Ria Gehrerová

Nebola to bežná medzinárodná konferencia. Táto sa začínala rannou modlitbou k svätému Michalovi archanjelovi. Vyše dvesto ľudí spoločne stálo vo veľkej sále, kde šepkali: „Svätý Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla.“

Keď sa účastníci usadili na stoličky, vstúpili do sály ľudia s viac ako tridsiatimi národnými vlajkami a vlnili sa pomedzi rady stoličiek. Každý účastník medzi nimi spoznal aj tú svoju, kdesi medzi Nórskom, Malajziou a Spojenými štátmi sa zavlnila aj slovenská vlajka.

Do hotela na okraji Varšavy prišli v októbri ľudia, ktorí veria alebo chcú veriť tomu, že homosexualita a transrodovosť sa dajú liečiť. Bolo medzi nimi aj asi dvadsať ľudí zo Slovenska – politici, rehoľné sestry, pedagógovia, študenti psychológie či psychiatričky. Poslanec za KDH Maroš Čaučík aj dekanka Fakulty psychológie na Paneurópskej vysokej škole Eva Naništová.

Miesto aj čas organizátori držali do poslednej chvíle v tajnosti. Informácie o nej dostali len tí, ktorí sa o tému zaujímajú dlhodobo alebo ich ktosi odporučil. Dá sa povedať, že bola pre pomerne úzku skupinu ľudí s podobným pohľadom na svet. Jej cieľom nebolo otvárať ľuďom obzory, práve naopak.

Na konferenciu sa podarilo dostať aj trojčlennému novinárskemu tímu z Británie, Ruska a Nemecka, ktorý opísal, ako vyzerá stretnutie lídrov bojujúcich proti homosexualite. V zdanlivo uzavretom prostredí si prednášajúci na konferencii dovolili vtipkovať o kastrovaní kvír ľudí či snívať o svete, v ktorom by vôbec neexistovali.

Denník N s medzinárodným tímom novinárov spolupracoval pri napísaní textu o vplyve hnutia na Slovensku.

Čaučík: Konferencia bola na vysokej úrovni
Účastníci konferencie sa o nej zvyčajne vyjadrujú v superlatívoch. Na propagačných videách, ktoré sú zverejnené na YouTube, hovoria o tom, akých úžasných ľudí spoznali, koľko sa toho naučili či ako sa tešia na ďalšiu spoluprácu. Nadšený bol zrejme aj poslanec za KDH Marián Čaučík, ktorý po skončení konferencie v aplikácii Telegram skupine účastníkov napísal: „Ďakujem za všetko, táto konferencia bola veľmi obohacujúcou skúsenosťou. Nech nám všetkým Boh žehná na miestach a s ľuďmi, ktorých nám poslal. Zostaňme v kontakte pre lepšie spojenie a užšie vzťahy ♥“

Čaučík je známy kresťanský aktivista, začínal ešte v tajnej cirkvi počas komunizmu. Je dlhoročným členom KDH a v súčasnosti aj podpredsedom hnutia a poslancom. V tohtoročných parlamentných voľbách úspešne kandidoval zo štvrtého miesta, tri roky predtým neúspešne z 12. miesta.

O konferencii sa dozvedel od známeho a aj s odstupom času ju hodnotí ako „na vysokej úrovni“. „Obsah konferencie bol pre mňa zaujímavý vzhľadom na moju celoživotnú prácu pri sprevádzaní detí a mladých ľudí. Z prezentovaných výskumov aj zo skúseností terapeutov som si uvedomil veľkú šírku vplyvu prostredia, zranení či zneužívania v detstve na psychické a vzťahové problémy ľudí v dospelom veku,“ hovorí Čaučík. S mladými ľuďmi dlhodobo pracoval najmä v Hnutí kresťanských spoločenstiev detí eRko, ktoré spoluzakladal.

