gogo956 napísal: 03 mar 2022, 10:44 na tvojom mieste by som zacal uzivat magnezium, za pokus to stoji, dobre a prirodzene ukludnuje

Ďakujem za odporučenie

Autoeditácia príspevku po 1 min 14 sek:

gogo956 napísal: 03 mar 2022, 10:44 na tvojom mieste by som zacal uzivat magnezium, za pokus to stoji, dobre a prirodzene ukludnuje

Ďakujem za odporučenie

Autoeditácia príspevku po 18 min 1 sek:

gogo956 napísal: 03 mar 2022, 10:44 na tvojom mieste by som zacal uzivat magnezium, za pokus to stoji, dobre a prirodzene ukludnuje

Chcela by som sa ešte opýtať či máte s tým skúsenosť, že s mojim priateľom som dva roky a už to nieje take ako pred tým. Ale intímny vzťah, komunikácia, vzájomne dotyky všetko funguje. Len už to nieje ako pred tým. Keď sa na priatela pozriem, tak už nejdem moc vyskočiť z kože ako pred tým. Je to spôsobené práve tou krízou? Lebo na ostatných stránkach to dosť opovrhovali. Že to nieje ten právý, že mám odísť. Len pokial viem, ten ich pan pravý neexistuje. Tam to je len o rozhodnutí, či vzťah budeme rozvíjať a udržovať. Ale to je len môj nazor. Iba som chcela vedieť či je aj táto situácia normálna v kríze. Teraz dosť prežívam ťažké obdobie. Už spomínanú depresiu a možnú krízu vo vzťahu. Je to pre mňa dosť ťažké a na partnerovi mi záleží. Viem že depresia spraví dosť veľa, že dokáže človeku tak falošne zahmliť myseľ že takéto rozhodnutie ako odchod zo vzťahu ľutuje a koľko krát už je aj neskoro. A práve to nechcem. Lebo prišlo to z ničoho nič. Nebadame sa, rozumieme si, ked sa aj pohadame všetko vieme vydiskutovať, vieme spraviť obaja kompromis, počúvame sa, radíme si, mame vždy so sebou trpezlivosť, keď sa jedna o budúcnosť vždy sa rozprávame triezvo a chápeme že ak toto je kríza, tak nieje posledná, a najväčšia skuška príde v obdobi po pôrode. Bábätko obaja chceme, no ešte čas neprišiel. Chceme sa zasnubiť a zobrať. Tak neviem prečo toto všetko teraz tak prišlo. A je mi to ľúto. Lebo fakt je to úžasný chalan. Nieje bez chyby, no pre mňa je jedinečný

Som s manželkou vyše 35 rokov. Tých kríz aj ťažších období bolo viac.
Ona tá prvotná zaľúbenosť zrejme vyprchá každému - vyznie to blbo, no pred dlhým časom som si uvedomi, že mám väčší pocit blízkosti ak sa mi pritúlil náš pes
Niekedy je dobré, ak nad citmi mierne preváži rozum.
Lebo čo - ďalší? Nebude to ideálne nikdy a nikde. Aby časom človek nezistil, že celý život hľadal

Ešte drobnosť - na začiatku sa zamilujeme do obrazu, ktorý sme si o tom druhom vytvorili my.
A všetci máme tri podoby - ako by sme chceli, aby nás videli druhí, ako sa vidíme my - a akí sme v skutočnosti.
Ty, on, ja - každý. Možno s tým bojovať - alebo prijať ako fakt a žiť s mejej obavami a starosťami

Možno máš určité obavy z toho záväazku, je to pochopiteľné. Možno "riešiš" o trošku viac, než je treba

starysomar napísal: 03 mar 2022, 16:54 Som s manželkou vyše 35 rokov. Tých kríz aj ťažších období bolo viac.
Ona tá prvotná zaľúbenosť zrejme vyprchá každému - vyznie to blbo, no pred dlhým časom som si uvedomi, že mám väčší pocit blízkosti ak sa mi pritúlil náš pes
Niekedy je dobré, ak nad citmi mierne preváži rozum.
Lebo čo - ďalší? Nebude to ideálne nikdy a nikde. Aby časom človek nezistil, že celý život hľadal

