Týždenne by si nemal zjesť viac ako 500 gramov (v uvarenom stave) hovädzieho, bravčového alebo jahňacieho mäsa. Spracovaným mäsovým výrobkom by si sa mal podľa odborníkov vyhýbať úplne.
Toto je odporucanie a podporuje ho aj dalsi clanok, v ktorom su opat aj
tipy a rady, ako nahradit menej zdrave potraviny zdravsimi, tiez cim nahradit sol.
Obľúbeným potravinám Slovákov sa vyhýba oblúkom. Kardiológ prezrádza, čo zvyšuje riziko infarktu a mozgovej príhody
Moderné výskumy potvrdzujú, že niektoré potraviny a nápoje nemajú len vysokú energetickú hodnotu. Priamo ovplyvňujú aj mechanizmy, ktoré zvyšujú riziko infarktu, mozgovej príhody či iných srdcových problémov.
Upozorňuje na to aj Dr. Francesco Lo Monaco, preventívny kardiológ a zakladateľ The National Heart Clinic v Londýne. Vo svojej praxi sa denne stretáva s dôsledkami stravovacích návykov, ktoré si ľudia roky neuvedomujú.
„Každý týždeň vidím pacientov, ktorí sú prekvapení, keď im poviem, že potraviny, ktoré denne konzumujú, im poškodzujú tepny,“ uviedol pre portál Mirror.
Dr. Lo Monaco ako prvé spomína spracované mäso, ku ktorému patrí napríklad slanina, salámy, párky alebo údené výrobky. Spracované mäso v sebe kombinuje tri zložky, ktoré srdcu nikdy neprospievajú: vysoké množstvo soli, nasýtené tuky a chemické konzervanty.
Sodík zvyšuje krvný tlak aj zadržiavanie vody. Nasýtené tuky zase zvyšujú hladinu LDL cholesterolu, ktorý urýchľuje tvorbu aterosklerotických plakov. Niektoré konzervačné látky obsahujú dusitany a dusičnany, ktoré sa môžu meniť na zlúčeniny s nepriaznivým účinkom na cievy.
Navyše, dlhodobé epidemiologické štúdie opakovane ukazujú, že vyššia konzumácia spracovaného a červeného mäsa zvyšuje riziko kolorektálneho karcinómu.
Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC), ktorá patrí pod Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), zaradila spracované mäso medzi karcinogény skupiny 1, čo znamená, že existujú presvedčivé dôkazy o jeho karcinogénnom účinku u ľudí. Do rovnakej kategórie patrí napríklad aj tabak.
„Pacientom hovorím, že červené mäso by malo byť len príležitostne, nie každý deň, pričom záleží aj na kvalite mäsa. Vyberaj si chudý kus a naozaj sa snaž čo najviac obmedziť akékoľvek spracované mäso v jedálničku, keďže existujú presvedčivé dôkazy, že škodí. Bielkoviny doplň vajcami, rybami a orechmi,“ hovorí kardiológ.
Skryté nebezpečenstvo
Viac ako polovicu denného energetického príjmu dnes v mnohých rozvinutých krajinách netvoria základné potraviny, ale priemyselne spracované polotovary, teda balené snacky, sušienky, ochutené cereálie, či instantné produkty.
Problém nespočíva iba v kalóriách. Dlhodobé sledovania populácií ukazujú, že vysoký podiel takýchto produktov v strave zvyšuje riziko hypertenzie, ischemickej choroby srdca, mozgovej príhody aj celkovej úmrtnosti.
Dr. Lo Monaco dáva pacientom jednoduchú radu. „Pozri sa na zoznam ingrediencií na akomkoľvek hotovom jedle alebo snacku a ak je dlhý a sú na ňom veci, ktoré nevieš ani vysloviť, polož to späť.“
Osobitnú kapitolu tvoria sladké nápoje a výrobky s pridaným cukrom. Sladené limonády, energetické drinky, ochutené kávy, ale aj „zdravé“ smoothie z obchodov vyvolávajú prudké výkyvy hladiny glukózy v krvi.
Chronicky zvýšené hladiny glukózy a inzulínu podporujú ukladanie viscerálneho tuku a poškodzujú vnútornú výstelku ciev. Metaanalýzy ukazujú, že zvýšený podiel pridaných cukrov v strave zvyšuje riziko hypertenzie, mozgovej príhody a ďalších kardiovaskulárnych príhod.
Ani „light“ či „zero“ nápoje s umelými sladidlami však nemusia byť automaticky neškodné. Niektoré veľké populačné štúdie naznačujú, že aj umelé sladidlá môžu viesť k vyššej prevalencii metabolických problémov a kardiovaskulárnych príhod.
Ako sa stravovať, aby si chránil srdce?
Najnovšie kardiologické odporúčania hovoria jasne. Ak chceš znížiť riziko infarktu a mozgovej príhody, začni pri svojej strave. Genetiku nezmeníš, vek nezastavíš, no to, čo si naložíš na tanier, dokážeš ovplyvniť každý deň.
