Na olympiáde v Paríži sa odohral na prvý pohľad bežný zápas medzi Taliankou Angelou Cariniovou a Alžírčankou Imán Chalífovou. Ibaže trval iba 46 sekúnd a Cariniová po sérii úderov odstúpila z olympijského turnaja.

Talianke sa pri jednom z úderov uvoľnil ochranný podbradník na tvári, a tak musela zastať a napraviť si ho. Po týchto úderoch však zacítila silnú bolesť v nose.

„S mojou boxerskou vyspelosťou som si povedala dosť! Nechcela som, nemohla som dokončiť zápas,“ hovorila po zápase Talianka.
„Veľakrát mi hovorili, že som bojovníčka, ale tentoraz som to musela vzdať pre moje zdravie. Nikdy som nepocítila údery ako tieto,“ dodala.

Chalífová už minulý rok nemohla súťažiť na ženských majstrovstvách sveta, keďže neprešla testom príslušnosti k pohlaviu.

Prípadu sa okamžite chytila dezinformačná scéna. Rozšírila sa tak dezinformácia, že Chalífová je trans žena. Táto vlna bola taká silná, že dokonca aj niektoré médiá, ktoré rozhodne nepatria medzi dezinformačné, o nej píšu ako o nežene či ju oslovujú mužským zámenom.

Popredný český futbalový komentátor Petr Svěcený dokonca zdieľal na svojom účte na sociálnej sieti X príspevok od iného účtu v znení: „Toto sa stane symbolom tohtoročnej olympiády úchyliek. Žena dostane na držku od chlapa a nikto sa neodváži ani pípnuť, pretože sa nechce stať terčom šikany šialených BFLMPSVZ aktivistov“.

Príspevok zdieľal s popisom: „Svet je v prdeli“.

Neprešla testom príslušnosti k pohlaviu

Debata o trans osobách v športe, hoci reálne ide iba o malé množstvo športovcov, je legitímna.

Tento prípad je rozhodne zaujímavým príspevkom do debaty na túto tému. Ibaže z iného dôvodu, ako sa snaží vykresliť (nielen) dezinfoscéna.

Základný fakt totiž znie – Chalífová je žena a s transrodovosťou nemá nič spoločné.

Podobný prípad je aj ďalšia boxerka Lin Ju-ting z Taiwanu, ktorá tiež vlani neprešla testom príslušnosti k pohlaviu.
Prezident Medzinárodnej boxerskej federácie Umar Kremľov podľa Washington Post povedal, že obe boxerky boli diskvalifikované, lebo „majú chromozóm XY“.

Ani jedna zo športovkýň sa neidentifikuje ani nikdy neidentifikovala ako transrodová, intersexuálna či ako muž.

Kremľov toto vysvetlenie ohľadom chromozómov povedal pre ruskú propagandistickú agentúru TASS.

Washington Post však upozorňuje, že oficiálne nevieme, na základe akých štandardov vlani boli Chalífová, ale aj Lin Ju-ting, diskvalifikované. Vysvetlenie o chromozómoch je len vyjadrením šéfa asociácie.

„Športovkyne nepodstúpili testosterónové vyšetrenie, ale boli podrobené samostatnému a uznávanému testu, jeho špecifiká zostávajú dôverné. Tento test presvedčivo ukázal, že športovkyne nespĺňali požadované kritériá oprávnenosti a zistilo sa, že majú konkurenčnú výhodu oproti iným súťažiacim,“ uvádza sa v stanovisku boxerskej asociácie.

Boxerská federácia dostala od MOV stop
Prečo však športovkyne, ktoré neprešli testom príslušnosti k pohlaviu, teraz súťažia na olympiáde?
V iných športoch platí, že podmienky pre účasť na olympiáde rieši príslušná športová federácia, teda trebárs v atletike je to Svetová atletika.

