Ale pozor, psyllium prejde tráviacim traktom a vylúči sa stolicou. Telo ho "nespracuje" ale využije ho na vyčistenie.

fildinko napísal: 07 apr 2026, 11:34 Ale pozor, psyllium prejde tráviacim traktom a vylúči sa stolicou. Telo ho "nespracuje" ale využije ho na vyčistenie.

je to nestravitelna vlaknina. Preto dokaze "vycistit" črevá, znizuje hladinu cukru aj cholesterolu. A pomaha tym ktorý maju "tvrdu" stolicu. A dnes vykumnici zacinaju hovorit aj o dalsich nepriamych zdravotnych benefitoch.
Dostatočný celodenny prijem tekutin je nutnosť.

Vedci v Peru prvýkrát spojili pesticídy a niektoré typy rakoviny - Správy STVR

Francúzski a peruánski vedci opísali nový spôsob, ako na úrovni celej krajiny mapovať vplyv pesticídov na výskyt rakoviny.

Štúdia uverejnená v odbornom časopise Nature Health ukázala v Peru výraznú priestorovú súvislosť medzi vystavením pesticídom a vyšším výskytom niektorých typov rakoviny vo viac ako 400 oblastiach. Upozornil na to francúzsky denník Le Monde.

Výskumný tím postupoval opačne, ako je v epidemiológii obvyklé. Namiesto hľadania príčin už zaznamenaných ohnísk ochorenia najprv detailne zmapoval, ako sa pesticídy v krajine šíria, kde sa kumulujú a kde je pravdepodobné najvyššie dlhodobé vystavenie obyvateľov.

Vedci vytvorili podrobný model celého Peru. Zohľadnili pritom reliéf krajiny, pôdne pomery, vodné toky, meteorologické dáta i miestne záznamy o používaní pesticídov.

Zamerali sa na 31 najčastejšie používaných látok v Peru medzi rokmi 2014 až 2019. Žiadna z nich pritom nie je oficiálne klasifikovaná ako preukázaný karcinogén.

Na základe týchto údajov vznikla mapa, ktorá podľa autorov ukazuje oblasti s najvyššou mierou zaťaženia životného prostredia pesticídmi a miesta, kde sa tieto látky môžu dlhodobo hromadiť.

Vlasy ako časová pamäť

Presnosť modelu vedci overili tiež v teréne pomocou biologických vzoriek. Odobrali vlasy približne 50 náhodne vybraným dospelým v štyroch rôznych regiónoch.

Vlasy podľa odborníkov fungujú ako akási časová pamäť vystavenia sa chemickým látkam. Toxíny, ktoré sa dostanú do organizmu, sa postupne ukladajú do vlasového vlákna počas jeho rastu a zostávajú v ňom zachované mesiace až roky. Laboratórne rozbory tak umožňujú spätne zistiť, akým látkam bol človek dlhodobejšie vystavený.

Následne vedci túto mapu porovnali s takmer 160-tisíc prípadmi rakoviny diagnostikovanými v rokoch 2007 až 2020. Súvislosť medzi vyššou mierou vystavenia pesticídom a zvýšeným výskytom niektorých typov nádorov sa podľa autorov preukázala vo viac ako 400 oblastiach Peru. V niektorých z nich sa zistilo až niekoľkonásobne vyššie riziko ochorenia.

Jedným z kľúčových prvkov štúdie je tiež spôsob, akým vedci nádory triedili. Nezoskupovali ich podľa postihnutého orgánu, ale podľa typu buniek, z ktorých nádor vzniká. Podľa autorov takýto prístup môže lepšie odhaliť súvislosti medzi environmentálnymi faktormi a vznikom ochorenia.

Autori označujú svoju prácu za prvý pokus tohto druhu vykonaný na úrovni celej krajiny. Výsledky podľa nich môžu mať významné dopady na ochranu verejného zdravia aj na nastavenie preventívnych opatrení v oblasti používania pesticídov, najmä v regiónoch s intenzívnym poľnohospodárstvom.