Čaučík vo svojej opatrnej reakcii v podstate opísal hlavnú myšlienku konferencie. Ide o presvedčenie, že homosexualita či transrodovosť nie sú súčasťou zdravého vývoja človeka, sú získané vplyvom tráum v detstve či nevhodnej výchovy a dajú sa napraviť. Nie vždy to vraj vyjde, ale oplatí sa to skúšať. Ide o snahy meniť sexuálnu orientáciu, a preto o nich v texte budeme hovoriť ako o konverzných terapiách.

Pred konverznými terapiami varujú viaceré veľké odborné organizácie, ako sú Britská asociácia pre poradenstvo a psychoterapiu či Americká psychologická asociácia. Americká psychiatrická asociácia tvrdí, že dodnes neexistuje žiaden vierohodný vedecký výskum, ktorý by dokazoval, že zmena sexuálnej orientácie je bezpečná alebo efektívna. Minulý rok snahy o konverzné terapie zmapoval aj Európsky parlament v jednej zo svojich správ. V nej varoval, že takéto snahy môžu viesť k fyzickým aj duševným zdravotným problémom, ako sú úzkosti, depresie, sebapoškodzovanie či stresové poruchy. Aj preto v posledných rokoch stúpa počet krajín zakazujúcich snahy o „liečbu“ homosexuality či transrodovosti, v EÚ ich už zakázali Malta, Nemecko, Francúzsko a Grécko.

Čaučíka sme sa spýtali aj na jeho názor na konverzné terapie. „Pokiaľ viem, konverzná terapia pre LGBTI+ ľudí sa už nerobí,“ odpísal. Keď sme s ním chceli hovoriť o tom, či varšavskú konferenciu nevnímal ako sériu prednášok práve o tejto téme, povedal, že k svojej odpovedi už nechce nič dodať.

Čaučíkova stručná reakcia na otázku o konverznej terapii je veľmi podobná tomu, ako sa dnes k liečeniu gejov a lesieb stavajú organizátori varšavskej konferencie. Na jednej strane o nej hovoriť nechcú a dištancujú sa od nej, na druhej strane je z ich činnosti jasné, že sa zameriavajú práve na ľudí, pre ktorých je homosexualita problémom, pričom im dávajú nádej na „uzdravenie“.

Je však ťažké zbaviť sa nálepky konferencie o liečení LGBTI+ ľudí, ak na pódiu reční terapeutka, ktorá tvrdí, že gejov a lesby lieči rovnako ako ľudí s poruchami príjmu potravy, a technickú podporu či propagáciu zabezpečujú „vyliečení“ ľudia v tričkách s dúhovým nápisom „Once gay – Not Anymore“ (v preklade Raz gej – už nikdy viac).

Konferencia láka veriacich špecialistov
Konferenciu už deväť rokov organizuje lobistická organizácia so sídlom v Londýne s názvom Medzinárodná nadácia pre terapeutickú a poradenskú voľbu (International Foundation for Therapeutic and Counselling Choice, skrátene IFTCC), ktorá je úzko prepojená s kresťanským prostredím.

Priamo na svojej stránke píšu, že veria v „jedného pravdivého Boha, ktorý je večným kráľom, stvoriteľom a spasiteľom všetkého“.

Konferencia obsahovala množstvo prednášok o konzervatívnom kresťanskom pohľade na tému LGBTI+ ľudí. Preto, prirodzene, láka najmä veriacich z rôznych odborných kruhov. Zo Slovenska tam bolo viacero ľudí špecializujúcich sa na psychológiu, psychiatriu či pedagogiku, ktorí zároveň pôsobia v náboženských organizáciách, kresťanských spoločenstvách či cirkevných zdravotníckych zariadeniach. Pre veriacich špecialistov býva ťažké prijať, že by gejovia, lesby alebo transrodoví ľudia mohli žiť naplnené partnerské životy. Takýto svet môže byť pre nich v rozpore s kresťanským učením, ktoré vnímajú ako jediné pravdivé.

Na konferencii jeden zo spíkrov hovoril o homosexuálnej príťažlivosti ako o diele diabla či satana. Aj preto si zrejme organizátori zvolili za otváraciu modlitbu práve tú, ktorá ich má pred týmto zlom chrániť.

