Vojna prekvapila takmer všetkých okrem tých najbystrejších, ale nikto až do konca neveril v totálnu vojnu.

Dvojnásobne prekvapení sme boli my, ruskí ľudia, občania Ruska, ktorí sme sa ocitli na Ukrajine v jej najtemnejšej hodine. Je ťažké nebyť prekvapený zistením, že vaša vlastná vlasť je vo vojne s vami, aj keď ju už dávno okupujú Putinove nadnárodné spoločnosti.

Ale v záujme cti a slobody svojho národa, v záujme obrany svojich ukrajinských spoluobčanov dokázali ruskí ľudia najprv vytvoriť bojovú skupinu a po precestovaní bojiska od Irpenu po Záporožie, od Serpentína po okupovanú Chersonskú oblasť sa stať plnohodnotnou jednotkou a prijať do svojich radov dôstojných krajanov z celej Ukrajiny.

Teraz, o rok neskôr, prijímame ruských dobrovoľníkov z mnohých európskych krajín, sme perfektne vyzbrojení a máme veľké bojové skúsenosti. Namiesto zmätku z prvých dní sme teraz plní pochmúrneho odhodlania viesť vojnu až do víťazného konca.

Nech je 24. 2. 2023 prvým a posledným výročím rusko-ukrajinskej vojny.

Na bratislavskú akciu, ktorú nazvali Pochod za mier, no v skutočnosti bola na podporu Ruska, prišlo vyše päťtisíc ľudí. Pridali sa aj Fico či Harabin. Napadnutú Ukrajinu bránili desiatky ľudí s veľkými ukrajinskými zástavami.

Keď Filipp Sedov v piatok popoludní pred Prezidentským palácom do mikrofónu hovoril, že väčšinu života prežil v Rusku, zožal potlesk. Účastníci akcie, ktorú nazvali Pochod za mier, mu tlieskali a povzbudzovali ho ešte aj v momente, keď kričal: „My chceme mier, my chceme skutočný mier.“

Až keď zakričal, že ak chceme skutočný mier, musíme aj ďalej podporovať Ukrajinu, pochopili demonštranti, že niečo nesedí. Sedov potom ešte rozvinul ukrajinskú vlajku a zvolal: „Sláva Ukrajine!“ Organizátori ho potom už odprevadili od mikrofónu a spustilo sa bučanie.

Filipp Sedov je aktivista pôvodom z Ruska, ktorý chodí aj po slovenských školách a rozpráva o vojne Vladimira Putina a o živote v skutočnom Rusku.

Takto narušil akciu, ktorá sa začala ako desiatky menších pochodov vo viacerých mestách Slovenska a vyvrcholila veľkým pochodom Bratislavou. Tisíce ľudí sa v centre hlavného mesta pod zámienkou boja za mier v skutočnosti zišli, aby sa postavili na stranu agresora – niesli portréty Putina, ruské a sovietske vlajky, vyobrazenia s písmenom Z, pod ktorým Rusi útočia na Ukrajine, či napríklad aj vlajky Kotlebovej ĽSNS.

Odhady ozbrojených zložiek hovoria o účasti vyše päťtisíc ľudí.

Čo kričali účastníci pochodu a kto je za tým
„Čaputová, Heger, Naď! Choďte vy tam bojovať!“ skandovali na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí stovky demonštrantov.

V hlavnom meste sa v piatok popoludní konalo viacero spomienkových akcií a demonštrácii na podporu Ukrajiny, ale najviac bolo vidieť a počuť účastníkov „pochodu za mier“.

Len pár dní po tom, ako si svet pripomenul prvé výročie ruskej invázie na Ukrajinu, sa v hlavnom meste Bratislavy ozývalo skandovanie „Rossija, Rossija!“ a „Amerika, domov!“ a demonštranti tancovali na ruské piesne.

Takzvaný pochod za mier sa začal o piatej podvečer pred Prezidentským palácom. „Nebudeme dávať našich synov do vojny – nech si bojujú Ukrajinci,“ kričal starší pán a mával slovenskou vlajkou.

Za organizáciou pochodov, ktoré majú byť občianske a bez prítomnosti politikov, je Spolok Archa. Ide o pozostatky hnutia, ktoré v roku 2021 so šéfredaktorom konšpiračného média Zem a vek T. E. Rostasom založil advokát Peter Weis a bývalá pracovníčka ministerstva zahraničných vecí Iveta Michalíková.

Archa sa prezentovala ako „kolektívna dobrovoľnícka organizácia s humanitárnym poslaním“. Hnutie sa po pár týždňoch rozpadlo; Rostas tvrdil, že sa doň „infiltrovali agenti spravodajských služieb“, a od Archy sa dištancoval s tým, že nemá prístup k peniazom, ktoré ľudia hnutiu poslali.