Lacná kórejská pochúťka dokáže z tela odstrániť rakovinotvorné častice. Baktéria ich v čreve zachytí a vylúči | Kimči: Zázračný bojovník proti mikroplastom, tvrdí výskum

Kimči, ikonický fermentovaný poklad kórejskej kuchyne, dnes prekračuje hranice kontinentov a kultúr. Jeho intenzívna kyslasto-pikantná chuť láka šéfkuchárov k experimentom, pri ktorých sa objavuje v netradičných kombináciách – na tanieroch s morskými plodmi, v cestovinách, dokonca aj v dezertoch. Pravá hodnota kimči sa však skrýva vo vnútri.

Ako sme ťa už informovali, vďaka prirodzenej fermentácii obsahuje množstvo prospešných baktérií, ktoré podporujú črevný mikrobióm, znižujú zápalové procesy a dokonca zabraňujú vzniku rakoviny.

Najnovšie výskumy ukazujú, že základná potravina kórejskej kuchyne môže pomôcť v boji proti hromadeniu škodlivých mikroplastov spojených nielen s rakovinou, ale so srdcovými chorobami, zápalmi a poškodením mozgu.

Čaves, poraďte niečo po čom nebudem stále hladný. Mám pocit že keď sa vrátim z práce domov tak len jem no a samozrejme priberám.

Robis napísal: 23 apr 2026, 9:13 Čaves, poraďte niečo po čom nebudem stále hladný. Mám pocit že keď sa vrátim z práce domov tak len jem no a samozrejme priberám.

bielkoviny. Ale pripravene s nie velkym mnozstvom tuku.

Autoeditácia príspevku po 3 hod 54 min 43 sek:

Ikonická ázijská pochúťka, rozšírená aj na Slovensku, môže spôsobiť slepotu. Vedci varujú pred vírusom CMNV

- Objavený vírus CMNV u kreviet
- Spája sa s ochorením POH-VAU, ktoré poškodzuje zrak

Autoeditácia príspevku po 2 dni 20 hod 21 sek:
Dalsi zaujimavy clanok o crevach, casto sa spomina, ze creva su druhy mozog, tiez vekom sa uz neda tak udrzovat nizka hmotnost a to vsetko moze mat suvislost prave s crevami, chudnutie, zdravie vo vyssom veku, dlhovekost. V tomto clanku su aj konkretne potraviny, ktore mozu pomoct.

Tajomstvo dlhovekosti je v črevách: Vekom o spojencov prichádzame, jeden mikrób funguje ako lieky na chudnutie

Vedci si v posledných rokoch začali všímať zvláštny paradox. Keď skúmali ľudí, ktorí sa dožili vysokého veku v dobrom zdraví, objavili niečo prekvapivé. Ich črevá nevyzerali „staro“. Práve naopak.

Črevný mikrobióm mnohých deväťdesiatnikov a storočných ľudí niesol znaky, ktoré by sme očakávali skôr u mladších dospelých. Ako je to možné?

Inými slovami, niektorí ľudia síce zostarnú, no ich črevá akoby si zachovali mladšiu verziu samých seba. A tu sa vynára otázka, ktorá stojí za pozornosť. Je to náhoda alebo máme na svoj črevný mikrobióm väčší vplyv, než si myslíme?

„Aj keď metabolizmus, svalová sila, funkcia mozgu a imunitný systém patria k rôznym častiam tela, všetky spája črevo. Takže keď máte zdravé črevá, všetky ostatné systémy sú vyživené,“ hovorí mikrobiologička Colleen Cutcliffe pre The Post.

Keď sa zamyslíš nad tým, čo sa bežne spája so starnutím, môžeš vidieť jasné vzorce. Horšia pamäť. Pomalší metabolizmus. Únava. Dlhšie zotavovanie po chorobe. Zvláštne tráviace problémy, ktoré predtým neexistovali.