Dekanka psychológie háji liečbu homosexuality
A nemal vlastne Čaučík pravdu, keď tvrdil, že dnes už sa konverzné terapie nerobia? V médiách nepočuť hlasy kvír ľudí, ktorí by v posledných rokoch prešli nejakou formou liečenia, a známe sú najmä príbehy z čias socializmu.

Snahy zbaviť seba či blízkych homosexuality však stále existujú. V nereprezentatívnom prieskume medzi takmer 1600 kvír ľuďmi, ktorý v roku 2022 realizovala iniciatíva Inakosť, každý piaty respondent povedal, že ho niekto tlačil do zmeny sexuálnej orientácie alebo rodovej identity. Jedno percento ľudí v dotazníku uviedlo, že terapiu s cieľom zmeniť svoju orientáciu alebo identitu aj absolvovali.

Oslovili sme viacero ľudí zo Slovenska, ktorí na varšavskú konferenciu vycestovali, pretože sme s nimi chceli hovoriť o tom, či získané poznatky budú ďalej využívať aj vo svojej práci. Ich vplyv totiž nie je zanedbateľný. Bola medzi nimi napríklad rehoľná sestra, ktorá už urobila duchovné obnovy pre desiatky mladých nezadaných veriacich ľudí, psychiatrička s vlastnou ambulanciou na strednom Slovensku, psychologičky pôsobiace v nemocnici, vysokoškolská pedagogička z fakulty psychológie či stredoškolská učiteľka.

Takmer nikto s nami však nechcel hovoriť. Prosili nás, aby sme ich v texte nemenovali, skladali nám telefóny alebo nás celkom ignorovali. Viacero z nich pritom spája to, že sa pred rokom podpísali pod petíciu proti prijatiu odborného usmernenia a štandardných postupov upravujúcich prístup k transrodovým ľuďom.

Jednou z najvplyvnejších signatárok bola docentka Eva Naništová, ktorá v súčasnosti pôsobí ako dekanka Fakulty psychológie na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. Naništová nie je v téme liečenia homosexuality vôbec nová. Keď prišiel v roku 2019 do Bratislavy na niekoľkodňové prednáškové turné americký psychoterapeut Timothy Long, ktorý tvrdil, že homosexualita vzniká traumou v detstve a dá sa liečiť terapiou, bola to práve ona, ktorá ručila za jeho odbornosť. Stala sa totiž garantkou Longovho kurzu pre lekárov a psychológov, ktorý bol vďaka nej akreditovaný Slovenskou komorou psychológov a účastníci zaň mohli získať kredity. Naništová na naše otázky nereagovala v roku 2019 a o účasti na varšavskej konferencii s nami nechcela hovoriť ani teraz.


Na Longovo slovenské turné v tom čase zareagovali psychológovia z Univerzity Komenského v Bratislave upozornením, že reintegratívna terapia sa im javí ako vedecky a eticky sporná. Upozornili tiež, že neexistujú seriózne vedecké štúdie potvrdzujúce účinnosť terapií, ktoré sa snažia o zmenu sexuálnej orientácie. Práve naopak, môžu byť škodlivé. Pridali sa tak k oficiálnym stanoviskám viacerých odborných organizácií vo vyspelých krajinách. Martin Macko z Iniciatívy Inakosť vtedy reintegratívnu terapiu označil za „biznis model založený na zneužívaní zúfalstva ľudí, spôsobeného homofóbnym nastavením spoločnosti“.

Reintegratívna terapia je jednou z pomerne nových druhov konverznej terapie. Jej zakladateľom je mladý muž Joseph Nicolosi Jr., ktorý si dal tento názov patentovať len pred pár rokmi. Zrejme ho pri tom inšpiroval jeho otec Joseph Nicolosi, známy propagátor konverznej terapie, ktorý si nechal podobne patentovať terapiu s názvom „reparatívna terapia“. Obaja zhodne tvrdili, že ich terapie nie sú konverznými. Stránka IFTCC propaguje aj online kurz Nicolosiho Jr., ktorý trvá 37 minút a stojí takmer desať eur.

