Momentalne som v druhej polovici svojich 20 tich rokoch (muz, >25r) a byvam s rodicmi. Otec je pohodak, ale da sa povedat, ze mam problemy s maminym chovanim. Na jednej strane sa mama stara, aby som sa mal ako v bavlnke - nemusim prispievat na chod domacnosti (mozem si setrit na vlastny byt), nie som nuteny do manualnych prac okolo domu (hoci obcas co to pomozem), ked treba nieco vybavit, rodicia to v klude vybavia. Na druhej strane, mama vyzaduje, ze vsetci su jej podriadeni. Doslovne, otec si ani nemoze prepnut kanal na TV (akcny film -> kto sa ma stale pozerat na strielacky, hudobny kanal -> vypni to, mna boli hlava, ...).
Ked som bol na strednej, mama nechcela az chodievam s kamaratmi von (do podniku), mozno aj vdaka tomu som momentalne dost introvert a mam problem v socialnych situaciach. Dokonca aj na VS "ma donutila" aby som chodil do nasho mesta a teda nebol na intraku. Kedze robim v IT, uz od strednej ma bavili pocitace. Rad som sa aj hral nejake hry. Tu som bol dost tvrdo obmedzovany. Mohol som byt denne max 1 hod za PC a ak som sa hral tak hned hnev, ze preco sa hram, ci nemam nieco lepsie na praci, preco sa hram PEGI 12 hry (fun fact, ked som mal 10 rokov a hral som Mafiu, tak to bolo v pohode
Par jej ich zlych valstnosti:
- musi mat vsetko podla seba, kazdeho organizovat, idealne ovladat, aby som presne zil podla nej, hoci nie je extremne inteligentna, ani jej vysnivany zivot pre mna nie je nejaky prijemny
- je nepredvidatelna -> bezne u ludi viem co si mozem dovolit, tu sa to meni podla jej nalady. Blby priklad, ale makes the point: niekedy chce, tak ma sama vola si dat s nou panaka kludne aj 3 dni po sebe (nie vzdy idem). Kedze mam rad whisky, mam par dobrych flias, tak si tiez rad obcas dam. Ked ma nevola, ale napr. raz za mesiac si idem dat 1 polku sam tak mi to hned ide zakazat/zneprijemnit, ze som alkoholik a co stale pijem.
- vela bezdovodne krici
- vnasa paniku do domacnosti
- vsetko kontroluje - kde si bol, co si pil, ...
- dokaze ju vytocit naozaj cokolvek (podla nalady)
- snazi sa potrestat kazdu chybu -> napr. niekomu vypadne jedalensky noz, nic sa nestane, hned ma pripomienky, je nervozna, krik. Niekomu zabehne, zacne kaslat, tak ma sproste reci, ze co je co robis, co sa robis hlupy (mam taky pocit, ze este aj ten obranny reflex chce cloveku zneprijemnit). Ale ak ona rozbije tanier, pohar, to je v poriadku, nikto jej nic nepovie, ani ona sama na seba nekrici.
Intenzita zlych vlastnosti zalezi na nalade. Obcas dokaze byt aj v pohode.
Ako som vyssie spominal, myslim si, ze aj vdaka nej (momentalne) nezijem svoje hodnoty. Nie som uprimny, nie vzdy hovorim pravdu (naucil som sa, aby som ju nevytocil viac nez treba). Celkovo sa doma citim mierne depresivne, ale ak ma svoju naladu, tak sa doslova necitim bezpecne (z psychickej stranky). Som dost uzatvoreny do seba. So zenami som nikdy nenadviazal kontakt lebo vselico, ale aj sa bojim, ze sa z nejakej vykluje moja mama. Plus nedopadlo by moc dobre, keby som si nejaku doviedol domov. V skratke, som taky pasivny, nice guy.
Najviac mi na nej vadi to, ze domov nie je bezpecna zatoka, ale bezi tam stale nejaka drama. Dalej to, ze kazdeho organizuje, nerespektuje a tresta kazdu "chybu". Ked som bol mlady, bol som zvedavy, nicoho sa nebal, skusal rozne veci, teraz mam iracionalny "strach zo zlyhania".
Zial, neda sa s nou rozumne porozpravat, lebo ona ma vzdy pravdu a nic sa na nej menit nebude. Plus mam pocit, ze na vine je aj otec, ktory to nijako neriesi, ze ju nekrotil.
Je mi jasne, ze najlepsie sa je odstahovat (uz par rokov dozadu bolo neskoro). To aj planujem. Ked to spominam, tak ona nechce az idem prec (ale IDC). Takisto bude vyzadovat, az kazdy den spolu volame.
Ale zaujimalo by ma, ci sa to da nejako riesit. Rad by som mal s nou dobry vztah s tym, ze ma bude respektovat ked budem taky aky chcem byt ja.
Je spravanie matky v ramci normy, mierne vyhrotene, dost vyhrotene, popr. nejaka porucha?
Stale sa neviem rozhodnut, ci moj zivot je "completely miserable", alebo nie je to az take zle. Ako som spominal, je starostliva, ma nas rada, ale tie negativne vlastnosti mi idu dost na nervy.
V podstate, zatial som v zivote nemal "fun", zil som taky pasivny zivot. Na druhu stranu, som rad, ze nemam dieta s nejakou nahodnou znamostou. Vdaka tomu, ze som zil doma a zil tak ako zijem, som sa dobre rozbehol po materialnej a kariernej stranke, ale odniesla si to psychika, social skills, kamaratske a partnerske vztahy.