Jakub Janovský je český dobrovoľník, ktorý spolu s troma kolegami v združení Oryx analyzuje a zapisuje zničenú, poškodenú či ukoristenú ťažkú techniku vo vojne proti Ukrajine. V rozhovore približuje, prečo teraz môžu Ukrajinci stratiť viac techniky ako vlani a čo ho vo vojne najviac prekvapilo.

Začnem špecifickou otázkou. Ako sa najčastejšie ničia tanky v tejto vojne?

[ Odporúčanie editorov Minúty po minúte: Aktivujte si zasielanie Ranných 5 minút každé ráno o 7:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Je to určite kombinácia protitankových striel a delostrelectva a potom míny v kombinácii s dronmi. Veľa vozidiel, ktoré zničili drony, predtým nabehlo na mínu, posádka ich opustila a dron iba hodil granát pod poklop. Veľmi často je to kombinácia týchto zbraní, pokiaľ vozidlo nedostane jeden priamy zásah, ktorý ho zničí.

Na jar, keď sa Ukrajincom darilo ničiť ruské tanky, sa diskutovalo, či tanky už nie sú zastarané. Čo si o tom myslíte?

Ruské straty a veľká časť ukrajinských hovoria o tom, že pokiaľ používate techniku, ktorá nezodpovedá danej dobe, budú vaše straty vysoké. Napriek tomu sú tieto staré tanky použiteľné. Ak by v rámci útoku nahradili T-72 a T-64, ktoré sa bežne používajú v tejto vojne, najmodernejšie tanky, tak s výnimkou prípadov, keď tank nabehne na mínu, by to vyzeralo úplne inak. Nové varianty tankov, ako Abrams nebo Merkava 4, by s adekvátnou podporou pechoty a ženistov mali výrazne menšie straty, než aktuálne vidíme pri tankoch na Ukrajine. Taktika a lepšia technika by ich dokázali rázne skresať. Napríklad proti protitankovým strelám sú moderné tanky celkom dobre chránené.

Tanky sú stále potrebné. Ak sa niekomu zdá, že strata pár tankov pri obsadení dediny je veľká, tak by som dotyčného chcel vidieť, ako by ju dobyl bez tankov. Pokiaľ nebude niečo iné, čo bude mať podobné schopnosti a dokáže poskytnúť tú istú podporu pechote a obrneným vozidlám, tak budú tanky potrebné aj naďalej. Napríklad keď chcete prejsť do protiútoku a niečo obsadiť, potrebujete tanky. Na obranu ich až tak netreba, ale máte situáciu, že ste o nejaké územie prišli, a pokiaľ ho chcete získať späť, iba s pechotou to pôjde zle.

Čo vás zatiaľ najviac prekvapilo pri sledovaní a analyzovaní týchto videí?

Najviac ma prekvapilo, že ruské vedenie je neskutočne hlúpe a nevzdalo to vlani na jar. V tom okamihu už bolo jasné, že Ukrajinu neobsadia a že čím dlhšie tam zostanú, tým viac techniky a ľudí stratia. Rusko nemá takú silnú ekonomiku, aby bolo schopné znova vybudovať za rozumný čas takú veľkú armádu. Teraz prichádzajú o to, čo budovali 30 rokov a čo im zostalo v skladoch z čias Sovietskeho zväzu. Nebude ľahké vystavať to znova.

Prekvapilo ma však aj množstvo taktických chýb, ktoré Rusi opakujú. Mnoho z nich sa dalo čakať. Je to skôr otázka rozsahu a že si nie sú schopní uvedomiť, že táto vojna pre nich nemá žiadny ďalší zmysel. A pritom ľudia v Rusku, ktorí veria propagande, uveria aj falošnému vyhláseniu, že vyhrali a je čas ísť domov.

Môžete uviesť príklady ruských taktických chýb?