Ďakujem za odpoveď. Takže tiež ste mali take pocity pri tej prvej fáze akoby sa utlmilo to čo ste k sebe cítili? Lebo som taká nešťastná z mojej situácie. A ja viem že pocity si len tak neprivolam. No chcem mať istotu že je to úplne normálna vec a nič strašného sa nedeje. Že sa to časom zase vráti Totiž ja som typ človeka, čo strašne všetko prežíva. Niekedy táto moja vlastnosť je jak prekliatie

Mal. Nepamätám už presne kedy najviac. Zrejme aj moja pani - jeden čas sa zatvárala do spálne a nešlo z nej dostať, čo jej je alebo či jej niečo je. Mal som aj obdobia straty spolupatričnosti. Proste som akosi nič k mojej necítil.
To sú také výkyvy a zrejme sú bežné u väčšiny.
Dovolím si poznamenať: Nedajte si moc "radiť".
Nám sa pod zámienkou dobrých úmyslov za tie roky snažilo niekoľko ľudí rozdrbať vzťah, neskôr manželstvo a to vrátane blízkych rodinných príslušníkov.

starysomar napísal: 03 mar 2022, 18:55 Mal. Nepamätám už presne kedy najviac. Zrejme aj moja pani - jeden čas sa zatvárala do spálne a nešlo z nej dostať, čo jej je alebo či jej niečo je. Mal som aj obdobia straty spolupatričnosti. Proste som akosi nič k mojej necítil.
To sú také výkyvy a zrejme sú bežné u väčšiny.
Dovolím si poznamenať: Nedajte si moc "radiť".
Nám sa pod zámienkou dobrých úmyslov za tie roky snažilo niekoľko ľudí rozdrbať vzťah, neskôr manželstvo a to vrátane blízkych rodinných príslušníkov.

Ďakujem za radu. Vážim si vašu odpoveď na moje otázky. Je mi lepšie keď som uistena. Nikdy som nič nevzdávala no vy všetcia ste mi dali dovovd ani nepomyslieť nad koncom. Ďakujem

Tému som len prebehol a vidím tu viacero vecí, ktoré sú dosť alarmujúce.

Totiž Sia, ty si síce ešte dosť mladá (a asi neskúsená v serióznych vzťahoch), ale ty si bola schopná v tejto téme za posledné 3 dni napísať, citujem/parafrázujem:

- milujem ho
- zamilovanosť vyprchala
- chceme sa zasnúbiť a zobrať
- necítim k nemu nič

A do toho ešte fakt, že frajer to mal rovnako (ale prekonal to). A to všetko za dva roky.

Poviem ti dve veci:

Prvá: Kríza po pár rokoch vzťahu prichádza pravidelne. Je to práve kvôli tomu, že vášeň vyprchá, zamilovanosť (tie motýle v bruchu) vyprchá tiež, časom aj tá intimita môže byť slabšia, a všetko to spolu súvisí. Niekto si to uvedomuje a adekvátne na tom vzťahu pracuje a zotrvá, iní sa rozídu, nájdu si náhradu a tento kolotoč žijú do 40-ky. Tu ti asi nikto neporadí, či je toto len bežná kríza (kríza je dokonca nesprávne slovo, proste prirodzený vývoj vzťahu), alebo je to naozaj niečo, kde by si nemala zotrvať - to vieš iba ty. Ja si osobne myslím, že takéto pocity by po 2 rokoch prísť nemali (teoreticky by nemali prísť nikdy), ale možno to súvisí len s vekom a práve tou nevyzretosťou.

Druhá: Veľmi dôležitá vec. Prosím ťa - neriešte svadbu, deti, alebo spoločné majetky, kým ti (vám) v hlavách kolujú takéto myšlienky. V lepšom prípade budete po rozchode riešiť majetky (ako riešim teraz ja), v horšom rozvod, v najhoršom delenú starostlivosť o deti. Do týchto vecí sa pustite AŽ keď budete mať vzťahové veci upratané a keď budete môcť povedať s absolútnou istotou, že "s tebou chcem byť do konca života", lebo inak si zarobíte na pekné trable. To ber ako priateľskú radu - mám v okolí pár známych, ktorí sa týmto neriadili, dnes dosť ľutujú.

Každopádne držím palce.