Prečo americká armáda nepoužila silu na zabezpečenie Hormuzského prielivu?

Odkedy Spojené štáty a Izrael koncom februára začali vojnu proti Iránu, Irán sa odvetne zameraním na obchodné lode v Hormuzskom prielive, čím v podstate uzavrel úzky vodný kanál.
Spôsobilo to globálnu palivovú krízu, hoci sa niektorým lodiam darí prejsť cez prieliv. Americký prezident Donald Trump dal Iránu ultimátum na úplné znovu otvorenie vodnej cesty pre prepravu ropy a plynu a vyzval spojencov NATO , aby v tomto úsilí pomohli.

Požiadali sme námornú expertku Jennifer Parkerovú, ktorá 20 rokov slúžila v Kráľovskom austrálskom námorníctve, aby vysvetlila, aký druh vojenskej sily by bol potrebný na opätovné otvorenie prielivu pre komerčnú lodnú dopravu a prečo USA ešte tento krok nepodnikli.

Prečo je také ťažké zabrániť útokom na lode?
Geografia regiónu s tým má veľa spoločného.

Irán jednoznačne dominuje severnej časti Perzského zálivu, Hormuzskému prielivu a Ománskemu zálivu. Táto blízkosť mu umožňuje používať lacnejšie zbrane, ako sú drony, na útoky na lode.

Vytvorenie podmienok na zabezpečenie bezpečnej obchodnej lodnej dopravy – alebo aspoň na zníženie rizika – si vyžaduje dvojfázovú kampaň.

Prvou fázou je znemožnenie Iránu útočiť na lode. Existujú dva spôsoby, ako to dosiahnuť:

presvedčiť alebo prinútiť Irán, aby prestal útočiť na lode
zničiť schopnosť Iránu útočiť na lode zničením jeho radarových zariadení, štruktúr velenia a riadenia a bunkrov so zbraňami pozdĺž pobrežia.
USA majú vzdušné sily, spravodajské, sledovacie a prieskumné kapacity na identifikáciu a zničenie väčšiny týchto cieľov. Lokalizácia a zničenie množstva iránskych dronov bude ťažšie, pretože ich možno skladovať takmer kdekoľvek, takže spravodajské informácie budú v tomto prípade kľúčové.

Keď znížite riziko bombardovaním, druhým prvkom na dosiahnutie návratu lodí cez prieliv je uisťovacia kampaň.

To si vyžaduje lietadlá včasného varovania a námorné hliadkové lietadlá, ktoré monitorujú nielen prieliv, ale aj Ománsky záliv, Perzský záliv a pozdĺž iránskeho pobrežia.

Nad prielivom a zálivom by museli byť umiestnené stíhacie lietadlá, pretože bojové letecké hliadky a vrtuľníky by museli byť v prípade potreby pripravené na nasadenie proti útokom. A vo vode by USA museli umiestniť vojnové lode, ktoré by občas poskytovali eskortu.

Ak sa v prielive potvrdia míny alebo dokonca existuje podozrenie, že sa nachádzajú, situáciu to skomplikuje. USA by museli vykonať rozsiahlu a časovo náročnú operáciu na odmínovanie.

Prečo sa teda USA nepokúsia vojensky zabezpečiť prieliv?
Existujú štyri kľúčové dôvody, prečo sa USA nepokúsia vojensky zabezpečiť prieliv bez toho, aby najprv dosiahli prvú fázu (vylúčenie schopnosti Iránu útočiť na lode) – a prečo to doteraz nebolo stredobodom kampane.

Po prvé, presmerovalo by to vojenské prostriedky, ako napríklad lietadlá, ktoré sú potrebné inde na plnenie Trumpových vojnových cieľov.

Po druhé, aby bol prieliv bezpečný pre lodnú dopravu, je potrebné zabezpečiť nielen vodu, ale aj pevninu na oboch jeho stranách. A to by si pravdepodobne vyžadovalo pozemné sily – alebo možno útoky na iránske pobrežie – čo by bolo pre americkú armádu komplikované a riskantné.

Po tretie, zabezpečenie lodnej dopravy by si vyžadovalo značný počet vojenských lodí. Realisticky by ste potrebovali jednu alebo dve vojenské lode na jednu eskortnú operáciu. Akýkoľvek väčší konvoj by bol vystavený zvýšenému riziku útoku, pokiaľ USA a Izrael dramaticky neznížia schopnosť Iránu zacieliť na tieto lode.