Napríklad takmer nulové použitie dymových clôn či dymových granátov, ktoré by umožnili vykonať útok bez toho, aby boli všetkým na očiach. Obmedzili by sa tým straty. To je klasika. Vidím to však často aj na ukrajinskej strane. Bolo veľa zlých ruských taktických rozhodnutí, umiestnení vozidiel, ako sa pohybujú na bojisku. Časť z toho je daná tým, že majú zlé vybavenie, časť tým, že ruská armáda nebola nejako úžasne vycvičená. Straty materiálu a skúsených ľudí to nevylepšujú.

Pamätáte si nejaké obzvlášť zaujímavé video z posledného obdobia?

Relatívne nedávno, začiatkom januára, sme pri Vuhledare pozorovali zábery z dronov, ako Rusi napochodovali s dvoma brigádami námornej pechoty, ich tankmi a BVP do mínových polí. Bolo to veľmi zaujímavé. Nie som si však istý, aké IQ mali ľudia, ktorí vydali príslušné rozkazy. Bolo to skutočne samovražedné.

Vy zverejňujete čísla preukázateľne stratenej ťažkej techniky. Ide o akési minimum strát v tejto vojne. Aké je však podľa vás skutočné číslo? Predpokladám, že existuje zničená technika, ktorú nikto nenatočil a nezverejnil na Twitteri.

Keď zohľadníte poškodené vozidlá, ktoré boli odtiahnuté z bojiska, a straty, ktoré sú za frontovou líniou a je ťažké ich spracovať, odhadol by som, že je ešte asi 20 percent strát nad rámec tých, ktoré sme zdokumentovali. Niektoré z nich nebudú nikdy zaznamenané, napríklad, keď boli odtiahnuté na nejaké veľké vrakovisko. Tieto vozidlá nepočítame, lebo nie je možné potvrdiť alebo vylúčiť, či tam nie sú vozidlá, ktoré sme už zaznamenali inde. Odhadujem, že pri frontových vozidlách, tankoch či BVP je to 20 percent navyše. V prípade vozidiel, ktoré sa pohybujú za frontovou líniou (nákladiaky, delostrelectvo, veliteľské vozidlá), by ma neprekvapilo, keby reálne straty boli dvojnásobné alebo aj väčšie v porovnaní s tým, čo sme zdokumentovali.

Ak rakety z HIMARS-u zničia batériu samohybných diel 30 kilometrov za frontovou líniou, zrejme nič z toho neuvidíte. Nezaznamenajú to žiadne zábery z dronov. Možno existujú záznamy z radarov, ktoré nám cez vojnu nikto nedá. O pol roka možno uvidíme a zdokumentujeme pár vrakov uprostred lesa. Ak budú prekážať, odtiahnu ich na vrakovisko, kde ich bude ťažké zaznamenať.

Obe strany hovoria iba o stratách nepriateľa. Kto viac preháňa?

Jednoznačne Rusi. Vidíme to podľa toho, čo tvrdia a čo je zdokumentované. Navyše ruské ministerstvo obrany systematicky klame celé roky. Nemá problém vydávať jasne sfalšované údaje alebo informácie, ktoré sa rozchádzajú s realitou. Napríklad tvrdili, že zničili HIMARS na treťom podlaží nejakej budovy, čo bolo veľmi vtipné, ale nemalo to nič spoločné s realitou.

Ukrajinské odhady považujem za optimistické, teda prehnané. Desaťkrát vystrelia na tank, možno si myslia, že ich všetky zničili, ale možno päť zničili a dva poškodili. Oni budú tvrdiť, že Rusi stratili desať tankov. Čo beriem ako klasické preháňanie, ktoré bolo v dejinách vojen vždy. Na druhej strane, ruské čísla sú nafukované tak, ako sa to postupne hlási z frontovej línie. Na každej úrovni niečo pridajú, zaokrúhlia nahor. Keď zničia Ukrajincom dva tanky, do Moskvy sa dostane hlásenie o zničenom prápore ukrajinských tankov.

Aký je pomer preukázateľne zničenej ruskej a ukrajinskej techniky?

Momentálne je to asi 3,2 k 1.

Je takýto aj pomer skutočných strát?