Konferencia? Je to dar od Boha
Na bratislavskom kurze Timothyho Longa o reintegratívnej terapii bola na jar 2019 aj koučka Mária Dwyn Sumbalová, ktorá sa na svojej sociálnej sieti pochválila aj certifikátom. Dodnes ho má uverejnený aj na svojej webstránke.

Na jeseň v tom istom roku Dwyn Sumbalová vycestovala aj na konferenciu o liečení homosexuality do Budapešti, ktorú takisto organizovala IFTCC. V propagačnom videu ju hodnotila ako prínosnú a veľmi praktickú. „Nielen čo sa týka sexuality, ale aj akéhokoľvek problému, ako je depresia, úzkosť či iný druh traumy,“ oceňovala nové poznatky Dwyn Sumbalová. Koučku sme mailom aj telefonicky oslovili s otázkami, ako často vo svojej praxi reintegratívnu terapiu používa a či je možné ňou zmeniť sexuálnu orientáciu. Hovoriť s nami však nechcela.


Spojiť sa nám však podarilo so psychiatrom a s kresťanským terapeutom Marekom Mäsiarom, ktorý rovnako ako Dwyn Sumbalová absolvoval Longov kurz a následne sa vzdelával aj na konferencii IFTCC v Budapešti. Mäsiar tvrdí, že reintegratívna terapia ho zaujala z celkom iného dôvodu, než je liečenie homosexuality. „Využíva vedomý súcit so sebou samým a vedie klienta k prijatiu svojho vnútorného dieťaťa, ktoré bolo zranené. Využívam ho spolu s EMDR a flash technikou pri úplne iných problémoch,“ hovorí Mäsiar a dodáva, že podľa neho reintegratívna terapia využíva metódy založené na dôkazoch (evidence-based). Tvrdí, že reintegratívna terapia jeho klientom pomáha pri úzkostiach, závislostiach či neprijatí seba samého. Podľa jeho slov medzi klientmi nemá LGBTI+ ľudí, takže nemá osobnú skúsenosť s tým, že by táto terapia mohla viesť aj k zmene sexuálnej orientácie na heterosexuálnu.

Mäsiar podpísal aj medzinárodnú petíciu proti zákazu konverzných terapií, ktorú tiež vytvorila IFTCC. Svoj podpis zdôvodňuje tým, že sa obáva o zákaz reintegratívnej terapie plošne z dôvodu jej nepochopenia a aj vtedy, keď sa nevyužíva na zmenu sexuálnej orientácie. „Mnohí túto terapiu zamieňajú s konverznou terapiou, ale je to niečo úplne iné. Cieľom konverznej terapie je cielená zmena sexuálnej orientácie na žiadosť klienta. Reintegratívna terapia je určená jednoducho pre kohokoľvek, kto chce riešiť svoje traumy a závislosti. Pri reintegratívnej terapii sú zmeny v sexualite vedľajším efektom. Popisujú ich terapeuti v zahraničí, ktorí sa týmto klientom venujú pri riešení ich tráum a závislostí,“ hovorí Mäsiar.

Napriek tomu, že reintegratívna terapia je mnohými prezentovaná ako univerzálna terapeutická technika, na jej oficiálnej stránke je hlavnou a všadeprítomnou témou práve zbavovanie gejov ich príťažlivosti k mužom.

Na konferencii IFTCC už bola viackrát aj psychiatrička Daniela Hrtúsová. V propagačnom videu konferencie v roku 2019 povedala, že byť na takejto konferencii je pre ňu čosi výnimočné. „Vnímam to ako veľký dar od Boha,“ dodala. Hrtúsová sa často objavuje ako respondentka v kresťanských médiách či na ich akciách. V októbri bola aj na konferencii vo Varšave. Kontaktovali sme ju mailom aj esemeskou, ale naše správy ignorovala.