A po štvrté, armáda musí zvážiť riziko pre svoje aktíva oproti výhodám plynúcim z otvorenia prielivu. Americká vojnová loď má posádku viac ako 200 členov. Vzhľadom na schopnosť Iránu zasiahnuť lode bezpilotnými hladinovými plavidlami, dronmi a strelami s plochou dráhou letu, oplatí sa vystaviť tento personál riziku skôr, ako sa znížia hrozby z iránskeho pobrežia?

A čo míny v prielive?
Toto by bola značná výzva. Ale najprv jedna vec: Irán v skutočnosti nemusí fyzicky položiť míny, stačí, aby presvedčil USA a ostatných, že ich už položil. To stačí na to, aby sa civilným lodiam zabránilo v tranzite cez prieliv.

Niekedy môžu míny plávať na hladine vody, takže sú viditeľné. Často sú však míny ponorené alebo ukotvené. USA by museli poslať potápačov alebo diaľkovo ovládané vozidlá vypúšťané z lodí, aby ich odstránili. To by trvalo týždne alebo možno aj mesiace.

Hoci to nebolo verejne potvrdené, myslím si, že je nepravdepodobné, že by Irán vo veľkom rozsahu kládol míny. Existujú na to dva dôvody.

Po prvé, iránska ekonomika sa spolieha na svoju schopnosť prepravovať vlastnú ropu z ostrova Charg v Perzskom zálive cez prieliv. Irán má mimo prielivu aj iné prístavy, ale tie nemôžu prijať väčšie lode, takže ťažba by narušila ich obchod.

Po druhé, niektoré správy naznačujú, že Irán používa akustické míny , čo je typ ovplyvňovacej míny, ktorá detonuje na základe akustického „podpisu“, v podstate zvuku lode pri pohybe vo vode. Hoci táto technológia určite existuje, je nepravdepodobné, že by takéto míny boli navrhnuté tak, aby spoľahlivo rozlišovali medzi obchodnými loďami plaviacimi sa pod iránskou vlajkou a loďami plaviacimi sa pod vlajkou iných krajín.

Udržiavanie presných a komplexných údajov o charakteristických znakoch veľkého počtu obchodných plavidiel – najmä v hustom a dynamickom prostredí lodnej dopravy, akým je prieliv – by bolo mimoriadne náročné. V praxi by tieto míny predstavovali riziko pre širokú škálu lodnej dopravy.

USA majú tiež významné spravodajské prostriedky a systémy dohľadu a prieskumu pozdĺž iránskeho pobrežia, takže by pravdepodobne odhalili operácie kladenia mín, hoci k nim môže dôjsť aj z akejkoľvek lode vrátane rybárskych lodí.

A čo schopnosť Iránu zacieliť lode pomocou dronov?
Irán doteraz vo vojne použil rôzne typy dronov. Bezpilotné lietadlá alebo bezpilotné hladinové plavidlá sú diaľkovo ovládané a boli použité na útoky na obchodné tankery.

V porovnaní s inými zbraňami, ako sú rakety, je pre USA a Izrael oveľa ťažšie zacieliť iránske drony na zemi, pretože ich možno odpáliť takmer odkiaľkoľvek. A hoci ich nemožno vyrobiť nikde, drony nevyžadujú rovnaké pokročilé výrobné zariadenia ako rakety. Skrátka, je ťažšie ich odhaliť a zničiť.

USA však môžu bombardovať niektoré iránske štartovacie body a zásoby dronov pozdĺž pobrežia, aby zabránili niektorým útokom na lode.

Aká je momentálne hlavná priorita USA v Iráne?
Hoci sa veľa diskutovalo o zmene režimu , Trumpova administratíva jasne stanovila svoje štyri kľúčové vojenské ciele, ktorými sú zničenie:

Iránske balistické raketové kapacity
jeho jadrové kapacity
jeho námorníctvo (čo sa do značnej miery podarilo dosiahnuť)
a jeho zástupné siete vrátane Hizballáhu v Libanone, ktorý je už niekoľko týždňov terčom útokov Izraela.
Zničenie iránskych jadrových a balistických raketových kapacít si vyžaduje značné množstvo lietadiel a zbraní – ako už jasne ukázali bombardovacie kampane USA a Izraela. Presmerovanie týchto prostriedkov na zabezpečenie Hormuzského prielivu by mohlo ohroziť dosiahnutie týchto vojenských cieľov.