Áno, nemalo ako. Nevznikla by vypínacia slučka. Zariadenia s dvojitou izoláciou (pracovná+ochranná) nepotrebujú (a niet ako), u tých sa poruchové napätie nemá ako a kam dostať na vodivé časti s možnosťou dotyku - nemajú ich.
Princíp toho uzemnenia je aby ak sa dostane "fáza" (poruchové napätie) na kovové časti ktorých sa dá dotknúť (alebo slúžia na manipuláciu, držanie) - "vyrazilo poistky".
Dve podmienky - okruh musí mať dostatočne malý odpor a poistka určitú maximálnu hodnotu - aby tade prešiel prúd, ktorý ju spoľahlivo vyhodí. Aby poruchové napätie na kovových častiach nedosiahlo hodnoty životu nebezpečné.
Teda ak niekto nahradí poistky silnejšími (drôtom), ohrozuje seba aj iných.

Spixy napísal: 13 nov 2024, 20:40Je to problém aj na ISS, že nemajú ako uzemňovať?

Lepsi priklad su lode. Tam logicky nemas zemnenie. Riesene je to inym typom rozvodov. Uz si nepamatam ako konkretne.

V princípe uzemnená je a dobre
Na ISS predpokladám nízke napätie - nie 230 voltov.

Tak som sa opýtal...:

### Rozvody elektrickej energie na zaoceánskych lodiach

#### 1. **Typy elektrických systémov**
- **Jednofázový systém**: Používa sa prevažne pre osvetlenie a nízkonapäťové zariadenia.
- **Trojfázový systém**: Primárne sa využíva pre pohon motorov a iné energeticky náročné zariadenia.

#### 2. **Napätie**
- **Primárne napätie**: Na zaoceánskych lodiach sa často používa napätie **440 V** pre trojfázové systémy na pohon motorov a iných zariadení.
- **Sekundárne napätie**: Pre osvetlenie a malé zariadenia sa využíva napätie **220 V** alebo **110 V**.

#### 3. **Generátory**
- Zaoceánske lode majú zvyčajne viacero generátorov, ktoré zabezpečujú redundanciu a stabilitu dodávky elektrickej energie.

#### 4. **Distribúcia a ochrana**
- **Rozvodné panely**: Distribúcia elektrickej energie je riadená prostredníctvom rozvodných panelov, ktoré zabezpečujú ochranu pred preťažením a skratmi.
- **Ochranné zariadenia**: Na ochranu elektrických obvodov sa používajú ističe a poistky.

#### 5. **Záložné systémy**
- Zaoceánske lode majú záložné zdroje energie, ako sú batérie a generátory, ktoré sa aktivujú v prípade výpadku hlavného napájania.

Tieto aspekty zabezpečujú efektívne a bezpečné rozvody elektrickej energie na zaoceánskych lodiach, čo je kľúčové pre ich každodenné operácie a bezpečnosť posádky a pasažierov.

Taká banálna, ako fungujú rozvody vody, ten tlak v potrubiach je dosiahnutý nejakým jednak spádom ale aj čerpadlami? Je napr. potrebné aby ak je zdroj vody niekde na hornom konci dediny sa táto voda ešte natlakovávala nejakými čerpadlami, alebo na to stačí iba tlak zo samospádu, výškový rozdiel, atď?
U nás keď je v dedine výpadok prúdu, tak voda tečie, všetko ako má byť, alebo sú tam niekde na trase nejaké záložné zdroje? Sú teda čerpadlá a teda elektrika ako taká na to aby voda tiekla pod nejakým tlakom z potrubia potrebná? Myslím keď je vodný zdroj na hornom konci dediny, nemyslím tým rovinu, kde sú asi potrebné nejaké vodné prečerpávacie silá alebo čo tam dole máte, kedy sa voda pomocou čerpadiel najprv vyžeenie niekam do výšky a potom sa samospádom ženie do siete, ale teda ako to vlastne funguje.