Jednou z hlavných organizátoriek pochodov je Iveta Michalíková, ktorá v minulosti pôsobila ako diplomatka v Afrike. Bývalá pracovníčka ministerstva zahraničných vecí je známa najmä v dezinformačných kruhoch; v minulosti vzbudilo pozornosť jej tvrdenie, že sa prezident Andrej Kiska v roku 2010 zúčastnil „pokusu o štátny prevrat v Stredoafrickej republike“.

Desiatky ukrajinských vlajok
Popri protestujúcich zapojených do takzvaného pochodu za mier, ktorí okrem slovenských vlajok mávali aj ruskými či sovietskymi, sa pred Prezidentským palácom zhromaždila i skupina podporujúca Ukrajinu – desiatky demonštrantov stáli s ukrajinskou zástavou, aby vyjadrili svoju spolupatričnosť so susednou krajinou čeliacou ruskej agresii. Bolo ich značne viac než v iných slovenských mestách, kde sa skôr jednotlivci snažili postaviť na odpor demonštrantom podporujúcim Rusko.

Polícia oba protestujúce tábory oddelila, aby nedošlo k fyzickým konfliktom. Zostal tak len priestor na vzájomné prekrikovanie.

„Nech žije Putin, nech žije Putin!“ skandovali účastníci takzvaného pochodu za mier. Protestujúci s ukrajinskými vlajkami skandovali heslá proti Putinovi.

„Vám tlačia propagandistické médiá, že nás nezatiahnu do vojny, ale omyl! Nech si to vyriešia Amíci, je to ich vojna! Však aj počasie ovládajú,“ rozčuľoval sa starší dôchodca na mladých ľudí s ukrajinskou vlajkou a vyzýval ich, aby mu to prišli povedať do očí.

Napätie medzi jednotlivými tábormi vygradovala mladá žena, ktorá s reproduktorom na bicykli púšťala ukrajinskú hudbu. K fyzickým konfliktom vďaka oddeleniu oboch táborov nedošlo.

Dav demonštrantov pokračoval pochodom pred budovu americkej ambasády na Hviezdoslavovom námestí a na niekoľko minút zablokovali dopravu v centre Bratislavy.

„Amerika je zlá, Ukrajina je zlá, ale Rusko je dobré. Majú takú vlajku ako my,“ vysvetľovala jedna z prítomných žien svojej dcérke a ukazovala jej slovenskú vlajku.

Podobne ako na predošlých pochodoch za mier v iných slovenských mestách, aj v Bratislave tvorili veľkú časť demonštrantov ženy, často s deťmi. Boja sa, že ich synov, mužov či otcov povolá vláda do boja.

„Nebudeme dávať našich synov do vojny, slovanské národy nemôžu proti sebe bojovať,“ kričala jedna z účastníčok s bielou holubicou v ruke.

Obavy z odvedenia na vojnu sa ukázali aj v posledných týždňoch – vyše 40-tisíc mužov odmietlo brániť Slovensko so zbraňou v ruke a podali vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby v čase mobilizácie. Ich obavy, že skončia na bojisku, sú pritom zbytočné. Slovensko má plne profesionálnu armádu a žiadna mobilizácia sa nechystá, potvrdil v rozhovore pre Denník N aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generál Daniel Zmeko.

Boli aj Fico, Gašpar, Kotleba či Harabin
Na proteste boli viacerí politici Smeru, o svojej účasti napísal na Facebooku aj Robert Fico.

Podobne ako na iných pochodoch za mier, aj na bratislavskom sa objavilo viacero vlajok ĽSNS Mariana Kotlebu. Okrem Kotlebových poslancov sa v dave na proteste zúčastnil aj predseda strany.

Medzi prítomnými v dave bol i bývalý minister obrany, podpredseda SNS Peter Gajdoš, ktorý bol v rokoch 2010 až 2013 vojenským predstaviteľom Slovenska pri Vojenskom výbore NATO a EÚ v Bruseli.

Ako jediný politik na improvizovanom pódiu neďaleko americkej ambasády, priamo pod sochou Pavla Országha Hviezdoslava, vystúpil Štefan Harabin, ktorý nedávno oznámil opätovnú kandidatúru na prezidenta.

Približne po troch hodinách sa pochod za mier skončil, no časť účastníkov sa ešte rozhodla ďalej pochodovať mestom. Stovky ľudí sa cez Hlavné námestie a Michalskú bránu presunuli pred budovu Slovenského rozhlasu, kde sa dožadovali odstúpenia generálneho riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja a „objektívneho spravodajstva“.

Reagovali tak zjavne aj na útoky Smeru po tom, ako do rozhlasu do politickej diskusie nebol vpustený neohlásený podpredseda Smeru Ľuboš Blaha. Po nenávistných rečiach Roberta Fica a iných predstaviteľov Smeru dostala moderátorka Marta Jančkárová výhražné emaily a telefonáty, vyšetruje to NAKA.

Organizátori chcú v protestoch pokračovať – v týchto dňoch sa začínajú podobné pochody za mier aj v susednej Českej republike, protesty majú pokračovať i v slovenských mestách.