Ďakujem. Ja prespím aj 10 hodín, moja pani aj viac Nepáči sa mi to. Pravda, máme starosti, psychické zaťaženie no mali sme aj prv a to spm spával skôr málo. No tie lieky nemáme až tak dlho, zrejme naozaj skrz ne.

Dalsi clanok, v ktorom sa potvrdzuje, ze skodlivy je rovnako nedostatok spanku, ako aj privela spanku, taktiez su tu aj uzitocne tipy.

Kardiochirurg varuje: „Menej, ale aj viac hodín môže zvyšovať riziko rakoviny.“ Väčšina ľudí spí mimo bezpečnej zóny

„Všetci vieme, že málo spánku nám nerobí dobre, no v skutočnosti ide o krivku v tvare písmena U. Pri nedostatku spánku je riziko vysoké. Najlepšie pásmo sa pohybuje približne medzi 6 až 8 hodinami a potom sa po zhruba 9 hodinách opäť zvyšuje. Každý z nás má svoje vnútorné hodiny a nie sme nočné tvory,“

„Vstávame so slnkom. Chodíme spať, keď slnko zapadne. A keď sa tento rytmus naruší, hormóny sa začnú vylučovať v nesprávnom čase. Spomeň si, ako sa ti zmenila chuť do jedla po prebdenej noci, na čo si zrazu dostal väčšiu chuť, ako sa zmenila nálada a celková úroveň stresu,“

Americká kardiologická asociácia vo svojom odbornom stanovisku o spánku a kardiometabolickom zdraví potvrdzuje, že opakujúci sa krátky spánok zvyšuje riziko obezity, diabetu 2. typu, hypertenzie aj aterosklerózy.

„Nehovorím o jednej zlej noci, ktorá ovplyvní tvoje celkové zdravie. Ide o chronický problém. Ak sa to deje dlhodobo, môže stúpnuť riziko cukrovky 2. typu, riziko kardiovaskulárnych ochorení aj niektorých druhov rakoviny. Spánok tvorí absolútny základ fungovania nášho organizmu,“

Dlhodobé narušenie spánku vedie k poruchám produkcie melatonínu, hormónu s významnými antioxidačnými a protizápalovými účinkami. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny zaradila nočnú prácu medzi pravdepodobne karcinogénne faktory. Táto klasifikácia neznamená, že každá nočná zmena automaticky spôsobí rakovinu. Hovorí však, že dlhodobé narúšanie cirkadiánneho rytmu vytvára prostredie, v ktorom sa riziko zvyšuje.

Dlhý spánok v tomto prípade nefunguje ako príčina, ale skôr ako príznak. Depresia, chronické zápalové ochorenia, spánkové apnoe či metabolické poruchy môžu predlžovať potrebu spánku a zároveň zvyšovať mortalitu.

Ak chceš chrániť srdce, cievy aj metabolizmus, stanov si pravidelný čas zaspávania a vstávania, eliminuj večerné modré svetlo, vyhni sa nadmernej stimulácii a vytvor prostredie podporujúce tvorbu melatonínu.

Teraz sa potvrdilo, co som tusil z vlastnych skusenosti uz davnejsie, dokonca filtre proti modremu svetlu su kontraproduktivne:

Dreamer napísal: 18 sep 2025, 23:37Spim lepsie, paradoxne po tom, co som zacal porusovat vsetky odporucania, nejest pred spanim, nepozerat na obrazovky, modre svetlo a pod.

Dreamer napísal: 23 jan 2021, 20:46Vobec mi nevadi modre svetlo monitora, mam ale nastaveny nizsi jas a hlavne nizsi kontrast, pouzivam tmavy rezim kde je to mozne

Modré svetlo z mobilov možno nie je problém. Vedci vyvrátili mýtus, ktorý stvoril miliardový biznis

Analýza desiatok štúdií ukázala, že svetlo z obrazoviek pred spaním oddiali nástup spánku v priemere o necelých 10 minút. Z klinického hľadiska je takýto rozdiel takmer zanedbateľný. Pre porovnanie, bežné izbové osvetlenie má na melatonín často silnejší vplyv než malá obrazovka v dlani.

Vedci z University of Manchester uskutočnili štúdie na zvieratách, ktoré naznačujú, že farba svetla (spektrum) je menej dôležitá ako jeho celková intenzita.

Štúdia z Brigham Young University priamo porovnávala tri skupiny ľudí: tých, ktorí pred spaním telefón nepoužívali, tých, ktorí ho používali s filtrom modrého svetla (Night Shift), a tých, ktorí ho používali bez filtra.