„Všetci si pamätáme dni, keď sme mohli jesť alebo piť čokoľvek, čo sme chceli, a bolo to v poriadku. Postupom času však začíname strácať konkrétne kmene baktérií, ktoré nám dávajú túto odolnosť,“ vysvetľuje Cutcliffe.

S pribúdajúcim vekom tak prichádzame o mikrobiálnych „spojencov“, ktorí nás držali v rovnováhe. Našťastie však tento proces nie je úplne mimo našej kontroly.

Čo črevný mikrobióm potrebuje a čo ho ničí?

Ak existuje jedna vec, ktorá má na črevný mikrobióm dlhodobý vplyv, je to strava. Prospešné baktérie potrebujú potravu. A ich obľúbené menu nevyzerá ako fast food.

Vláknina, polyfenoly, rastlinné látky. To všetko slúži ako palivo pre črevný mikrobióm. A keď baktérie dostanú, čo potrebujú, začnú produkovať látky, ktoré znižujú zápal, podporujú metabolizmus a stabilizujú hladinu cukru v krvi.

Veľká analýza v The Lancet potvrdila, že vyšší príjem vlákniny súvisí s nižším rizikom úmrtia, srdcovo-cievnych ochorení aj diabetu 2. typu. Polyfenoly zase podľa prehľadových štúdií dokážu meniť zloženie črevného mikrobiómu a podporovať jeho rozmanitosť.

Na druhej strane existujú faktory, ktoré črevný mikrobióm oslabujú. A jedným z najsilnejších sú antibiotiká. „Úplne zničia vaše črevo. Ak užívate antibiotikum a necítite sa dobre alebo sa neviete poriadne zotaviť, nie je to len vo vašej hlave. Naozaj to s vami zamáva,“ varuje Cutcliffe.

Antibiotiká zachránili už mnoho životov. Problém nastáva vtedy, keď sa používajú zbytočne alebo príliš často. Výskum v Nature Medicine ukazuje, že antibiotiká dokážu narušiť črevnú diverzitu na dlhý čas, pričom niektoré bakteriálne kmene sa nemusia úplne obnoviť ani po rokoch.

Baktéria, o ktorej bude čoskoro vedieť každý

Ako zistíš, že je tvoj črevný mikrobióm v rovnováhe? Cutcliffe hovorí, že jeden z najjednoduchších ukazovateľov máš každý deň pred očami. Je to stolica.

Príliš tvrdá stolica môže signalizovať nízku diverzitu črevných baktérií alebo nedostatok vlákniny. Príliš riedka zase môže naznačovať nerovnováhu črevného mikrobiómu.

V poslednom období sa do centra pozornosti dostáva jedna konkrétna baktéria. Volá sa Akkermansia muciniphila. Možno o nej počuješ prvýkrát, no je pravdepodobné, že o pár rokov ju už bude poznať každý. Cutcliffe ju opisuje ako kľúčový znak zdravého čreva.

„Je to jeden z kmeňov, ktorý je základnou črtou vášho čreva,“ objasňuje. Táto baktéria pomáha udržiavať črevnú bariéru a ovplyvňuje metabolizmus. Jej nedostatok sa spája s horšou reguláciou hmotnosti, slabšou imunitou, vyšším zápalom a dokonca môže ovplyvniť liečbu rakoviny.

„Strata tohto kmeňa sa spája s menej výkonným metabolizmom, horším imunitným systémom, horšou funkciou mozgu a silnejším zápalom. Jeho navrátenie do tela môže všetko zmeniť,“ dodáva Cutcliffe.

Zaujímavé je aj prepojenie na hormón GLP-1. Ten reguluje hladinu cukru v krvi aj pocit sýtosti. Lieky ako Oz*mpic fungujú práve na jeho princípe. Niektoré výskumy naznačujú, že Akkermansia muciniphila môže podporovať jeho prirodzenú tvorbu. Ako ju však získať?

