovať je veľmi nízka,“ povedal minulý týždeň vtedajší šéf NCZI Róbert Suja s tým, že pokiaľ sa niečo nezmení, o tri týždne môžeme zatvárať vakcinačné centrá, lebo nebude koho očkovať.

Odvtedy sa však posunula hranica podávania vakcíny Pfizer–BioNTech na starších ako 45 rokov – a veľký nárast prihlásených do čakárne neprišiel.

V máji pritom má prísť 1,5 milióna vakcín. Na prvú dávku pre štvrť milióna ľudí v čakárni by stačila jedna týždenná dodávka vakcín od spoločnosti Pfizer.

Samozrejme, nevieme, koľko ľudí sa prihlási na očkovanie, ak sa Pfizerom, ktorý má najväčšiu dôveru z vakcín, budú očkovať aj ľudia od 18 do 44 rokov, pre ktorých je zatiaľ vyhradená AstraZeneca, ktorej ľudia veria najmenej. Takisto istá časť populácie, nevieme presne povedať koľko ľudí, čaká na Sputnik.

Podľa prieskumov sa chce dať zaočkovať zhruba 60 percent opýtaných.

Plánované dodávky v máji 2021


Bude ochota rásť?
Matematik Richard Kollár je však optimista. Podľa neho sa podarí zaočkovať aj viac ako 60 – 70 percent populácie (teda nielen dospelých). Pri odhade vychádza z viacerých vecí.

„Napríklad z toho, ako vyzeral vývoj prieskumov v iných krajinách, ako Portugalsko či Británia, kde bol pôvodne záujem nižší. Objavil sa kolektívny efekt, čím vyššie percento bolo zaočkované, tým vyššia bola ochota dať sa zaočkovať. Ak ľudia uvidia vo svojom okolí záujem, aj oni sa zaočkujú,“ hovorí.

Zároveň dodáva, že najneskôr v auguste asi budeme môcť očkovať aj deti od dvanásť rokov (v USA to platí od pondelka).

Rovnako podľa neho ešte neboli predstavené obmedzenia pre nezaočkovaných. „Cestovanie do zahraničia na covid pas môže motivovať viacerých. Navyše, ľudia budú vidieť, že nebude veľký výskyt vedľajších účinkov vakcín,“ dodáva.

Momentálne majú zaočkovaní výnimku pri izolácii po pozitívnom kontakte bez príznakov a nemusia sa testovať.

Dávajú peniaze
Na druhej strane mnohé štáty ukazujú, že zaočkovať veľkú časť populácie je problém. Izrael patrí k najrýchlejšie očkujúcim štátom, no posledné dva mesiace tam pribúdajú noví ľudia ochotní dať si pichnúť vakcínu len veľmi pomaly. Momentálne majú aspoň jednou dávkou zaočkovaných 63 percent populácie.

Podobne na menší záujem začínajú narážať v Spojených štátoch či napríklad v Srbsku, kde začali ľudí lákať sumou 25 eur, ak sa prihlásia.

Pri sile prípadnej jesennej vlny bude dôležité, ako veľmi budú zaočkovaní starší ľudia, ktorí najčastejšie končia v nemocniciach. V tomto sme v porovnaní s mnohými inými krajinami vrátane Česka pozadu. Podľa minulotýždňových údajov máme zaočkovaných vyše 50 percent ľudí nad 80 rokov a vyše 60 percent sedemdesiatnikov.


Zaočkovanosť prvou dávkou podľa veku v krajinách EÚ. Údaje nemusia byť aktuálne, Slovensko a niekoľko ďalších krajín chýba. Zdroj – ECDC

Aj tu je však Kollár optimista. Doteraz očkovali starých ľudí v okresných mestách a mnohí mali problém dopraviť sa do očkovacieho centra. Mobilné tímy, ktoré idú za ľuďmi, začali fungovať len nedávno.

„Bude dôležité, či sa nám podarí rozbehnúť tento program, aby vakcíny mohli cestovať za ľuďmi do obcí. Najmenej zaočkovaných je v Prešovskom kraji a práve tam je najviac ľudí, ktorí bývajú na dedinách. Treba priniesť vakcíny k ľuďom a dostať ich k obvodným lekárom, aby aj oni očkovali. Tým dôverujú najviac. Ak pôjdeme touto cestou, podarí sa nám zaočkovať viac ako 90 percent tejto populácie, čo bude dostatočné,“ myslí si.