Medzinárodnú boxerskú asociáciu však MOV vylúčil a nepovažuje ju za svoju členskú organizáciu. Medzinárodná boxerská federácia totiž vo viacerých bodoch budí obavy z nedodržiavania pravidiel určených v olympijskej charte, píše sa v stanovisku MOV.
Otázky ohľadom kvalifikácie boxerov preto rieši Parížska boxerská jednotka (PBU), jednotka zriadená výkonným výborom MOV práve pre túto špeciálnu situáciu. Tá im štart povolila.
Problémom je najmä výrazná korupcia vo zväze. Jej šéfom je Umar Kremľov, o ktorom je verejne známe, že je blízkym človekom Vladimira Putina.
Objavujú sa otázky ohľadom fungovania, demokratických procesov v rámci zväzu. Kremľov napríklad nemal pri prezidentských voľbách do zväzu žiadneho konkurenta. Asociácia totiž diskvalifikovala jediného protikandidáta Holanďana Borisa van der Vorsta.
Hlavným sponzorom federácie navyše bola dlhé roky ruská ropná spoločnosť Gazprom, ktorá sponzoruje vojnu proti Ukrajine, bolo to tak aj v čase trvania vojny.
Nikdy predtým sa v olympijskej histórii nestalo, že by MOV pristúpil k takémuto kroku a vylúčil by nejakú športovú asociáciu.

„Všetky súťažiace spĺňajú pravidlá súvisiace s oprávnenosťou súťažiť. Tieto športovkyne (ako Chalífová či Lin Ju-ting) už súťažia dlhé roky. Nezjavili sa tu zo dňa na deň,“ povedal na tlačovej konferencii hovorca MOV Mark Adams.

„Je tu veľa žien s vyššími hladinami testosterónu ako muži, takže argument, že testovanie testosterónu by bolo nejakou zázračnou zbraňou, nie je pravdivý,“ povedal na ďalšej tlačovej konferencii.

Lex Semenyaová

Otázky týkajúce sa prirodzene zvýšenej hladiny testosterónu už niekoľko rokov rezonujú aj v atletike a jednotlivé prípady či riešenia Svetovej atletiky len potvrdzujú, o akú komplikovanú problematiku ide.

Zároveň sa zdá, že je takmer nemožné nastaviť pravidlá tak, aby sa ani jedna strana necítila byť dotknutá.

Ak by bol pocit krivdy jediným negatívom, nebolo by to také vážne, realita však ukazuje, že meniace sa pravidlá a následná vynútená hormonálna liečba môžu vyústiť aj do vážnych psychických problémov s dlhodobými následkami.

Azda najznámejším je prípad Juhoafričanky Caster Semenyaovej, ktorá súťažila v behu na 800 metrov.

V roku 2009 vyhrala na MS v Berlíne, no po zisku zlata sa ocitla v podobnej situácii, v akej je dnes boxerka z Alžírska. Čelila otázkam, ktoré sa týkali jej pohlavia, navyše bola nútená absolvovať test pohlavia. Jeho výsledok nie je zverejnený.

Tréner Semenyaovej hovorí, že prežívala „útrapy a poníženie”. Po mesiacoch v centre mediálnej pozornosti však v lete 2010 dostala povolenie pokračovať v súťažení.

V nasledujúcich rokoch pridala ďalšie veľké medzinárodné úspechy: na OH v Londýne bola druhá, v Riu sa stala olympijskou víťazkou a v roku 2018 zabehla štvrtý najrýchlejší čas histórie. Na svetový rekord Jarmily Kratochvílovej jej chýba necelá sekunda.

Svetová atletika na to zareagovala zásadnou zmenou pravidiel a v roku 2018 oznámila, že atlétky s prirodzene zvýšenou hladinou testosterónu nemôžu súťažiť na tratiach od 400 metrov po jednu míľu (1 609 m).

Zmena dostala označenie “lex Semenya”, keďže sa zdá, akoby pravidlá zmenili výlučne podľa juhoafrickej bežkyne. Tá rozhodnutie napadla na Športovom arbitrážnom súde, no ten dal napokon v roku 2020 definitívne za pravdu Svetovej atletike a pravidlo o testosteróne vstúpilo do platnosti.