Akkermansia sa živí mucínom (hlienom), ktorý pokrýva črevnú sliznicu. Ako vysvetľuje výskumník Dr. William W. Li, „čím viac hlienu máte, tým viac môže Akkermansie rásť, pretože má viac potravy.“

Niektoré potraviny dokážu tvorbu mucínu prirodzene podporiť alebo vytvárajú prostredie, v ktorom sa tejto baktérii mimoriadne darí. Patria sem napríklad granátové jablko a jeho šťava, brusnice (ideálne sušené), hroznová šťava, čierny ocot, chilli papričky či broskyňová šťava. Pravidelným zaradením týchto potravín môžeš podporiť rast Akkermansie a tým aj svoje celkové zdravie.

Autoeditácia príspevku po 20 hod 2 min 53 sek:
Paradajky jeme takmer všetci zle, tvrdí vedkyňa zo Stanfordu. Jediná chyba nás oberá o kľúčový antioxidantu

„Lykopén podľa štúdií prináša benefity pre srdcovo-cievne zdravie aj pre pokožku. Klinické skúšky ukázali, že môže znižovať oxidáciu LDL cholesterolu — teda proces, ktorý robí LDL cholesterol skutočne nebezpečným,“ vysvetľuje Dr. Aronica.

„Môže fungovať aj ako vnútorná starostlivosť o pleť. Dokáže zvýšiť vašu vnútornú ochranu pred slnkom približne o 40 %,“ dodáva. Jej slová potvrdzujú aj výskumy.

Nedávna analýza ukázala, že lykopén z paradajok môže mať pozitívny vplyv najmä na krvný tlak. Výskum publikovaný v British Journal of Dermatology zase ukázal, že lykopén chráni pokožku vystavenú UV žiareniu, keďže dokáže tlmiť procesy spojené so zápalom, poškodením DNA aj rozkladom kolagénu.

„Tieto benefity sa v klinických skúškach začínajú pri 10 mg lykopénu. To by však zodpovedalo zjedeniu asi 9 kg surových paradajok denne,“ upozorňuje Dr. Aronica. Je tu však jeden spôsob, ako tento problém obísť.

Čo zvýši vstrebávanie?

„Keď paradajky uvaríte v olivovom oleji alebo v inom tuku — tak, ako to robia talianske staré mamy — môžete zvýšiť vstrebávanie lykopénu,“ tvrdí odborníčka. „Je to len jeden krok navyše. Pridaním olivového oleja zvýšite dostupnosť lykopénu o 70 %,“ dodáva.

K tomu lykopenu: preto je dobre zaradit do pripravy jedál paradajkovy pretlak. Ten ma vyssi obsah lykopenu na jednotku hmotnosti a aj vyssiu biologicku vyuzitelnost ako surove paradajky. Tuk je vhodny, ale ten je prirodzene obsiahnuty v kazdom jedle. Idealne su napr cestoviny a na to paradajkovy pretlak s drvenym tuniakom a vsetko zmiesane s trochou extra panenskeho olivoveho oleja. Vysledkom je jedlo z ktoreho sa clovek nielen naje ale zaroven urobi aj nieco pre svoje zdravie.

Vajcia v tvojom jedálničku: Nová zbraň proti demencii, môže znížiť riziko Alzheimera až o 27 %.

Najnovšia štúdia publikovaná v odbornom časopise The Journal of Nutrition naznačuje, že pozitívny efekt by mohli mať práve vajcia. Vedci analyzovali údaje od takmer 40-tisíc starších dospelých počas obdobia dlhšieho ako 15 rokov.

Údaje pochádzali z projektu Adventist Health Study-2 v USA, do ktorého sa zapojilo viac ako 96-tisíc členov cirkvi adventistov siedmeho dňa. Táto komunita je zaujímavá tým, že zahŕňa ľudí s veľmi rozdielnymi stravovacími návykmi — od prísnych vegánov až po ľudí, ktorí vajcia konzumujú denne.