Su predsa vodne zdroje niekde v kotline, kde sa voda spravovava a potom sa prepravuje po okolityvh dedinach hore, na chatove a zahradkarske oblasti. Taky tlak napriklad v 10km potrubi nevytvoris. Logicky preto musia byt pouzite cerpadla, ktore tlacia vodu.

Podobne to mas aj s odpadom v kanalizacii, ze ta je niekde 3 metre pod cestou a ked sa stavia daka nova cast domov niekde pod urovnou cesty, tak by odpad nemal ako tiec. Preto sa pouzivaju precerpavacie nadrze, ktore odpad dokazu tlacit, ludovo povedane, hore kopcom.

na to su v pri kazdej dedine tie vodne veze. tie vytvaraju tlak. preto by mala byt ta veza vyssie ako vsetky budovy v dedine.

Som bol v tom, že sú iba pre poľnohospodárske podniky.

Vodne veze sa pouzivaju najma na juznom Slovensku na poliach. Ukaz mi taketo veze v dakom meste, napriklad v Bratislave, Ziline, Trencine alebo kde, hmm?

tie veze su na juznom slovensku na poliach lebo je to rovina. pokial mas niekde kopce tak nepotrebujes stavat vezu, nadrz s vodou mozes mam aj v podzemi pokial je to na kopci a teda stale vyssie ako budovy v meste.

Sú aj v našom okrese po dedinách. V meste si nepamätám.

aacid napísal: 18 nov 2024, 10:52 tie veze su na juznom slovensku na poliach lebo je to rovina. pokial mas niekde kopce tak nepotrebujes stavat vezu, nadrz s vodou mozes mam aj v podzemi pokial je to na kopci a teda stale vyssie ako budovy v meste.

Ja keď som behal po družstváchna juhu, tak asi pri skoro každom bola taká cibulovitá železne vyzerajúca veža s nádržou, vždy som si nejako myslel, že sú hlavne pre družstvá, ale možno sú používané aj pre okolité dediny, who knows. Tiež či sú teda ešte využívané, ak fungovali hlavne pre družstvá?

Napr, v susednej dedine majú na kopci dva vodojemy, je to oplotené a je tam v podstate taká malá budova na vrchu kopčeka, ktorý je asi umelo vytvorený, to znamená, že na tom kopci je niekde prameň a pod tým kopčekom je nejaká velká nádrž na vodu, asi? Preto sa to volá vodojem a v tejto malej búdke na vrchu kopčeka je asi aj nejaký mechanizmus s čerpadlom, tak?

U nás v dedine je na hornom konci pri potoku prameň a aj vodojem, nie je moc vidno, že je tam nejaká zakopaná nádrž alebo niečo, len je to oplotené a búdka je tak nejako zakopaná v skalnatom svahu. Takže aj tu bude asi nejaká strojovňa s čerpadlami, ktorá zvyšuje tlak v sústave? A keď je výpadok prúdu, tak sa používajú nejaké záložné zdroje?

Napadlo ma to hlavne v spojitosti s Ukrajinou, lebo tam si údajne ludia vo velkej miere kvôli vojne kopú studne, keďže je tam nepredvídateľná situácia s elektrinou, tak napr. je bežné, že voda tam s rozvodou vôbec nejde, alebo je aj zhoršená jej kvalita, ak dôjde niekde k poškodeniu potrubia, alebo zdroja. Oni tam ale majú prevažne nížinu, tak tú vodu musia niekam vyšie vytlačiť pomocou čerpadiel. U nás máme napr. vo velkej miere hornatú krajinu a vodojemy sa stavajú vysoko nad dedinami na kopcoch, tak ma to zaujímalo ako to vlastne funguje s tým zásobovaním a či sú v každom vodojeme čerpadlá, či sú pri výpadkoch potrebné nejaké záložné zdroje, alebo to funguje na princípe vztlaku alebo ako, ak sa to netýka nížin, ale hornatých oblastí.

To ak je nejaká vetva vodovdu nad vodojemom, alebo nad hlavnou vetvou tak je to asi jasné, že tam musí byť nejaké čerpadlo, ale ak sú všety domu pod vodojemom, tak je na to potrebné?