Prečítajte si
Kam by starý človek chodil? Mobilné očkovanie si ľudia chvália, každý tretí má barlu alebo palicu
Kolektívna imunita
Pred rokom odborníci hovorili, že pandémia skončí, až keď dosiahneme kolektívnu imunitu. To je stav, keď je dostatočný počet zaočkovaných, ktorí tak chránia pred ochorením aj ľudí, ktorí sa nemôžu alebo nechcú dať zaočkovať.

Vzhľadom na šírenie tohto vírusu zaznel odhad, že bude treba zaočkovať 60 až 70 percent. S touto cifrou operuje okrem slovenského ministerstva aj Európska únia.

Eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton nedávno povedal, že „cieľ kolektívnej imunity, čo znamená 70 percent zaočkovanej dospelej populácie, by mala EÚ dosiahnuť v polovici júla“.

S tým súhlasí aj Ugur Sahin, nemecký vedec tureckého pôvodu, šéf spoločnosti BioNTech, ktorá vymyslela vakcínu a produkuje ju spolu so spoločnosťou Pfizer. „Európa dosiahne kolektívnu imunitu v júli, najneskôr v auguste,“ povedal s tým, že koncom leta už mnohé európske štáty nebudú potrebovať lockdowny.

K počtu zaočkovaných zrejme treba pripočítať nezaočkovaných ľudí, ktorí majú covid za sebou a môžu mať prirodzenú imunitu tvorenú protilátkami či T-bunkami. Na Slovensku infekciu prekonalo oficiálne 12 percent populácie, no reálne to môže byť aj tretina. Otázka je, dokedy im vydrží ochrana – a niektorí imunitu po chorobe mať ani nemusia.

„Doterajšie vedecké poznatky zatiaľ neukazujú, že by ľudia, ktorí prekonali covid, mali dostatočne vysoké hladiny protilátok a nepotrebovali by pomoc vakcíny. Predpokladám, že ľudia, ktorí prekonali covid, budú mať jednodávkové očkovanie, ktoré by im malo stačiť,“ povedal Kollár.

Zlé predpovede o kolektívnej imunite
Mnohí odborníci však varujú, že to tak nemusí byť, aspoň nie v takom zmysle, ako si kolektívnu imunitu predstavujú bežní ľudia. Viacerí upozorňujú, že bude treba viac ako 80 percent zaočkovaných ľudí (nie dospelých, celej populácie). Dôvodom je, že v Európe je rozšírenejší infekčnejší britský variant B.1.1.7, ktorý sa prenáša možno až o 60 percent ľahšie.

Podľa Kollára sa pri kolektívnej imunite na covid nedá hovoriť o konkrétnom čísle, práve z dôvodu, ako sa nový koronavírus šíri. K prenosu často dochádza na supešíriteľských udalostiach, kde jeden infikovaný nakazí viacero ľudí naraz.

„V literatúre kolektívna imunita znamená, že nad nejakou hranicou je nulová pravdepodobnosť, že by vznikol veľký cluster (zhluk) infekcií. Toto funguje, keď je štatisticky obmedzená miera superšírenia. Bohužiaľ, tento vírus zatiaľ ukazuje trochu iné charakteristiky. Matematické modely šírenia infekcií na reálnych sieťach sociálnych kontaktov hovoria, že žiadna taká hranica neexistuje,“ tvrdí Kollár.

„To neznamená, že očkovanie nepomáha, ale že ochrana neočkovanej populácie nie je absolútna. Aj keď zaočkujeme 90 percent ľudí, zvyšných 10 percent je stále vystavených hrozbe, že sa u nich vyskytne epidémia,“ dodáva.

Podľa neho tak sila jesennej vlny bude závisieť aj od toho, ako veľmi budú nastavené opatrenia pre skupinu ľudí, ktorí nie sú zaočkovaní. „Ak budú mať úplne voľný režim, napríklad aj pri cestovaní do zahraničia, tá vlna môže byť veľká,“ hovorí.

Varovanie Seychely?
Minulý týždeň zaujala správa, že na Seychelách hlásia rekordné počty pozitívnych prípadov. Ide o 100-tisícovú ostrovnú krajinu v Indickom oceáne, ktorá má najviac zaočkovaných ľudí na svete. Dve dávky dostalo takmer 61 percent populácie.

Krajina sa spoliehala na očkovanie, opatrenia tam takmer neboli a ľudia si už nedávali pozor.