Semenyaová tak mala na výber dve možnosti: ak chcela pokračovať s behaním, musela by podstúpiť hormonálnu liečbu, alebo sa zamerať na iné trate. Juhoafričanka liečbu odmietla, zmenila tréning a snažila sa kvalifikovať na medzinárodné podujatia na dlhých tratiach, no neúspešne.

Na úroveň svojich výkonov z 800-vky sa v behoch na tri či päť kilometrov nepriblížila. Svoje nateraz posledné preteky bežala v roku 2023.

Atlétka je stále verejne aktívna, nedávno jej vyšla knižná autobiografia, a v rozhovoroch upozorňuje, v akej náročnej situácii sú športovkyne ako ona, ktoré sa narodili s určitými predispozíciami, a hoci za ne nemôžu, často sa ocitajú v situáciách, ktoré sú pre ne ponižujúce a psychicky náročné.

Na situáciu sa však treba pozrieť aj z pohľadu jej súperiek. Patrila k nim aj Slovenka Lucia Hrivnák-Klocová či Britka Lyndsey Sharpová. Tá sa na olympiáde v Riu bezprostredne po finále rozplakala a pre BBC povedala, že je ťažké pretekať s atlétkami ako Semenyaová.

Pred ôsmimi rokmi skončila Britka v olympijskom finále šiesta, pričom na stupni víťazov boli okrem Semenyaovej aj druhá Francine Niyonsabová z Burundi a tretia Margaret Wambuiová z Kene. Všetky tri majú prirodzene zvýšenú hladinou testosterónu a podľa dnešných pravidiel by už pretekať nemohli.

Lex Mbomaová

Spomínaná zmena pravidiel, ktorú Svetová atletika urobila v roku 2018, nebola posledná a vlani sa pravidlá opäť menili. Tentoraz by sa zmena dala nazvať ako „lex Mboma”, teda úprava, ktorú podmienil príbeh mladej šprintérky z Namíbie Christine Mbomaovej.

Mbomaová mala 18 rokov, keď prišla v júli 2021 na svoje prvé preteky v Európe a dva štarty jej stačili na to, aby vyvolala rozruch.

Najprv v Česku vyhrala šprint na 200 metrov, hoci po štarte takmer spadla a musela sa znovu rozbiehať (video sa stalo virálnym) a následne o pár dní v Poľsku vyhrala beh na 400 metrov v jednom z najlepších časov histórie.

Okamžite by sa tak zaradila medzi favoritky na zlato na blížiacej sa olympiáde v Tokiu, rýchlo sa však ukázalo, že má zvýšenú hladinu testosterónu. Podľa vyššie spomínaných pravidiel tak na 400-vke bežať nemohla, stále sa však mohla prihlásiť na šprint na 200 metrov, čo aj urobila.

A hoci boli jej štarty katastrofálne a technika behu neuhladená, v závere dvestovky dokázala vždy enormne zrýchliť a napokon v Tokiu vybojovala striebro.

Tento výsledok nahral kritikom, ktorí tvrdili, že atlétky so zvýšenou hladinou testosterónu nestačí obmedziť len na tratiach od 400 metrov do 1 míle, ale obmedzenie musí byť prísnejšie.

Svetová atletika zareagovala a povolenú hladinu testosterónu v ženskom tele opätovne znížila. V roku 2011 to bolo 10 nmol/L, po zmene v roku 2018 už len 5 nmol/L a od roku 2023 je povolená horná hranica 2,5 nmol/L.

V tom čase stále tínedžerka chcela pokračovať s atletikou, a tak podstúpila hormonálnu liečbu.

Niekoľko mesiacov preto nepretekala a vrátila sa až v apríli tohto roka, keď štartovala v šprinte na 100 m na atletickom mítingu v Keni.

Pred štartom opísala, aké zložité boli pre ňu posledné mesiace. „Je to akoby sa mi celý svet rozsypal pod nohami. Stále cítim, ako veľmi ma to mentálne poznačilo,“ hovorila.

Na pretekoch v Keni skončila Mbomaová posledná, no so súťažením neprestala a v lete bežala dokopy 13 pretekov. Výkonmi však dosahuje len amatérsku úroveň a výrazne zaostáva za časmi z roku 2021.