Autoeditácia príspevku po 7 min 41 sek:

aacid napísal: 18 nov 2024, 9:27 na to su v pri kazdej dedine tie vodne veze.

Nie sú pri každej dedine, určite nie v dedinách v hornatých oblastiach.

AJ do tych vodojemov a vodarni tlacis vodu cerpadlami. Mi mame vodaren na kopci nad dedinou a niekolko hodin po vypadku prudu uz nemame tlak vody.

ved si pozrite to video, je to tam vysvetlene. vodarne tlacia vodu cerpadlami ale tie cerpadla nemaju taky vytlak aby uzivili celu dedinu ked sa vecer sprchuje. preto sa cez den ta voda vytlaci do nadrze ktora je nad urovnou domov a potom vecer tym cerpadlam pomaha tlacit aj gravitacia.

Ako uz bolo spomenute tak vodojemi sa pouzivali hlavne v rovinach. V kopcovitom terene bolo zbytocne ich stavat kedze stacilo postavit nadrz na kopci a plnila ucel rovnako ako vodojem.

Vodojemi sa ale uz velmi zriedka vyuzivaju. Dovod bola za sociku aj lacka elektrika v noci tak vtedy sa vodojem doplnal.

Dnes je "nocna elektrika" funguje uplne inac. Su uz aj modernejsie cerpadla s regulaciou cize dokazu tlacit dostatocne mozstvo vody. Atd atd.

V Bratislave to v niektorych castiach funguje tak ze z hlavneho zdroja (napr artezka studna) sa voda posiela do lokalnych nadrzi pre jednotlive ulice/sidliska. A z nich sa to znova tlaci uz k jednotlivych odberatolom. Ta lokalna nadrz sluzi kvazi ako ten vodojem na predzasobu vodou kedze priamo z hlavneho rozvodu by nestacila dotekat pri velkej spotrebe.

Stačí sa zamyslieť ako tlačia vodu do hodne vysokých budov, mrakodrapov.

Vyska nie je problem. Bezne priemyselne cerpadla vedia spravit tlak 18bar co predstavuje 180m vysku. Ale ano su aj podstatne vyssie mrakodrapy

To je sice pekne, ale tlak vodovodneho potrubia uvadza norma. Je to 6 bar pre vonkajsi vodovod, a pripade potreby to moze byt az 7 bar, tlakove skusky sa robia v maximalnej dlzke 5000 metrov pri ocelovom zvaranom potrubi. Takze je irelevantne, ze ci cerpadla dokazu tlacit 18 bar, je tu proste na to norma. Co sa tyka vnutornych rozvodov budov, aj na to je norma a v tomto pripade je to maximalny tlak 2,5 bar pri viacpodlaznych budovach. Bezny tlak v potrubi, ktory ide do baterie, do sprchy a podobne, tak postacuje okolo 1,5 bar.

Viac o tom napriklad na strane 29 tohto dokumentu: https://www.vodarne.eu/upload/docs/cert ... %C3%AD.pdf

S normami mas pravdu ale nechapem pointu co si tym chcel povedat. Vsak na to aby si dosiahol nejaky tlak tak potrebujes cerpadlo s vyssim tlakom aby si mal rezervu. Je tam samozrejme tlakovy regulator ktory to zreguluje na tu normu.

nemate niekto napad kam (idealne v BA) darovat pouzivanu pajkovacku? nic jej nie je len som ju nahradil niecim modernejsim a je mi luto ju vyhodit. mohol by som ju predat na bazosi za par eur ale popravde radsej by som ju daroval niekomu kto by ju vyuzil. idealne nejakemu zacinajucemu kutilovi ale kde takeho najst? ked napisem na bazos/marketplace ze darujem tak ma bude bombardovat hromada spekulantov co to potom v nedelu budu predavat na blsaku.
viem ze tu bol progressbar co bol hacker space ale ten sa postupne zmenil na coworking a potom to zavreli uplne cele. mozno nejaka stredna skola? nenapada vas nieco?

KOLO - Bratislavské centrum opätovného použitia v Ružinove
https://maps.app.goo.gl/tVYM3n8XAbGPbx4b9