Už konzumácia vajec jeden až trikrát mesačne bola spojená so 17-percentne nižším rizikom. Rovnaký pokles vedci zaznamenali aj pri ľuďoch, ktorí ich jedli raz týždenne.

Pri konzumácii vajec dvakrát až štyrikrát týždenne bolo riziko nižšie o 20 percent a pri piatich alebo viacerých porciách týždenne až o 27 percent.

Výskum bol observačný, teda sledoval súvislosti, nie priamu príčinu a následok. To znamená, že vedci nedokázali potvrdiť, že samotné vajcia priamo chránia pred Alzheimerovou chorobou. Je možné, že ľudia konzumujúci vajcia mali zároveň aj zdravší životný štýl alebo iné faktory ovplyvňujúce zdravie mozgu. Aj keď výskumníci upravili výsledky o vek, pohlavie, hmotnosť či ďalšie zdravotné faktory, úplne vylúčiť iné vplyvy nie je možné.

Kedze mam alergiu na vajcia, tak som zistoval, cim ich nahradit, aj ked studia bola observacna, priama nahrada zrejme neexistuje, odpoved od AI:
- Sója a tofu
- Edamame
- Brokolica
- Karfiol
- Špenát
- Kel
- Vlašské orechy
- Ľanové semienka
- Chia semienka
- Quinoa
- Slnečnicové semienka

Vajcia majú taký vplyv kvôli cholesterolu. V mozgu ho je cca 20-25%.
Tie tvoje náhrady nahrádzajú iné živiny z vajec.

Ľudia, ktorí užívajú statíny na zníženie cholesterolu, často končia s alzheimerom.

To nie su "moje" nahrady, ale tie, co odporucila AI, co mi teda odporucas, ked nemozem vajcia?

Dreamer napísal: 16 máj 2026, 21:40 To nie su "moje" nahrady, ale tie, co odporucila AI, co mi teda odporucas, ked nemozem vajcia?

alergiu mas na bielok, zltok, ci oboje?

Dreamer napísal: 16 máj 2026, 21:40 To nie su "moje" nahrady, ale tie, co odporucila AI, co mi teda odporucas, ked nemozem vajcia?

maslo, bravčovú masť

gogo956 napísal: 17 máj 2026, 8:30alergiu mas na bielok, zltok, ci oboje?

Bielok, ale je tazke to oddelit a tiez sa odporuca vyradit vajcia ako take, uz dlho nejem vajcia, takze teraz uz nechcem zacat skusat.

baldorex napísal: 17 máj 2026, 10:45maslo, bravčovú masť

Mam aj alergiu na mliecnu bielkovinu, bravcovemu sa vyhybam, prakticky uplne.

Autoeditácia príspevku po 23 hod 17 min 14 sek:
Teraz opat healthwashing, o ktorom som uz pisal:

Kardiologička varuje pred populárnym druhom soli: Vyzerá zdravšie a luxusnejšie, no môže ti nenápadne škodiť

- Hrubozrnná himalájska či morská soľ vyzerá neškodne
- Odborníci upozorňujú, že pri nej ľudia ľahko prekročia bezpečný denný limit

Autoeditácia príspevku po 3 hod 2 min 50 sek:
Spominala sa tu potravinova pyramida, ta sa casto menila, nedavno prisla nova, obratena, ale ja som teraz nasiel jednu z roku 2017, je tiez obratena, ktora vznika po tom, ako sa zistilo, ze spracovane maso je karcinogenne, je to Belgicky model, kde je spracovane maso, sladkosti, cipsy, sladene napoje a alkohol uplne mimo pyramidy.
Zdroj: Healthy-Living-2017-Food-Triangle-en-PA-Triangle-how-and-why.pdf