Väčšina z infikovaných sú nezaočkovaní, v menšej miere sú to zaočkovaní iba jednou dávkou. Najskôr sa hovorilo o dvoch tretinách, cez víkend miestny minister zahraničia a turizmu Sylvestre Radegonde povedal, že nezaočkovaní tvoria 80 percent nedávnych prípadov.

Ukázalo to, že aj pri takejto vysokej zaočkovanosti sa môže šíriť vírus najmä medzi neočkovanými. Samozrejme, ani 20 percent infikovaných zaočkovaných nie je málo. Krajina podáva vakcíny od čínskej firmy Sinopharm a v Indii vyrábané AstraZenecy. Je možné aj to, že v krajine je juhoafrický variant B.1.351, ktorý môže znižovať efektívnosť vakcín.

Podľa ministra je v nemocniciach 40 ľudí, z toho dvaja na jiskách.

A hoci nevieme, koľko z nich je zaočkovaných oboma dávkami, zaočkovaní mali podľa neho slabé príznaky. „Toto ukazuje, že očkovanie malo vplyv,“ povedal Sylvestre Radegonde.

V Izraeli, Británii, ale už aj v USA vidno, že počet prípadov výrazne klesol. To, že očkovanie má svoj efekt na hospitalizácie, ochorenie aj samotné šírenie infekcie, ukázalo už viacero štúdií vrátane tej v Srbsku.


Prečítajte si
Srbský lekár aj o Sputniku: Všetky vakcíny chránia pred covidom, len pri čínskej to trvá dlhšie
„Či Seychely znamenajú obavu pre iné krajiny? Povedal by som, že nie, aj preto, že sa to neobjavilo zatiaľ v iných štátoch,“ vraví Kollár.

Zároveň však dodáva, že aj Slovensko bude musieť byť opatrné aj pri vysokej miere zaočkovanosti, hlavne ak sa budú na akciách miešať zaočkovaní a nezaočkovaní.

Nové varianty
Ďalšou neznámou sú nové varianty vírusu. Zatiaľ vakcíny zrejme na všetky fungujú, aspoň pokiaľ ide o hospitalizácie. V prípade Pfizeru je to aj pri juhoafrickom variante a pri miernom ochorení (75-percentná ochrana podľa štúdie z Kataru).

Účinnosť Pfizeru 14 dní po druhej dávke pre britský (B.1.1.7) a juhoafrický variant (B.1.351) pred infekciou a pred vážnou, kritickou a smrteľnou formou covidu.


Aj keď v prípade juhoafrického variantu a AstraZenecy nie je isté, či funguje aj na miernu formu choroby (klinická štúdia v Južnej Afrike ukázala, že nie), aj tu sa očakáva, že pomáha pred tým, že s covidom skončíte v nemocnici.

Ak sa však bude vírus naďalej vo veľkom šíriť vo svete, ako teraz v Indii, môžu vzniknúť (alebo už vznikli, len o tom nevieme) aj kmene, ktoré môžu vo väčšej miere unikať imunite po očkovaní.

Problém nastane aj vtedy, keď pre nové varianty bude väčší podiel neočkovaných končiť v nemocnici.

„Keď dokážu spôsobiť vážnejší priebeh a väčšie percento infikovaných skončí v nemocnici, bude stačiť menej infikovaných, aby sme mali plné nemocnice,“ hovorí Kollár.

Niektorí odborníci sa obávajú aj klesajúcej imunity po očkovaní, preto sa spomínajú možné tretie dávky na jeseň, najmä pre starších, ktorí boli očkovaní medzi prvými.

Vírus nevyhladíme
V každom prípade, viacerí vedci tvrdia, že vírus tu s nami bude roky a nepodarí sa ho vyhladiť. To by očkovanie muselo byť masívne a po celom svete.

Vyhladiť sa napokon takmer podarilo iba vírus detskej obrny.

„Je tu jedna vec, ktorá mnohým ľuďom uniká. Aj keď dostaneme vírus pod kontrolu, je nepravdepodobné, že úplne zmizne. To znamená, že každý, kto môže, sa v nejakom bode nakazí. Pokiaľ nie ste zaočkovaní,“ napísal na Twitteri americký mikrobiológ Florian Krammer.

To však neznamená, že sa život nemôže vrátiť do normálu už na jeseň. Kľúčom bude udržať nízke počty ľudí v nemocniciach a práve tomu pomôžu vakcíny.

Aj preto napríklad v Británii, kde je skepsa voči vakcínam nižšia, odborníci tvrdia, že lockdown skôr nečakajú a preťaženie zdravotného systému ako začiatkom roka je „extrémne nepravdepodobné„.