Niečo cez dva roky dozadu, som si na nete písala s jedným chalanom. No, chalanom, je o 9 rokov starší. Písali sme si len pár mesiacov. Bol mi takou bútľavou vŕbou, keď som potrebovala mužský názor. Pomohol mi dostať sa z depky z nešťastnej lásky... Raz sme aj volali cez zoom. Písali sme si asi 3 mesiace, o všetkom možnom, keď som spoznala svojho terajšieho priateľa. Odvtedy tá konverzácia bola iná, zmenil štýl, akým so mnou komunikoval, až prestal odpisovať úplne. Tak som mu po pár týždňoch prestala písať. Skúšala som to potom ešte na Veľkú Noc, odpísal, ale potom sa znova už neozval. Rovnako v lete. Tak som mu potom už písala len na narodeniny a vlani na Vianoce. To odpísal, že je milé, že som na neho nezabudla, že občas si na mňa spomenie. No, keď som sa opýtala, prečo nenapíše, zas sa už neozval. Povedala som si, že okej.
Vždy som mala len kamarátky, nikdy nie kamarátov opačného pohlavia. Len spolužiakov, ale nejakými extra kamarátmi by som ich nenazvala. V podstate bol môj prvý a jediný kamarát mužského pohlavia. A aj som ho vnímala iba ako kamaráta, aj som mu to povedala. Nikdy sme si nepísali žiadne romantické ani sexuálne správy. Aj keď on si ma občas doberal. Ale vedel, že je pre mňa len bútľavá vŕba. Aj ma to mrzelo, že ho vlastne len využívam a píšem mu väčšinou, keď sa cítim blbo. Ale bola som rada, že má niekto počúva. Aj som mu to nie raz povedala, že mi je ľúto, že je moja bútľavá vŕba. Ale že on si so mnou píše rád
.No, pointa je v tom. On sa mi už rok, alebo skôr rok a pol neozval. Iba ja jemu na jeho narodeniny a na Vianoce. Vieme toho o sebe veľa, ale naživo sme sa nestretli, pretože on je až z Prahy. Písali sme si v koronovom období... Neviem, či by som sa s ním bola stretla, keby nie je covid, ale párkrát skúšal tú, tému. Buď som ho ja odbila, alebo to on obrátil na žart...
No, a... Tento týždeň, resp. zajtra idem do Česka, vybaviť nejaké veci. Bude to veľmi praštené, ak mu napíšem, že budem v Brne, či sa nechce stretnúť?