Ťažko sa to odhaduje. Povedal by som, že možno ten reálny pomer bude o trochu menej výhodný pre Ukrajinu. Ale nie o veľa, aj ukrajinské straty sú pomerne dobre zdokumentované. Vieme o príklade, keď si ich vlastní civilisti a vojaci natočili tank, o ktorom nevedeli, či je ukrajinský alebo ruský. My sme schopní ho identifikovať. Povedal by som, že 3 k 1 je realistický odhad pomeru strát.

Čím to je, že Rusi strácajú viac?

Rusi najmä vlani často útočili celkom nekompetentne. Ukrajina mala výhodu ako obranca, menej sa spolieha na tanky a BVP a má viac pechoty. Nemajú toho ani toľko čo stratiť.

Rusi majú a nasadili oveľa viac techniky, čiže aj logicky viac stratili?

Áno. A pred mobilizáciou nasadzovali veľa techniky, ale mali nedostatok podpornej pechoty, čo znamená, že stratili výrazne viac techniky ako Ukrajinci. Ukrajinská jednotka, ktorá proti nim stála, bola z veľkej časti zostavená z pechoty.

Mení sa ten pomer strát v čase? Bolo na začiatku oveľa viac zničenej ruskej techniky a teraz sa to vyrovnáva?

Pomer bol 4 k 1 po konci ukrajinskej ofenzívy pri Charkive, no potom sa začal znižovať k 3 k 1. Dôvodom bolo čiastočne aj to, že na oslobodenom území sa našli nejaké dovtedy neznáme ukrajinské straty, čiastočne to bolo aj charakterom bojov pri Chersone, keď ukrajinské jednotky útočili na dobre zakopaných ruských výsadkárov. Rusi mali vtedy nižšie materiálne a ľudské straty. Charakter bojov za posledné mesiace Ukrajincom nedával nejakú veľkú výhodu s výnimkou ruského útoku na Vuhledar, čo bola pre Rusov katastrofa. V prípadoch, keď Ukrajina prešla do ofenzívy, musela postupovať cez protitankové strely a míny a mala vyššie straty.

Čakáte veľké straty na ukrajinskej strane aj počas jarnej ofenzívy?

Očakávame veľmi vysoké straty na oboch stranách. Bude to závisieť od toho, či sa Ukrajincom podarí prelomiť front a postúpiť do hĺbky, ako sa im to podarilo pri Charkive. Nepovažujem to za vysoko pravdepodobné, ale je to teoreticky možné. Ďalším faktorom bude, či nasadí niektoré doteraz utajované schopnosti. Vieme napríklad o niektorých útočných raketách, ktoré Ukrajina dlhodobo používa, ale neukázala z nich žiadne zábery. Rolu v tom zohrajú aj prípadné taktické či operačné prekvapenia. Pomer strát však rozhodne nebude pre Ukrajinu taký výhodný ako predtým. Je veľmi nepravdepodobné, že to bude 3 k 1. Pre Ukrajinu však bude dôležitejšie, či oslobodí územie. Materiál sa dá nahradiť, podstatné je vyhrať vojnu.

Pri svojej práci sa spoliehate na fotografie a videá. Ako je možné, že sa objavuje toľko záberov zničenej techniky? Zdá sa mi, že Rusi majú zakázané mať mobily.

Na začiatku bolo v ruských jednotkách zakázané mať mobily, ale vynucovalo sa to selektívne. Vojakom síce mobily zobrali, ale dôstojníci si ich nechali. Ruskí vojaci navyše nemali ostych a brali mobily ukrajinským civilistom. Pochopiteľne, s tým, ako strácali dôstojníkov a poddôstojníkov, disciplína klesala. Pochyboval by som o veľkej účinnosti týchto rozkazov.

Pokiaľ viem, na ukrajinskej strane nie je priamo zákaz mobilov, ale sú tam obmedzenia zverejňovania záberov. Má to ísť cez jednotku, kde to cenzurujú alebo rovno zakážu, ak je tam niečo. Nemali by zverejniť pohyb svojich jednotiek, ale ak odfotia tank, o ktorom si myslia, že je ruský, nikto z toho nebude robiť problém. Aj keď to nakoniec môže byť ukrajinský tank.