Výsledok? Medzi skupinami, ktoré používali telefón, nebol v kvalite spánku žiadny rozdiel. Rozhodujúcim faktorom nebolo svetlo, ale obsah. Keď čítaš rozhorčené komentáre na internete, pozeráš napínavý thriller alebo riešiš pracovné e-maily, tvoj mozog produkuje kortizol a dopamín. Tieto hormóny ťa udržujú v stave pohotovosti. Práve psychický nepokoj a neustály prísun nových informácií blokujú prirodzený prechod do spánku oveľa efektívnejšie než modré pixely na displeji.

Mnoho používateľov sa spolieha na softvérové filtre, ktoré sfarbia obrazovku do oranžova. Hoci je tento obraz pre oči v tme príjemnejší a menej oslňuje, štúdie potvrdzujú, že na rýchlosť zaspania to nemá merateľný vplyv. Tieto funkcie vytvárajú falošný pocit bezpečia – ľudia nadobudnú dojem, že so zapnutým filtrom môžu na telefóne tráviť čas neobmedzene, čím paradoxne predlžujú kognitívnu stimuláciu, ktorá ich drží hore.

Dôležitým faktorom zostáva hygiena svetla počas dňa – čím viac prirodzeného slnka dostaneš ráno, tým odolnejší bude tvoj systém voči večerným technologickým rušeniam. Telefón v posteli nie je problémom kvôli tomu, ako svieti, ale kvôli tomu, čo od nás vyžaduje: našu neustálu pozornosť.

"Svetlo monitora" - Mne stačí pol hodku pred spaním nebyť na nete. Následne meditácia, vyvetrať si izbu a zaspím pomerne rýchlo.

Tak ja spávam okolo 8 hodín a je to tak akurát. Cez víkend si doprajem niekedy hodinku dve viac. Mne napríklad pomohlo magnézium aby som prespal celú noc a ešte nejaký pohyb počas dňa. Stačí len prechádzka alebo si chvíľu zacvičit. Predtým som sa v noci často budieval.

Jo aj to vie zabrať - pohyb, cvičenie, strava (nie ťažké a mastné jedlá), uvoľnenie + iné tipy na rýchlejšie zaspávanie a kvalitnejší spánok.

Neurológ odhalil, ako tvoje spánkové vzorce ovplyvňujú riziko demencie

„Krátky spánok (<6 hodín) aj dlhý spánok (>8–9 hodín) sú spojené s vyšším rizikom Alzheimerovej choroby. Dlhý spánok môže zvýšiť riziko demencie približne o 60–70 %. Pravdepodobne odráža skoré zmeny v mozgu a nízku efektivitu spánku,“ píše odborník. Ideálna dĺžka spánku by mala byť 7-8 hodín.

Tu však prichádza na rad kvalita. Niektorí ľudia spia osem hodín, a napriek tomu sa ráno cítia vyčerpaní. „Vyššia fragmentácia spánku je spojená s 1,5-násobne vyšším rizikom Alzheimerovej choroby a zároveň predpovedá rýchlejší kognitívny úpadok. Fragmentovaný spánok predchádza hromadeniu amyloidu-β o celé roky,“ píše Dr. Kumar.

Krátky popoludňajší spánok môže byť príjemný aj užitočný. Problém však nastáva, keď sa z neho stane každodenná potreba. Dr. Kumar upozorňuje, že časté alebo dlhé zdriemnutia môžu signalizovať narušený nočný spánok alebo dokonca skoré zmeny súvisiace s demenciou. „Nadmerná denná ospalosť je konzistentne spojená s vyšším rizikom demencie,“ píše odborník.

V ďalšom bode upozorňuje, že „pracovníci na zmeny majú približne o 26 % vyššie riziko demencie.“ Práca na zmeny sa totiž spája najmä s dlhodobým rozladením cirkadiánneho rytmu a chronickým spánkovým deficitom. Zároveň však dodáva, že toto riziko je možné potlačiť, „ak si udržia približne 8 hodín spánku.“

Na záver k tomu dodáva jednoduchú radu. „Spi 7–8 hodín, každý deň v rovnakom čase, s čo najmenším počtom prebudení.“

Tak hej, ale záleží aj od toho kto akú prácu robí, potom môže spať aj 9 hodín v noci.
Nie je ale jedno či ide človek spať o 21:30, alebo až o 0:00 aj kvôli biorytmom v tele.
No spanie počas dňa by nemalo byť pravidlom, no a spať tak max 30 minút ako "šlofík"
To hlavne pracovníci ktorým sa menia zmeny, najhoršia kombinácia je 3 zmenný režim.
Po nočnej zmene je denný spánok oveľa menej kvalitný než v noci po poobednej zmene.
No a ten záver tiež nie je možné vždy dodržiavať, x situácii kedy sa nedá v rovnakom čase.

Práca na zmeny je náročná, najviac ak sú aj nočné. To dlhodobo robiť je úplne nevhodné, rozhádže biorytmus a s nim aj hormony.