Najpresvedčivejšie dôkazy prinášajú dva výživové modely: stredomorský spôsob stravovania a DASH protokol. Pri oboch dominujú celistvé potraviny, zelenina, ovocie, strukoviny, celozrnné obilniny, kvalitné tuky a ryby. Klinické štúdie aj dlhodobé populačné sledovania ukazujú, že takýto prístup zlepšuje lipidový profil, stabilizuje glykémiu a znižuje riziko kardiovaskulárnych príhod aj celkovej úmrtnosti.
„Stredomorská strava je tá, na ktorej som vyrastal na Sicílii, a práve tú vždy odporúčam pacientom. Uprednostňuje plnohodnotné potraviny a zdravé tuky, no zároveň neobmedzuje, takže ju môžeš ľahko dodržiavať,“ hovorí Dr. Lo Monaco.
„Používaj zeleninu, ako sú paradajky, listová zelenina, cibuľa a mrkva, ako základ všetkých jedál. Cieľom je mať viacero porcií denne v rôznorodej skladbe. Dopraj si každý deň čerstvé ovocie, napríklad bobuľové plody, citrusy a kôstkoviny. Šošovica, cícer a biela fazuľa sú skvelým zdrojom vlákniny a bielkovín. Zdravé tuky sú kľúčové, pričom extra panenský olivový olej je hlavným zdrojom tuku v stredomorskej strave,“ vysvetľuje odborník.
Pravidelne zaraďuj aj hrsť orechov alebo semien. Mandle, vlašské orechy, lieskovce či slnečnicové semienka dodajú telu prospešné tuky, horčík a antioxidanty. Avokádo a olivy prinesú ďalšiu dávku kvalitných tukov, ktoré podporujú stabilitu lipidového profilu. Ako hlavný zdroj bielkovín uprednostňuj ryby bohaté na omega-3 mastné kyseliny, hydinu či vajcia.
„Na zvýraznenie chuti používaj radšej bylinky a koreniny, ako sú cesnak, bazalka a oregano, namiesto soli. Majú totiž aj antioxidačné účinky. Dôležité je tiež pamätať na to, že nemusíš zmeniť všetko zo dňa na deň. Začni v malom a rob postupné zmeny,“ odporúča Dr. Lo Monaco na záver.
Autoeditácia príspevku po 6 hod 18 min 18 sek:
Najskor info k clanku o pesticidoch - pridal som dalsie info a odkaz do existujuceho prispevku zamerne, kedze s nim priamo suvisi a prinasa prakticke tipy a rady,
ako znizit mieru ohrozenia zdravia pesticidmi v ovocia a zelenine.
Len strucne, ovocie a zeleninu je odporucane dokladne umyt - aj to, ktore sa planuje osupat, napr. cibulu a pomarance.
Viac info v spominanom prispevku:
Zdravé stravovanie - Strana 19.
Priamy odkaz na pridany clanok:
Skrytá hrozba na tanieri: Odborník odhaľuje, ako sa pri konzumácii ovocia a zeleniny vyhnúť pesticídom
Teraz novy clanok, casto sa tu spominal
intermittent fasting (IF), prerusovany post, nasiel som toto:
Zdroj:
Facebook
Ako reagujú cievy na prerušované hladovanie a metabolické zmeny vplyvom takéhoto režimu?
Prerušovaný pôst je jedným zo stravovacích režimov, ktoré sa účinne používajú pri prevencii a liečbe kardiometabolických porúch. Dochádza pri ňom k obmedzeniu príjmu potravy, kedy sa pravidelne striedajú obdobia hladovania rôznej dĺžky s časovými oknami určenými na príjem potravy.
Tento režim sa často používa na cielené znižovanie telesnej hmotnosti, ale je aj súčasťou udržiavania zdravého životného štýlu vrátane kardiovaskulárneho zdravia. Predchádzajúce štúdie ukázali, že prerušovaný nedostatok energie ako dôsledok prerušovaného pôstu vyvoláva v bunkách reakcie, ktoré zlepšujú metabolizmus cukrov, zvyšujú odolnosť voči stresu a potláčajú zápal.
Naši vedci sledovali, ako sa v režime prerušovaného hladovania mení reaktivita ciev u potkana. Preukázali, že vplyvom takéhoto režimu sa zlepšila relaxácia ciev a naznačili, že tento pozitívny výsledok súvisí so zlepšenými vlastnosťami tukového tkaniva tvoriaceho súvislú vrstvu okolo ciev. Predpokladajú tiež, že ide o jeden z mechanizmov, ktorý umožní zachovať priaznivé účinky vyvolané prerušovaným hladovaním aj po návrate do normálneho stravovacieho režimu.
Tuková vrstva okolo ciev teda môže zohrávať dôležitú riadiacu a signalizačnú úlohu v cievnom systéme pri zmenenom metabolizme a môže dlhodobo ovplyvňovať zdravie a funkciu ciev aj pri zmenách v stravovaní.
Podrobnejšie výsledky nájdete v celej štúdii: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC12849786/