Predpokladám, že podobné štatistiky robia aj tajné služby niektorých krajín. Kontaktovali vás niekedy?

Viem, že niektoré vlády využívajú naše štatistiky, aby mohli niečo zverejniť a nemuseli ukázať svoje vlastné údaje. Nie sme však v kontakte so žiadnou vládnou organizáciou.

Máte informácie, ako sa vaše čísla môžu líšiť napríklad od britských?

Získal som jednu zaujímavú informáciu, kde sme dostali potvrdené od pomerne oficiálneho zdroja, že v jednej kategórii ukrajinských strát máme číslo dosť blízke skutočnosti. Občas započujeme komentáre od ukrajinských či západných zdrojov, čo nám chýba. Sú to skôr komentáre od jednotlivých ľudí.

Ako ste sa dostali k analyzovaniu zničenej techniky vo vojne?

Dlhodobo sa zaujímam o vojenskú techniku a moderné konflikty. Neskôr som začal sledovať použitie vojenskej techniky a straty vo vojnách v Líbyi a Sýrii. Dostal som sa do kontaktu s ďalšími ľuďmi, ktorí robia s voľne prístupnými spravodajskými zdrojmi. Naučil som sa veľa vecí od ďalších ľudí. Časom som začal najskôr archivovať rôzne zábery, neskôr ich analyzovať a písať články na tieto témy.

Je to vaša záľuba. Akú máte profesiu?

Robím v telekomunikáciách.

Koľko času tomu denne venujete?

Odkedy je vojna na Ukrajine, je to výrazne intenzívnejšie ako obvykle. Je to niekde medzi polhodinou a štyrmi hodinami denne - podľa toho, čo sa deje a či mám čas. Keď človek príde z práce, nemôže pri tom stráviť celý zvyšok dňa.

Koľko stihnete za hodinu zanalyzovať zničenej techniky?

Veľmi záleží, aké kvalitné zábery máme. Či je zo záberov jednoznačné, že je to nová udalosť, alebo ju musíme porovnávať s minulými stratami. Za päť minút pridáte aj desať tankov, pokiaľ je to unikátne video z dronu, kde sa dá všetko pekne vidieť. Ale už sme aj v trojici strávili dve-tri hodinky identifikáciou jedného tanku.

Stáva sa vám často, že neviete identifikovať tank?

Je pomerne dosť prípadov, keď tank či iné obrnené vozidlo nie je možné presne identifikovať. Napríklad keď je to tank, klasifikujeme ho ako neznámu verziu T-72 alebo neznámy tank. Keď nepoznať, či je to BVP-1 alebo 2, tak máme podobnú kategóriu. Niekedy sa neskôr objavia ďalšie fotky či videá, ktoré nám spätne umožnia to identifikovať.

Ako vyzerá váš pracovný postup?

Zábery máme z rôznych zdrojov, najmä z Twittera a Telegramu. Ak je jednoznačné, že ide o vozidlo, ktoré už máme v databáze, tak ho dáme bokom. Maximálne ho pridáme k predchádzajúcemu záznamu, ak ukazuje niečo zaujímavé, čo nám chýbalo.

Ak je to nová strata, najskôr ju identifikujeme. Napríklad tank T-72, verzia 2016. Ak je to zničené vozidlo, podľa rôzneho poškodenia, ktoré utrpelo, zanalyzujeme, či to nesedí na niektorú známu predchádzajúcu stratu. To je jednoduchšie pri zničených vozidlách než pri opustených a neskôr získaných protivníkom, lebo tie sa môžu presunúť desiatky kilometrov a neskôr sú zachytené neúmyselne ako nová strata. Zničené vozidlá na druhej strane nie sú odťahované veľmi ďaleko. Ak je veža odhodená naľavo od zvyšku tanku, rovno môžeme vylúčiť všetky tanky, ktoré nemajú oddelenú vežu. Pozrieme sa na okolie, či nesedí k nejakej inej strate - vrak môže byť odtiahnutý, aby neprekážal na ceste. Pokiaľ je známa geolokácia vraku, porovnáme to s ďalšími stratami v okolí. Ak to vyzerá ako nová strata, tak to spracujeme a zaradíme na náš zoznam.