Už minimálne dvakrát bola na konferencii aj rehoľná sestra Dária Miezgová, ktorá sa venuje rodinnej či partnerskej terapii. V roku 2021 na promo videu konferencie tvrdila, že jej poznatky z akcie pomáhajú v pastorálnej práci. Podpísala aj petíciu IFTCC, ktorá kritizuje zákaz konverzných terapií. Miezgová s nami tiež hovoriť nechcela a podľa nej s nami nebudú hovoriť ani ďalšie rehoľné sestry, ktoré ju tento rok vo Varšave sprevádzali.

Jednou zo známejších účastníčok konferencie bola aj Renáta Ocilková, bývalá politička KDH, ktorá v roku 2020 do parlamentu kandidovala zo 14. miesta a dnes sa v Konferencii biskupov Slovenska venuje téme pastorácie Rómov. Na konferenciu pricestovala s dospelou dcérou. Na otázky odpovedať nechcela.

Zdiskreditovaní aj rešpektovaní
Slovenskí konzervatívni kresťania s organizátormi konferencie udržujú vzťahy dlhodobo. Na jeseň 2020 bola čestnou hostkou konferencie vtedajšia poslankyňa za OĽaNO Anna Záborská a na konferenciu pozývala aj tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska. V roku 2017 sa konferencia konala dokonca na Slovensku.

IFTCC a jej predseda Mike Davidson sú pritom dobre známi svojou snahou o „liečenie“ homosexuality a ich aktivity boli už viackrát vyhodnotené ako problematické.

Davidson už v roku 2012 stál za kampaňou, v rámci ktorej boli londýnske autobusy oblepené heslami podporujúcimi liečebné terapie pre kvír ľudí. Túto reklamu krátko nato zakázal vtedajší primátor Londýna za Konzervatívnu stranu Boris Johnson a aj podnik zabezpečujúci verejnú dopravu v Londýne.

Davidson je zároveň vo vedení iniciatívy X-Out-Loud. Tá má združovať ľudí, ktorí kedysi patrili ku kvír komunite, ale podarilo sa im zbaviť homosexuality či transrodovosti. Na konferencii boli akýmsi živým dôkazom toho, že zmena sexuálnej orientácie či rodovej identity je možná.

Boli súčasťou oficiálneho programu a z konferencií už niekoľko rokov robia aj promo videá. Ich poslanie vystihuje hymna, ktorú tento rok uverejnili na YouTube. V nej do elektronickej hudby spievajú refrén „Ruby bola trans, ale už nie je. Tony bol gej, ale už nie je. Serena bola lesba, ale už nie je. Zmenila nás Kristova moc.“ S jedným členom tejto iniciatívy na Malte v súčasnosti prebieha súdny spor, je obvinený z propagovania konverznej terapie. Malta bola totiž prvou európskou krajinou, ktorá v roku 2016 zakázala konverznú terapiu.

„Vyliečení“ členovia X-Out-Loud robia propagačné videá pre IFTCC. Zdroj – YouTube


Iniciatívy spojené s IFTCC opakovane sankcionujú aj sociálne siete Facebook a Instagram. Davidsonovej nadácii zastrešujúcej IFTCC s názvom Core Issues Trust Facebook pred pár rokmi vymazal profil a členovia X-Out-Loud sa sťažujú na obmedzenia na Instagrame.

Iniciatívy sľubujúce vyliečenie z homosexuality sa navyše dlhodobo diskreditujú najmä tým, že ich absolventi, ktorí sa označovali za vyliečených, po čase priznávajú, že ich romantické túžby spájané s rovnakým pohlavím nikdy celkom nevyhasli, prípadne sú priamo prichytení a odhalení pri tom, ako používajú gejské sex-zoznamky.

Napriek tomu sa zdá, že Davidsonove aktivity sa tešia čoraz väčšej popularite. Konferencia IFTCC mala vo Varšave už svoj 9. ročník a zúčastnilo sa na nej dosiaľ najviac ľudí. Nie je to pritom najlacnejšia zábava, lístok bez jedla a ubytovania stál tento rok 145 eur. Konferencie sa zvyčajne konajú v krajinách strednej a východnej Európy, kde sa organizátori cítia bezpečne a vítaní. Lákajú sem aktivistov z celého sveta, kde ich vyškolia, prepoja s ďalšími aktivistami a pošlú robiť osvetu o liečení kvír ľudí späť do svojich krajín.

Ťažká situácia kvír veriacich
Najotvorenejšie s nami o svojej skúsenosti z varšavskej konferencie hovoril študent psychológie Filip Janči. Kamarát mu ju opisoval ako najväčšiu konferenciu, na ktorej „kresťanskí terapeuti zdieľajú svoje poznatky o terapeutickej pomoci LGBT komunite“. Šiel na ňu najmä zo zvedavosti a s otvorenou mysľou. Je mu sympatické, že sa kresťania snažia hľadať spôsoby, ako byť kvír ľuďom bližšie, porozumieť im a ponúknuť odpoveď, ktorá bude v súlade s prežívaním ich viery.

Úvodný pochod s vlajkami opisuje ako trocha rozpačitý akt pripomínajúci olympijský ceremoniál.

Vie, že konverzné terapie sa ukazujú ako neúčinné, a podľa jeho slov boli na konferencii prezentované aj dáta o ich neistých výsledkoch. Jeho presvedčenie však predsa len naštrbovali ľudia, ktorí sa na konferencii prezentovali ako „vyliečení“.

Janči vysvetľuje, že je prirodzené, keď veriaci profesionáli hľadajú v súčasnom svete cesty, ako nasledovať kresťanské učenie a zároveň zostať v mantineloch vedy. Pre nich totiž viera a veda nemôžu byť v rozpore. „Veda je spôsob spoznávania sveta, ktorý však bol stvorený Bohom, preto z pohľadu kresťana medzi nimi v podstate nemôže dôjsť ku konfliktu,“ hovorí Janči. Ako pozitívny krok od konzervatívnych kresťanských profesionálov vníma už to, že opúšťajú konverzné terapie spájané s ponižovaním či nehumánnymi technikami a nahrádzajú ich napríklad reintegratívnou terapiou, ktorú vníma dôstojnejšie.

S otázkami o konverznej a reintegratívnej terapii sme oslovili aj IFTCC, ale odpoveď sme nedostali. Podobne pochodili aj novinári z medzinárodného tímu, ktorí z konferencie v decembri uverejnili svoje texty. Jančiho mrzí, že organizátori konferencie s médiami nechcú hovoriť. „Jednak mám potom pocit, že sami nevieme vysvetliť, prečo veríme tomu, čomu veríme, ale taktiež, že sa naša komunikácia stáva stále menej a menej citlivou, keďže komunikujeme iba medzi svojimi a vieme, že tam si nemusíme dávať pozor na jazyk,“ hovorí.

V najťažšej situácii sú však v súčasnosti najmä mladí veriaci LGBTI+ ľudia. Nedokážu žiť v uspokojivom partnerskom vzťahu a zároveň žiť v súlade s učením cirkvi. Vybrať si jednu cestu býva bolestivé pre nich aj pre ich okolie. Aj preto sú medzi nimi stále aj takí, ktorí sa nechcú vzdať nádeje na vyliečenie z homosexuality či transrodovosti. Chcú žiť tak ako ľudia v ich okolí, „správne“ sa zamilovať, zosobášiť sa, mať deti, byť v spoločnosti rešpektovaný a oceňovaný. Kým sa však spoločnosť či kresťanské učenie nezmenia a kvír ľudia sa nestanú ich plnohodnotnou súčasťou, nedokážu si predstaviť, že toto všetko môže mať aj gej, lesba alebo transrodový človek. Týmto ľuďom zatiaľ aj veda dokáže dať len neuspokojivé odpovede, ktoré budú v rozpore s ich presvedčením.



Tento text je súčasťou medzinárodnej investigatívnej spolupráce s Antoniou Gross, Finbarrom Toeslandom a Rinou Nikolaevou, ktorých texty boli zverejnené v nemeckom Taz a britskom Byline Times s podporou Journalismfund Europe.