Dá sa povedať, že by ste vďaka množstvu záznamov a videí vedeli rekonštruovať celé bitky? Napríklad že by ste povedali, že na tomto mieste v tomto čase prišli Ukrajinci o tri kusy techniky a Rusi o šesť?

V niektorých prípadoch áno. Ale iba vtedy, keď sú priamo videá, ktoré ukazujú, ako čo bolo zničené. Mnoho rôznych vrakov je nájdených až následne o mesiace neskôr. Napríklad ešte teraz sa stále nachádzajú vraky v okolí mesta Izium, ktoré Ukrajinci oslobodili v septembri minulého roku. V prípade veľmi špecifických bitiek je to možné rekonštruovať. Ale povedal by som, že vo väčšine prípadov je to komplikované a nie je dostatok materiálov. Je to skôr možné, keď je samotná bitka natočená, keď video zverejnia samotné armády, čo sa, pochopiteľne, deje iba v niektorých prípadoch.

Vaša práca môže byť do veľkej miery podkladom pre budúcich historikov, ktorí sa budú venovať tejto vojne. Súhlasíte?

Áno. Určite je to použiteľné. Keď sa vojna skončí, na oboch stranách bude pravdepodobne k dispozícii množstvo záznamov a bude možné spresniť mnohé veci, ktoré v rámci utajenia nemožno zverejniť: kto, čo a kde stratil alebo získal či ďalšie údaje, ktoré pomôžu analyzovať bitky.

Stalo sa vám, že sa vám niekto vyhrážal?

Občas dostaneme nejaké nadávky, ale vyslovene vyhrážky sme v poslednom čase nedostali. My dokumentujeme materiálne straty na oboch stranách. Jednoznačne podporujeme Ukrajinu, ale nerobím nič také citlivé ako ľudia, ktorí aktívne geolokalizujú ruské jednotky a posielajú údaje ukrajinskému delostrelectvu. Poznám takých.

Koľko ľudí to v Oryxe robí spolu s vami?

Jadro tímu tvoria štyria ľudia. Sú však ďalší ľudia, ktorí nám pomáhajú so špecializovanou technikou: identifikácia lodí, lietadiel a podobne.

Máte na to po vyše roku ešte sily?

Robiť to viac ako rok zaberá veľa času, máme aj ďalšie životy. Zvažujeme rôzne možnosti, ako pokračovať či nepokračovať, prípadne obmedziť to na základné zoznamy namiesto toho, aby sa robili podrobné analýzy. Robíme to ako dobrovoľníci. Pokiaľ by bola možnosť robiť to profesionálne, stráviť nad tým štyri hodiny denne by nebol taký problém ako teraz, keď všetci z nás majú iné zamestnanie. Je to komplikované, a čím dlhšie je vojna, tým ťažšie je udržiavať dokumentáciu. Môže sa stať, že zoznam nebude aktualizovaný tak často. Ale to všetko sa len zvažuje.

Nerozmýšľali ste nad tým, že by ste to profesionalizovali cez fundraising? Vaša práca je dosť sledovaná na Twitteri a často citovaná v médiách.

Nemyslíme si, že pýtať peniaze od ľudí by malo zmysel. Zmysluplnejšie by bolo, ak by nám nejaká mimovládna organizácia, think-tank či niekto na úrovni EÚ dal rozpočet. Ak by sme z neho mohli zaplatiť ľudí, bolo by to výrazne jednoduchšie. Aj keby sa to nedalo robiť na plný úväzok, mohol by si niekto zrušiť inú vedľajšiu prácu a venovať sa tomuto bez toho, aby prišiel o príjem. Toto by bolo vhodnejšie. Bežní ľudia by mali dávať peniaze na charitu či ukrajinským jednotkám a nie dotovať nás.